Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/91/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232729 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114232729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: J.. V. S., W.., N. XX.XX.XXXX, A. D. XX, A., proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, o určenie neplatnosti zmluvy a zaplatenie finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. novembra 2016 č.k. 16C 212/2014-310 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa pôvodne domáhal voči žalovanému zrušenia Zmluvy o poistenom OTP refinanc expres, úverovej zmluvy č. XXX/XXXXXXXSU bez finančnej protihodnoty zo strany žalovaného voči nemu a vyplatenia odškodnenia od mája 2014 vo výške 500,- eur mesačne do právoplatného rozhodnutia súdu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% p.a.. Žalobca skutkovo dôvodil tým, že je spotrebiteľ a je názoru, že žalovaný mu chcel privodiť ujmu, pričom porušil jeho práva vyplývajúce mu z Občianskeho zákonníka. Dňa 24.05.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poistenom OTP REFINANC EXPRESE" úverovú zmluvu č. XXX/XXXXXXXSU, v ktorej sa žalovaný zaviazal mu poskytnúť účelový klasický spotrebiteľský úver v sume 8.000,- eur. Žalobca úver pravidelne a v termíne v dohodnutej sume splácal až do straty zamestnania na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského k 30.03.2014. Žalobca bol následne od 01.04.2014 evidovaný na Úrade práce a sociálnych vecí v Bratislave, v máji 2014 podstúpil operáciu kolena a od 14.05.2014 do 30.09.2014 bol dočasne práceneschopný. Podľa úverovej zmluvy za žalovaného mala uskutočniť plnenie poisťovania úveru zmluvná poisťovňa OTP Banky - GROUPAMA Garancia, poisťovňa a.s. Súčasťou úverovej zmluvy bol manuál - Všeobecné poistné podmienky pre poistenie straty zamestnania k spotrebným úverom pre klientov OTP Banka Slovensko a.s. s hlavičkou GROUPAMA Garancia, poisťovňa, a.s.. Žalobca poistnú zmluvu o pripoistení nepodpisoval priamo s poisťovňou. Dňa 09.09.2014 žalobca požiadal žalovaného o reštrukturalizáciu úveru so znížením mesačných splátok. Na odporúčanie pracovníka žalovaného požiadal poisťovňu žalovaného GROUPAMA Garancia z dôvodu insolventnosti o plnenie poistnej udalosti k úveru z dôvodu straty zamestnania. Poisťovňa GROUPAMA Garancia poisťovňa a.s. pobočka poisťovne iného členského štátu v septembri 2014 bez uvedenia presného dátumu plnenie poistnej udalosti z dôvodu straty zamestnania zamietla s odvolaním sa na poistenie úveru, článok VI bod 1/d - riziko straty zamestnania a následnej nezamestnanosti. Žalobca opätovne v októbri 2014 požiadal žalovaného z dôvodu insolventnosti o stanovisko k reštrukturalizácii úverov, pričom pracovník žalovaného žalobcovi ponúkol reštrukturalizáciu za poplatok 70,00 eur, čo žalobca odmietol. Dňa 27.10.2014 žalobca opätovne požiadal zmluvnú poisťovňu žalovaného o plnenie poistnej udalosti k úveru z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti a priložil podklady o svojej práceneschopnosti a doklady o rehabilitácii. Poisťovňa až následne po urgencii zo strany žalobcu doručila žalobcovi elektronicky dňa 20.11.2011 list o zamietnutí poistnej udalosti k práceneschopnosti žalobcu odvolávajúc sa na Osobitné poistné podmienky, ktoré však neboli súčasťou Zmluvy o úvere. Poisťovňa GROUPAMA Garancia poisťovňa a.s. pobočka poisťovne iného členského štátu podľa neho porušila viaceré ustanovenia Zmluvy o poistenom OTP REFINANC EXPRESE úverová zmluva č. XXX/ XXXXXXXSU ako aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie straty zamestnania k spotrebným úverom pre klientov OTP Banky Slovensko a.s., a to z úverovej zmluvy, keď zo splátkového kalendára je problematické zistiť, aké sú vlastne splátky po zohľadnení neplatných klauzúl týkajúcich sa poistenia v nezamestnanosti a poistenia úveru pri práceneschopnosti. Tvrdil, že žalovaný ho poškodil tým, že odďaľoval a nereštrukturalizoval výšku (zníženie) splátok v požadovanom termíne máj 2014 - novembre 2014, splátkový kalendár nespružnil, i keď ho o to žiadal a tým mohol žalobcu uvrhnúť do druhotnej insolventnosti voči exekútorovi. Žalovaný ho poškodil i tým, že žiadal neadekvátne poplatky za dodatky (návrh) k Zmluve o OTP REFINANC EXPRESE úverová zmluva č. XXX/XXXXXXXSU, keď žalobca mal zaplatiť 70 eur za takýto dodatok. Žalobca sa cítil tiež poškodený ďalším bežným postupom pri nesplácaní úveru, teda odovzdaním úveru vymáhačskej spoločnosti, či exekútorovi s ďalšími sumami a finančnými nákladmi, tiež tým, že mu posielal početné sms o nesplatení úveru s upozornením o spustení procesu vymáhania, a to i napriek tomu, že mesačná splátka bola uhradená v termíne a žalovaný podával protichodné informácie o splátkach, ktoré boli vyrovnané. Žalobca poukázal i na to, že žalovaný netransparentnou úrokovou politikou pri spotrebnom úvere nekopíroval vývoj ultra nízkych úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, svojvoľne navyšoval výšku mesačných splátok úveru, úrokov, poplatkov a to bez akejkoľvek konzultácie so žalobcom, neplnil si povinnosti pri poistných udalostiach pri polročnej nezamestnanosti žalobcu a jeho niekoľkomesačnej práceneschopnosti, v spotrebiteľských právnych vzťahoch ako dodávateľ žalovaný nezohľadnil princípy ochrany spotrebiteľa a nepostupoval podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca sa voči žalovanému cítil v tiesni, keď pri jeho nedostatočnom príjme z dôvodov nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti ako dlžník, pociťoval zo strany žalovaného nadvládu veriteľa. Žalobca nemohol odstrániť nepodložené a neprijateľné podmienky zo strany poisťovne žalovaného. Žalobca Zmluvu o poistenom OTP REFINANC EXPRESE úverová zmluva č. XXX/XXXXXXXSU považoval za neplatnú, keď táto podľa neho vykazuje závažné vady aj čo do podstatných náležitostí a je nebezpečná pre spotrebiteľa. 2. Súd prvej inštancie na základe doplnenia žaloby žalobcom a návrhu na zmenu petitu žaloby uskutočnenú žalobcom podaním doručenom súdu dňa 19.02.2015 uznesením č.k. 16C/212/2014-89 zo dňa 01.04.2015 pripustil žalobcom požadovanú zmenu petitu žaloby, podľa ktorého žalobca žiadal o určenie, že ZMLUVA O POISTENOM OTP REFINANC EXPRESE, číslo zmluvy XXX/XXXX/XXSU uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.05.2013 je platne zrušená bez úhrady odstúpením od zmluvy v zákonnej lehote a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,-eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.05.2015 a žiadal, aby súd konanie podľa § 106 Občianskeho súdneho poriadku zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu na rozhodnutie, keď podľa článku XI bod 8 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie. Žalovaný pre prípad, že súd námietke nedostatku právomoci nevyhovie, žiadal žalobu ako nedôvodnú a účelovú zamietnuť v celom rozsahu. 4. Súd prvej inštancie na základe doplnenia žaloby žalobcom a návrhu na zmenu petitu žaloby uplatnenú podaním doručeným mu dňa 04.09.2015 uznesením č.k. 16C/2012/2014-141 zo dňa 18.11.2015 pripustil žalobcom požadovanú zmenu petitu žaloby, podľa ktorého žalobca žiadal určiť, že ZMLUVA O POISTENOM OTP REFINANC EXPRESE, číslo zmluvy XXX/XXXX/XXSU uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.5.2013 je platne zrušená bez úhrady odstúpením od zmluvy v zákonnej lehote a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.500,-eur. 5. Na základe doplnenia žaloby žalobcom podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.03.2016 uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 31.03.2016 za prítomnosti oboch strán sporu pripustil doplnenie petitu žaloby o výroky petitu, podľa ktorých mal súd uložiť žalovanému povinnosť vyrovnať všetky existujúce a budúce splatné a nesplatné záväzky, pohľadávky alebo poplatky poverených mandatárov OTP Factoring Slovensko s.r.o. a RETROACTIVE Slovakia a.s. resp. iných už poverených či poverovaných tretích osôb - mandatárov k veci voči žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a uložiť žalovanému povinnosť požiadať o písomné vymazanie všetkých negatívne posudzovaných klientských dát o žalobcovi k veci, akými sú bonita, dôveryhodnosť a platobná morálka, vedených v úverových registroch bankových a klientských informácií v CRIF - Slovak Credit Bureau s.r.o. a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 6. Žalovaný sa k žalobe a k následným pripusteným zmenám petitu žaloby písomne vyjadril a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že nie je zodpovedný za neposkytnutie poistného plnenia poisťovňou žalobcovi v dôsledku straty zamestnania žalobcu. Z listinných dokladov podľa neho vyplýva, že poisťovňa nevyplatila poistné plnenie žalobcovi za stratu zamestnania, keď podľa názoru poisťovne žalobca nesplnil podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, nakoľko žalobca skončil pracovný pomer so zamestnávateľom dohodou bez udania dôvodu. Uviedol, že Poisťovňa Groupama životná poisťovňa a.s. a Groupama poisťovňa a.s. je samostatný právny subjekt, odlišný od žalovaného a je oprávnený samostatne posudzovať a hodnotiť jednotlivé poistné udalosti podľa svojich zákonných a zmluvných podmienok. