Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/288/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116203798 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116203798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody č. 11, 811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpeného: JUDr. Július Brichta, advokát, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: D.. T. Z., F. C. X.X.XXXX, T. C. Č.. XX, XXX XX T., o zaplatenie 6.147,62 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. júna 2019 č.k. 10C 21/2016 - 80 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.147,62 EUR spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.661,45 EUR od 3.12.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 16% ročne zo sumy 4.661,45 EUR od 3.12.2015 do 24.6.2019. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že uznesením č.k. 10C 21/2016-44 zo dňa 9.5.2016 vyzval žalovaného, aby sa k obsahu žaloby a k obsahu listinných dôkazov, písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listinné dôkazy, na ktoré by sa odvolával a aby označil dôkazy na preukázanie tvrdení - ak uplatnený nárok žalobcu neuznáva. Uznesenie bolo žalovanému spolu so žalobou a listinnými dôkazmi, doručené do vlastných rúk na adresu uvedenú žalobcom v žalobe dňa 26.5.2016. Pričom žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril. Uviedol, že na nariadený termín pojednávania 24.06.2019 sa žalovaný dňa 21.06.2019 ospravedlnil mailom a ako dôvod žiadosti o odročenie pojednávania uviedol dlhodobo plánovanú rodinnú dovolenku, pričom spolu s elektronickým podaním nedoručil žiaden listinný dôkaz potvrdzujúci ním uvádzaný dôvod ospravedlnenia jeho neúčastí na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania. Preto mu obratom oznámil, že jeho žiadosti o ospravedlnenie neprítomnosti z pojednávania a o odročenie pojednávania nemôže vyhovieť z dôvodu, že dôvod ospravedlnenia a žiadosť o odročenie pojednávania nepreukázal relevantným spôsobom. 3. Na pojednávaní konanom dňa 24.06.2019 súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaného. Považoval za preukázané, že na základe žiadosti žalovaného mu bola žalobcom vydaná kreditná karta č. XXXX.XXXXXX.XXXX. Žalovaný realizoval transakcie v zmysle bodu 2.2.Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Žalobca transakcie uskutočnené žalovaným v spolupráci so svojimi zmluvnými partnermi zúčtoval na jeho kartový účet, čo žalobca preukázal obsahom doručených výpisov z účtu žalovaného. Dňa 1.5.2011 vstúpili do platnosti nové VOP, ktorú skutočnosť žalobca žalovanému oznámil vo výpise zo dňa 2.6.2011. Žalovaný zúčtované transakcie riadne a včas žalobcovi nezaplatil, čím vznikla žalovanému podľa bodu 5.9 VOP zo dňa 1.5.2011 povinnosť zaplatiť žalobcovi všetka poplatky, úroky a zmluvné pokuty za neuhradenie transakcií vo výške určenej Sadzobníkom poplatkov. Zároveň mu vznikla aj povinnosť v zmysle Sadzobníka poplatkov zaplatiť žalobcovi poplatky za doručenie upomienok a povinnosť zaplatiť žalobcovi všetky náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Uviedol, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie celkovej žalovanej sumy 6.147,62 EUR. Žalovaná suma predstavuje súčet sumy 4.661,45 EUR, ktorá suma je súčtom nezaplatenej istiny žalovaným, pozostávajúca z transakcií realizovaných žalovaným prostredníctvom kreditnej karty vo výške 4.385,95 EUR, ročných poplatkov vo výške 218,- EUR, poplatkov za upomienky v sume 48,- EUR, poplatkov za zaslanie výpisov poštou v sume 9,50 EUR a sumy 1.486,17 EUR, ktorá je súčtom sankčných platieb ku dňu 2.12.2015 zmluvného úroku z omeškania dohodnutého vo výške 8% v sume 495,39 EUR a zo zmluvnej pokuty vo výške 16% v sume 990,78 EUR. 4. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 1 ods. 2 písm. c/e zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 3a ods. 1,2 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 5. Súd prvej inštancie považoval skutkový stav uvádzaný žalobcom za nesporný, nakoľko ho žalovaný počas konania nerozporoval a vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu neinicioval žiadne dokazovanie. Konštatoval, že žalobca ako aj žalovaný majú v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP bol žalobca ako aj žalovaný povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru mali prispieť k objasneniu veci a zároveň boli povinní ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Uviedol, že v sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej strane sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Žalobca si v konaní splnil povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť a žalovaný si nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť, na základe čoho súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, §262 ods. 1,2 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške s odôvodnením, že mal v konaní plný úspech. 7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v posudzovanej veci bez jeho účasti napriek ním podanej žiadosti o odročenie pojednávania. Uviedol, že vzhľadom k miestu jeho pobytu na dovolenke nebolo možné obratom zaslať v priebehu jednej hodiny požadované doklady. Mal za to, že mu boli odňaté základné práva na rovnosť účastníkov v procese, nakoľko mu nebolo umožnené predložiť dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcu. Namietal, že nesprávnym procesným postupom mu bolo zabránené vo vykonaní základných procesných práv a úkonov v takej miere, že došlo k flagrantnému porušenia práva na spravodlivý proces. Konštatoval, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, najmä overenie ním vykonanej platby v prospech žalobcu - UNI CREDIT, a.s., z ktorej je zrejmé, že uplatnený nárok bol riadne uhradený. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na ust. § 183 ods. 1 CSP a považoval postup súdu prvej inštancie za správny, keď konal v neprítomnosti žalovaného. Konštatoval, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ním uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania, pričom je taktiež na posúdení súdu, či by sa v tomto prípade jednalo o „dôležitý“ dôvod, a taktiež či sa žalovaný nemohol nechať na pojednávaní zastúpiť. Poukázal na skutočnosť, že v prípade žalovaného sa jedná o advokáta, u ktorého sa predpokladá znalosť podmienok na odročenie pojednávania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že uhradil uplatnenú pohľadávku, neeviduje žiadnu úhradu týkajúcu sa pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, v priebehu konania žalovaný neuviedol informáciu, že pohľadávku uhradil, ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, odvolacie dôvody uplatnené žalobcom nie sú podľa neho dané a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP). 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. 15. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti, nebolo mu umožnené predložiť dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcu ako aj, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, najmä overenie platby vykonanej v prospech žalobcu - UNI CREDIT, a.s. Odvolací súd uvádza, že je potrebné uviesť, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Skutkové poznatky sú tie, ktoré nám podávajú informáciu o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Je potrebné ich odlíšiť od právnych poznatkov, ktoré nie sú predmetom dokazovania. Právne poznatky môžeme charakterizovať ako poznatky o existencii a obsahu právnej normy, tiež je nimi aj právna kvalifikácia, teda posúdenie toho, či zistené skutočnosti zodpovedajú právnej norme a či možno z toho vyvodiť platnosť dispozície, resp. sankcie, teda konkrétne práva a povinnosti. S dokazovaním v civilnom sporovom konaní súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinností stranám za účelom zistenia týchto informácií. Ide o nástroje, ktoré majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité, zrozumiteľné a najmä včasné informácie o skutkovom stave, t. j. „kvalitný podklad“ pre dokazovanie. Na jeho tvorbe sa má podieľať najmä účastník a v istej miere môže do tohto procesu vstúpiť aj súd. Tieto práva a povinnosti strán a súdu sledujú jediný cieľ - zistiť skutkový stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. Dokazovanie v sporovom konaní je postavené na prejednacej zásade. Civilný sporový poriadok ale obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Vo všeobecnosti platí, že dokazovanie súd vykonáva na pojednávaní, ktoré sa nariaďuje za účelom prejednania veci (zásada priamosti a ústnosti). Nariadenie pojednávania na prejednanie veci je pravidlom (§ 177 ods. 1). Právo strany vyjadriť sa k dokazovaniu je premietnuté do čl. 9 CSP. Podľa tohto článku „strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon „. Právo vyjadriť sa k dokazovaniu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie a týka sa aj konania v prvej inštancii, aj odvolacieho konania. „Spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj pre odvolacie konanie.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 2 Cdo 177/2014) 16. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (či. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť ; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri ich hodnotení. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdi, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Odvolací súd poznamenáva, že medzi práva strany sporu nepatrí, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej strane sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Prisvedčil argumentácii súdu prvej inštancie, že žalobca si v konaní splnil povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť a žalovaný si nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť. Z obsahu spisu v posudzovanej veci je nesporné, že žalovaný aj napriek doručenému uzneseniu č.k. 10C 21/2016-44 zo dňa 9.5.2016, ktoré mu bolo doručené spolu so žalobou, listinnými dôkazmi a procesným poučením do vlastných rúk dňa 26.5.2016 sa k žalobe nevyjadril, ani počas konania tvrdenia žalobcu nerozporoval, nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by poprel skutkové tvrdenia protistrany. Súd prvej inštancie preto správne považoval skutkový stav tvrdený žalobcom v žalobe aj na pojednávaní konanom dňa 24.06.2019 za nesporný a žalobe vyhovel. 18. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie správne vzhľadom na obsah žaloby zameral svoje dokazovanie na skutkový stav veci, z ktorého v konečnom dôsledku vyvodil aj správne právne závery. Z obsahu spisu, ako aj zo žalobcom predložených listinných dôkazov, považoval za preukázané, že na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 21.06.2002, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky, s obsahom ktorých sa žalovaný oboznámil a súhlas s nimi potvrdil aj svojim podpisom v žiadosti doručenej žalobcovi, bola žalovanému vydaná kreditná karta č. XXXX.XXXXXX.XXXX. Z predložených výpisov z účtu žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný realizoval transakcie v zmysle bodu 2.2.VOP, ktoré žalobca v spolupráci so svojmu zmluvnými partnermi zúčtoval na kartový účet žalovaného. Žalovaný zúčtované transakcie riadne a včas žalobcovi nezaplatil, čím mu vznikla podľa bodu 5.9 VOP zo dňa 1.5.2011 povinnosť zaplatiť žalobcovi všetky poplatky, úroky a zmluvné pokuty za neuhradenie transakcií vo výške určenej Sadzobníkom poplatkov. V zmysle Sadzobníka poplatkov mu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatky za doručenie upomienok a za všetky náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Súd prvej inštancie preto považoval skutkový stav uvádzaný žalobcom za nesporný, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom. 19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods.1 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.SP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).