Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/111/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116204406 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116204406.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. W. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 3, XXX XX Z., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, a otca - L. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X N. L., X., R XR, R. of W., štátneho občana O. a M. kráľovstva O. Z. a M. N., zastúpeného advokátskou kanceláriou ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčianska 672/6, 821 09 Bratislava, IČO: 51 268 663, v konaní o návrhu navrhovateľov - starých rodičov 1. V. G. K., nar. XX.XX.XXXX a 2. B. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. 71, 86XX U., O., štátni občania M. N. O. Z. a M. N., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčianska 672/6, 821 09 Bratislava, IČO: 51 268 663, na úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie kolízneho opatrovníka, matky, otca a navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2018, č.k. 3P/37/2016-397 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh navrhovateľov sa z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 12.11.2018, č.k. 3P/37/2016-397 upravil styk navrhovateľov - starých rodičov ( ďalej len navrhovatelia ) V. G. K., narodený XX.XX.XXXX a B. K., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len navrhovatelia), s maloletým F. W. L., narodeným XX.XX.XXXX (ďalej len maloletý), II., prostredníctvom diaľkovej audiovizuálnej komunikácie SKYPE každý štvrtok v párnom kalendárnom týždni v čase od 16:30 hod. do 17:00 hod. s tým, že zabezpečením a výkonom audiovizuálneho kontaktu poveril Linku detskej istoty, n.o., so sídlom Fialkové údolie 5, Bratislava (ďalej len „LDI, n.o.“), III., matke uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletého v LDI, n.o. v čase určenom vo výroku II. a maloletého na kontakt riadne pripraviť, IV., každoročne v prvý víkend v mesiaci august v sobotu a v nedeľu vždy v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v dňoch 02.01. a 03.01. príslušného kalendárneho roka vždy v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., určil, že styk navrhovateľov s maloletým bude prebiehať výlučne na území Slovenskej republiky a títo nie sú oprávnení bez súhlasu matky vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej republiky, V., za miesto prevzatia a odovzdania maloletého za účelom realizácie styku podľa výroku IV. určil bydlisko matky, matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť, VI., vo zvyšku návrh zamietol, VII., návrh kolízneho opatrovníka vo zvyšku zamietol, VIII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázanú existenciu potreby a splnenie zákonných podmienok pre úpravu styku navrhovateľov s maloletým. Skonštatoval, že maloletý má 7 rokov, pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí manželstvo neuzavreli a od jeho narodenia nežili v spoločnej domácnosti. Uviedol, že maloletý je zdravý, navštevuje Súkromnú základnú školu a jeho osobnú starostlivosť a výchovu zabezpečuje výlučne matka. Poukázal na rozsudok (čiastočný) Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15.11.2013, č.k. 3P/75/2012-235, právoplatný dňa 03.12.2013, ktorým určil otcovstvo k maloletému, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovanie maloletého a správu jeho majetku ponechal v dispozícii oboch rodičov, a na rozsudok zo dňa 16.02.2015 v zostávajúcej časti predmetu konania č.k. 3P/75/2012-1042, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/456/1438 zo dňa 29.09.2015, právoplatného dňa 13.10.2015, ktorým upravil styk otca s maloletým každú sobotu a nedeľu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 09.00 hod. do 15.00 hod., uložil matke povinnosť zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype každú