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu na nesprávny postup žalovaného vo veci vymáhania pohľadávky žalovaný uviedol, že úver žalobcu sa dostal do dlhodobého omeškania od septembra 2014 z dôvodu riadneho neuhrádzania mesačných splátok úveru. Poslednú splátku od žalobcu evidoval v októbri 2014. Úver nebol riadne splácaný a žalovaný dňa 03.12.2014 dočasne postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o poistenom OTP REFINANC expres úvere na spoločnosť Rektroaktiv Slovakia a.s., spoločnosť, ktorá vymáhala pohľadávku do 09.06.2015. Zo strany žalobcu nedošlo k obnoveniu riadneho resp. čiastočného splácania a ani k vyrovnaniu vzniknutého omeškania úveru, preto žalovaný dňa 19.07.2015 zaslal žalobcovi vyhlásenie úveru za predčasne splatný. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný nadobudlo účinnosť dňa 10.08.2015. Žalobca stratil výhodu splácania úveru v splátkach a žalovaný požadoval okamžité splatenie celej dlžnej sumy úveru s úrokmi a vzniknutým omeškaním. Dňa 18.08.2015 úver žalovaný postúpil na dočasné externé vymáhanie spoločnosti OTP Faktoring Slovensko s.r.o. K 18.04.2016 evidoval voči žalobcovi splatnú pohľadávku z úveru vo výške 6.995,09 eur. Žalobca podľa neho nepreukázal protiprávne konanie žalovaného, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, tieseň žalobcu pri podpise úverovej zmluvy a ani skutočnosť, ako dospel k výške uplatnenej škody (finančného odškodnenia). Úverovú zmluvu považoval za platnú. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobcu ako spotrebiteľa poškodil alebo znevýhodnil, žalobca to ani podľa neho nepreukázal. Žalovaný naopak vyšiel žalobcovi v ústrety vo veci reštruktúry úveru v roku 2014, kedy mu umožnil na 6 mesiacov odloženie splátok istiny. 7. Súd prvej inštancie na základe doplnenia žaloby žalobcom a následných návrhov na zmenu petitu žaloby realizovaných podaním doručeným dňa 07.07.2016 a dňa 09.08.2016 uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 08.09.2016 za prítomnosti oboch strán sporu pripustil podľa § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobcom požadovanú zmenu petitu žaloby, podľa ktorého sa žalobca domáhal, aby súd Zmluvu o poistenom OTP REFINANC EXPRESE, číslo XXX/XXXX/XXSU uzavretú dňa 24.05.2013 medzi žalobcom a žalovaným zrušil dňom právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 17.673,69 eur. 8. Žalobca považoval Zmluvu o poistenom OTP REFINANC EXPRESE úverová zmluva č. XXX/ XXXXXXXSU za neplatnú z dôvodu, že vykazuje závažné vady aj čo do podstatných náležitostí a je nebezpečná pre spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že žalovaný ho viacnásobne poškodil vo viacerých aspektoch, viackrát porušil ustanovenia zmluvy o poistenom a Všeobecné poistné podmienky. Z úverovej zmluvy - zo splátkového kalendára je podľa neho problematické zistiť, aké sú splátky po zohľadnení neplatných klauzúl týkajúcich sa poistenia v nezamestnanosti a pri práceneschopnosti. Žalovaný mal žalobcu poškodiť tým, že odďaľoval a nereštrukturalizoval výšku - zníženie splátok v požadovanom termíne od mája 2014 do novembra 2014, čím mohol uvrhnúť žalobcu do druhotnej insolventnosti voči exekútorovi. Žalovaný žiadal od žalobcu neadekvátne poplatky za dodatky (návrh) k Zmluve o OTP REFINANC EXPRESE, keď žalobca mal zaplatiť 70 eur za takýto dodatok. Žalobca sa cíti poškodený bežným postupom pri nesplácaní úveru a odovzdaní úveru vymáhačskej spoločnosti, či exekútorovi. Žalovaný poškodil žalobcu tým, že mu posielal početné sms o nesplácaní úveru s upozornením o spustení procesu vymáhania, a to i napriek tomu, že mesačná splátka bola uhradená a podával protichodné informácie o splátkach, ktoré boli vyrovnané a poškodil žalobcu tiež netransparentnou úrokovou politikou pri spotrebnom úvere, ktorá nekopírovala vývoj ultra nízkych úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky. Žalovaný svojvoľne navyšoval výšku mesačných splátok úveru, úrokov, poplatkov, a to bez konzultácie so žalobcom, neplnil povinnosti pri poistných udalostiach pri polročnej nezamestnanosti žalobcu a niekoľko mesačnej práceneschopnosti, nezohľadnil princípy ochrany spotrebiteľa a nepostupoval podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca sa cítil v tiesni, keď pri jeho nedostatočnom príjme z dôvodu nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti ako dlžník pociťoval zo strany žalovaného nadvládu, nemohol odstrániť nepodložené a neprijateľné podmienky zo strany poisťovne žalovaného. Žalobca považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku úverovej zmluvy článok VI bod 4 - nárok na poistné plnenie za práceneschopnosť, článok VI bod 5 - nárok na poistné plnenie za stratu zamestnania a následnú nezamestnanosť, článok IV - netransparentná výška poplatku za vypracovanie dodatku k úverovej zmluve a netransparentne uvedené podmienky odkladu splátok z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti, článok IV bod 1 - splácanie úveru a článok I bod 2 a článok IV bod 1 - ohľadne úrokov. Žalobca vo vzťahu k uplatnenej náhrade z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 17.673,69 eur uviedol, že bol dva roky nezamestnaný so sťažením spoločenského uplatnenia vďaka negatívnemu úverovému záznamu v úverových registroch, ktoré existovalo minimálne od decembra 2014 do mája 2016, teda 18 mesiacov. Náhradu si uplatnil v dôsledku bezdôvodného postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu a v dôsledku neplnenia si zákonných povinností zo strany banky, keď neoznámila podľa Občianskeho zákonníka do 15 dní postúpenie pohľadávky. Požadovaná suma náhrady predstavuje 18 násobok (18 mesiacov) priemernej hrubej nominálnej mzdy vo verejnej správe v Bratislavskom kraji za rok 2014 á 1.236,- eur t.j. sumu 22.248,- eur (1236,- eur x 18 mesiacov) po odpočítaní žalobcom vyčísleného nároku žalovaného z poskytnutého úveru t.j. sumy 4.574,31 eur (22.248,- eur - 4.574,31 eur = 17.673,69 eur). 9. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.11.2016 konal v neprítomnosti žalobcu, keď žalobca sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa 08.09.2016. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním doručeným mu dňa 03.11.2016 z dôvodu účasti na medzinárodnej vedeckej konferencii o organizovanom zločine a bezpečnosti prebiehajúcej v Košiciach, pojednávanie odročiť nežiadal. 