Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/190/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230453 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114230453.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu DB GREEN ENERGY Sp. Zo.o., Ul. Al. Zjendnoczenia 29/27, 01-838 Warszawa, Poľská republika, IČO: 146451519, práv. zast. Mgr. Erikou Ranušovou, advokátou, Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému Consells group SK, s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 927 861, o zaplatenie 15.000,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/24/2015-88 zo dňa 13.7.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/24/2015-88 zo dňa 13.7.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 15.000,- EUR od 1.5.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- EUR, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení súd uviedol, že strany sporu medzi sebou uzavreli Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci, kde žalobca vystupoval ako predajca a žalovaný ako distribútor, pričom predmetom zmluvy mal byť predaj tovaru ponúkaného distribútorom predajcovi za kúpnu cenu dohodnutú v zmysle objednávky predajcu potvrdenej distribútorom. Spornou nebola skutočnosť, že žalobca po uzatvorení Rámcovej zmluvy poslal 5.2.2014 žalovanému sumu vo výške 15.000,- EUR a následne podaním zo 17.4.2014 vypovedal citovanú Rámcovú zmluvu. Sporný ostal dôvod zloženia sumy 15.000,-EUR zo strany žalobcu žalovanému. Žalobca argumentoval, že išlo o vratnú zábezpeku a po odstúpení od zmluvy žiadal jej vrátenie. Žalovaný naopak tvrdil, že zložená suma bola zálohou, resp. platbou za predtým žalobcom záväzne objednaný tovar (elektrické zubné kefky spolu v hodnote 15.000,-EUR), ktorý má stále na sklade pripravený na odber. Rovnako spornou ostala skutočnosť, či si žalobca v postavení predajcu objednal tovar od žalovaného (distribútora), čo žalobca od začiatku konania popieral a naopak žalovaný odôvodňoval kúpu tovaru pre žalobcu práve existenciou objednávky. Súd prvej inštancie konštatoval, že po uzavretí Rámcovej zmluvy medzi sporovými stranami žalobca od tejto riadne a zmluvne dohodnutým spôsobom odstúpil (uplatnil výpoveď z Rámcovej zmluvy v súlade s jej článkom 5.4), a žalovaný výpoveď prevzal 25.4.2014. Zároveň nebol sporný ani fakt, že žalobca poukázal na účet žalovaného sumu 15.000,- EUR, pričom žalovaný v priebehu konania síce tvrdil, že suma mu bola poukázaná ako záloha za predtým objednaný tovar pre žalobcu, avšak z jeho vlastného podania s identifikačnými údajmi spoločnosti (najmä bankovými) vyplývalo, že tieto žalobcovi poslal na základe telefonického rozhovoru z dôvodu zaslania (prevodu) „vratnej zábezpeky“ a nie zálohy (resp. kúpnej ceny) za záväzne objednaný tovar. Súd prvej inštancie za najdôležitejšie v tejto veci považoval neunesenie dôkazného bremena žalovaným, ktorý potvrdil, že suma 15.000,- EUR, predstavujúca vratnú zábezpeku (nie zálohu za objednaný tovar) mu na účet doručená bola, ale žiadnymi relevantnými a hodnovernými dôkazmi (originálom objednávky, vytlačeným e-mailom alebo prípadne svedeckou výpoveďou) nepreukázal, že žalobca si od neho akýkoľvek tovar skutočne objednal (či už osobne, emailom, eventuálne aj telefonicky) a neexistuje teda dôvod ďalej citovanú sumu zadržiavať. Predloženú objednávku súd z uvedených dôvodov nepovažoval za vierohodný dokument a navyše malo ísť len o kópiu objednávky. Po výpovedi z Rámcovej zmluvy žalobcom (odstúpení), a keďže žiadny tovar preukázateľne nebol objednaný (logicky ani dodaný), je žalovaný v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka povinný poskytnuté peňažné plnenie žalobcovi vrátiť. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami riadne zanikol a v prípade nevrátenia predmetnej sumy by zo strany žalovaného išlo o bezdôvodné obohatenie. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci žalovaný preukázal, že medzi žalobcom a žalovaným existoval obchodno-právny vzťah založený na základe objednávky adresovanej žalobcom žalovanému. V prípade, že žalobca tvrdí opak je na ňom, aby preukázal, že to tak nebolo. Bremeno tvrdenia má teda žalobca. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil rozloženie dôkazného bremena medzi stranami sporu, pričom bolo na žalobcovi, aby on preukázal, že predmetná objednávania nie je pravdivá a nie na žalovanom. 4. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca si žiadny tovar od žalovaného neobjednal, žiadnu objednávku tovaru žalovanému nedoručil, čo jednoznačne preukázal predložením prehlásenia predsedu predstavenstva, kde potvrdil, že nikdy nevykonal objednávku v spoločnosti žalovaného na doručenie elektrických zubných kefiek ani na žiadne iné tovary, ktorých predávajúcim je žalovaný. Objednávku predloženú žalovaným označil za falošnú a podpisy, ktoré sa na nej nachádzajú nepatria predsedovi ani členovi predstavenstva. Naviac objednávka predložená v kópii žalovaným obsahuje gramatické chyby, a to v záhlaví je chybne uvedený názov mesta Warszawa, ako aj ulica nášho sídla, podpisy na tejto objednávke sú zjavne len odkopírované z iného dokumentu, ide teda o dokument, ktorý bol vyrobený dodatočne, z dôvodu tohto súdneho konania. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.2.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 C.s.p., s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Žalovaný v tomto konaní neuniesol bremeno svojho tvrdenia ohľadne objednávky tovaru od žalobcu. Žalobca spochybnil hodnovernosť predloženej objednávky, namietal, že si u žalovaného žiaden tovar neobjednal a žiaden tovar mu doručený nebol a ani nebol vyzvaný na prevzatie tovaru. V situácii, keď bola rámcová zmluva riadne vypovedaná tak žalobcovi svedčí právo na vrátenie už poskytnutého plnenia v súlade s § 351 ods. 2, Obch. zák.. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že žalobca poskytol žalovanému plnenie v sume 15.000,- EUR a došlo k odstúpeniu od zmluvy a poskytnuté plnenie žalobcu nebolo do odstúpenia od zmluvy skonzumované plnením zo zmluvy. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal v konaní, že žalobca si od neho akýkoľvek tovar skutočne objednal, a teda neexistuje dôvod sumu 15 000,- EUR zadržiavať. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil. 8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).