Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/64/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115209395 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115209395.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: K.. T. M. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom L., W. č. XXXX/XXX, zastúpený Martin Pavle s. r. o., Bratislava, Pribinova č. 4, IČO: 36 860 450, za ktorú koná JUDr. Martin Pavle, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Bratislava, Hodžovo nám. č. 3, IČO: 00 686 930, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Bratislava, Twin City Tower, Mlynské Nivy č. 10, IČO: 47 239 921, za ktorú konajú JUDr. Milan Malata, JUDr. Róbert Pružinský, JUDr. Vincent Hegedüš a Mgr. Mgr. Jana Alušíková, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a priznanie finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 17. apríla 2020, č.k. 15 C 110/2015-374, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 17. apríla 2020, č.k. 15 C 110/2015-374, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 17.4.2020, č.k. 15 C 110/2015-374, rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 470, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a vecne tým, že žalovaný bol v konaní plne úspešný. 2.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil tak, že žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie alebo, aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že predmetom konania je spotrebiteľský spor, ktorý žalobca inicioval z dôvodu obavy o svoju ďalšiu finančnú a sociálnu situáciu. Uviedol, že v prípade, ak by bol nútený plniť podľa tých ustanovení zmluvy, ktoré napádal v konaní, t.j. bol by nútený splniť svoj ručiteľský záväzok vo výške 12.505.000,- €, uvedené mohlo negatívnym, až likvidačným spôsobom ovplyvniť sociálnu, finančnú sféru žalobcu a ohroziť schopnosť uspokojovať jeho základné životné potreby, rovnako ako aj základné potreby jeho rodiny. Žalobca poukázal na to, že nebolo jeho úmyslom sa v Zmluve o záložnom práve na obchodný podiel zo dňa 30.6.2009 zaviazať k predmetnému ručiteľskému záväzku, avšak žalovaný nedobromyseľne, zneužijúc dôveru žalobcu, ho úmyselne uviedol do omylu, aby dosiahol zabezpečenie svojej pohľadávky celým majetkom žalobcu. Na druhej strane žalovaný je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu a nepriznanie mu nároku na náhradu trov konania nie je spôsobilé ohroziť riadny chod spoločnosti a jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. 2.2. Žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že v prejednávanom prípade nie sú splnené predpoklady podľa § 251 C.s.p. pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Predmetné trovy nespĺňajú kritérium odôvodnenosti a účelnosti. Žalovaný má zriadené právne oddelenie, resp. zamestnáva viacerých zamestnancov s právnickým vzdelaním, a preto sa nepotreboval dať zastúpiť advokátskou kanceláriou. Pokiaľ žalovaný disponuje viacerými pracovníkmi s právnickým vzdelaním, ktorí môžu hájiť jeho záujmy pred súdom, nie je dôvod na to, aby využíval služby advokáta. Žalobca netvrdí, že žalovaný nemôže byť zastúpený advokátom, avšak tvrdí, že tieto trovy sú neúčelné. Navyše, predmetom tunajšieho konania bol spor týkajúci sa zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve žalovaného. Vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú vypracoval sám žalovaný bez toho, aby do jej obsahu mohol žalobca zasahovať a ktorú žalovaný opakovane používa pri svojej podnikateľskej činnosti, jeho zamestnanci by mali o predmetnej zmluve vedieť viac ako advokát. Poukázal na súdna prax ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.9.2004, sp.zn. II. ÚS 78/03, podľa ktorého „Všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené.“ 2.3. Žalobca dôvodil, že na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu v prejednávanom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. z nasledovných dôvodov. 2.3.1. Konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a preto žalovanému nemali vzniknúť akékoľvek trovy. 2.3.2. Nepriznanie nároku na náhradu trov žalovanému odôvodňuje aj procesný postup súdu. V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov [v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] „ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví“. V zmysle § 10 ods. 2 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch „pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej“. Žaloba v predmetnom konaní bola podaná dňa 13.5.2014. Súd žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku listom zo dňa 11.6.2014. Hoci žalobca súdny poplatok za podanie žaloby nezaplatil, súd začal konanie vo veci. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný sa vyjadril v merite veci svojím podaním zo dňa 16.6.2014 a 18.6.2014, ku ktorým sa mal žalobca v zmysle výzvy súdu zo dňa 6.8.2014 vyjadriť. Tunajšie konanie bolo aj napriek tomu zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu (uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 10.12.2015, č.k. 15 C 110/2015-344 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.5.2017, č.k. 10 Co 298/2016-365). Žalobcovi tak bola súdom uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému bez toho, aby žaloba bola meritórne prejednaná. Súd nepostupoval v zmysle platnej právnej úpravy. Ak by súd nezačal konať vo veci a tunajšie konanie by zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, žalovanému by nevznikli žiadne trovy, k meritu veci by sa nevyjadril. Keďže súd začal konať vo veci samej, tunajšie konanie nemalo byť zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. V prípade správneho procesného postupu súdu, t.j. meritórneho prejednania a rozhodnutia tunajšej veci mohol byť výsledok konania úplne odlišný, mohla nastať situácia, že na náhradu trov konania žalobcu bude zaviazaný žalovaný. 2.3.3. Uvedené skutočnosti považuje žalobca za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. Uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanému by predstavovalo neprimeranú tvrdosť, a to vzhľadom na (i) postup súdu, ktorý bol v rozpore s platnou právnou úpravou, (ii) okolnosti tunajšieho konania a zároveň (iii) osobné pomery strán sporu. 2.4. Jednotlivé úkony žalovaného svedčia o neodôvodnenosti jeho trov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.6.2014. Následne súdu doručil podanie zo dňa 18.6.2014 označené ako „Doplnenie vyjadrenia zo dňa 16.06.2014“. V doplňujúcom vyjadrení žalovaný informoval súd o stave konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 19 C 34/2014, ktorého je účastníkom. Keďže je nepochybné, že žalovaný mal o tomto konaní vedomosť už v čase prípravy vyjadrenia zo dňa 16.6.2014, nie je dôvod, prečo o tomto konaní informoval súd samostatným podaním. Týmto sa umelo navýšili trovy tunajšieho konania. 