10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako bankou dňa 24.05.2013 Zmluvu o poistenom OTP refinanc exprese, číslo zmluvy XXX/XXXX/XXSU, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na základe jeho žiadosti a za dohodnutých podmienok účelový klasický spotrebiteľský úver v sume 8.000,- eur a žalobca sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom na dohodnutý účel a že poskytnutý úver žalovanému vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy. Žalobca mohol čerpať úver po splnení podmienok dohodnutých v Zmluve, postupne v lehote od 24.05.2013 do 22.06.2013. Žalobca bol povinný splatiť istinu úveru žalovanému spolu s úrokmi a poplatkom za zabezpečenie poistenia v mesačných 59 splátkach (splátka zahŕňa splátku istiny, úroku a poplatku za zabezpečenie poistenia) po 186,87 eur mesačne s tým, že 1. splátka bola splatná v termíne 24.07.2013 a 59. splátka vo výške 186,17 eur bola splatná v termíne 24.05.2018. Konečná splátka úveru bola stanovená dňom 24.05.2018. Úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 11,38% p.a.. Úver bol poskytnutý na účel: splatenie úverov. Ročná percentuálna miera nákladov dlžníka bola 15.73% a celková čiastka, ktorú mal žalobca ako dlžník zaplatiť žalovanému, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, bola v sume 11.262,22 eur. Úverová zmluva uvádzala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpísania zmluvy 12,98%. Žalobca ako dlžník sa zaviazal zabezpečiť pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy. Zmluvné strany sa v Článku V Zmluvy dohodli, že jednorázový poplatok za spracovanie úveru bol vo výške 0,00 eur, poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky a poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 9,19 eur bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky. V zmysle Článku VI úverovej zmluvy sa strany dohodli na poistení v rozsahu smrti poisteného z akýchkoľvek príčin, trvalých následkov úrazu spôsobujúce invaliditu, rizika pracovnej neschopnosti a rizika straty zamestnania. Žalobcovi ako poistenému malo byť poskytnuté plnenie v rámci Komplexného súboru poistenia na základe Zmluvy o spolupoistení a poistnej zmluvy č. 21/2010/NP a č. 12/2010/ŽP o skupinovom životnom poistení s pripoistením trvalých následkov úrazu spôsobujúcich invaliditu a s fakultatívnym pripoistením pracovnej neschopnosti a straty zamestnania a následnej nezamestnanosti pre klientov, ktorí čerpajú spotrebiteľský úver v Banke uzatvorenej medzi Bankou (žalovaným) a Groupama životná poisťovňa, a.s. a Groupama poisťovňa, a.s., ktorá bola uzatvorená dňa 13.10.2010. Žalobca ako poistený podľa úverovej zmluvy svojim podpisom potvrdil, že bol oboznámený s Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie VPPZP-GZP-1/03, Všeobecnými poistnými podmienkami pre úrazové pripoistenie VPPUP-GZP-2/03, Osobitnými poistnými podmienkami pre poistenie rizika smrti a pripoistenie trvalých následkov úrazu pre klientov, ktorí čerpajú spotrebiteľský úver v OTP Banka Slovensko a.s., Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie straty zamestnania k spotrebiteľským úverom pre klientov OTP Banka Slovensko a.s., Všeobecnými poistnými podmienkami pre pripoistenie pracovnej neschopnosti k spotrebiteľským úverom pre klientov OTP Banka Slovensko a.s., Informáciou o zmluvnom dojednaní Komplexného súboru poistenia pre držiteľov spotrebiteľského úveru do výške 15.000,- eur vrátane, že tieto prevzal a súhlasí s nimi. 11. Konštatoval, že podľa Článku VIII bod 1 písmeno a) Zmluvy za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Podľa bodu 2 písmeno e) Článku VIII pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. 12. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXX/XXXX zistil, že ku dňu 26.06.2013 previedol žalovaný na účet žalobcu peňažné prostriedky vo výške 8000,- eur. Žalobca dňa 21.01.2014 požiadal žalovaného z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti o odklad splátok istiny. Žalovaný povolil žalobcovi dňa 22.01.2014 za poplatok 17,- eur odklad splátok istiny na obdobie od 01/2014-06/2014, pričom v tom čase mal žalobca splácať len úroky. Od 24.07.2014 bola dohodnutá zvýšená mesačná splátka vo výške 205,29 eur (195,20 eur anuitná splátka a 10,09 eur poistenie). 13. Mal za preukázané, že Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta listom číslo PMO/2014 zo dňa 23.01.2014 oznámila žalobcovi, že vedenie fakulty na svojom zasadnutí dňa 21.01.2014 vzalo na vedomie skončenie pracovného pomeru založeného zmluvou č. 0S 57/2011 zo dňa 10.03.2011 v zmysle § 67 Zákonníka práce výpoveďou, s tým, že výpovedná doba začne plynúť dňom 01.02.2014 a končí dňom 31.03.2014. 14. Zo žaloby žalobcu proti žalovanému Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, podanej na Okresný súd Bratislava I dňa 02.04.2014, zistil, že žalobca sa ňou domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. V žalobe okrem iného žalobca uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru podal dňa 13.01.2014 v dôsledku mobbingu a niekoľkomesačného tlaku a upodozrievania vedenia fakulty žalobcu na pracovisku. Žalobca však minimálne 2x písomne zamestnávateľovi oznámil zrušenie svojej výpovede. 15. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.k. BA1/OSAP/ZAM/2014/34379 zo dňa 21.01.2015, mal za preukázané, že bol žalobca vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.04.2014 do 02.10.2014 vrátane. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti občana/ úchádzača o zamestnanie zo dňa 14.05.2014 vystaveného V.. Z. V., všeobecný lekár pre dospelých, mal preukázané, že žalobca bol práceneschopný od 14.05.2014 do 01.10.2014. 16. Zistil, že žalobca listom zo dňa 09.09.2014 požiadal spoločnosť Groupama Garancia poisťovňa, a.s. o okamžitú súčinnosť pri insolvenciii klienta pri splátke úveru u žalovaného s odôvodnením, že dňom 30.09.2014 nebude evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, a žiadal, aby poisťovňa okamžite vyvinula iniciatívu napr. pozastavením splátok až do vyriešenia súdneho pracovného sporu. Žalobca listom zo dňa 09.09.2014 požiadal žalovaného o zmenu zmluvných podmienok s tým, že žiada o súčinnosť s poisťovňou Groupama Garancia pri jeho insolventnosti do konca roku 2014. Spoločnosť Groupama Garancia poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu listom zo dňa 11.09.2014 žiadala od žalobcu predloženie doplňujúcej dokumentácie, a to dokladu o skončení pracovného pomeru. Listom zo dňa 19.09.2014 k poistnej udalosti číslo 0293/2014/47 - strata zamestnania oznámila žalobcovi na základe ním uplatneného nároku na poistné plnenie - úver č. XXX/XXXX/XXSU z 24.05.2013, že rizikové životné poistenie s pripoistením straty zamestnania je poskytované poistenému spolu s poskytnutím spotrebného úveru. Poistená osoba podľa poistnej zmluvy je dlžník zo spotrebného úveru, ktorému poskytne OTP Banka Slovensko spotrebný úver. Podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie straty zamestnania k spotrebným úverom pre klientov OTP Banka Slovensko a.s. Článok 11 - Výluky z poistenia, bod 1. g) ukončením pracovného pomeru alebo obdobného vzťahu výpoveďou danou zamestnancom - nespĺňa predpoklady na vyplatenie poistenia, preto, že pracovný pomer ukončil dohodou bez udania dôvodu. Právo na poistné plnenie nevzniklo. Žalobca listom zo dňa 27.10.2014 oznámil spoločnosti Groupama Garancia poisťovňa, a.s. k poistnej udalosti č. 0293/2014-47, že v čase nezamestnanosti bol v čase 14.05. - 30.09.2014 práceneschopný v dôsledku chirurgickej operácie. Zároveň požiadal o prehodnotenie vyplatenia poistného plnenia za obdobie práceneschopnosti vzhľadom k insolventnosti splácania úveru. 17. Vychádzal tiež zo zistenia, že žalovaný listom zo dňa 03.10.2014 oznámil žalobcovi, že ku dňu 03.10.2014 je v omeškaní so splácaním úveru vo výške 205,45 eur vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSSU a vyzval žalobcu na bezodkladné zaplatenie dlhu vo výške 230,45 eur, ktorý pozostáva z neuhradenej anuitnej splátky úveru, úrokov z omeškania a poplatku za upomienku. Žalobca listom zo dňa 03.10.2014 požiadal žalovaného o odklad splátok istiny na 6 mesiacov pri spotrebnom úvere č. zmluvy XXX/XXXX/XXSU z dôvodu zníženia príjmov. Žalovaný listom zo dňa 17.10.2014 oznámil žalobcovi na základe ním predloženej žiadosti o zmenu zmluvných podmienok zo dňa 18.09.2014 ohľadom súčinnosti s poisťovňou Groupama Garancia Poisťovňa a.s., že je oprávnený požiadať banku o odklad splátok na dobu max. 6 mesiacov z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti (prechodné zníženie príjmov). Žalobca listom zo dňa 27.10.2014 požiadal žalovaného vzhľadom na krátkodobú insolventnosť o súčinnosť k odkladu úveru, zníženie istiny k najbližšiemu termínu. Žalovaný listom zo dňa 03.11.2014 oznámil žalobcovi, že ku dňu 03.11.2014 je v omeškaní so splácaním úveru vo výške 204,15 eur vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSSU a vyzval žalobcu na bezodkladné zaplatenie dlhu vo výške 229,15 eur, ktorý pozostáva z neuhradenej anuitnej splátky úveru, úrokov z omeškania a poplatku za upomienku. Žalovaný listom zo dňa 28.11.2014 oznámil žalobcovi, že ani napriek predchádzajúcej výzve nedošlo k uhradeniu dlžnej sumy vo výške 435,02 eur vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere a upozornil žalobcu, že zo splatnej istiny sú účtované úroky z omeškania. Žiadal žalobcu o bezodkladné zaplatenie dlhu vo výške 460,02 eur, ktorý pozostáva z dlžnej sumy a poplatku za upomienku a administratívu vymáhania. Zároveň upozornil žalobcu, že z dôvodu nesplácania úveru a vzniku dlhu oznámil negatívne informácie o platobnej disciplíne do Centrálneho registra bankových informácií, spoločného pre všetky banky na Slovensku a tiež na skutočnosť, že je oprávnený vymáhať dlh prostredníctvom inkasnej spoločnosti špecializujúcej sa na vymáhanie pohľadávok. Úver žalobcu sa tak dostal do omeškania od septembra 2014 z dôvodu neuhrádzania mesačných splátok, pričom žalovaný poslednú čiastočnú splátku v prospech úveru evidoval od žalobcu v októbri 2014. Z dôvodu nesplácania úveru žalobcom bol žalobca od 27.08.2014 v rôznych časových intervaloch telefonicky kontaktovaný pracovníkmi žalovaného za účelom vyrovnania omeškania a zároveň od septembra 2014 boli žalobcovi zasielané upomienky/výzvy na úhradu omeškania formou SMS. Žalovaný z dôvodu, že úver nebol splácaný riadne, postúpil dočasne dňa 03.12.2014 pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy na spoločnosť Retroaktiv Slovakia a.s.. Spoločnosť Retroaktiv Slovakia a.s. pohľadávku vymáhala do 29.01.2015 a následne od 10.03.2015 do 09.06.2015. Žalovaný z dôvodu, že žalobca naďalej úver nesplácal, sa rozhodol dňa 13.08.2015 úver postúpiť na dočasné externé vymáhanie spoločnosťou OTP Faktoring Slovensko s.r.o. a to do 05.09.2016. Žalovaný listom číslo XXXXXXXX zo dňa 09.06.2015 označeným ako posledná výzva pred zosplatnením vyzval žalobcu na úhradu dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 07.06.2015 predstavovala sumu 1.698,93 eur. Dlžnú sumu žiadal žalovaný uhradiť do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný žalobcu tiež upozornil, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v prípade nevyrovnania záväzkov po lehote v stanovenom termíne, vyhlási úver za predčasne splatný, čo bude znamenať, že žalobca stratí možnosť splácať úver mesačnými splátkami a žalovaný bude oprávnený požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Výzva žalovaného bola žalobcovi doručená do vlastných rúk dňa 16.06.2015. Žalovaný listom číslo XXXXXXXX zo dňa 19.07.2015 oznámil žalobcovi, že v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov, s tým, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalovaný žalobcovi zároveň oznámil, že v deň účinnosti je povinný zaplatiť celý záväzok zo Zmluvy, ktorý predstavuje k 17.07.2015 sumu 7.793,84 eur, ktorá pozostáva z istiny v sume 6.995,09 eur, úrokov v sume 650,13 eur, úrokov z omeškania v sume 9,12 eur, poplatkov v sume 139,50 eur, spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania počítanými zo zostatku istiny úveru od 17.07.2015 do úplného zaplatenia. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 29.07.2015. 18. Mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 30.07.2015, doručeným žalovanému dňa 03.08.2015, oznámil žalovanému, že nesúhlasí s jednostranným vyhlásením úveru Refinanc Express č. XXX/ XXXX/XXSU za predčasne splatný. V posledných mesiacoch dostával z rôznych odborov banky nekoordinované upozornenia a platobné výzvy tretích strán a oznámil, že vo veci podal trestné oznámenie voči neštandardnému postupu poverenej spoločnosti Retroaktív Slovakia a tiež žalobu na súd. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 04.09.2015 o preskúmanie postupu vymáhania pohľadávky veriteľa OTP Banka Slovensko a.s. dvomi mandatármi OTP Faktoring Slovensko a.s. a Rektoaktiv Slovakia a.s. adresovanej Národnej banke Slovenska, Národná banka Slovenska oznámila žalobcovi listom č. OFS-12340/2014 zo dňa 19.01.2015, že po prešetrení podania žalobcu a zo stanoviska banky okrem iného zistila, že podpisom Zmluvy o úvere žalobca potvrdil, že bol okrem iného oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami a i so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky pre poskytnutie spotrebných úverov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. K námietke voči konaniu poisťovne týkajúcej sa zamietnutia poistného plnenia z dôvodu straty zamestnania a pracovnej neschopnosti uviedla, že poisťovňa na svojom rozhodnutí trvá odvolávajúc sa na čl. 11 ods. 1 písm. g) VPP - strata zamestnania a na čl. 11, písm. l) OPP - PN. Zároveň Národná banka Slovensko oznámila žalobcovi, že vzhľadom na skutočnosť, že dôvod skončenia pracovného pomeru je predmetom súdneho sporu, je toho názoru, že ak súd právoplatne rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru resp. o tom, že pracovný pomer neskončil výpoveďou danou zamestnancom, je poisťovňa povinná rozhodnutie súdu rešpektovať a predmetné poistné udalosti prehodnotiť. Ďalej uviedla, že ak sa žalobca domnieva, že poisťovňa konala nesprávne, ide o spor medzi ním a poisťovňou a poukázala na to, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Predmetom dohľadu nad činnosťou poisťovne je dodržiavanie ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, pričom predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov poisťovní, na ktorých rozhodovanie sú príslušné súdy (§ 48 ods. 4). 19. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalobca v priebehu konania uvádzal, že žiada určiť Zmluvu o poistenom OTP refinanc exprese, číslo zmluvy XXX/XXXX/XXSU uzavretú dňa 24.05.2013 za neplatnú vzhľadom k početným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré sú spôsobilé založiť nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu v Zmluve sú neprijateľné podmienky, a to podradenie zmluvy režimu Obchodného zákonníka, čo je v rozpore s § 52 ods. 2 OZ, v Zmluve nie je uvedená výška a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď zmluva obsahuje len údaj o počte splátok a výške mesačnej splátky a dátume splatnosti, neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je i spracovateľský poplatok, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za upomienku a tiež ustanovenie o okamžitej splatnosti, a to z dôvodu, že je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, nakoľko sa odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre splnenie niektorej splátky najneskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný mu neposkytol so zmluvou k podpisu sadzobník a poistné podmienky k úveru. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný viackrát porušil ustanovenia zmluvy o poistnom a VPP. Žalovaný mal poškodiť žalobcu tým, že odďaľoval a nereštrukturalizoval výšku - zníženie splátok v požadovanom termíne máj 2014 - novembre 2014, čím ho žalovaný mohol uvrhnúť do druhotnej insolventnosti voči exekútorovi. Žalobca tiež žiadal určiť za neadekvátne poplatky za dodatky (návrh) k Zmluve, keď žalobca mal zaplatiť 70 eur za takýto dodatok. Žalobca sa cítil poškodený bežným postupom žalovaného pri nesplácaní úveru a tým, že žalovaný odovzdal úver vymáhačskej spoločnosti, či exekútorovi a že žalobcovi posielal početné sms o nesplácaní úveru s upozornením o spustení procesu vymáhania, a to i napriek tomu, že mesačná splátka bola uhradená. Žalovaný tiež žalobcu poškodil netransparentnou úrokovou politikou pri spotrebnom úvere, ktorá nekopírovala vývoj ultra nízkych úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky a tým, že svojvoľne navyšoval výšku mesačných splátok úveru, úrokov, poplatkov bez konzultácie so žalobcom. Žalovaný si podľa žalobcu neplnil povinnosti pri poistných udalostiach pri polročnej nezamestnanosti žalobcu a niekoľko mesačnej práceneschopnosti, nezohľadnil princípy ochrany spotrebiteľa a nepostupoval podľa OZ. 20. Tiež dal do pozornosti, že žalovaný sa s jednotlivými tvrdeniami žalobcu ohľadne neplatnosti Zmluvy a tvrdením ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok nestotožnil a uviedol, že stranami uzavretá úverová zmluva neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje, úvery poskytuje podľa zákonom stanovených pravidiel. Žalobca podpisom Zmluvy o úvere potvrdil súhlas a prevzatie v zmluve uvedených dokumentov. Žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú, tvrdenia žalobcu za nepreukázané a vo vzťahu k nepriznaniu nároku na poistné plnenie za práceneschopnosť a stratu zamestnania uviedol, že ide o vzťah mimo zodpovednosti žalovaného, nakoľko ide o vzťah medzi žalobcom a poisťovňou, ktorá je samostatným právnym subjektom. 