stredu v kalendárnom týždni od 17.30 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.30 hod. do 10.00 hod., otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého od 21.05.2011 vo výške 250 eur mesačne a od 01.06.2013 vo výške 450 eur mesačne a matke uložil informačnú povinnosť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že v danom prípade úprava styku maloletého s navrhovateľmi súdnym rozhodnutím je vzhľadom na nedostatok komunikácie medzi rodičmi a ich pretrvávajúci konflikt, premietajúci sa aj do nedostatku komunikácie medzi navrhovateľmi a matkou jedinou možnosťou pre zachovanie a budovanie väzieb s blízkymi príbuznými zo strany otca. Uviedol, že na strane navrhovateľov nebola zistená žiadna prekážka, ktorá by z dôvodu ochrany záujmov maloletého bránila takémuto rozhodnutiu. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania za zrejmé súd prvej inštancie považoval, že maloletý nemá dlhodobo zabezpečenú žiadnu možnosť kontaktu s blízkymi osobami zo strany jeho otca, preto je potrebné takúto možnosť mu zachovať, pri zohľadnení jeho práva poznať svojich blízkych príbuzných a rozvíjať s nimi rodinné väzby. Na argument matky, že maloletý nemá s navrhovateľmi vytvorenú žiadnu citovú väzbu, týchto nepozná a hovory prostredníctvom aplikácie Skype dlhodobo odmieta neprihliadal, keď táto skutočnosť nebola potvrdená výsledkami vykonaného dokazovania (napr. takto úspešne realizované hovory v minulosti, v útlom veku maloletého, na ktoré poukazoval v konaní aj kolízny opatrovník). Súd prvej inštancie mal za to, že súdnym rozhodnutím nastolená úprava styku navrhovateľov s maloletým citlivo zohľadňuje jeho vek a potreby. Pravidelný kontakt navrhovateľov s maloletým prostredníctvom aplikácie Skype považoval za vhodnú prípravu na bezproblémový osobný styk a za spôsob zachovania pravidelného kontaktu. Zdôraznil, že úspešnosť realizácie videových hovorov závisí v prvom rade od prístupu matky, ako osoby s výlučným výchovným vplyvom na maloletého. Úpravou osobného styku navrhovateľov s maloletým sledoval možnosť ponúknuť maloletému spoznať svojich starých rodičov a vytvoriť si o nich vlastný obraz. Vyhodnotiac prítomnosť matky pri styku vzhľadom na problematické vzťahy medzi matkou a otcom, vrátane navrhovateľov ako kontraproduktívnu, s poukazom na vek maloletého a rozsah styku, zamietol návrh kolízneho opatrovníka na úpravu styku za prítomnosti matky. Vo zvyšku návrh navrhovateľov v znení zmeny návrhu zo dňa 08.03.2018, pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.03.2018 zamietol, dôvodiac, že pre úpravu styku v navrhovanom rozsahu (2 týždne počas letných prázdnin a 5 dní počas vianočných prázdnin), v rámci ktorého navrhovatelia žiadali súd o oprávnenie vycestovať s maloletým do miesta ich trvalého bydliska vo Švajčiarsku, aj keď za prípadného sprievodu matky, resp. ňou poverenej osoby, nesvedčili výsledky vykonaného dokazovania. Vyjadril názor, že pokiaľ majú navrhovatelia záujem o osobný kontakt s maloletým je potrebné, aby sa za skutočného stavu zisteného vo veci, z ktorého je zrejmé, že ich osobný kontakt sa doposiaľ na úrovni a v rozsahu danom týmto súdnym rozhodnutím nerealizoval, prispôsobili potrebám maloletého a ich vzájomný vzťah budovali osobným kontaktom v mieste blízkom maloletému. Vec právne posúdil podľa čl. 5, § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), o trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). 3. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako kolízny opatrovník maloletého odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol jeho návrh na úpravu styku maloletého s navrhovateľmi za prítomnosti matky. Mal za to, že prítomnosť matky, alebo osoby poverenej matkou je pri realizácii styku potrebná, keďže maloletý videl navrhovateľov naposledy vo svojom útlom veku. V ostatnom sa pridržiaval svojich stanovísk a prednesov pred súdom prvej inštancie. 