Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/214/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213205 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115213205.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu VARS.SK, s. r. o., Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 894 326, zast.: BAK & PARTNERS s. r. o., Panská 14, Bratislava, IČO: 47 254 840, proti žalovanému 1/ Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie Slobody 6, Bratislava 15, IČO: 30 416 094, žalovanému 2/ Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, určenie neplatnosti zmluvy a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/103/2015-230 zo dňa 29.1.2019, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/103/2015-230 zo dňa 29.1.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.5.2015 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ určenia, že Zmluva o dielo a zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená dňa 21.1.2015 medzi Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. je neplatná a súčasne zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný 1/ vyhlásil ako verejný obstarávateľ súťažný dialóg na predmet zákazky: „Národný systém dopravných informácií - NSDI“, ktorý bol vyhlásený oznámením o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 251/2013 zo dňa 21.12.2013 pod zn. 20059 - MDS a ktorého účastníkom bol na podklade svojej žiadosti aj žalobca. Dňa 21.1.2015 došlo medzi žalovaným 1/, ako verejným obstarávateľom a žalovaným 2/, ako úspešným uchádzačom v rámci predmetného verejného obstarávania k uzatvoreniu Zmluvy o dielo a zmluvy o poskytnutí služieb pre účely realizácie zákazky, ktorá bola predmetom verejného obstarávania. Podľa názoru žalobcu predstavuje Zmluva absolútne neplatný právny úkon, a to vzhľadom na skutočnosť, že táto čo do svojho obsahu bola uzatvorená v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoVO“), resp. tieto svojim obsahom obchádzala. V zmysle právnej teórie platí, že do predpokladanej hodnoty zákazky je potrebné započítať aj hodnotu opakovaných plnení, ak sa plánujú zabezpečiť v rámci jednej zmluvy spolu s potenciálnymi plneniami, ktoré sa môžu, ale nemusia (v závislosti od vôle strán) uplatniť. Poukázal pritom na obdobný názor vyplývajúci z rozhodovacej praxe Úradu pre verejné obstarávanie. V zmysle Oznámenia bolo predmetom verejného obstarávania vybudovanie Národného systému dopravných informácií (NSDI). Vzhľadom na označenie predmetu zákazky príslušnými kódmi spoločného slovníka verejného obstarávania v zmysle prílohy Nariadenia Komisie (ES) č. 213/2008 z 28. novembra 2007 uvedených v oddiely II bode 1.6 Oznámenia malo byť predmetom zákazky tiež poskytnutie služieb súvisiacich so zabezpečením údržby a prevádzky predmetného systému. Ako vyplýva z oddielu II.2 Oznámenia, ktorým bolo predmetné verejné obstarávanie vyhlásené, predpokladaná hodnota takto zadanej zákazky bola stanovená na 15.000.000,- EUR bez DPH. 3. V žalobe tiež uviedol, že dňa 21.1.2015 došlo k uzatvoreniu Zmluvy medzi žalovaným 1/, ako verejným obstarávateľom a žalovaným 2/, ako úspešným uchádzačom v rámci predmetného verejného obstarávania, ktorej predmetom bola realizácia vyššie uvedenej zákazky. V zmysle zverejnenej Zmluvy však celková odplata za realizáciu zákazky bola medzi jej zmluvnými stranami dojednaná v celkovej výške 21.798.206,- EUR. Žalobca poukázal na skutočnosť, že suma 21.798.206,- EUR nie len, že výrazným spôsobom prevyšuje predpokladanú hodnotu zákazky v zmysle zverejneného Oznámenia, ktorým bolo vyhlásené verejné obstarávanie, ale v uvedenom dôsledku bola Zmluva zároveň uzatvorená v rozpore so súťažnými podmienkami určenými v zmienenom Oznámení. Poukázal na Občiansky zákonník, ktorý zakazuje nedovolený právny úkon, pričom v prípade, že bol takýto úkon napriek zákazu urobený, nastupuje sankcia vo forme neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ je absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne občianske práva a občianske povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú, pričom súd prihliada na absolútnu neplatnosť i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Vzhľadom na zásadné porušenie ZoVO v spojení s ust. § 39 