21. Ustálený skutkový stav a právne argumenty oboch strán sporu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, § 53 ods. 1, 4, 5 a 9 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 53a ods. 1 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 41 OZ, § 565 OZ, 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 497 ods. 1 ObZ, § 2 písm. a, b zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 9 ods. 2 uvedeného zákona, § 11 ods. 1 uvedeného zákona, keď z vykonaného dokazovania a zo skutkového tvrdenia strán, ktoré neboli v priebehu konania výslovne popreté, zistil, že žalovaný uzatvoril úverovú zmluvu so žalobcom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom nebolo preukázané ani tvrdené, že by žalovaný žalobcovi úver poskytol alebo finančné prostriedky z úveru boli využívané na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania žalobcu. Mal za nesporné, že žalovaný je podľa zápisu v príslušnom obchodnom registri banka, pôsobiaca na základe bankového povolenia, ktorá je v súlade s § 2 zákona č. 483/2001 Z.z. (zákon o bankách) oprávnená poskytovať úvery a ako predmet činnosti má v obchodnom registri zapísané o.i. aj poskytovanie úverov. Právne posúdil, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy naplnil legálnu definíciu veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. a žalobca definíciu spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy a povahu subjektov, ktoré úverovú zmluvu uzatvorili, považoval za potrebné zmluvu uzatvorenú sporovými stranami posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písmeno d) zákona č. 129/2010 Z.z. a na zmluvný vzťah účastníkov vztiahnuť zákon č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, keďže predmetom úverovej zmluvy bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobca oprávnený čerpať a záväzok žalobcu poskytnutý úver vrátiť v 59 mesačných anuitných splátkach do 24.05.2018 a zaplatiť dohodnuté úroky. Konštatoval, že v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. si úverová zmluva vyžadovala písomnú formu a súčasne mala obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písmeno a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z.z.. 22. Vo vzťahu k jednotlivým tvrdeniam žalobcu, z ktorých vyvodzoval neplatnosť úverovej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol nasledovné. 23. Ohľadne tvrdenia, že zo splátkového kalendára je problematické zistiť, aké sú splátky po zohľadnení neplatných klauzúl týkajúcich sa poistenia v nezamestnanosti a pri práceneschopnosti, dal súd prvej inštancie za pravdu žalobcovi, že úverová zmluva neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, poplatkov zahrnutých do príslušnej splátky úveru a výšky poplatku za poistenie úveru, teda neobsahovala údaj o tom, v akej výške je v každej úverovej splátke zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca dlžník dohodnutý úrok a poplatok za zabezpečenie poistenia úveru, keď údaje o konkrétnej výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov umožňujú zistiť a posúdiť ekonomickosť poskytovaného úveru, jeho výhodnosť a prijateľnosť pre dlžníka, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ. Zaujal názor, že dohoda o výške úverovej splátky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou-ktorou splátkou, nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že úverová zmluva uvádzala len všeobecný údaj o tom, že každá splátka úveru sa skladá z istiny a príslušných úrokov a poplatku za zabezpečenie poistenia, keď takéto vymedzenie nenapĺňa zákonnú požiadavku § 9 ods. 2 písmeno k) zákona č. 129/2010 Z.z. na uvedenie výšky splátok istiny, úroku a poplatkov tak, ako to má na mysli citované zákonné ustanovenie. Uvedenie súhrnnej výšky splátky, ktorá v tomto prípade predstavovala sumu 186,87 eur, bez jej členenia na časť, ktorou sa spláca istina, úroky a poplatok za zabezpečenie poistenia, podľa súdu prvej inštancie predstavuje nedostatok uvedenia podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, ide o úverovú zmluvu, ktorá však v dôsledku povahy jej účastníkov, keď na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, sa spravuje aj ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. Z § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, teda všetky jej náležitosti, a to tak tie, ktoré sú upravené Občianskym alebo Obchodným zákonníkom, ako aj tie, ktoré upravuje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť dohodnuté medzi účastníkmi úverovej zmluvy v písomnej forme, ktorú je možné považovať za zachovanú, len ak je zmluva, teda všetky jej podstatné náležitosti, obsiahnuté v dokumente podpísanom všetkými jej účastníkmi. Z úverovej zmluvy nevyplývajú základné parametre poskytnutého úveru. Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu, že neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle § 9 ods. 2 písmeno k), spôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy. Dospel k záveru, že neuvedenie uvedeného má za následok v zmysle § 11 ods. 2, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ale nemá za následok neplatnosť úverovej zmluvy. 24. Ohľadne tvrdenia, že žalovaný poškodil žalobcu tým, že odďaľoval a nereštrukturalizoval výšku - zníženie splátok v požadovanom termíne máj 2014 - november 2014, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal protiprávnosť konania žalovaného. Zaujal názor, že žalovaný zohľadnil finančnú situáciu žalobcu a povolil žalobcovi odklad splátok istiny v období od 24.01.2014 do 24.06.2014, čo medzi stranami ani nebolo sporné. Prisvedčil žalovanému, že nie je povinnosťou banky (žalovaného) za každých okolností a bez splnenia daných podmienok povoliť odklad splátok, keď zo žiadnych zákonných ustanovení ani ustanovení Zmluvy povinnosť žalovaného úverový vzťah reštrukturalizovať nevyplýva. 25. K tvrdeniu, že žalovaný mohol svojim postupom uvrhnúť žalobcu do druhotnej insolventnosti voči exekútorovi, uviedol, že Zmluva o úvere bola uzavretá s dohodnutými podmienkami, jednou z ktorých bol záväzok žalobcu úver riadne a včas splácať, pričom žalovaný ako veriteľ v prípade nesplácania úveru zo strany žalobcu (dlžníka) mal v zmysle zákonných ustanovení ako aj dohodnutých ustanovení Zmluvy právo vzniknutú pohľadávku nesplácaním úveru vymáhať a dožadovať sa jej splatenia. Vyhodnotil, že žalobca protiprávnosť konania žalovaného v tejto súvislosti nepreukázal. 26. Tiež mal za to, že žalobca svoje tvrdenie, že žalovaný žiadal neadekvátne poplatky za dodatky (návrh) k Zmluve a že žalobca mal zaplatiť 70 eur za takýto dodatok, nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný toto tvrdenie ako nepodložené odmietol. Súd prvej inštancie právne posúdil, že i v prípade, ak by žalovaný takýto podľa žalobcu nedohodnutý poplatok za dodatok k zmluve žiadal, nespôsobilo by to neplatnosť Zmluvy o úvere. 27. K tvrdeniu žalobcu, že sa cíti byť poškodený bežným postupom pri nesplácaní úveru - odovzdaní úveru vymáhačskej spoločnosti, či exekútorovi, mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný bol oprávnený pri nesplácaní úveru žalobcom takto postupovať. Vyslovil, že konanie žalovaného v rámci postúpenia upomienkovania tretej osobe nie je v rozpore so zákonom a nespôsobuje to v žiadnom prípade neplatnosť úverovej zmluvy, keď uvedené platí i k tvrdeniu žalobcu o poškodení v dôsledku posielania SMS o nesplácaní úveru s upozornením o spustení procesu vymáhania. Označil za povinnosť dlžníka úver riadne a včas splácať, keď je na veriteľovi, aby dlžníka, ktorý je s platením v omeškaní, na úhradu a vyrovnanie záväzkov vyzval. 28. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému tvrdeniu, že žalovaný mu podával protichodné informácie o splátkach, ktoré boli vyrovnané, súd prvej inštancie zaujal názor, že žalobca i napriek skutočnosti, že žalovaný toto tvrdenie rozporoval, nijakým spôsobom nepreukázal, neuviedol kedy a akým podaním bol žalobca dezinformovaný o skutočnosti, že tú ktorú splátku uhradil resp. neuhradil a o skutočnosti, v akej výške je pohľadávku povinný žalovanému uhradiť. Žalovaný pripustil možnosť prípadných rozdielov vo výške dlžnej sumy v tom ktorom období, ale s vysvetlením, že tieto rozdiely mohli byť spôsobené časom zúčtovania jednotlivých splátok, prípadne tým, že časom tieto rástli čo do príslušenstva a aj istiny. 29. K tvrdeniu žalobcu, že bol zo strany žalovaného poškodený netransparentnou úrokovou politikou pri spotrebnom úvere, ktorá nekopírovala vývoj ultra nízkych úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, konštatoval, že predmetom podnikania žalovaného je poskytovanie úverov, ktoré sú úročené. Tiež konštatoval, že úroková sadzba bola v Zmluve riadne dohodnutá, keď v Zmluve v Článku I bod 2 bolo medzi stranami dohodnuté, že úver je poskytovaný za pevnú úrokovú sadzbu 11,38% p.a. Právne posúdil, že úroková sadzba bola stanovená v zmysle zákona s prihliadnutím na konkrétny úverový prípad, čo vyplýva i zo Zmluvy (Článok I bod 2), keď žalovaný poskytol žalobcovi zľavu z úrokovej sadzby vo výške 0,20% p.a. 30. Ohľadne tvrdenia, že žalovaný svojvoľne navyšoval výšku mesačných splátok úveru, úrokov, poplatkov, a to bez konzultácie so žalobcom, mal za to, že z predložených dokladov vyplynulo, že výška mesačnej splátky bola zvýšená len v dôsledku povoleného odkladu 6 splátok istiny v období od 24.01.2014 do 24.06.2014, kedy mal žalobca splácať len úrok vo výške 69,93 eur a následne od 24.07.2014 mal žalobca splácať už úver mesačnými splátkami vo výške 195,20 eur s tým, že posledná splátka splatná dňa 24.05.2018 bola vo výške 194,63 eur, pričom takáto výška splátok bola stranami dohodnutá, ako to vyplýva z Dodatku č. 1 k Zmluve. 31. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že sa cítil v tiesni, keď pri jeho nedostatočnom príjme z dôvodu nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti ako dlžník pociťoval zo strany žalovaného nadvládu, súd prvej inštancie vyslovil, že ani tieto pocity žalobcu nespôsobujú neplatnosť Zmluvy. Konanie žalovaného v súvislosti s domáhaním sa zaplatenia svojej pohľadávky bez ďalšieho neposúdil ako nezákonné a spôsobujúce neplatnosť uzavretej úverovej zmluvy. Vzal do úvahy, že žalobca napokon ani neuvádzal, ktoré konkrétne kroky a aký konkrétny postup zo strany žalovaného pri domáhaní sa zaplatenia dlžnej sumy považuje za nezákonný a v čom nezákonnosť spočíva. 32. K tvrdeniu, že žalovaný nezohľadnil princípy ochrany spotrebiteľa, nepostupoval podľa OZ a že viackrát porušil ustanovenia zmluvy o poistenom a VPP, uviedol, že toto tvrdenie žalobcu nebolo preukázané, žalobca neuviedol, ktoré ustanovenia Zmluvy, kedy a ktorým konaním žalovaný porušil a v čom neboli uzavretou zmluvou resp. následným konaním žalovaného zohľadnené princípy ochrany spotrebiteľa. 33. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Zmluva sa zneplatnila v rozpore s § 41 OZ, vychádzal súd prvej inštancie z dikcie tohto ustanovenia, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Žalobca túto námietku bližšie nekonkretizoval a neodôvodnil. Vo vzťahu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru mal súd prvej inštancie ako je uvedené vyššie za preukázané, že žalovaný opakovane žalobcu vyzýval na zaplatenie dlžnej čiastky, pričom výzvou zo dňa 09.06.2015 označenou ako posledná výzva pred zosplatnením upozornil žalobcu, že so splácaním úveru vyplývajúceho z predmetnej Zmluvy mešká viac ako 3 splátky a vyzval žalobcu na úhradu sumy vo výške 1.698,93 eur vyčíslenej k 07.06.2015 najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný žalobcu vo výzve upozornil i na skutočnosť, že v zmysle § 53 ods. 9 OZ v prípade nevyrovnania jeho záväzkov po lehote v stanovenom termíne, vyhlási úver za predčasne splatný, čo znamená, že žalobca stratí možnosť splácať úver mesačnými splátkami a žalovaný bude oprávnený požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Žalovaný tiež upozornil žalobcu, že využije všetky práva, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy resp. právnych predpisov na uspokojenie svojej pohľadávky, ako sú realizácia zabezpečovacích prostriedkov, súdne vymáhanie pohľadávky resp. postúpenie pohľadávky na inú osobu. Predmetná výzva bola preukázateľne žalobcovi doručená dňa 16.06.2015. Žalobca ani napriek výzve žalovaného dlžnú sumu ani sčasti žalovanému neuhradil. Poukázal na to, že podľa Článku VII bod 2 písmeno e) Zmluvy pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, keď podľa Článku VII bod 1 písmeno a) Zmluvy za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Žalovaný listom zo dňa 19.07.2015 vyhlásil úver za predčasne splatný, keď k 17.07.2015 dlžná suma z poskytnutého úveru bola vo výške 1.905,42 eur. Dospel k záveru, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastal 10. deň od doručenia oznámenia žalobcovi s tým, že žalobca bol povinný celý záväzok, ktorý ku dňu 17.07.2015 predstavoval sumu 7.793,84 eur, zaplatiť žalovanému v deň účinnosti. Žalobcovi bolo oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný doručené dňa 29.07.2015. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný zákonné ustanovenia a ustanovenia Zmluvy v súvislosti s uplatnením práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky, teda v súvislosti s vyhlásením úveru za predčasne splatný, dodržal a konal v zmysle zákonom stanovených postupov. 34. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný si neplnil povinnosti pri poistných udalostiach, ktoré nastali, t. j. pri polročnej nezamestnanosti žalobcu a niekoľko mesačnej práceneschopnosti, súd prvej inštancie sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že odmietnutie plnenia poistnej udalosti v dôsledku straty zamestnania a práceneschopnosti žalobcu je okolnosť, ktorá sa netýka žalovaného, nakoľko ide o vzťah medzi žalobcom a poisťovňou, ktorá je samostatným právnym subjektom nezávislým od žalobcom označeného žalovaného. Mal za to, že žalovaný nie je zodpovedný za konanie tretej osoby (poisťovne), ktorá žalobcovi odmietla po oznámení poistnej udalosti poskytnúť poistné plnenie. Okolnosti a vyriešenie spornosti ohľadne dôvodnosti nároku na poistné plnenie môže byť riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka, čo v prejednávanej veci znamená medzi žalobcom ako poisteným a poisťovňou ako poisťovateľom. Za predpoklad úspešného uplatnenia práva na poistné plnenie v dôsledku žalobcom špecifikovaných poistných udalostí mal to, že žalobca je subjektom, ktorý je poistený a vznikol mu nárok na poistné plnenie, a zistenie, že ten, koho žalobca považuje za subjekt povinný poskytnúť mu poistné plnenie resp. subjekt, ktorý legitímne v súvislosti s uplatneným nárokom na poistné plnenie nekonal, je skutočne ten, ktorý mal podľa zákona či záväzkového vzťahu aj konať a za prípadný nárok zodpovedá. Obe zisťovania označil za súčasť skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný, keď vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Dospel k záveru, že žalobca sa však v prejednávanej veci nedomáhal náhrady za nesprávny postup resp. nesprávne vyhodnotenie uplatneného nároku na vyplatenie poistného plnenia proti tomu, kto v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzoval opodstatnenosť svojho nároku, je pasívne vecne legitimovaný. 35. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia sumy 17.673,69 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej vznik odôvodnil všeobecne tým, že konaním žalovaného bol a stále je poškodzovaný, má sťažené spoločenské uplatnenie vďaka negatívnemu úverovému registru, keď je v ňom vedený minimálne od decembra 2014 do mája 2016 a v dôsledku skutočnosti, že žalovaný bezdôvodne postúpil pohľadávku na tretiu osobu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto časti žalobou uplatneného nároku žalobcu vychádzal z dikcie ust. § 53a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 36. Vykonaným dokazovaním nemal súd prvej inštancie za preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko v konaní nemal za preukázanú neplatnosť úverovej zmluvy, neprijateľnosť niektorej zmluvnej podmienky a ani nezákonnosť konania žalovaného v súvislosti s okolnosťami pri uzavretí úverovej zmluvy a následne pri domáhaní sa žalovaného zaplatenia dlžnej sumy a vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Vyhodnotil, že žalobca tiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku konania žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný bol vedený v spoločnom registri bankových informácii (úverovom registri), nepovažoval za konanie, ktoré by zakladalo nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko žalovaný reportoval údaje o žalobcovi týkajúce sa jeho záväzku z úverovej zmluvy podľa § 92a Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zaujal názor, že žalobca splnenie predpokladov na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal, keď nepreukázal existenciu ujmy, porušenie právnej povinnosti resp. protiprávny úkon spočívajúci v konaní žalovaného a príčinnú súvislosť medzi ujmou a protiprávnym konaním. 37. Súd prvej inštancie na základe uvedených právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby na určenie neplatnosti Zmluvy o poistenom OTP refinanc exprese, číslo XXX/XXXX/XXSU uzavretej dňa 24.05.2013 medzi žalobcom a žalovaným a nepreukázal ani nárok na zaplatenie sumy 17.673.69 eur z titulu nemajetkovej ujmy, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 39. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zrejme zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Žiadal o spravodlivý súdny proces v súlade s Ústavou SR. Nárokoval si vydanie bezdôvodného obohatenia. Upozornil, že zmluva o poistenom OTP REFINANC EXTRESE, úverová zmluva č. XXX/XXXXXXXSU obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a je v rozpore so zákonom. Považoval za neprípustné, aby banka, ktorá má zmluvy v rozpore so zákonom, vyhrala súdny spor. Pripomenul, že je od roku 2014 nezamestnaný, preto ho udivilo poučenie o možnej exekúcii budúcich nezaplatených súdnych poplatkov. Mal za daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázal na klamlivé konanie poskytovateľa služby, s tým, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu považoval za neplatnú podľa ust. § 39 OZ. Upozornil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ho poškodzuje. Mal za preukázané, že banka a poisťovňa sú prepojené kapitálovo, uviedli ho do omylu, dohodli sa na odmietnutí poistnej udalosti a dopustili sa tak úverovo-poistného podvodu. NBS sa jeho vecou nezaoberala. Konal v dobrej viere, že je chránený aj pre prípad straty zamestnania. Do pozornosti dal ust. § 52a OZ, smernicu Rady, podľa ktorej sa nezrozumiteľné zmluvné podmienky majú vykladať v prospech spotrebiteľa, s tým, že nejasné formulácie v časti zmluvy odplata odôvodňuje súdnu kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru (uznesenie Súdneho dvora C-76/10). Žiadal, aby boli zmluvy podrobené súdnej kontrole ex offo. Úrok za poskytnutie úveru považoval za dohodnutý len formálne, nejasne a nezrozumiteľne, zároveň zmluvu označil za neplatnú ako celok pre rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej sadzby, keď účtovanie poplatku je zakázané ust. § 9 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhol aplikáciu ust.§ 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. § 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý je považovaný za rovnocenný s vnútroštátnymi pravidlami. Mal za to, že má nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Do pozornosti dal judikatúru Súdneho dvora ES a EÚ, čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a s týmito normami súvisiace právo na spravodlivé súdne konanie, taktiež nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 107/2007 týkajúci sa právneho štátu a princípu právnej istoty. Uviedol, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia proti K. A. nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax súdov SR. Mal za to, že Súdny dvor EÚ odpovedal na prejudiciálne otázky o tom, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká časť na splátku úroku a poplatkov, venoval sa problematike právomoci Súdneho dvora EÚ a právomoci vnútroštátnych súdov, problematike tzv. úplnej harmonizácie pri implementácii Smernice členských štátov. Mal za to, že Slovenská republika povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. Poukázal na požiadavky Smernice a požiadavky zákona, ako aj výklad Smernice Súdnym dvorom EÚ pokiaľ ide o členenie splátok, s tým, že ide o konflikt medzi Smernicou a postupom vnútroštátneho súdu. Zaoberal sa otázkou priameho a nepriameho účinku smerníc, eurokonformným výkladom rozsudku a výkladom rozsudku a súdu spôsobom contra legem. Obchodnú podmienku používanú veriteľmi v zmluvách o spotrebiteľských úveroch spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov hodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ od samého počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa. Veriteľ svojvoľne priraďuje splátky a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na odmenu. Označil za nekalú obchodnú praktiku, že použitie splátok neuvedie v zmluve. Spotrebiteľovi je tak predložená na podpis zmluva bez uvedenia výšky úhrady istiny a výšky úhrady odmeny veriteľa. Uvedené určuje nezákonne jednostranne veriteľ po podpise zmluvy. Tiež poukázal na ust. § 566 OZ o čiastočnom plnení dlhu, podľa ktorého sa plnenie započítava najskôr na istinu a potom na úroky. Záverom ho šokovalo, že zákonný sudca rozhoduje väčšinu sporov v neprospech spotrebiteľov. Mal za to, že zistený skutkový stav neobstojí, keď existujú v legislatíve k dispozícii ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Napadol tiež rozhodnutie pokiaľ ide o nárok a náhradu trov konania bez uvedenia dôvodov. Zopakoval, že zmluva o úvere a o poistenom má veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a sú v rozpore so zákonom, s tým, že mu nemá byť uprené právo na nestranný súd. 40. Dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca doplnil písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.02.2017 spolu s listinnými dôkazmi, na ktoré odvolací súd neprihliadol, keďže podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, ktorá v danom prípade žalobcovi uplynula dňa 17.01.2017 (napadnutý rozsudok mu bol do vlastných rúk doručený dňa 02.01.2017 podľa doručenky z č. l. 330 spisu). 41. Žalovaný v písomnej odvolacej replike doručenej súdu prvej inštancie dňa 26.01.2017 označil napadnutý rozsudok za vecne správny, riadne zdôvodnený a navrhol ho potvrdiť. 42. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.02.2017 (spomenutom v bode 41 tohto rozsudku) tak, že žiadal o nezamietnutie jeho žaloby vzhľadom na marene vymožiteľnosti jeho práva o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vyjadril názor, že mu bolo upreté právo na spravodlivý proces. Upozornil na stanoviská Ministerstva spravodlivosti SR ohľadom predmetnej zmluvy. Vytkol súdu prvej inštancie, že ho nezaujímalo vymáhanie jeho dlhu viacerými vymáhačskými firmami a mandatármi žalovaného, čo ho psychicky terorizovalo a zastrašovalo, potupovalo a obťažovalo, keď išlo o činnosť podľa neho na hrane zákona. Zopakoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, úrok z omeškania je nezákonný, jednorazová pokuta je neplatná, notifikačné poplatky sú neplatné, výška úroku, RPMN a poplatku za poskytnutie úveru a za predĺženie splatnosti úveru je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež uviedol výšku bezdôvodného obohatenia pri nevyplácaní poistky pri strate zamestnania a pri nezamestnanosti. Zopakoval názor o neprijateľnosti obchodných podmienok pokiaľ ide o nečlenenie splátky úveru na splátky istiny a na splátky úroku a všetku právnu argumentáciu uvedenú v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. 