4. Matka svojim odvolaním zo dňa 14.01.2019 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolaciemu súdu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietnuť a uložiť im povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP, alebo rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkla nesprávne a neúplne zistenie skutočného stavu veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedla, že nikdy navrhovateľom nebránila v stretávaní s maloletým, práve naopak, sama niekoľkokrát iniciovala ich stretnutie, naposledy v roku 2012, keď s maloletým vycestovala do O.. Uviedla, že počas tohto stretnutia sa navrhovatelia vyjadrili, že o styk s maloletým nemajú záujem, o čom v konečnom dôsledku svedčí aj ich správanie od narodenia maloletého. Uviedla, že rozhodnutie navrhovateľov akceptovala a prestala iniciovať ďalšie stretnutia, no v styku s maloletým im nikdy nebránila. Mala za to, že v konaní nebolo doposiaľ zo strany súdu ani navrhovateľov žiadnym spôsobom preukázané, že by mala s nimi zlé vzťahy a teda nebola naplnená zákonná podmienka na vydanie rozhodnutia o úprave styku navrhovateľov s maloletým z dôvodu, že by to pomery v rodine vyžadovali. Zdôraznila, že navrhovatelia ju ani raz nekontaktovali za účelom stretnutia s maloletým, alebo telefonátu s ním, alebo zistenia ako sa má. Uviedla, že navrhovatelia maloletému na jeho sviatky neblahoželajú a neprejavujú oň žiadny skutočný záujem. Poukázala na skutočnosť, že navrhovatelia sa ani raz osobne nezúčastnili pojednávania a dokonca sa nedostavili ani do Zurichu za účelom ich vypočutia v tomto konaní a to z dôvodu, že ich zdravotný stav to neumožňoval. Na druhej strane však formálne trvajú na stanovisku, tlmočenom ich právnou zástupkyňou, že majú o styk s maloletým eminentný záujem. Mala za to, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci, nakoľko neprihliadal na skutočné správanie navrhovateľov k maloletému od jeho narodenia, ale iba na nepodložené vyhlásenia ich právnej zástupkyne. Súd prvej inštancie ani raz žiadnym spôsobom navrhovateľov nevypočul, keď ich jediným stanoviskom bolo písomné vyjadrenie, ktorého pôvod možno spochybniť, nakoľko nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že autorom bol starý otec. V súvislosti s neodôvodnenosťou podania návrhu navrhovateľov poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.02.2015, č.k. 3P/75/2012-1042, v znení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2015, č.k. 11CoP/456/2015-1438, ktorým má otec maloletého ( syn navrhovateľov ) upravený styk s maloletým, ktorý však nerealizuje zrejme z dôvodu, že na Slovensku je voči nemu vedené trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Uviedla, že napriek existencii predmetného rozhodnutia sa navrhovatelia ani raz nepokúsili ju kontaktovať za účelom dohodnutia stretnutí s maloletým napríklad v rozsahu vyššie uvedeného rozhodnutia alebo v akomkoľvek inom rozsahu. Navrhovatelia sa ani v čase realizácie vyššie uvedeného styku otca s maloletým s maloletým nestretli a ani raz nevycestovali na územie Slovenskej republiky za týmto účelom. V prípade, že by bol nimi prezentovaný záujem o maloletého skutočný, je viac ako pravdepodobné, že by sa raz za čas zúčastnili na vyššie uvedenom styku spolu so svojim synom (otcom maloletého) aby videli svojho vnuka a mohli s ním stráviť čas. Namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o audiovizuálnom kontakte navrhovateľov s maloletým prostredníctvom aplikácie Skype vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že maloletý takýto spôsob komunikácie s kýmkoľvek aktuálne odmieta, čo potvrdila samotná kolízna opatrovníčka, ktorá sa zúčastnila pokusu o realizáciu audiovizuálneho kontaktu prostredníctvom aplikácie Skype s otcom maloletého, kde sama skonštatovala, že takýto kontakt je nerealizovateľný, nakoľko maloletý napriek snahe matky o jeho motivovanie od obrazovky