Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/233/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116204397 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116204397.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: X. - T., Y..X.., X. X. P. A. XX/b, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. P. X. H. W., F. A.P. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, o zaplatenie 17. 067,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.11.2017, č.k. 20C/26/2016-148, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 12.374,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.374,37 eur od 10.12.2014 do zaplatenia zastavil (výrok I), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.693,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.693,43 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46% (výrok III). 2. Rozhodnutie v prisudzujúcom výroku právne odôvodnil § 106 ods. 1,2, § 121 ods. 3, § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1,2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 3 písm. c) bod 10, § 82 ods. 1 písm. a), § 82 ods. 2, § 82 ods. 3, § 95 ods. 1 písm. l) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“), § 1 ods. 10, § 1 ods. 1 ods. 12 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „ vyhláška“), § 3 ods. Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Vecne rozhodnutie v prisudzujúcom výroku zdôvodnil tým, že v konaní nebolo sporným, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1, k. ú. S., evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X ako aj stavby súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXXX, popis stavby kino Zora (ďalej len „ nehnuteľnosti“), s tým, že pre daný objekt kino Zora bolo nainštalované meradlo na odber zemného plynu č. XXXXXXXXXXXX, vedené pod identifikátorom F. X. (ďalej len ako „určené meradlo“). Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní súd prvej inštancie vyvodil z toho, že žalobca má povolenie na distribúciu plynu na území SR (Rozhodnutie ÚRSO zo dňa 30.06.2010 č. XXXX/XXXX/P-F. povolenie č. XXXXPXXXX), na základe ktorého realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete. Ustálil tak, že v danom prípade došlo k vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie vzhliadol na to, že v konaní subjekt, ktorý neoprávnene odoberá plyn, nikdy nebude odberateľom v zmysle zákona. Ak vlastník umožní tretej osobe užívanie nehnuteľnosti bez toho, aby využil tieto svoje oprávnenia a ani nekontroluje, či táto osoba užíva nehnuteľnosť riadne bez toho, aby iným spôsobovala škodu a tento užívateľ nehnuteľnosti spôsobí tretej osobe škodu napr. odberom plynu bez zmluvy, t.j. škodu v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, je vlastník nehnuteľnosti povinný škodu uhradiť. Vyvodil tak objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt (odberateľ plynu), v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti, vznik škody zavinil alebo nie. V konaní bolo preukázané, že na určenom meradle bola uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu so spoločnosťou T & P partners s.r.o., ktorú dodávateľ zemného plynu vypovedal odberateľovi spoločnosti T & P partners s.r.o. ku dňu 28.01.2010 z dôvodu neplatenia preddavkov riadne a včas. Na dané odberné miesto tak došlo k ukončeniu zmluvy k 28.01.2010, pričom k tomuto dátumu bol stav na meradle 18.123 m3. Zároveň bolo nesporným, že dodávateľ SPP, a.s. nemal v období od 29.01.2010 do 10.11.2014 uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu na dané odberné miesto a k uzavretiu novej zmluvy na danom odbernom mieste došlo až dňa 10.11.2014 s odberateľom Autoservis Žuro Racing, s.r.o.. K demontáži meradla došlo dňa 06.11.2014, pričom stav na meradle bol ku dňu demontáže, t. j. ku dňu 06.11.2014, vo výške 53.726 m3. Vyvodil tak, že v žalovanom období od 29.01.2010 do 06.11.2014 nebola k danému odbernému miestu uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu a zároveň na danom odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu v celkovej výške 35.603 m3. Majúc za to, že v konaní nebola sporovaná žalobcom uplatnená škoda ako aj náklady žalobcu, ktoré vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, ustálil, že žalobcom uplatnený nárok vo výške 4.693,43 eur (znížený o sumu 12.374,37 na základe späťvzatia žalobcom) je dôvodným. 3. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku vychádzajúc z toho, že žalobca sa o škode (neoprávnenom odbere) dozvedel dňa 06.11.2014 pri demontáži meradla, kedy bol nameraný stav odobratého plynu vyšší ako stav k dátumu ukončenia zmluvy, preto subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa 06.11.2014 a uplynula 06.11.2016. Keďže žalobu podal žalobca dňa 01.03.2016, nárok nie je premlčaný. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 09.12.2014, v lehote splatnosti t.j. do 09.12.2014, dostal sa odo dňa 10.12.2014 do omeškania. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 693,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.693,43 eur od 10.12.2014 do zaplatenia (s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby). 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vzhliadol na to, že žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 4.693,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.693,43 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a neúspešný bol v časti o zaplatenie 12.374,37 eur, t. j. v sume, o ktorú žalobca žiadal konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastaviť z dôvodu uplatnenej námietky premlčania. V časti zastavenie konania tak mal procesný úspech žalovaný, žalobca bol tak v konaní úspešný v rozsahu 27% (4.693,43 eur x 100: 17.067,80 eur = 27,4987 %) a žalovaný v rozsahu 73% (100% -27% = 73%), čistý úspech žalovaného tak predstavuje 46% (73% (úspech žalovaného) mínus 27% (úspech žalobcu), preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46%. 5. Proti prisudzujúcemu výroku a závislému výroku o trovách konania rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu a nepreukázal, že bol na odbernom mieste odoberaný plyn, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu. Namietal aj závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu jeho pasívnej legitimácie v konaní. Dal do pozornosti, že zákon č. 251/2012 Z.z. rozlišuje medzi neoprávneným odberom plynu odberateľom a inou osobou. Neoprávneného odberu plynu sa môže dopustiť nielen vlastník nehnuteľnosti, kde je faktická možnosť odberu plynu, ale aj užívateľ tejto nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na vedomosť vlastníka o prípadnej neexistencii oprávnenia odoberať plyn. S tým, že odoberateľom plynu môže byť aj iná osoba ako vlastník nehnuteľnosti počíta aj ust. § 73 zákona č. 251/2012 Z.z.. Preto zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu musí byť preukázaná. V konaní preukázal, že v žalovanom období, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu neužíval nehnuteľnosť ako vlastník, ale iný subjekt, ktorý mal pôvodne uzavretú aj zmluvu o dodávke plynu. Výzva predložená žalobcom v konaní na ukončenie neoprávneného odberu zo dňa 20.05.2010 bola adresovaná spoločnosti T & Partners, s.r.o., ktorá mala pôvodne uzavretú zmluvu o dodávke plynu a užívala predmetnú nehnuteľnosť. Aj montážny list meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.11.2014 a zápis zo dňa 06.10.2014 ako odberateľa uvádza spoločnosť T & Partners, s.r.o., preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že bol odberateľom. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi považoval skutočnosť, že žalobca k demontáži meradla až po viac ako štyroch rokoch. Za zásadné považoval aj skutočnosť, že žalobca jeho ako vlastníka nevyzývala ani na neukončenie neoprávneného odberu, čím spôsobil aj nárast nedoplatku. Nemal tak vedomosť o tom, že subjekt, ktorý nehnuteľnosť užíva, nemá uzavretú zmluvu o dodávke plynu a za odobratý plyn neplatí. Absentuje tu tak existencia príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody. Vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania, ktorú vzniesol v konaní uviedol, že namietal premlčanie nároku žalobcu za obdobie od 28.02.2014, a nie za obdobie od 28.02.2013 tak ako uviedol súd prvej inštancie, preto sa súd s námietkou premlčania nevysporiadal správne. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.04.2018. Mal za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné predpoklady na to, aby bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.693,43 s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z.. Súd prvej inštancie správne právne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, do ktorej bol plyn odoberaný bez zmluvy o jeho dodávke (vzhľadom na zákonnú úpravu neoprávneného odberu zemného plynu a neexistenciu odberateľa v zmysle legálnej definície (ako zodpovedného subjektu ) v prípadoch odberu plynu bez zmluvy) a v súlade s právnym názorom vysloveným v iných obdobných konaniach, ktorých predmetom bola náhrada škody spôsobená odberom plynu bez zmluvy o jeho dodávke, kde bol k náhrade škody zaviazaný práve vlastník nehnuteľnosti (KS v Bratislave sp.zn. 10Co/92/2017, KS v Trenčíne 5Co/169/2016 a KS v Banskej Bystrici 41Cob/258/2001). Zároveň dospel k správnemu záveru o zodpovednosti žalovaného ako vlastníka majúc za to, že ak by žalovaný ako vlastník zasiahol včas a účinne bránil užívaniu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, mohol zabrániť aj neoprávnenému odberu plynu bez zmluvy do nehnuteľnosti (k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo od 28.01.2010 a k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo 30.09.2010). Dal do pozornosti, že žalovaný v konani ani nepreukázal jednoznačne, že nehnuteľnosť užívala spoločnosť T & Partners, s.r.o.. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštanice v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. 7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.06.2018 žalovaný uviedol, že trvá na podanom odvolaní. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. 9. V súvislosti so žalovaným podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v podanom odvolaní. Odvolaním žalovaný nenapadol výrok I. rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 12.374,37 eur s úrokom z omeškania s použitím ust. § 144, §145 C.s.p. zastavil, preto ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť. 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému prisudzujúcemu výroku rozsudku prvoinštančného súdu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému prisudzujúcemu výroku, ktoré odvolateľ čiastočne zopakoval v podanom odvolaní. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné. 11. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) vyplývajúcemu z obsahu odvolania, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému prisudzujúcemu výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 12. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku, ktorý zostal po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania, zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 13. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 39 a 40 odôvodnenia rozhodnutia. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní je daná s poukazom na ust. § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z, podľa ktorého je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť tento dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný bol odberateľom, s ktorou sa dôsledne vysporiadal súd prvej inštancie v bode 43 až 45 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorého zdôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje. Vychádzajúc z toho, že plyn bol neoprávnene dodávaný do nehnuteľnosti patriacej žalovanému, možno jedine žalovaného ako vlastníka považovať za odberateľa. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na právny názor vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/122/2013 zo dňa 30.10.2013 v skutkovo podobnej veci, podľa ktorého „.F. Q., podľa O. za Š. X. A. E. F. N. G. X., O. A. H. J. Y. A. Q. T. A., W. Q. O. N. J. X. A. na A. Š. Q. E. O..“ Nedôvodnou sa javí aj argumentácia žalovaného, že žalobca mal vedomosť o tom, že v žalovanom období nehnuteľnosť užíval iný subjekt, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal, že za žalované obdobie (od 29.01.2010 do 06.11.2014) uvedenú nehnuteľnosť užívala práve spoločnosť T & Partners s.r.o.. Z vyjadrenia samotného žalovaného (čl. 33) vyplýva, že dňa 19.09.2002 uzavrel k predmetnej nehnuteľnosti Zmluvu o nájme č. XX XX XXXX XX XX so spoločnosťou BIOSCOP BRATISLAVA, s.r.o., ako nájomcom na dobu určitú od 01.10.2002 do 30.09.2010. Spoločnosti BIOSCOP BRATISLAVA, s.r.o. žalovaný udelil súhlas s podnájmom časti nehnuteľnosti spoločnosti T & Partners, s.r.o.. Vychádzajúc z toho, že