OZ je žalobca toho názoru, že Zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predstavuje absolútne neplatný právny úkon. Dôvodil, že v rámci verejného obstarávateľa došlo postupom žalovaného v I. rade ako verejného obstarávateľa k nezákonnému vylúčeniu žalobcu z procesu verejného obstarávania, proti ktorému podal žalobca v súlade so ZoVO námietky a ďalšie opravné prostriedky, pričom v súčasnosti prebieha v tejto veci pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/3/2015 konanie o preskúmanie rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie, ako orgánu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 4.12.2014, č.: 11028-9000/2014- KR/44. Naliehavý právny záujem podľa žalobcu v predmetnej veci vyplýva predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že v prípade ďalšieho trvania terajšieho stavu a plnenia Zmluvy by súčasný stav objektívnej právnej neistoty naďalej pretrvával a zároveň by žalobcovi hrozila nenávratna ujma na jeho právach v podobe ďalšej škody a znemožnenia uplatnenia príslušných práv na nápravu súčasného nezákonného stavu, ktorých predpokladom by bolo o.i. rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej. Žalobca v tejto súvislosti ďalej uviedol, že naliehavosť jeho právneho záujmu na určení neplatnosti Zmluvy priamo vyplýva predovšetkým tiež vzhľadom na skutočnosť, že samotná Zmluva má byť realizovaná v prevažnej časti do 30.9.2015, pričom žalobca nemôže vo vzťahu k samotnej Zmluve uplatniť iné prostriedky, ako napr. žalobu na plnenie. Žalobca zároveň dodáva, že určenie Zmluvy za neplatnú nie len, že odstráni pretrvávajúcu právnu neistotu žalobcu, ale zároveň predovšetkým zabezpečí stav, ktorým dôjde k odvráteniu prípadných budúcich sporov medzi žalobcom a jednotlivými žalovanými. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy je v predmetnom prípade dostatočne osvedčený a preukázaný. 4. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ a uviedol, že tvrdenia uvedené v žalobe v celom rozsahu odmieta, nakoľko má za to, že zmluva bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rovnako zákonným bol aj samotný proces VO. Tiež má za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Na Krajskom súde v Bratislave prebiehalo pod sp. zn. 5S 3/2015 konanie o správnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) žalovaného č. 11028-9000/2014-KR/44 zo dňa 4.12.2014, ktorým ÚVO ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým sa nevyhovelo námietkam žalobcu proti vylúčeniu z VO (podané podľa § 138 ods. 2 písm. e) zákona o VO). Krajský súd rozhodol rozsudkom 5S 3/2015 -182 zo dňa 28. júna 2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie, pričom konanie o odvolaní prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sžfk/16/2016, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z rozsudku KS BA má byť zrejmé, že súd sa v celom rozsahu stotožnil z odôvodnením ÚVO -a, ktoré zamietnutím námietky žalobcu smerujúcej proti vylúčeniu, potvrdilo, že proces VO prebehol v súlade so zákonom o VO. Žalovaný 1/ je preto toho názoru, že napadnutá zmluva je výsledkom zákonného postupu a podaná žaloba je bezpredmetná. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobca bol vylúčený za nesplnenie podmienok účasti, teda už v „prvom kole“. Tvrdenie žalobcu, že postup žalovaného smerujúci k uzavretiu napadnutej zmluvy mohol mať vplyv na jeho chránené záujmy považuje za špekulatívny. Ani v prípade, ak by k jeho vylúčeniu nedošlo, nemal žalobca „isté“, že jeho ponuka by bola prijatá. Žalovaný 1/ je toho názoru, že žalobca skresľuje rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky (PHZ) a vysúťaženou cenou za predmet zákazky tým, že PHZ uvádza ako sumu bez DPH a zmluvnú cenu ako sumu s DPH. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa nezahrnutia tzv. opakovaného plnenia do PHZ, ktorým sa op iera o rozhodovaciu prax ÚVO, žalobca vytrháva z kontextu, nakoľko poskytovanie pozáručného a záručného servisu nemožno považovať za opakované plnenie v zmysle § 5 ods. 2 písm. a) zákona o VO. Verejný obstarávateľ jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek zadefinoval predmet zákazky v súlade s § 34 zákona o VO, ktorého súčasťou bolo aj poskytovanie pozáručného a záručného servisu. Žalovaný 1/ ako verejný obstarávateľ tým naplnil účel a cieľ stanovenia PHZ a stanovil postup zadávania nadlimitnej zákazky. Skutočnosť, že ponuky predložené vo VO prekročili PHZ nemôže byť dôvodom zrušenia súťaže. Táto skutočnosť vyplýva aj s metodického usmernenia ÚVO-a č. 61-5000/2012 zo dňa 16.2.2012. Okrem iného žiadny všeobecne záväzný právny predpis Slovenskej republiky, ani príslušné nariadenie EÚ neukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť PHZ zverejňovať v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, dokonca nemá povinnosť poskytovať záujemcom informácie a podklady, na základe ktorých bola PHZ určená. Poukázal na skutočnosť, že predmet zmluvy (dielo- NSDI) už bol riadne zhotovený a odovzdaný, z uvedeného namieta existenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby a ktorý súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti žalobcovho práva a neistoty v jeho právnom vzťahu. Poukázal súčasne na doterajšiu rozhodovaciu prax NS SR a NS ČR a je toho názoru, že žalobca nepreukázal rozpor právneho úkonu (zmluvy) s kogentnou právnou normou, rovnako nepreukázal naliehavý právny záujem tejto žaloby a preto považuje žalobu za nedôvodnú a žiada, aby súd žalobu zamietol. 5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcu v celom rozsahu odmieta, nakoľko má za to, že Zmluva bola uzatvorená v súlade so ZoVO, že v procese Verejného obstarávania nedošlo k tvrdenému závažnému pochybeniu zo strany Žalovaného 1/ a navyše má za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah je alebo nie je a svoje tvrdenia nepodložil relevantnými dôkazmi. S tvrdeniami žalobcu ohľadne absolútnej neplatnosti Zmluvy nesúhlasí a upozornil na skutočnosť, že stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky má zásadný význam len pre rozhodnutie o postupe zadávania zákazky podľa § 4 zákona o verejnom obstarávaní (t.j. nadlimitná zákazka, podlimitná zákazka, podprahová zákazka, zákazka s nízkou hodnotou), ktorý verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 použije pri obstarávaní konkrétneho predmetu zákazky. V uvedenom prípade teda žalovaný 1/ správne stanovil, že ide o nadlimitnú zákazku. Poukázal na to, že súťažný dialóg je postup verejného obstarávania, ktorý bol prebratý do zákona o verejnom obstarávaní zo smernice 2004/18/ES za účelom vytvorenia „flexibilného postupu, ktorý zabezpečí súťaž medzi dodávateľmi a súčasne umožní verejnému obstarávateľovi prediskutovať s každým uchádzačom všetky aspekty projektu“. Súťažný dialóg možno použiť pri obzvlášť zložitých zákazkách, keď nemožno aplikovať verejnú súťaž alebo užšiu súťaž. 6. Predmetom Verejného obstarávania bolo vybudovanie Národného systému dopravných informácií (NSDI), t.j. systému, ktorý má zabezpečiť poskytovanie zaručených a overených dopravných informácií ako pre širokú tak aj odbornú verejnosť a zároveň integrovať do Národného dopravného informačného centra existujúce systémy správcov komunikácií a ostatné organizácie, ktoré narábajú s relevantnými dopravnými informáciami, pričom Žalovaný 1/ objektívne nemohol vedieť sformulovať všetky svoje požiadavky, považuje Žalovaný 2/ použitý postup zadávania zákazky za vhodný. Vzhľadom na zvolený postup zákazky vznikla komplexná definícia predmetu zákazky počas rokovaní v etape/etapách súťažného dialógu, pričom úplný opis predmetu zákazky, ktorý vznikol týmto postupom, bol poskytnutý uchádzačom v záverečnom informatívnom dokumente, vytvorenom po ukončení poslednej etapy súťažného dialógu. Pri takomto postupe pritom nie je vylúčené, že po identifikovaní všetkých potrieb verejného obstarávateľa dôjde k navýšeniu celkovej ceny zákazky. Predložená Ponuka, ktorá bola následne vyhodnotená ako ekonomicky najvýhodnejšia v zmysle § 63 ods. 3 ZoVO, bola plne v súlade s požiadavkami a parametrami uvedenými vo Výzve a Zmluva, ktorú následne uzatvoril Žalovaný 1/ so Žalovaným 2/ bola v súlade so súťažnými podkladmi a s predloženou Ponukou. 7. Po podaní žaloby došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon - C.s.p., ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Žalobca podal žalobu za účinnosti O.s.p. Táto nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1.7.