počítača s krikom beží do inej miestnosti. Napádané rozhodnutie preto považovala za aktuálne nevykonateľné a obmedzujúce tak ju ako aj maloletého v jeho poobedňajších aktivitách. Poukázala aj na skutočnosť, že Linka detskej istoty, n.o. sa v poslednom e-maily adresovanom právnej zástupkyni starých rodičov doloženom súdu na poslednom pojednávaní dňa 12.11.2018 vyjadrila, že audiovizuálny kontakt maloletého s navrhovateľmi nebude sprostredkovať. So závermi súdu prvej inštancie o úspešnom audiovizuálnom kontakte maloletého s navrhovateľmi nesúhlasila, keď maloletý sa so starými rodičmi ani raz nekontaktoval prostredníctvom tejto aplikácie keď bol v jej osobnej starostlivosti a starí rodičia o takýto kontakt nikdy neprejavili záujem. Súdu predložený záznam zobrazujúci audiovizuálny kontakt navrhovateľov s maloletým sa zrejme uskutočnil v čase, keď bol maloletý s otcom, naposledy v roku 2015. Namietala, že súd prvej inštancie nielenže ani raz nevypočul navrhovateľov, ale ani nezistil ich zdravotný stav a to napriek tomu, že viackrát vyjadrila svoje odôvodnené obavy o ich aktuálny zdravotný stav a schopnosť postarať sa o maloletého. Dôvodnosť obavy o zdravotný stav navrhovateľov vplýva zo samotného priebehu konania, kedy sa neboli schopní zúčastniť vypočutia k predmetnej veci, poukazujúc aj na vyjadrenia navrhovateľov o zlom zdravotnom stave starej matky a obave o jej život. Zdôraznila, že navrhovatelia ani po vyhlásení napádaného rozhodnutia dňa 12.11.2018 sa jej žiadnym spôsobom neozvali a neprejavili záujem o akýkoľvek kontakt s maloletým, maloletému nezapriali pekné sviatky, nezavolali na Nový rok, neposlali mu žiaden darček a nezablahoželali mu ani k meninám. 5. Navrhovatelia a otec zastúpení totožným právnym zástupcom, odvolaním zo dňa 23.01.2019 podanom prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu napadli rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V.,VI., navrhujúc ho zmeniť a upraviť ich styk s maloletým počas letných školských prázdnin každoročne od 01.08. od 09.00 hod. do 14.08. do18.00 hod., a od 03.01. od 09.00 hod, do 06.01. do 18.00 hod, s poskytnutím im súhlasu vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej republiky a realizovať osobný styk na území O. v mieste ich trvalého bydliska tak, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého bude bydlisko matky, ktorá bude povinná maloletého na styk s nimi riadne pripraviť a odovzdať im cestovný doklad maloletého, uložiť im povinnosť zabezpečiť každodenný telefonický kontakt maloletého s matkou a uhradiť všetky cestovné a ubytovacie náklady spojené s touto cesto do a z miesta ich bydliska, určiť, že matka resp. iný ňou určený člen rodiny sú oprávnení sprevádzať maloletého pri jeho ceste do a z miesta ich bydliska. Namietali dĺžku súdom určeného styku s maloletým len na 4 dni v roku a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere. Poukázali na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý nenamietal dĺžku styku, navrhoval len osobný styk na území Slovenskej republiky za prítomnosti matky. Uviedli, že v konaní nebol vyprodukovaný žiadny dôkaz o akejkoľvek škodlivosti ich styku s maloletým, preto nie je dôvod jeho úpravy iba 4 dni v roku. Poukázali na svoj vek 75 rokov a uviedli, že veľmi ťažko prežívajú rodinnú situáciu týkajúcu sa maloletého a skutočnosť, že z dôvodu extrémne napätých vzťahov medzi rodičmi maloletého trpí práve ich vzťah s maloletým. Túžia obnoviť vzťah s maloletým a byť s ním v pravidelnom kontakte a sprostredkovať mu časť jeho vlastnej identity, ktorej pôvod nájde práve cez nich a miesto kde žijú. Uviedli, že ich doterajšie pokusy o zmierlivé uzatvorenie dohody s matkou boli neúspešné, s maloletým boli v minulosti v kontakte za asistencie ich syna - otca maloletého v pravidelnom Skype kontakte, ktorý s nimi vo veku 3 rokov komunikoval v anglickom jazyku, osobne sa s maloletým vo O. nestretli