43. Dňa 31.03.2017 žalobca doručil súdu prvej inštancie písomné vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 22.03.2017, v zmysle ktorého relevantné zmluvy neobsahujú zákonné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a preto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, taktiež podľa vyjadrenia zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné. 44. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli. 45. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku a obrany proti nemu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti žaloby v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy, resp. jej zrušenia, ako aj v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy. Úlohou odvolacieho súdu je preto len vyjadrenie sa k odvolacím námietkam žalobcu. 46. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení súdneho rozhodnutia konajúci súd, a to prvoinštančný a aj odvolací, právne posúdi len podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. V rámci civilného sporového konania je konajúci súd orgán, ktorý právo nehľadá a nevytvára, ale ho aplikuje na preskúmavanú vec, tak, aby zohľadňoval praktickú stránku daného sporového konania a aby výsledok tohto konania, t. j súdne rozhodnutie, korešpondovalo s praktickou stránkou veci a nebolo z praktického života vytrhnuté. Každé súdne rozhodnutie má byť preskúmateľné jednak verejnosťou odbornou, ale aj laickou, t. j. má byť zrozumiteľné najmä pre laické strany sporu. Súdne rozhodnutie preto nie je priestorom pre odbornú teoretickú diskusiu na najvyššej úrovni, ale má vychádzať z reálneho stavu v praktickom živote spôsobeného právnou situáciou, od ktorej sa posudzovaný spor odvíja. Uvedené sa týka rovnako žalôb na plnenie, ako aj žalôb určovacích, a to spotrebiteľské vzťahy nevynímajúc. 47. Aj podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, keď v zmysle ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010). 48. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. 49. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a správne ustálil skutkový stav. Jeho hodnoteniu vykonaného dokazovania nemožno vytknúť nezákonnosť a nelogickosť. Taktiež pri právnom posúdení veci sa nedopustil omylu. Odvolací súd opakuje, že s jeho hodnotením dôkazov a právnym posúdením veci sa stotožňuje. Hodnotiť vykonané dôkazy je totiž oprávnený len konajúci súd, pričom v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/O4), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04) a nepatrí sem ani právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97). Je pravdou, že do práva na spravodlivý súdny proces patrí právo strany sporu, aby sa konajúci súd vysporiadal s právnou argumentáciou, ktorou odôvodňuje podstatu svojho nároku, ale argumentáciou podstatnou v rámci prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany. 50. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle § 9 ods. 2 písmeno k), nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy, keď uvedené má za následok v zmysle § 11 ods. 2, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo však predmetom konania nebolo. Naviac je potrebné dať do pozornosti, že v zmysle poslednej zmeny petitu žaloby pripustenej uznesením súdu prvej inštancie dňa 08.09.2016 bolo okrem zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy predmetom konania zrušenie Zmluvy o poistenom OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 24.05.2013, ktorý žalobný petit ani obsahom žaloby podľa ust. § 137 CSP byť nemôže a predstavuje tak sám o sebe právny dôvod pre jej zamietnutie. Vzhľadom na uvedené potom nebolo potrebné vyjadrovať sa k ďalšej právnej argumentácii žalobcu použitej v rámci uplatnených prostriedkov procesného útoku, a to ani v prvoinštančnom a ani v odvolacom konaní, keďže ako bolo uvedené vyššie, v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP sa súd vyjadruje len k podstatným skutkovým tvrdeniam a právnym argumentom strany sporu. V odvolaní si žalobca nárokuje na vydanie bezdôvodného obohatenia, hoci takýto nárok žalobou uplatnený nebol a netvoril tak predmet preskúmavaného súdneho konania, zaoberá sa informáciou o budúcej vymáhateľnosti súdnych poplatkov napriek tomu, že je nezamestnaný, ktorá argumentácia s rozhodnutím vo veci samej a s predmetom konania nesúvisí, konštatuje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú súd prvej inštancie nerozporoval a preto aj jeho žalobu vecne prejednal, žalobcom uvádzané klamlivé zahmlievanie ceny poskytovanej finančnej služby má za následok súdom prvej inštancie konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy a vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom jeho poistných nárokov v súvislosti so stratou zamestnania je potrebné dať do pozornosti právnu argumentáciu súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k týmto nárokom. Ak žalobca argumentuje tým, že jednotlivé splátky úveru je potrebné započítavať najskôr na istinu a až následne na úroky z úveru a svoju argumentáciu podporuje poukazom na ust. 566 ods. 2 OZ, odvolací súd dospel k záveru o nemožnosti aplikácie uvedeného ustanovenia na plnenie v splátkach, nakoľko pojednáva o čiastočnom plnení, t. j. o inom právnom inštitúte. Aj z chronológie jednotlivých ustanovení OZ je zrejmé, že zákonodarca vymedzil možnosť okrem jednorazového plnenia (§ 559 OZ) možnosť dohodnutého plnenia v splátkach (§ 565 OZ) a následne aj možnosť plnenia čiastočného na základe iniciatívy dlžníka počas plynutia zmluvného právneho vzťahu (§ 566 OZ) ako samostatné právne inštitúty. Aplikácia ust. § 566 ods. 2 OZ o čiastočnom plnení pre zmluvne dohodnuté plnenie v splátkach nie je prípustná. V danom prípade žalobca tým, že od počiatku zmluvného vzťahu poskytoval žalovanému zmluvne dohodnuté splátky, neplnil čiastočne tak, ako to má na mysli ust. 566 OZ. Žalobca v odvolaní tiež namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, i keď bez odôvodnenia. Odvolací súd však túto časť napadnutého rozhodnutia posúdil ako vecne správnu v zmysle zásady úspešnosti v konaní, keďže správne ustálil pomer úspechu a neúspechu strán v danom konaní. 51. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.673,69 eur, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vyjadril k nedôvodnosti tejto časti žalobou uplatneného nároku pokiaľ ide o všetky časti žalobcom uvádzaných tvrdení a námietok, s ktorými sa náležite y podrobne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho právnymi závermi v plnom rozsahu stotožňuje a právne uzatvára, že nepredstavujú neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu zakladajúci skutkovú podstatu ustanovenia § 13 ods. 2 OZ o možnosti poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a ani ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Pokiaľ ide o neposkytnuté poistné plnenie, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k tomuto žalobou uplatnenému nároku žalobcu, keďže na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, alebo či takýmto účastníkom hmotnoprávneho vzťahu je žalovaný. Ide o posúdenie tzv. vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) v spore. Nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti, kto má byť účastníkom nejakého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či je jeho účastníkom objektívne. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, jeho nositeľom nie je. O nedostatok pasívnej legitimácie ide vtedy, ak za žalovaného označený subjekt nie je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávneho predpisu. Ide teda o stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý konajúci súd posudzuje ex offo. Dôsledkom zistenia nedostatku aktívnej alebo pasívnej legitimácie v spore je zamietnutie žaloby bez potreby jej vecného prejednania (t. j. bez vykonania dôkazov). Súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že poistné plnenie vplývalo z právneho vzťahu uzavretého s iným samostatným právnym subjektom odlišným od žalovaného. 52. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).