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995]. Súd uviedol, že podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti C.s.p.. 8. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 29.1.2019, ktorého sa zúčastnili zástupcovia žalobcu, žalovaného 1/ a 2/, ktorí zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných vyjadrení. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola dňa 21.1.2015 uzatvorená Zmluva o dielo a zmluva o poskytnutí služieb, na základe ktorej sa plnilo a plní i v súčasnosti. Medzi stranami je sporné preukázanie naliehavého právneho záujmu ako predpokladu na rozhodnutie v určovacej žalobe. 9. Súd zdôraznil, že žaloba na určenie práva bola aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac než u žalôb na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho prípustnosť. Niektoré právne vety zo súdnych rozhodnutí možno považovať aj pri súčasnej úprave za akceptovateľné. Podľa ustanovenia o určovacej žalobe nie je prípustná žaloba o určenie, že niekomu kedysi prislúchalo dané právo. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Súd musí mať možnosť negatívneho skúmania ex offo, teda overiť, či právny záujem, ktorý vyplýva z dôkazov navrhnutých zodpovedá realite. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel (akéhokoľvek druhu) je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, podľa písm. d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Citované zákonné ustanovenie doterajšiu právnu úpravu výrazne modifikuje. Ako zdôraznil zákonodarca, v tomto zákonnom ustanovení je zakotvená úplne nová koncepcia, ktorej záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Ochranu už porušeného práva možno dosiahnuť žalobou na plnenie. V prípade žalôb o určenie právnej skutočnosti, sa v minulosti pripúšťali žaloby vo všeobecnej rovine, ak preukázal na určení právnej skutočnosti žalobca naliehavý právny záujem. V súčasnosti je daná jej prípustnosť len v prípade, ak vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý podmienku naliehavého právneho záujmu považoval za esenciálnu súčasť určovacej žaloby, súd skúmal daný naliehavý právny záujem, keďže tento nevyplýval z osobitného právneho predpisu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. V danom konaní žalobca podal určovaciu žalobu, ktorou sa domáhal jednak určenia neplatnosti uzavretých zmlúv, ako aj určenia, že plnenie z predmetných zmlúv je bezdôvodným obohatením, resp. že k uzatvorenou zmlúv nikdy nedošlo. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na takto požadovanom určení postavil na tom základe, že vyhovením jeho žalobe sa zabráni realizácii predmetných zmlúv zo strany žalovaných 1/ a 2/, nakoľko žalobca zastáva názor, že bol neprávom vylúčený z verejného obstarávania a následného procesu uzatvárania zmlúv a vyhovením žalobe si bude môcť uplatniť i prípadný nárok na náhradu škody. Prvostupňový súd mal v konaní preukázané, že k porušeniu práva žalobcu už došlo, nakoľko žalovaný 1/ a 2/ medzi sebou uzatvorili zmluvy pred 4 rokmi, (ktorých neplatnosti sa žalobca domáha), na základe ktorých došlo k vzájomnému plneniu, t.j. v danom prípade ani nie je možné hovoriť o preventívnom charaktere. Súd je toho názoru, že požadovanou žalobou sa nevyrieši (neodstráni) spornosť a prípadné vyhovenie žalobe by len viedlo k nárastu počtu súdnych sporov medzi žalovaným 1/ 2/. Pričom tak ako konštatoval KS BA vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.11.2015 sp. zn. 1Cob/303/2015: „...ani v prípade úspechu vo veci samej, nemôže žalobca predvídať následné konania žalovaného 1/, od ktorého závisí, či začne proces verejného obstarávania a ani nemôže predvídať výsledok procesu verejného obstarávania.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. O návrhu žalobcu na prerušenie konania, do právoplatného skončenia konania vedeného na NS SR pod sp. zn. SSžfk/16/2016, rozhodol súd prvej inštancie tak, že tento zamietol s odôvodnením, že nie je pre rozhodnutie vo veci samej čakať na túto právoplatosť, nakoľko súd nemal vo veci preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu, ako esenciálnu súčasť určovacej žaloby. 