vzhľadom na súdne rozhodnutie vydané v súdnom konaní 3P/75/2012 upravujúce styk maloletého s jeho otcom. Poukázali na ich návrh dohody ktorý matke zaslali počas konania 16.06.2017 prostredníctvom jej právneho zástupcu. Uviedli, že záujem matky o obnovenie ich vzťahu s maloletým prezentovala len formálne, tvrdiac, že ona takémuto styku nebráni, avšak pri bližšom riešení podmienok styku sa o ňom nechcela vôbec baviť. Uviedli, že všetky ich listy, balíkové zásielky určené pre maloletého a pokusy o Skype komunikáciu zostali matkou bez povšimnutia. Uviedli, že navrhovateľka v 2/2017 prekonala ťažkú mŕtvicu, pričom matka ich žiadosti, aby ju s maloletým navštívili v nemocnici v Y. nereagovala. Vzhľadom na dĺžku odlúčenia s maloletým mali za to, že pred samotným osobným stykom bude účelné zaviesť pravidelnú audiovizuálnu komunikáciu s maloletým, aby si našli k sebe cestu. Vzhľadom na preukázané marenie Skype kontaktu matkou, ktorý sa má realizovať medzi maloletým a otcom, navrhli vhodnosť zapojenia autorizovaného subjektu, ktorý by najlepšie vedel napomôcť jeho skutočnej realizovateľnosti. Osobný styk na území Slovenskej republiky považovali za kontraproduktívny, keď by sa museli ubytovať v Bratislave v hoteli. v krajine ktorú nepoznajú by mali maloletému sprostredkovať jeho britsko-švajčiarske korene a kultúru. Trvali na úprave styku v navrhovanom rozsahu v mieste ich bydliska a na podporu jeho pocitu istoty navrhli umožniť matke byť prítomná pri vycestovaní ako aj na ceste späť, s tým že jej náklady by uhradili. Mali za to, že ide o ústretový návrh, zohľadňujúci záujmy maloletého, ktorý má právo na spoznanie a zachovanie svojej identity. 6. Navrhovatelia a otec vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2019 k odvolaniu kolízneho opatrovníka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu namietali jeho rozsah a odôvodnenie. Uviedli, že osoby konajúce v mene kolízneho opatrovníka sú vyšetrované Okresným prokurátorom v Bratislave pre podozrenie z neľudského konania a zneužívania. 7. Navrhovatelia a otec vo svojom vyjadrení zo dňa 04.02.2019 k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedli, že v jej argumentácii je zhrnutý jej celkový prístup k riešeniu ich vzťahu s maloletým. Tvrdenia matky o tom, že im nebránila v stretávaní s maloletým v kontexte s jej odvolaním vyznievajú nepravdivo. Rovnako je totiž nepravdivé jej tvrdenie, že do O. v roku 2012 vycestovala práve za nimi. Mali za to, že v konaní bolo preukázané, že sa ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej snažili celú vec s matkou odkomunikovať a dohodnúť sa aj bez súdneho rozhodnutia. Pokiaľ matka poukazuje na existujúce právoplatné súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým uviedli, že ide o úpravu styku výlučne s otcom. Uviedli, že vychádzali zo skúseností otca, ktorý keď na základe tohto rozsudku cestoval za maloletým, matka pravidelne volávala policajnú hliadku resp. mu len sms správou oznámila, že dieťa je choré. Poukázali na ich právo udržiavať kontakt s maloletým v prípade, ak sa tento nedá realizovať na základe dohody s rodičmi. Matka absolútne Skype hovory nezvláda, nerealizuje ich, v minulosti od obrazovky vždy doslova po sekunde od pripojenia utiekla a maloletého nijakým spôsobom citlivo a milo nenabádala komunikovať so svojim otcom. Uviedli, že matka za posledných 7,5 roka života maloletého neurobila nič v prospech ich stretnutia. Súd prvej inštancie celkom správne vyhodnotil neochotu a nekompetentnosť matky konať v záujme maloletého a správne jej ingerenciu do styku vyhodnotil ako kontraproduktívnu. Pokiaľ matka namieta, že ich súd prvej inštancie nevypočul, a to ani cestou O. justičných orgánov z dôvodu technickej nemožnosti uskutočniť video- konferenciu, uviedli, že súd zamietol ich návrh na uskutočnenie ich výsluchu cestou zodpovedania položených otázok dožiadaným justičným orgánom. Uviedli, že namiesto toho doložili do konania ich písomné stanoviská zo dňa 18.03.2018 a mali za to, že dostatočne špecifikovali svoje postoje k tejto právnej veci. Ak matka konštatuje ich zlý zdravotný stav, tak o to viac by sa mala snažiť, aby maloletý mal s nami možnosť zažiť veľa spomienok. 8. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2019 k odvolaniu kolízneho opatrovníka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvávajúc na svojich tvrdeniach sa s jeho odvolaním stotožnila a v prípade priznania práva navrhovateľov na styk s maloletým na území Slovenskej republiky trvala na svojej prítomnosti. 9. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 11.02.2019 k odvolaniu navrhovateľov a otca ho považovala za nedôvodné. Poukázala na pasívne správanie a dokonca, keď sa ich snažila po doručení návrhu telefonicky kontaktovať jej telefón nezdvihli. S tvrdeniami uvádzanými v odvolaní navrhovateľov a otca nesúhlasila, považujúc ich za účelové a nepravdivé. Pokiaľ navrhovatelia vyjadrujú svoju túžbu po obnove vzťahu s maloletým, poukázala na skutočnosť, že sa o maloletého od jeho narodenia vôbec nezaujímali, nenavštevovali ho a nikdy mu nepripravili žiaden program. Ich nezáujem pretrvával až do roku 2016, kedy podali návrh na určenie styku na súd, avšak ich vzťah s maloletým, na ktorý sa neustále odvolávajú, nikdy neexistoval. Pokiaľ ide o švajčiarske a britské korene maloletého a ich zachovanie uviedla, že maloletého odmalička učí angličtinu, navštevuje krajiny, v ktorých má maloletý taktiež korene a poskytuje mu všetky potrebné informácie na to, aby vedel, odkiaľ pochádza. Návrh navrhovateľov na styk s maloletým vo O. je v rozpore s jeho záujmami a zohľadňuje iba presadenie ich vlastných záujmov. Počas celého konania, ktoré trvá niekoľko rokov jej bol doručený len jeden návrh na dohodu, ktorý bol neurčitý a nezohľadňoval záujem maloletého, bol jej zaslaný prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľov a otca maloletého zo dňa 16.06.2017, kde žiadali o styk v nešpecifikovanom rozsahu a termíne. Uviedla, že je ochotná kedykoľvek umožniť navrhovateľom styk s maloletým na Slovensku vo vopred dohodnutom čase a za jej prítomnosti. Navrhovatelia však o uzatvorenie dohody neprejavili ani raz skutočný záujem, nikdy ju telefonicky alebo osobne nekontaktovali a to ani po vydaní rozhodnutia. Zdôraznila, že nebol zistený zdravotný stav navrhovateľov a ich schopnosť sa o maloletého postarať. Uviedla, že ju navrhovatelia ani raz nekontaktovali za účelom dohody o návšteve starej matky v nemocnici, nezaslali jej informácie potrebné k takejto návšteve. Navrhovatelia naďalej bezdôvodne trvajú na uskutočňovaní styku na území O. ktoré riešenie je pre maloletého nevhodné, pričom aj na Slovensku môžu plnohodnotne odovzdať maloletému všetky informácie o jeho koreňoch. Je však nevyhnutné, aby si s maloletým najprv vytvorili vzťah v jemu známom prostredí. 10. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 07.03.2019 k vyjadreniu navrhovateľov a otca zo dňa 01.02.2019 a zo dňa 04.02.2019 zotrvala na tvrdení, že jej primárnym úmyslom je chrániť maloletého a zastávať jeho najlepší záujem. Argumenty navrhovateľov a otca považovala za zavádzajúce. Zdôraznila, že nikomu nebráni v styku s maloletým, avšak tak otec, ako ani navrhovatelia o tento styk skutočne záujem neprejavujú, otec si neplní voči maloletému svoje rodičovské povinnosti, nedostavuje sa na pojednávania v konaniach, ktoré sám iniciuje, o maloletého sa žiadnym spôsobom nezaujíma a nestretáva sa s ním ani v čase súdom určeného styku. Z dôvodu pasívneho správania sa navrhovateľov spochybnila pôvodcu vyjadrení zaslaných súdu v ich mene a v tomto kontexte vyjadrila pochybnosť o tom, či navrhovatelia vôbec boli iniciátormi tohto konania. Vyjadrila obavu či predmetný návrh nepodal samotný otec, ktorý chce týmto konaním docieliť, aby maloletý vycestoval do zahraničia, kde si ho prevezme a odmietne ho vrátiť. O uvedenom nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovatelia bez racionálneho dôvodu trvajú na určení styku s maloletým výlučne v zahraničí, za stavu, že otec má obavu vstúpiť na územie Slovenskej republiky, z dôvodu jeho trestného stíhania. 