Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/224/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115224264 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115224264.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Cash Recovery s.r.o., so sídlom Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 46 947 540, zast.: JUDr. Julián Lapšanský, advokát, so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, žalovanému v 2. rade: LORRY, s.r.o., so sídlom Svinná 17, 913 24 Svinná, IČO: 36 332 224, zast.: JUDr. Ján Gálik, advokát, Fraňa Kráľa 18, 811 05 Bratislava, žalovanému v 3. rade: AGRO-TRANS Levice, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 52, 934 01 Levice, IČO: 44 551 347, zast.: ALTER IURIS, s.r.o., advokátska kancelária, Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771 v konaní o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci žalobcovi, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/158/2015-442 zo dňa 10.09.2019 vo výroku II. a III., o späťvzatí žaloby voči žalovanému v 1.rade takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/158/2015-442 zo dňa 10.09.2019 vo výroku II. z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 30Cb/158/2015-442 zo dňa 10.09.2019 rozhodol takto: I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nákladného motorového vozidla značky VOLVO FM440 86R Euro, VIN: G.. II. Žalovaný v prvom rade je povinný vydať žalobcovi nákladné motorové vozidlo značky VOLVO FM440 86R Euro, VIN: G. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v prvom až v treťom rade v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nákladného motorového vozidlo značky VOLVO FM440 86R Euro, VIN: G. a namietal nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu zo strany žalovaného v 2. a 3. rade podľa § 446 Obchodného zákonníka z dôvodu absencie dobromyseľnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany žalobcu bola vyvrátená dobromyseľnosť žalovaných v 2. a 3. rade pri nadobúdaní nákladného motorového vozidlo značky VOLVO FM440 86R Euro, VIN: G., žalovaní v 2. a 3. rade sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberali v čase nadobudnutia predmetného nákladného vozidla nákupom a predajom motorových vozidiel. Vzhľadom na to mali obaja pri kúpe postupovať s odbornou starostlivosťou a vyžiadať si všetky potrebné informácie o predávanom vozidle na dopravnom inšpektoráte, ktorý vedie zoznam motorových vozidiel, údajov o ich vlastníkoch a držiteľoch a o samotnom predávajúcom. Len samotné ubezpečenie predávajúceho, že je vlastníkom vozidla, nie je dostatočným dôvodom na rozptýlenie pochybností o majiteľovi predmetu sporu. 3. Konajúci súd ďalej poukázal na časovú súvislosť uskutočňovania jednotlivých úkonov, keď je zrejmé, že vozidlo bolo na dopravnom inšpektoráte dňa 08.12.2014 prepísané na spoločnosť KLK Group, s.r.o., 22.12.2014 sa vykonalo späťvzatie do evidencie a odhlásenie na žalovaného v 3. rade a dňa 29.12.2014 bola vykonaná odhláška a späťvzatie do evidencie na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade súdu nenavrhli ani nedoložili žiaden dôkaz preukazujúci, že postupovali s odbornou starostlivosťou za účelom zistenia vlastníka vozidla. Prvostupňový súd v predvolaní na pojednávanie poučil všetkých účastníkov konania resp. ich právnych zástupcov o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, pretože inak sa na ne nebude prihliadať, rovnako boli poučení o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný v 2. a 3. rade nedoložili, ani netvrdili, že v čase v roku 2014 pri kúpe vozidla zisťovali, či na predmete kúpy napr. viazne záložné právo zapísané v registri záložných práv. Tieto zistenia žalovaný v 2. rade súdu doložil až počas konania a boli vykonávané až počas súdneho konania v roku 2019, pričom z listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 342 ani nie je možné zistiť, kedy bolo vyhľadávanie uskutočnené, pričom žalovaným nič nebránilo takéto zisťovanie pri kúpe vozidla uskutočniť, resp. vyžiadať si potvrdenie, že na predmete kúpy nie je zriadené záložné právo. Rovnako žalovaní v 2. a 3. rade nenavrhli žiadne dôkazy na vyvrátenie žalobcom tvrdenej pochybnosti ohľadne ich dobromyseľnosti. Žalovaní v 2. a 