3. Súd prvej inštancie žalovanému odvolanie žalobcu proti uzneseniu zo dňa 17.4.2020, č.k. 15 C 110/2015-374, nedoručoval, neurobil tak ani odvolací súd v záujme nenavyšovania trov konania, majúc za to, že vyjadrenie žalovaného by nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 4. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdiť. 5. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve ako aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 8.9.2015 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 279,50 €, a to podľa položky č. 1 písm. a/ a b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona č. 71/1992 Zb“), v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súd žalobcu poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Žalobca súdny poplatok nezaplatil dôvodiac, že má v konaní postavenie spotrebiteľa a je preto podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.12.2015, č.k. 15 C 110/2014-344, konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil majúc za to, že žalobca nevystupuje v konaní v pozícii spotrebiteľa. Na odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 31.5.2017, č.k. 10 Co 298/2016-365, tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, keďže žalobca si svoju poplatkovú povinnosť zaplatiť vyrubený súdny poplatok za podanú žalobu v súdom určenej lehote nesplnil a súdny poplatok nezaplatil. Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého postavenie žalobcu ako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti QUALITY REAL, s.r.o., pri uzavretí zmluvy o záložnom práve na obchodný podiel na zabezpečenie pohľadávky tejto spoločnosti, neumožňuje poskytnutie právneho rámca občianskoprávnej ochrany ako spotrebiteľa, z ktorého dôvodu sa na žalobcu nevzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. účinného ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti, teda ku dňu podania žaloby. 6. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom, ktorý tak zastavenie konania zavinil. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 7. Odvolateľ v odvolaní namietal, že v konaní má postavenie spotrebiteľa. Je potrebné poukázať na to, že uvedenou námietkou sa v konaní zaoberal aj odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, pričom ustálil, že žalobca v prejednávanom prípade postavenie spotrebiteľa nemá. Uvedené uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2017, otázka postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v prejednávanom prípade je preto vyriešená. 8. Pokiaľ odvolateľ namietal, že trovy konania v prejednávanom prípade nespĺňajú kritérium odôvodnenosti a účelnosti, keďže žalovaný má zriadené právne oddelenie, resp. zamestnáva viacerých zamestnancov s právnickým vzdelaním, a preto sa nepotreboval dať zastúpiť advokátskou kanceláriou, odvolací súd predovšetkým poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2014, č.k. III. ÚS 457/2014-27, podľa ktorého „...Ústavný súd ďalej dodáva, že za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne“, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.5.2014, č.k. IV. ÚS 84/2014-31, podľa ktorého “...zo žiadnych ustanovení ústavy ani Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci právnickej osobe súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Ústavný súd v uvedenej súvislosti zastáva názor, že interpretáciu a aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p., ktorá vedie k opačnému záveru, je potrebné vyhodnotiť ako ústavne nekonformnú.“ Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené rozhodnutia ústavného súdu sú aplikovateľné aj za novej procesnoprávnej úpravy, podľa ktorej trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 C.s.p.). 9.1. Podľa odvolateľa sú v prejednávanej veci, v otázke nároku na náhradu trov konania, splnené podmienky pre postup podľa § 257 C.s.p. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že konanie v prejednávanom prípade bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, a preto žalovanému nemali vzniknúť akékoľvek trovy. Podľa odvolateľa, ak už súd začal konať vo veci samej, nemal konanie zastaviť. 9.2. Podstata ustanovenia § 257 C.s.p. spočíva v tom, že len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Taktiež je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa nepriečilo dobrým mravom. 9.3. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli naplnené výnimočné okolnosti a ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce použitie ustanovenia § 257 C.s.p. Za takéto dôvody nemožno považovať ani procesný postup súdu prvej inštancie, teda podľa odvolateľa skutočnosť, že súd začal konať vo veci samej. Pokiaľ súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.5.2014 vyzval žalovaného, postupom podľa § 114 ods. 2 O.s.p., na vyjadrenie sa k žalobe, vykonal úkony v rámci prípravy pojednávania a nezačal konať vo veci samej. Ako vyplýva z predloženého spisu, k začatiu konania vo veci samej v prejednávanej veci ani nedošlo. Po postúpení spisu Okresnému súdu Bratislava I. ako miestne príslušnému v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.2.2015, sp.zn. 15 NcC 3/2015, tento vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, po jeho nezaplatení konanie zastavil. 9.4. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca si už pri podaní samotnej žaloby musel byť vedomý toho, že so súdnym konaním sú spojené náklady, ktoré bude musieť, pre prípad neúspechu v spore, znášať. Bolo jeho povinnosťou dôsledne zvážiť všetky dôsledky, ktoré sú so súdnym konaním a jeho vedením spojené. Nie je možné následky neúspechu v konaní v podobe znášania jeho trov prenášať na druhého účastníka, ktorý spor nevyvolal, musel sa v spore brániť a ktorý bol nakoniec v konaní procesne úspešný. Odvolací súd poukazuje aj na to, že v prejednávanej veci nejde ani o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov žalovanému proti žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania, by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. 10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. 11. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (sp.zn. 10 Co 298/2016), keď rozhodol len o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Jeho úlohou preto bude rozhodnúť aj o tomto nároku, pričom súd zároveň rozhodne aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).