spoločnosť T & Partners, s.r.o. mal mať v podnájme len časť nehnuteľnosť, ktorú podľa vyjadrenia žalovaného mala bez právneho dôvodu užívať aj po ukončení Zmluvy o nájme so spoločnosťou BIOSCOP BRATISLAVA, s.r.o., nie je zrejmým, či práve spoločnosť T & Partners, s.r.o. bola tým subjektom, ktorý v žalovanom období neoprávnene odoberal plyn na odbernom mieste. Bolo by tak absurdným prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného, že bolo na žalobcovi preukázať kto neoprávnene odoberal plyn, keďže z verejne dostupných registrov mal možnosť zistiť iba vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bol odoberaný plyn bez platne uzavretej zmluvy a ako vlastník nehnuteľnosti bol povinný po zániku predošlej zmluvy o dodávke zemného plynu zabezpečiť zmluvný odber zemného plynu alebo zabezpečiť sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom uzavretia uzáveru plynu a demontáže meradla. Žalovaný ako vlastník je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať a disponovať a zodpovedá za riadnu realizáciu zmluvného odberu plynu. V prípade, že žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu s nájomcom, nesie zodpovednosť za to, aby táto osoba riadne zazmluvnila odber plynu, v opačnom prípade zodpovedá za neoprávnený odber. Žalovanému však vzniká možnosť regresného nároku voči skutočnému užívateľovi. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že žalobca konal proti dobrým mravom, keď pristúpil k demontáži meradla až po štyroch rokoch je potrebné vzhliadnuť na to, že plynomer žalovaného sa nenachádzal na verejne prístupnom mieste a nejedná sa o jediné odberné miesto, na ktoré žalobca dodával plyn. Vzhľadom k uvedenému ako aj počtu odberných miest a počtu plynomerov nie je možné objektívne prijať záver, že žalobca nevynaložil potrebné úsilie na demontáž plynomeru, čím by zabránil narastaniu vzniku škody, nakoľko vlastník nehnuteľnosti je zodpovedný za neoprávnený odber a teda zodpovedá za to, že nebola uzatvorená zmluva na dodávku plynu, resp. nedošlo k demontáži a uzavretiu uzáveru plynu. Správnosť uvedených záverov nie je spôsobilou spochybniť ani argumentácia žalovaného, že žalobca výzvu na ukončenie neoprávneného odberu zo dňa 20.05.2010 adresoval spoločnosti T & Partners, s.r.o., z čoho mal podľa názoru žalovaného vyvodzovať, že uvedená spoločnosť nehnuteľnosť užíva. Možno tak uviesť, že žalobca postupoval v súlade s rozhodovacou praxou súdov a v súlade so zákonom o energetike, keď uplatnil svoj nárok titulom neoprávneného odberu plynu voči žalovanému. 14. Vo vzťahu k námietkam žalovaného k nesprávnemu vyhodnoteniu ním vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd uvádza. Súd prvej inštancie svoje závery vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným v konaní založil na tom, že subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňom 06.11.2014, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedelo o škode, preto subjektívna premlčacia lehota uplynula 06.11.2016. I keď sa súd prvej inštancie v bode 54 odôvodnenia rozhodnutia osobitne nevyjadroval k plynutiu objektívnej premlčacej lehoty, vychádzajúc z jeho záverom na základe ktorých posúdil nárok žalobcu ako dôvodný, možno prijať záver, že posúdil námietku premlčania žalovaného aj vo vzťahu k plynutiu objektívnej premlčacej lehote ako nedôvodnú. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodná udalosť. Pre vzťah týchto lehôt (subjektívnej a objektívnej) je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Vychádzajúc z toho, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom predmetom konania zostal nárok žalobcu na náhradu škody za obdobie od 01.03.2013 do 06.11.2014, pri posudzovaní začiatku plynutia objektívnej premlčacej lehota je potrebné vychádzať z toho, že táto pri nároku na náhradu škody za neoprávnený odber plynu za obdobie marec 2013 mohla najneskoršie uplynúť v marci 2016, keďže žalobca žalobu doručil súdu prvej inštancie dňa 01.03.2016, urobil tak v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby. 15. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na základe uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (prisudzujúcom výroku, vrátane vecne a právne správneho výroku o náhrade trov konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).