Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/207/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224207 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114224207.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: H.. M. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. M. XX, XXX XX U., K. Y., proti žalovanému: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 a 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: MGA IURIS, s. r. o., Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 557,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/49/2014-170 zo dňa 12. júna 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 37Cb/49/2014-170 zo dňa 12. júna 2019 v napadnutej časti I. a III. výroku potvrdzuje. Žalobcovi proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 557,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 557,63 eur od 03.08.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. III. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 69,28 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. IV. výrokom konanie voči žalovanému 2/ zastavil. V. výrokom žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2014 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ zaplatenia 557,63 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 557,63 eur od 13.07.2013 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým že pôvodný žalobca RENSTAV ĎURČO, spol. s r. o. bol dňa 17.06.2013 účastníkom škodovej udalosti s vozidlom T. R., EČV U. XXX G., ktorú spôsobil vodič Š.W. Q. s vozidlom W. XXX, EČV D. XXX U., ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/. Žalobca tvrdil, že riadne preukázal vznik škodovej udalosti žalovaného 1/. Uviedol, že požiadal žalovaného 1/ o preplatenie skutočnej škody, avšak listom zo dňa 19.07.2013 mu žalovaný 1/ oznámil ukončenie šetrenia škodovej udalosti a poukázanie poistného plnenia vo výške 323,37 eur. Žalobca žiadal prehodnotenie výpočtu poistného plnenia, nakoľko považoval vypočítané a zaslané poistné plnenie za neprimerané, žalovaný 1/ však nereagoval. Žaloba si dal vypracovať Znalecký posudok č. XX/XXXX, súdny znalec Z.. Ľ. G. vyčíslil skutočnú škodu na 881 eur, žalobca sa preto domáhal doplatenia poistného plnenia v celkovej výške 557,63 eur. Z dôvodu právnej istoty podal žalobu aj proti žalovanému 2/. Uznesením č.k. 37Cb/49/2014-43 zo dňa 04.08.2015 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu RENSTAV ĎURČO, spol. s r. o. vstúpil H.. M. T., a to v dôsledku postúpenia pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2014. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že žalovaný nepreukázal reálny vznik pohľadávky postupcu voči žalovanému v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014, ktorú žalobca uzavrel ako postupník so spoločnosťou RENSTAV ĎURČO, spol. s r. o. (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky), ako ani v čase podania žaloby. Namietal, že v prípade uvedeného postupcu k zníženiu majetku nikdy nedošlo, a preto nemohla na jeho strane ani vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanému a takto neexistujúca pohľadávka voči žalovanému 1/ nemohla byť riadne právne postúpená na žalobcu. V súvislosti s otázkou vzniku skutočnej škody na strane postupcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/986/2001 zo dňa 20.2.2003 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/467/2013. Nakoľko predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky mohlo byť jedine postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu, vyjadril názor, že Zmluva o postúpení pohľadávky je od začiatku absolútne neplatná. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody na strane spoločnosti RENSTAV ĎURČO, spol. s r. o., neboli tak naplnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka, a teda ani na ich vymáhanie od žalovaného 1/. Na podporu uvedenej argumentácie poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/193/2014, ktorý bol v zamietajúcej časti potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/5/2017. Namietal aj nepreskúmateľnosť znaleckého posudku predloženého v konaní žalobcom. Zastával názor, že žalobcovi neprináleží požadovaný úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný splnil v zákonom stanovenej lehote všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o PZP. Poukázal na to, že uplatnením nároku na náhradu škody listom zo dňa 25.06.2013 poškodený žiadal vyplatiť vzniknutú škodu na základe rozpočtu, t.j. opravy vozidla vykonanej svojpomocne bez poskytnutia daňových dokladov za opravu vozidla, resp. za kúpu náhradných dielov a v takom prípade sa výška náhrady škody nemusí zhodovať s výškou nákladov vypočítanou technikom po obhliadke vozidla. Vzniknutý rozdiel vyjadruje rozdiel v réžii, t.j. nákupných cenách náhradných dielov, ceny práce ako aj iných činiteľov ako energie, zisk a pod.. Dodal, že pri výpočte náhrady škody v súvislosti so stanovením výšky priznanej ceny za prácu a lakovanie sa uplatňuje cena nižšia ako v kalkulácii nákladov, kde je normohodina platná pre servisy. Vzhľadom na uvedené neakceptoval Znalecký posudok č. XX/XXXX. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania. Podanie žaloby voči nemu považoval za nedôvodné. Uviedol, že žalobca voči žalovanému 2/ žiadnu pohľadávku nemá, ani nebola predmetom postúpenia. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.6.2018 vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť v celom rozsahu. Žiadal aby súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi istinu v sume 557,63 eur s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 557,63 eur od 13.07.2013 do zaplatenia. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalovaný 2/ so späťvzatím žaloby voči nemu na pojednávaní dňa 25.06.2018 súhlasil. Vzhľadom na uvedené v súlade s §145 ods. 2 CSP súd konanie voči žalovanému 2/ v rozhodnutí vo veci samej zastavil. Keďže žalobca zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby voči žalovanému 2/, súd žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. Súd považoval za nesporné medzi stranami skutkové tvrdenia týkajúce sa okolností vzniku dopravnej nehody, nevyhnutnosť opravy poškodeného vozidla, uplatnenia nároku na náhradu škody voči žalovanému 1/, vyplatenie náhrady škody vo výške 323,27 eur žalovaným 1/ poškodenému, t.j. RENSTAV ĎURČO s.r.o.. Za spornú považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, zaplatenie žalovanej istiny s úrokmi z omeškania ako rozdiel medzi škodou podľa znaleckého posudku vo výške 881 eur a medzi poskytnutým plnením 323,37 eur, nárok na DPH, nárok na úroky z omeškania a doručenie oznámenia o poistnom plnení do 3 mesiacov od oznámenia škodovej udalosti. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 524, § 525, § 420, § 420a ods. 1, § 442 ods. 1, § 427 ods. 1, § 788 ods. 1, § 813, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, § 11 ods. 8, § 11 ods. 7 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), § 191, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vzhľadom na to, že v Zmluve o postúpení pohľadávky je špecifikovaná pohľadávka a je možné postúpenie aj budúcej pohľadávky, súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Postúpenie pohľadávky voči žalovanému 1/ mal súd za preukázané aj z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2014. S tvrdeniami o neexistencii pohľadávky právneho predchodcu v čase postúpenia pohľadávky sa nestotožnil aj z toho dôvodu, že žalovaný 1/ poskytol plnenie právnemu predchodcovi žalobcu. Konštatoval, že istina vo výške 557,63 eur, ktorej zaplatenie žalobca v tomto konaní žiada, pozostáva z skutočnej škody podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 09.07.2014 vyhotoveného Z.. Ľ. G., znalcom v odbore cestnej dopravy vo výške 881,00 eur s DPH zníženej o poskytnuté plnenie v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.07.2013 o sumu 323,37 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žiadal nahradiť vzniknutú škodu na vozidle, ktorú si chcel opraviť svojpomocne bez preukázania kúpy náhradných dielov, bez preukázania nákladov. Súd dospel k záveru, že žaloba bola čiastočne podaná dôvodne. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil, pričom kauzálny nexus bol daný tým, že porušením pravidiel cestnej premávky došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného. Keďže znalecký posudok predložený v konaní žalobcom neobsahoval doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, súd naň prihliadal ako na odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Tvrdenia o nepreskúmateľnosti znaleckého posudku z dôvodu, že neobsahuje prílohy považoval za irelevantné, nakoľko znalecký posudok spĺňa požiadavky odborného vyjadrenia odborne spôsobilej osoby. Zdôraznil, že žalovaný 1/ inú výšku škody nepreukázal, ani spôsob výpočtu plnenia, ktoré poškodenému poskytol vo výške 323,37 eur, ani na základe akých postupov dospel k záveru, že také plnenie je primerané, nepreukázal teda spôsob výpočtu škody, ktorú právnemu predchodcovi žalobcu poskytol, preto suma vo výške 323,37 eur je nepreukázaná čo spôsobu výpočtu. Žalovaný 1/ súdu nepreukázal skutočnú výšku škody na vozidle poškodeného, ani nákladov na prípadnú opravu vozidla. Zo znaleckého posudku (odborné vyjadrenie) mal za preukázané, že znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu poškodeného vozidla na 2.116 eur vrátane DPH a výšku škody na vozidle vo výške 881 eur vrátane DPH. Súd vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 200/2011 mal preukázanú skutočnú škodu na poškodenom vozidle vo výške 881 eur s DPH. Keďže právny predchodca na žalobcu svoju pohľadávku postúpil ustálil, že žalobcovi patrí nárok na náhradu škody voči škodcovi, t.j. nárok na výplatu plnenie za poisteného škodcu zo strany poisťovateľa vo výške 557,63 eur, t.j. voči žalovanému 1/. Dospel k záveru, že poškodený riadne uplatnil nárok na plnenie voči žalovanému 1/ a nárok v súdnom konaní žalobca riadne preukázal. Výšku nároku na náhradu škody určil rozdielom celkovej škody podľa znaleckého posudku vo výške 881 eur a poskytnutého plnenia vo výške 323,37 eur, ktoré boli právnemu predchodcovi žalobcu zaplatené, t.j. nárok na náhradu škody zostávajúci