10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie a žalobcovi voči žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania vytýkal súdu prvej inštancie postup porušujúci právo žalobcu na spravodlivý proces s poukazom na Nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 33/2012 tým, že nepriznal žalobcovi naliehavý právny záujem jeho určujúcej žaloby. Vyjadril presvedčenie, že súd ignoroval rad ustálenej judikatúry, rozhodol v jej rozpore a otázkou jej aplikácie sa vôbec nezaoberal. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem môže byť daný aj vtedy keď už k porušeniu práv došlo a preto je daný stav objektívnej právnej neistoty pre žalobcu, ktorý si inak nemôže uplatniť svoje práva. Vo svojom obsiahlom odvolaní predovšetkým poukázal na nesprávne právne posúdenie a vyjadril presvedčenie, že jeho žalobou je daný naliehavý právny záujem. 11. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný 1/, v ktorom vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami, vec správne právne posúdil a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 12. K odvolaniu žalobcu podal tiež písomné vyjadrenie i žalovaný 2/ a taktiež navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť nakoľko k žiadnemu porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces ako i k nesprávnemu právnemu posúdeniu napadnutým rozsudkom nedošlo. 13. K vyjadreniam žalovaného 1/ a 2/ sa písomne vyjadril žalobca, pričom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a nesúhlase s vyjadreniami žalovaných. 14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p., súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa § 389 ods. 2 C.s.p., ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovacú prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 15. Odvolací súd v kontexte s dôvodmi odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal dokazovanie tak, ako ho navrhol žalobca, pričom je potrebné zdôrazniť, že právny názor súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu nepovažuje odvolací súd za správny. Súd prvej inštancie síce rozobral podstatu naliehavého právneho záujmu, avšak pre daný žalobný návrh nie je v celku aplikovateľná. Žaloba žalobcu je špecifická v tom, že žiadnou inou žalobou sa uplatneného práva nemôže domôcť. Preto odvolací súd nepovažoval postup súdu prvej inštancie keď návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko NS SR konal o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu č.k. 5S/3/2015-182, zo dňa 28.6.2016, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného - v prejednávanej veci žalovaného 1/, č. 11082-9000/2014-KR/44 o dňa 4.12.2014 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnej veci nebolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave právoplatné, avšak v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu, odvolací súd zistil, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Sžfk/16/2016 zo dňa 24.10.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/3/2015-182, zo dňa 28.6.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Taktiež bolo zistené, že v tejto veci zatial Krajský súd v Bratislave nerozhodol. Preto je odvolací súd toho názoru, že návrh žalobcu na prerušenie konania bol relevantný a v ďalšom konaní sa s ním musí súd prvej inštancie dôsledne zaoberať. Následkom nedostatočne zisteného skutkového stavu nevykonaním žalobcom navrhnutých dôkazov mohlo dôjsť i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím došlo postupom súdu prvej inštancie i k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Naviac sa napadnutý rozsudok javí odvolaciemu súdu ako nejasný a zmätočný a odôvodnenie preto nie je v súlade s ust. § 220 C.s.p.. 16. Záverom odvolací súd dodáva, že medializované zverejnenie správ v aplikácii Treema obsahuje i komunikáciu o sudkyni, ktorá vo veci rozhodovala a vydala napadnutý rozsudok. Preto odvolací súd vyjadruje i podozrenie, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca. Keďže Dr. Q. už nie je sudkyňou, vec bude v ďalšom konaní prejednávať nový zákonný sudca. 17. So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1, písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1, C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2, C.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.