3. rade ani neuviedli, akým spôsobom si preverovali predávajúceho spoločnosť KLK Group, s.r.o., ktorá vychádzajúc z výpisu z OR a živnostenského registra nebola spoločnosťou, ktorá by sa predajom ojazdených vozidiel zaoberala niekoľko rokov, ale živnostenské oprávnenie na činnosť „kúpa, predaj a prenájom nových a ojazdených motorových vozidiel“ získala až dňa 06.12.2013 a ako predmet činnosti bola do obchodného registra zapísaná dňa 28.02.2014. Pochybnosti vzbudzuje aj prevod spoločnosti a ustanovenie konateľa na zahraničnú osobu. Žalovaný v 2. a 3. rade ani netvrdili, že pri kúpe komunikovali priamo s osobou konateľa p. Ákosom Zoltánom Kmeczóm, ale obmedzili sa len na sprostredkovateľa. Všetky doklady, ak by si žalovaný v 2. a 3. rade chceli zistiť o predávajúcom, mali dostupné v Zbierke listín, ktorá je verejne dostupná. Žalovaní v 2. a 3. rade, namiesto toho, aby sa v súdnom konaní zamerali na vyvrátenie žalobcom uvádzaných pochybností o ich dobromyseľnosti, sa v konaní zamerali na spochybnenie vlastníckeho práva žalobcu, ktorý motorové vozidlo riadne nadobudol od spoločnosti Výkup Kamionů s.r.o., za kúpu riadne zaplatil dňa 29.10.2014 a to peňažnými prostriedkami poskytnutými mu zmluvou o úvere zo dňa 27.10.2014 od spoločnosti AMD TRADE, s.r.o., ktorá so žalobcom za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky zo zmluvy o úvere uzatvorila dňa 27.10.2014 Záložnú zmluvu, ktorá bola v ten istý deň registrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalobca následne dňa 01.11.2014 uzatvoril so spoločnosťou KLK Group, s.r.o. Zmluvu o prenájme nákladného vozidla, na základe ktorej žalobca vystavil spoločnosti KLK Group, s.r.o. plnomocenstvo pre príslušný dopravný inšpektorát za účelom zápisu KLK Group, s.r.o. ako držiteľa. Vozidlo bolo následne odovzdané spoločnosti KLK Group, s.r.o.. Spoločnosť KLK Group, s.r.o. si prestala v decembri 2014 plniť svoje zmluvné povinnosti, keď neuhradila faktúru žalobcu č. CR14024, čo bolo neskôr dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Spoločnosť KLK Group, s.r.o. sa v rozpore s uzatvorenou Zmluvou o prenájme nákladného vozidla dala zapísať dňa 08.12.2014 do evidencie ako vlastník a držiteľ motorového vozidla, ktoré neskôr previedla na žalovaného v 2. a 3. rade. Obaja žalovaní v 2. a 3. rade pri kúpe motorového vozidla nekomunikovali s konateľom KLK Group, s.r.o., ale s akýmsi p. U.. V konaní ani netvrdili ani ničím nepreukázali, prečo považovali p. U. za osobu oprávnenú konať menom spoločnosti KLK Group, s.r.o. pri kúpe vozidla. V spise založené plnomocenstvá sa týkajú výlučne len ohľadne úkonov na Dopravnom inšpektoráte Polície SR a nie na úkon zcudzenia nákladného motorového vozidla značky VOLVO FM440 86R Euro, VIN: G. tretím osobám. 4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval súd nárok žalobcu za dôvodný, nakoľko v konaní bola preukázaná pochybnosť ohľadne dobromyseľnosti žalovaných v 2. a 3. rade. Pri pochybnosti nemožno tvrdiť dobromyseľnosť a pochybnosť v prejednávanej veci je reálne zistenou skutočnosťou. /viď rozsudok NS SR zo dňa 09.12.2009 sp. zn. 2 Obdo 30/2009/ 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že voči žalovanému v 1. rade sa žalobca domáhal vydania nákladného motorového vozidla značky VOLVO FM440 86R Euro, VIN: G., ktoré žalovaný zadržiaval v zmysle § 94 Trestného poriadku a to na základe uznesenia sp. zn. 3 Pv 19/15/1103-21. Žalovaný v konaní namietal pasívnu legitimitu. Žalobca sa voči žalovanému v 1. rade nedomáhal určenia vlastníckeho práva, tak ako sa mylne domnieva žalovaný v 1. rade. Uvedené nevyplýva ani z podanej žaloby, ani z ďalších písomných podaní žalobcu. Práve naopak, už v podanej žalobe žalobca výslovne uvádza, pasívnu legitimitu žalovaného v 1. rade zakladá v súvislosti s vydaním veci, čo v konaní bolo preukázané a nesporné, že žalovaný nákladné vozidlo zadržiava v zmysle § 94 Trestného poriadku. Ustanovenie § 97 ods. 1 Trestného poriadku uvádza, že pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Z ust. § 97 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že vec, ktorá bola podľa § 91 odňatá, alebo podľa § 92 prevzatá na ďalšie konanie, nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie, alebo