Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/171/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230000 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114230000.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: CBRE s.r.o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 819 804, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: Rondel - In s. r. o. Obchodná ul. č. 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 684 330, zastúpený: JUDr. Peter Zvara, advokát, Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 25.976,30 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/316/2014-131 zo dňa 14.12.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/316/2014-131 zo dňa 14.12.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 25.976,30 EUR s príslušenstvom z titulu uplatneného nároku na odplatu zo sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle § 642 a násl. zákona č. 513/1991 (ďalej len sprostredkovateľská zmluva), ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa, sprostredkovať pre žalovaného, ako záujemcu príležitosť na uzatvorenie zmlúv o nájme, predmetom ktorých bude nájom nebytového priestoru, príslušenstva a parkovacích plôch v objektoch na Grosslingovej ul. č. 7 a Obchodnej ul. č. 2 v Bratislave. Žalobca vystavil na základe uskutočneného plnenia žalovanému faktúru č. 2012/38 zo dňa 26.03.2012 na sumu 17.691,84 Eur a faktúru č. 2013/209 zo dňa 19.12.2013 na sumu 8.284,46 Eur. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uvedené sumy neuhradil a to napriek tomu, že bol na to vyzvaný upomienkou zo dňa 14.10.2014. Spolu s istinou si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania v zmysle nariadenia č. 87/1995 Z.z. vo výške 9% ročne zo sumy 17.691,84 odo dňa 10.04.2012 až do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 8.284,46 od dňa 03.01.2014 až do zaplatenia. Žalovaný nárok neuznal, uviedol, že uplatnený nárok vo výške 25.976,30 Eur je uplatnený nedôvodne vzhľadom na skutočnosť, že uzatvorenie nájomných zmlúv, rozšírenie predmetu nájmu s rovnakým nájomníkom bolo vykonané čisto v réžii žalovaného a bez súčinnosti žalobcu (sprostredkovateľa). 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Súd mal preukázané, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní. Uzavretie predmetnej zmluvy a jej obsah nebol medzi stranami sporný. Sporným medzi stranami bol nárok na uhradenie odmeny fakturovanej faktúrami č. 2012/38 a 2013/209. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 644, § 645, § 647, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná zmluva o sprostredkovaní má charakter relatívneho obchodu. Súd vychádzal pritom zo skutočnosti, že obe zmluvné strany sú podnikatelia a záväzkový vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti. Súd teda nároky vyplývajúce z predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy posudzoval podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetný typ zmluvy patrí do skupiny tzv. obstarávateľských zmlúv. Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Kogentným ustanovením v Obchodnom zákonníku pri sprostredkovateľskej zmluve je len ustanovenie § 642 OBZ. Všetky ostatné majú dispozitívnu povahu. Napriek tomu, že zmluva predložená súdu nie je datovaná, strany ju nesporovali a súd preto pri posúdení nároku plnenia z uvedeného vzťahu vychádzal z obsahu tejto zmluvy. Zmluva o sprostredkovaní je odplatnou zmluvou. Napriek tomu nemusí vždy nárok na províziu vzniknúť. Pri posudzovaní nároku vychádzal súd zo znenia dohodnutej zmluvy. Podľa ustanovenia čl. III, 3.1 písm. a) predmetnej zmluvy sa strany dohodli, že v prípade ak záujemca uzatvorí zmluvu o nájme s treťou osobou prostredníctvom sprostredkovateľa, záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi províziu v prípade, ak pôjde o nového nájomcu a sprostredkovaný nájom bude uzatvorený na obdobie 3 a viac rokov, zmluvná provízia bude priemerný dvojmesačný nájom + DPH. Na preukázanie vzniknutého nároku na províziu žalobca predložil faktúry č. 2012/38, faktúry č. 2013/209, ako aj vyjadrenie svedka G.. Uvedené faktúry žalovaný neuznal a sporoval. Z predložených faktúr je zrejmé, že sa týkali klienta: Johnson Controls, ale žalobca súdu nijako nepreukázal za uzatvorenie akých konkrétnych zmlúv bola odmena faktúrovaná. Žalovaný súdu predložil faktúru č. 2011/136, ktorá preukazuje jeho tvrdenie, že medzi stranami sporu bola fakturovaná odmena za totožného klienta už v roku 2011. Uvedená faktúra bola medzi stranami nesporná. Nešlo teda o nového klienta. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by výklad uvedeného ustanovenia čl. III, 3.1 písm. a) predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy mal byť taký, že predmetný klient bol považovaný z ich strany za nového klienta, nakoľko išlo o nové priestory. Žalovaným bolo preukázané, že nešlo o nového klienta. 5. Žalobca v konaní nepreukázal, za aké konkrétne sprostredkované zmluvy mala predmetná, faktúrovaná provízia vzniknúť. Predmetom zmluvy bol záväzok sprostredkovateľa, že sprostredkuje pre záujemcu príležitosť na uzatvorenie zmlúv o nájme, predmetom ktorých bude nájom nebytových priestorov, príslušenstva a parkovacích plôch v objektoch na ul. Grösslingovej č.7 a ul. Obchodnej č. 2 v Bratislave, za čo záujemca zaplatí odplatu. Súd poukázal na bod 5.3. predmetnej zmluvy, podľa ktorého uzatvorením tejto zmluvy nie je obmedzené právo záujemcu konať samostatne s cieľom získať tretiu osobu za účelom uzatvorenia zmluvy o nájme nehnuteľností a nie je obmedzené ani právo záujemcu uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu s iným sprostredkovateľom. Z takto sprostredkovaného nájomného vzťahu sprostredkovateľovi provízia neprináleží. Žalovaný obe faktúry sporoval. Zatiaľ čo faktúru č. 2013/38 stotožnil žalobca s expanziou klienta - TOP501 a TOP502, faktúru č. 2012/38 nevedel podľa jej obsahu stotožniť. Právny zástupca uviedol tvrdenie, že zistí u klienta podrobnosti predmetu fakturácie ale do skončenia dokazovania súdu neuviedol ani tvrdenia, ani nepredložil dôkazy preukazujúce uzatvorenie konkrétnych zmlúv, teda vznik samotného nároku na províziu. Na preukázanie svojej sprostredkovateľskej činnosti predložil žalobca súdu vyjadrenie svedka G.. V uvedenom čestnom prehlásení svedok uviedol, že krátko po uzavretí nájomnej zmluvy 12.09.2011 začala prebiehať komunikácia so žalovaným aj žalobcom o možnostiach ďalšieho prenájmu, a následne boli uzavreté dodatky č.1, 2, 3 a 4. Uviedol, že komunikácia prebiehala obdobne ako pri prvom dohadovaní nájmu. Aj keď v závere uviedol, že prínos žalovaného na rozširovaní vnímal svedok ako významný, súd poukázal na vyjadrenie uvedeného svedka, že nemôže potvrdiť koľkokrát sa týchto rokovaní zúčastnil žalobca, ale niektorých rokovaní sa zúčastnil iba právnik žalovaného. Podľa názoru súdu uvedené tvrdenie potvrdzuje aj samostatnú činnosť žalovaného, tak ak to tvrdil žalovaný. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca na pojednávaní navrhol vypočuť svedka M. N., ktorý sa podľa žalobcu ako zamestnanec žalobcu podieľal na realizácii obchodného prípadu medzi stranami sporu. Žalobcovi sa nepodarilo zabezpečiť prítomnosť uvedeného svedka na pojednávaní ani dňa 12.10.2018 ani na odročenom termíne pojednávania dňa 14.12.2018. Na otázku súdu, čo má uvedený svedok konkrétne ozrejmiť, žalobca uviedol len všeobecne, že skutkové okolnosti ktoré súvisia s uzatváraním zmlúv ako aj s jej výkladom. V nadväznosti na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, kedy žalobca dostatočne neospravedlnil neúčasť predmetného svedka na pojednávaní ako aj v nadväznosti na skutočnosť, že žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by mali byť predmetným svedkom preukázané súd predmetný dôkaz výsluchom svedka na pojednávaní zamietol. 7. Súd konštatoval, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať splnenie podmienok na vznik provízie v zmysle predloženej zmluvy, nakoľko súdu nebolo preukázané, že by sprostredkovateľ - žalobca sprostredkoval nájom nového nájomcu na obdobie 3 a viac rokov. Žalobca súdu relevantný dôkaz preukazujúci splnenie podmienok uvedených v čl. III bode 3.1. a) nepredložil. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel Sprostredkovateľskú zmluvu, pričom uzatvorenie tejto zmluvy medzi stranami sporu v konaní sporné nebolo. V zmysle ust. čl. II bod 2.1 Sprostredkovateľskej zmluvy sa žalobca zaviazal pre žalovaného obstarať príležitosť na uzatvorenie nájomných zmlúv v objektoch na Grösslingovej ul. č. 7 a Obchodnej ul. č. 2 v Bratislave. Má za to, že Čestným prehlásením p. I. G. zo dňa 15.11.2018 (ďalej len „Čestné prehlásenie“) predloženým v súdnom konaní žalobca dostatočne preukázal, že pre žalovaného obstaral príležitosť na uzatvorenie nájomnej zmluvy a jej dodatkov na Grosslingovej ul. č. 7. Zo skutočností uvedených v Čestnom prehlásení je zrejmé, že žalobca sa významným spôsobom podieľal nielen na obstaraní príležitosti uzatvoriť Nájomnú zmluvu a Dodatky k nej, ale zúčastnil sa aj niekoľko osobných stretnutí, dohodoval podmienky nájmu a Dodatky k pôvodnej nájomnej zmluve. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/2684/20, podľa ktorého sa na obstaranie príležitosti k uzatvoreniu zmluvy nevyžaduje aktívne pôsobenie sprostredkovateľa pri uzatváraní zmluvy. Podľa jeho názoru súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 10. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že cit. ust. čl. III bod 3.1 Sprostredkovateľskej zmluvy je potrebné vykladať tak, že nárok na províziu by žalobcovi len vznikol vtedy, ak by pri sprostredkovaní išlo o nového klienta vo význame novej fyzickej alebo právnickej osoby odlišnej od žalovaného. Vzhľadom na bežnú obchodnú prax ako aj logiku veci sa za nového nájomcu považuje každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá si určitý priestor prenajíma prvý raz formou novej zmluvy alebo dodatku k už existujúcej zmluve. Má za to, že predmetné ustanovenie čl. III bod 3.1 Sprostredkovateľskej zmluvy slúži na to, aby si žalobca nemohol nárokovať províziu napr. v prípade, ak by žalobcom sprostredkovaný nájomca predlžoval nájomnú zmluvu na predmet nájmu - v daných priestoroch už predmetný nájomca sídli, nejedná sa o nového nájomcu, nakoľko nájomca akurát predlžuje dobu nájmu. Ak by si však tento nájomca chcel prenajať aj ďalšie priestory a žalobca by mu na rozšírenie nájmu obstaral príležitosť, v nových priestoroch by bol nájomca novým nájomcom a žalobcovi by provízia patrila. Zdôraznil, že čl. III bod 3.1 Sprostredkovateľskej zmluvy nehovorí o novom klientovi, ale o novom nájomcovi a novým nájomcom je tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu alebo dodatok k nej na taký priestor, ktorý ešte nemala predtým v nájme. 11. Podľa žalobcu bolo preukázané, že žalobca obstaral pre žalovaného príležitosť na uzatvorenie nájomnej zmluvy na Grösslingovej ul. č. 7 v Bratislave. Taktiež je zrejmé, že žalobcovi v zmysle cit. ust. čl. III bod 3.1 Sprostredkovateľskej zmluvy vznikol nárok na províziu, nakoľko išlo o nového nájomcu a nebolo medzi stranami sporu sporné, že by nájom nebol uzatvorený na obdobie 3 a viac rokov. Preto má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. 13. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že k uzatvoreniu nájomných zmlúv medzi žalovaným a JOHNSONS CONTROL INTERNATIONAL spol. s r.o. (JCI) nedošlo prostredníctvom sprostredkovateľa, ale výlučne na strane žalovaného jeho vlastnou činnosťou, pričom počas prvostupňového konania žalobca nepreukázal žiadne iné dôkazy, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu. Poukázal na to, že Sprostredkovateľská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania jasne a jednoznačne definuje nárok žalobcu na províziu (čl. III bod 3.1 písm. a) sprostredkovateľskej zmluvy) za poskytnuté služby definované v čl. II bod 2.1 sprostredkovateľskej zmluvy, na znak čoho túto svojim podpisom účastníci konania potvrdili a preto súčasné dodatočné dotváranie akéhokoľvek extenzívneho výkladu čl. III bod 3.1 sprostredkovateľskej zmluvy žalobcom, pokladá žalovaný za čisto účelové konanie žalobcu v snahe domôcť sa žalovaného nároku. Žalovaný prízvukuje, že ak by mal žalovaný záujem uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu so žalobcom v znení, v akom ju vykladá žalobca, bol by žalovaný pristúpil k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy v znení, ktoré predpokladalo práve moment prolongácie a renegociácie nájmu už existujúceho nájomcu. Avšak k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy v takomto navrhovanom znení, tak ako to bolo preukázané žalovaným počas prvostupňového konania, nedošlo. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je presne, jasne a jednoznačne definovaný v uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluve, akýkoľvek pokus žalobcu o právny výklad ustanovenia článku m., bod 3.1. písm. a) Zmluvy o sprostredkovaní v neprospech žalovaného by bol extenzívnym výkladom predmetného ustanovenia s cieľom uprednostniť právne postavenie žalobcu. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 30.09.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným Sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom Sprostredkovateľskej zmluvy bol na jednej strane záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa, sprostredkovať pre žalovaného ako záujemcu príležitosť na uzatvorenie zmlúv o nájme v objektoch na Grösslingovej ul. č. 7 a Obchodnej ul. č. 2 v Bratislave a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi províziu vo výške priemerného dvojmesačného nájomného + DPH podľa platných predpisov v prípade, že žalovaný ako záujemca uzatvorí zmluvu o nájme prostredníctvom žalobcu ako sprostredkovateľa s treťou osobou a to v prípade, že pôjde o nového nájomcu a súčasne bude sprostredkovaný nájom uzatvorený na obdobie 3 a viac rokov (čl. III bod 3.1 Sprostredkovateľskej zmluvy). Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že podmienky vzniku dohodnutého nároku na vznik odmeny v predmetnom článku podľa súdu preukázané neboli. Podľa súdu prvej inštancie nešlo o nového klienta a ak by aj pripustil výklad, že išlo o nového klienta, konštatoval, že žalobca nijako nepreukázal uzatvorenie zmluvy s uvedeným, podľa nich novým klientom, na obdobie 3 a viac rokov, ako predpokladá predmetné ustanovenie čl. III 3.1 písm. a) predmetnej Sprostredkovateľskej zmluvy, ani nepreukázal, že sprostredkovateľskú činnosť vykonal. 16. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 32 až 36 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody. 18. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej je nesprávny záver súdu, že ust. čl. III bod 3.1 Sprostredkovateľskej zmluvy je potrebné vykladať tak, že nárok na províziu by žalobcovi vznikol len vtedy, ak by pri sprostredkovaní išlo o nového klienta. Podľa žalobcu z ust. čl. III bod 3.1 Sprostredkovateľskej zmluvy vyplýva, že musí ísť o nového nájomcu a nie o nového klienta, čo bolo v jeho prípade dodržané. Odvolací súd je toho názoru, že citované ustanovenie Sprostredkovateľskej zmluvy výslovne definuje záväzok zaplatiť províziu ako odmenu za nového nájomcu, nie nový nájom. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že návrh sprostredkovateľskej zmluvy v znení, kde bol nárok na províziu viazaný aj na moment renegociácie a prolongácie nájmu, uzatvorený nebol. Strany teda rozlišovali medzi vyjednávaním s nájomcom, ktorý už má prenajaté priestory a vyjednávaním s novým nájomcom a uzatvorili zmluvu s obsahom, kde provízia bola viazaná na prípad, že pôjde o nového nájomcu, t.j. nového klienta. Keďže v tomto prípade malo ísť o nájom so spoločnosťou JOHNSONS CONTROL INTERNATIONAL spol s r.o., ktorá v rozhodnom čase už bola nájomcom priestorov v budove na Grösslingovej 7, možno konštatovať, že nebola splnená podmienka na zaplatenie provízie v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy. 19. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej bolo preukázané, že príležitosť uzatvoriť nájomnú zmluvu spolu s dodatkami obstaral žalobca svojou vlastnou činnosťou. Súd prvej inštancie správne poukázal na bod 5.3. predmetnej zmluvy, podľa ktorého uzatvorením tejto zmluvy nie je obmedzené právo záujemcu konať samostatne s cieľom získať tretiu osobu za účelom uzatvorenia zmluvy o nájme nehnuteľností, ako aj na skutočnosť, že listinný dôkaz čestné prehlásenie nie je dôkazom, že príležitosť na uzatvorenie zmluvy obstaral výlučne žalobca. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku uvedenými v odseku 34 prvoinštančného rozsudku. 20. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že návrh žalovaného na mimosúdne vysporiadanie zo dňa 25.4.2015 je dôkazom o oprávnenosti nároku, odvolací súd uvádza, že s týmto nemožno súhlasiť. V predmetnom návrhu nedošlo k odsúhlaseniu ani žalovanej sumy ani základu, uvádza sa tu, že právne stanovisko (nesúhlasné) k predmetnému prípadu vyplýva z odporu, ale vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu navrhol žalovaný zaplatenie paušálnej sumy. Keďže k mimosúdnemu vysporiadaniu nedošlo, súd správne vychádzal z predložených listinných dôkazov a dospel k správnemu záveru, že žalobca svoj nárok nepreukázal. 21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 23. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).