k úhrade je vo výške 557,63 eur. Súd náhradu škody neznižoval o DPH, nakoľko v prípade náhrady škody daňový subjekt nie je povinný zo vzniknutej škody zaplatiť DPH, neuplatňuje DPH v súvislosti so vzniknutou škodou na vstupe ani na výstupe. Vzhľadom na uvedené považoval žalobu v časti istiny za podanú dôvodne. Ohľadne úrokov z omeškania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Žalobcovi nárok na úroky z omeškania priznal, pretože strany sporu súdu nepreukázali dátum doručenia oznámenia o poistnom plnení, resp. splnenie nepeňažnej povinnosti na strane poisťovne v lehote podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, žalovaný 1/ bol preto povinný poskytnúť žalobcovi náhradu škody do 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti, t.j. do 15 dní od 18.07.2013 a od 03.08.2013 sa žalovaný 1/ dostal do omeškania s poskytnutím plnenia poškodenému, pričom výška zákonnej sadzby z omeškania pre právne vzťahy, ktoré vznikli po 01.02.2013 v tom čase predstavovala 5,5 % ročne. Vo zvyšnej časti súd žalobu, pokiaľ ide o úroky z omeškania, zamietol. Keďže žalobca bol v spore proti žalovanému 1/ úspešný v rozsahu zaokrúhlene 84,64 %, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu (84,64 - 15,36 = 69,28 %). Súd vychádzal aj z vyčíslenia úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia konkurzu, ktoré žalobcovi priznal a ktoré si žalobca uplatňoval žalobou a dospel k záveru, že žalobca bol v časti istiny a príslušenstva úspešný spolu v rozsahu zaokrúhlene 84,64 %, t.j. zaokrúhlene 737,36 eur a žalovaný v rozsahu zaokrúhlene 15,36 %, t.j. zaokrúhlene 133,76 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že podľa požiadavky právneho predchodcu žalobcu bola škoda na motorovom vozidle plnená zo strany žalovaného rozpočtom, čo znamená, že oprava bola prevedená svojpomocne, bez predkladania faktúr za opravu, faktúr za dodanie náhradných dielov a pod. Následne žalobca dal vypracovať Znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým bola vyčíslená škoda na sumu 881 eur. Zdôraznil, že ekonomickou podstatou nároku na náhradu škody v prípade, kedy poisťovateľ plní za poisteného je snaha, aby poškodený nebol na škodovej udalosti ziskový, t.j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi, ako aj voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti. Mal za to, že žalobca nepreukázal samotný vznik skutočnej škody na strane spoločnosti Rentstav Ďurčo s.r.o. a v prípade žalobcom uplatnených nárokov na náhradu škody tak neboli naplnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa § 427 OZ, a teda ani na ich vymáhanie od žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/5/2017 zo dňa 25.10.2017. Poukázal tiež na to, že pôvodný žalobca Rentstav Ďurčo s.r.o. je platcom DPH podľa § 4 zákona o DPH, žalobcovi preto neprináleží plnenie v rámci DPH, jednak z dôvodu že žalobca neuhradil žiadne náklady, teda ani DPH, navyše pôvodnému žalobcovi neprináleží plnenie v rozsahu 20 % DPH, ktorá skutočnosť vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodovacej praxe súdov. Dodal, že pokiaľ poškodený je platiteľom DPH a škoda vznikla na jeho majetku, ktorý používa pri svojej činnosti podlieha daňovej povinnosti a vznikol mu nárok na odpočet DPH voči správcovi dane, v takom prípade je skutočnou škodou iba čiastka vynaložená na uvedenie veci do pôvodného stavu, bez uhradenej DPH platcom na vstupe, pretože iba o túto čiastku sa majetok poškodeného znížil. Poukázal na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Keďže odvolanie žalovaného 1/ bolo podané v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovaného 1/, žalovaný 2/ nepovažoval za potrebné sa k odvolaniu žalovaného 1/ bližšie vyjadriť. 4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 37Cb/49/2014-170 zo dňa 12. júna 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 6. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 7. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 8. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 9. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 10. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/49/2014-170 zo dňa 12. júna 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný 1/ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 14. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 557,63 eur titulom poistného plnenia, nakoľko žalobca považoval vypočítané a zaslané poistné plnenie zo strany žalovaného 1/ za neprimerané. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného 1/ zaviazal na zaplatiť žalobcovi sumu 557,63 eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 69,28 %. Ustálil, že žalobcovi v konaní prináleží aktívna vecná legitimácia s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2014 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2014. Dospel k záveru, že žalobca nárok v súdnom konaní riadne preukázal. Výšku skutočnej škody na poškodenom vozidle v sume 881 eur mal preukázanú z odborného vyjadrenia Z.. Ľ. G.. Výšku nároku na náhradu škody súd určil rozdielom celkovej škody podľa odborného vyjadrenia vo výške 881 eur a poskytnutého plnenia vo výške 323,37 eur, ktoré boli právnemu predchodcovi žalobcu zaplatené, t.j. nárok na náhradu škody zostávajúci k úhrade bol vo výške 557,63 eur. Súd náhradu škodu neznižoval o DPH, nakoľko v prípade náhrady škody daňový subjekt nie je povinný zo vzniknutej škody zaplatiť DPH, neuplatňuje DPH v súvislosti so vzniknutou škodou na vstupe ani na výstupe. Žalovaný v 1/ rade s uvedeným záverom nesúhlasil a v odvolaní namietal jednak skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody na strane spoločnosti Renstav Ďurčo s.r.o., v dôsledku čoho neboli naplnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa § 427 OZ a jednak skutočnosť, že žalobcovi neprináleží plnenie v rozsahu 20 % DPH. 15. S poukazom na obsah odvolania žalovaného 1/ a ustanovenie § 359 CSP odvolací súd posudzoval odvolanie žalovaného 1/ v rozsahu výrokov I. a III., ktorými bolo rozhodnuté v neprospech žalovaného 1/. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či zo strany žalobcu bol preukázaný vznik škody, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovaný 1/ ako poisťovateľ motorového vozidla v dôsledku prevádzky, ktorého škoda vznikla, zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému - právnemu predchodcovi žalobcu (podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP), keď prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného zodpovedá za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom predpokladom vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Vo vzťahu k vzniku škody, odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka sa poškodenému uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) 16. V konaní nebolo sporné, že žalobca žiadal nahradiť vzniknutú škodu na vozidle, ktoré chcel opraviť svojpomocne. Vozidlo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte opravené nebolo (viď prednes žalobcu na pojednávaní dňa 22.05.2019). Istina vo výške 557,63 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáha, pozostáva zo škody vyčíslenej podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 09.07.2014 (na ktorý súd prvej inštancie z dôvodu chýbajúcej znaleckej doložky prihliadal ako na odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby) vyhotoveného Z.. Ľ. G. vo výške 881 eur s DPH, zníženej o poskytnuté plnenie v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.07.2013 o sumu 323,37 eur (881 eur - 323,37 eur = 557,63 eur). 17. Súd prvej inštancie v tomto smere správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 200/2011 zo dňa 26. apríla 2012, v ktorom uviedol: „Východiskom určenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R5/1988,R25/1990). Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R13/1985). Pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedeniu veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka, predstavujúca toto zhodnotenie (R 57/2003).“ 18. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný 1/ napriek výhradám voči Znaleckému posudku, resp. odbornému vyjadreniu Z.. Ľ. G. č. XX/XXXX zo dňa 09.07.2014, súdu inú výšku škody nepreukázal a nepreukázal ani spôsob výpočtu plnenia, ktoré poškodenému poskytol vo výške 323,37 eur, ani na základe akých postupov dospel k záveru, že také plnenie je primerané. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že zo strany žalovaného 1/ nebola preukázaná skutočná výška škody na vozidle poškodeného, ani nákladov na prípadnú opravu vozidla. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Dôsledkom nesplnenia dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 20. Na druhej strane, žalobca výšku svojho nároku na náhradu škody preukazoval Odborným vyjadrením Z.. Ľ. G. č. XX/XXXX zo dňa 09.07.2014, ktoré obsahovalo určenie hodnoty vozidla v dobe, kedy došlo k jeho poškodeniu (17.06.2013) i výšku škody na vozidle ku dňu 17.06.2013. Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí v bode 19. tohto odôvodnenia odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca preukázal výšku škody na poškodenom vozidle, čím preukázal svoj nárok uplatnený v konaní, a to v rozsahu istiny. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/5/2017-268 zo dňa 25. októbra 2017 išlo na rozdiel od prejednávanej veci o situáciu, keď k svojpomocnej oprave zo strany žalobcu už došlo, no žalobca nepreukázal náklady, ktoré na takto vykonanú opravu vynaložil. Okrem toho odvolací súd uvádza, že v zmysle § 193 CSP, nie je takýmto rozhodnutím viazaný. 21. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného 1/, že žalobcovi neprináleží plnenie v rozsahu 20 % DPH z dôvodu, že mu vznikol nárok na odpočet DPH voči správcovi dane. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s právny názorom súdu prvej inštancie, ktorý náhradu škody neznižoval o DPH, pretože v prípade náhrady škody daňový subjekt nie je povinný zo vzniknutej škody zaplatiť DPH, neuplatňuje DPH v súvislosti so vzniknutou škodou na vstupe ani na výstupe. 22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/49/2014-170 zo dňa 12. júna 2019 potvrdil v zmysle § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).