zbavenie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá, alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Vydanie predmetných hnuteľných vecí (autodiagnostiky) si uplatňoval žalobca, ktorému boli zaistené podľa osobitného zákona. Keďže si však na uvedené hnuteľné veci - nákladné vozidlo uplatňovala právo aj iná osoba - žalovaný v 2. a 3. rade, vec sa mala vydať vlastníkovi veci, alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Žalobca si preto nárok na vydanie nákladného vozidla uplatnil žalobou v civilnom procese, z ktorého dôvodu až do odstránenia pochybností o práve na vec v zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku bola držba hnuteľných vecí žalovaným v 1. rade oprávnenou. Žalobca bol na predmetné konanie odkázaný poučením orgánu činného v trestnom konaní v zmysle § 97 ods. 1 Trestného poriadku, teda bol výslovne upozornený, aby si uplatnil svoje právo na vec v civilnom procese. V prípade, ak by predmetnú žalobu nepodal, hnuteľné veci by v zmysle tohto ustanovenia boli odpredané a suma za ne utŕžená by bola uložená do úschovy súdu. Na možnosť takéhoto postupu bol žalobca výslovne upozornený, v dôsledku čoho využil svoje oprávnenie na podanie žaloby, ktorej bolo v celom rozsahu súdnym rozhodnutím vyhovené. Keďže žalovaný v 1. rade hnuteľné veci žalobcovi napriek tomu, že žalobca od počiatku tvrdil, že je vlastníkom hnuteľných vecí, k dobrovoľnému vydaniu hnuteľných vecí nepristúpil, nebol v konaní úspešným a nárok na náhradu trov konania mu nevznikol. 6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a III. podal odvolanie žalovaný v 1.rade. Uviedol, že žalobca sa mal domáhať určenia vlastníckeho práva v civilnom procese výlučne voči žalovanému v 2. rade a voči žalovanému v 3. rade. Až v prípade ak by žalobca bol v takomto sporovom konaní úspešný, a vecne príslušný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky by aj napriek tomu odmietol žalobcovi vydať nákladné motorové vozidlo, vtedy by bola dôvodná žaloba o vydanie veci. Je právom žalobcu aký inštitút v zmysle hmotného práva bude predmetom žaloby a aké subjekty označí vo svojej žalobe ako žalovaných, avšak posúdenie procesných podmienok je na ťarchu prvoinštančného súdu, pričom zastáva názor, že prvoinštančný súd sa s postavením žalovaného v 1. rade nesprávne procesne, ale aj vecne vysporiadal. 8. Žalovaný v 1. rade navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 30Cb/l 58/2015-442 zo dňa 10.09.2019 vo výroku II. a vo výroku III. zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Podaním zo dňa 28.11.2019 zobral žalobca žalobu voči žalovanému v 1.rade späť a žiadal konanie voči nemu zastaviť. Žalobca odôvodnil späťvzatie žaloby tým, že žalovaný v 1. rade deklaroval v konaní na súde prvej inštancie pripravenosť vydať vozidlo žalobcovi, ak je tento určený rozsudkom súdu výlučným vlastníkom vozidla. Vzhľadom k skutočnosti, že podľa informácie konajúceho súdu zo dňa 28.11.2019 žalovaní v II. a III. rade nepodali odvolanie voči rozsudku zo dňa 10.9.2019, stal sa I. výrok rozsudku právoplatným a vykonateľným, čo znamená, že žalobca je určený rozsudkom súdu výlučným vlastníkom vozidla. 10. Písomným podaním zo dňa 08.07.2020 oznámil žalovaný v 1.rade súdu, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom voči žalovanému v 1. rade s tým, že voči žalobcovi si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania. 11. Podľa § 370 C.s.p. ods. 1, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 12. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu späť voči žalovanému v 1.rade v čase, keď už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia voči žalovanému v 1.rade, o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti (výrok II.) a zastavení konania v tejto časti. 13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. V danom prípade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania voči žalovanému v 1.rade žalobca, preto má nárok na náhradu trov konania žalovaný v 1.rade. Keďže žalovaný v 1.rade si nárok na náhradu trov konania výslovne neuplatnil, rozhodol odvolací súd tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade zostáva výrok III. nedotknutý. 14. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.