11. Navrhovatelia a otec vo svojom vyjadrení zo dňa 25.03.2019 k vyjadreniam matky zo dňa 11.02.2019, 07.03.2019 a 04.01.2019 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedli, že ak by bol záujem matky skutočný, nežiadala by o zamietnutie ich návrhu a návrh ich dohody by nevyhodnotila bez zamyslenia sa nad jeho jasne definovanou podstatou. Apelovali na odvolací súd, aby vnímal, čo vlastne matka hovorí a aké vnútorne protirečivé sú jej stanoviská, keď popiera práva maloletého na vytvorení a udržiavaní vzťahu so svojimi starými rodičmi. Zdôraznili, že ich zdravotný stav im umožňuje plnohodnotne tráviť čas s maloletým, netrpia žiadnou psychickou chorobou, ich zdravotný stav je primeraný ich veku. 12. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2019 k vyjadreniu navrhovateľov a otca zo dňa 25.03.2019 s ich tvrdeniami uvádzanými vo vyjadrení nesúhlasila, považovala ich za účelové a nepravdivé a v celom rozsahu sa pridŕžala svojich predchádzajúcich vyjadrení. Uviedla, že sa ani raz nepokúšala navrhovateľov očierňovať, iba vysvetľovala aktuálnu situáciu, ktorí ju naopak vo svojich podaniach vykresľujú len negatívne, na jej adresu neuvádzajú žiadne pozitíva a to napriek tomu, že od narodenia sama vychováva ich vnuka, ktorý dosahuje nielen v škole ale aj v športoch nadpriemerné výsledky, reprezentuje školu na rôznych súťažiach a v kolektíve je obľúbený. 13. V rámci nariadeného pojednávania pred odvolacím súdom, ktorého sa tak navrhovatelia ako aj rodičia osobne nezúčastnili, neboli prostredníctvom ich právnych zástupcov prednesené nové skutočnosti, ktoré by nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Právna zástupkyňa navrhovateľov a otca zotrvala na obsahu odvolania a písomných vyjadrení, potvrdila, že navrhovatelia boli na Slovensku ešte pred podaním svojho návrhu ( zo dňa 01.03.2016 ), viac neprišli, lebo z informácií od syna, že mu matka styk s maloletým opakovane neumožnila usúdili, že sa voči nim bude správať rovnako. Právna zástupkyňa navrhovateľov a otca potvrdila matkine tvrdenia, že navrhovatelia matku nekontaktovali telefonicky, ani iným spôsobom a za dôvod označila nezáujem matky o zdravotný stav navrhovateľky. Stanovisko navrhovateľov k ich osobnej neúčasti na pojednávaniach súdu, vrátane odvolacieho konania bližšie právna zástupkyňa vysvetliť nevedela a uviedla, že navrhovatelia v prípade potreby ich výsluchu pred odvolacím súdom, ho navrhujú uskutočniť v mieste ich bydliska. Právna zástupkyňa matky zotrvala na obsahu odvolania, skutkových tvrdeniach a písomných vyjadreniach a žiadala priznať náhradu trov konania. Uviedla že nenastali žiadne nové skutočnosti a navrhovatelia tak ako počas priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ani po vyhlásení a doručení rozsudku súdu prvej inštancie matku za účelom realizácie akéhokoľvek styku, alebo kontaktu s maloletým neoslovili. Kolízny opatrovník zotrval na dôvodoch svojho odvolania. 14. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), dospejú k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, odvolanie kolízneho opatrovníka a otca odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. 15. Tým, že predmetom konania v danej veci je návrh navrhovateľov - starých rodičov na úpravu styku s maloletým dieťaťom, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody pre úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, skutkové zistenia ku ktorým dospel však v celosti správne neposúdil a preto z nich nevyvodil správny právny záver. Odvolací súd postupom podľa § 384 ods.1 CSP, po zopakovaní dokazovania a zistenia skutočného stavu na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodnosť návrhu navrhovateľov preukázaná nebola, rovnako ani záujem maloletého na úprave styku s navrhovateľmi rozhodnutím súdu. 16. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie práv a povinností rodičov, ktoré môže súd obmedziť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Súd musí tiež so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého dieťaťa uvážiť aj jeho názor. Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv. 17. Odvolací súd poukazujúc na obsah spisového materiálu danej prejednávanej veci po zopakovaní dokazovania v odvolacom konaní, na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie vyhodnotil návrh navrhovateľov ako nedôvodný. V prvom rade poukazuje na rodinnú situáciu maloletého, keď jeho osobnú starostlivosť, výchovu a všetky potreby, zabezpečuje výlučne matka, otec maloletého približne od roku 2016 (napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu o jeho styku s maloletým) styk s maloletým nerealizuje, maloletého na Slovensku nenavštevuje a podľa tvrdení matky si otec dokonca voči maloletému neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania pre odvolací súd vyplynulo, že dôvody návrhu navrhovateľov o potrebe úpravy ich styku s maloletým súdnym rozhodnutím a o ich záujme o maloletého, zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení, keď svoj skutočný záujem o maloletého nepreukázali. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutočného stavu, že navrhovatelia napriek nimi tvrdenému záujmu o svojho vnuka, tohto osobne na Slovensku najmenej od roku 2015 nenavštívili a to i napriek možnej realizácie ich návštevy počas upraveného styku maloletého s otcom ich synom, maloletého nekontaktovali prostredníctvom jeho matky telefonicky ani iným spôsobom. Odvolací súd nespochybňuje právo maloletého poznať svojich blízkych príbuzných a svoje korene, avšak z dôvodu nedostatočného osobného angažovania sa navrhovateľov v živote maloletého, tieto mu budú v danom prípade skôr sprostredkované prostredníctvom jeho rodičov. O skutočnom záujme navrhovateľov o maloletého napokon svedčí ich postoj k priebehu súdneho konania, či už pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom, keď sa na nariadených pojednávaniach ani jeden krát osobne nezúčastnili, a to ani za účelom návštevy a osobného kontaktu s maloletým, alebo aj prezentovania svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že vzhľadom na pasivitu navrhovateľov, alebo aj niekoľkoročné nevyužívanie práva styku otca s maloletým, maloletý nemá s navrhovateľmi vytvorené blízke citové väzby, ktorých prerušenie by mohol maloletý vnímať ako svoju ujmu, pričom uvedené okolnosti existovali už pred podaním návrhu. V danom prípade z obsahu vykonaného dokazovania odvolací súd uzatvára, že navrhovatelia nepreukázali nielen skutočný záujem o maloletého ale ani svoje tvrdenia, že im matka v kontakte s maloletým bráni, že nie je ochotná im umožniť stretnúť sa s maloletým, alebo ho navštíviť v mieste jeho bydliska, či umožniť im telefonický kontakt. Navrhovatelia maloletého osobne nenavštívili dokonca ani po doručení rozsudku súdu prvej inštancie. Preto nie je možné stotožniť sa s námietkami navrhovateľov o pasivite matky v tomto smere, či jej nezáujme na ich stretnutí s maloletým. Ich jediná požiadavka, aby maloletý za uvedených okolností týkajúcich sa kvality a vôbec existencie ich vzájomného vzťahu, vzhľadom na jeho vek vycestoval za nimi do O. sa javí ako skutočne neoprávnená a nie je možné ju považovať za súladnú so záujmom maloletého. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal matku a Linku detskej istoty, n.o., ako tretí subjekt, bez časového obmedzenia, na realizovanie styku formou skype hovorov, keď takéto zasahovanie do výkonu rodičovských práv matky nemožno oprávnene a spravodlivo očakávať za situácie, že navrhovatelia sa aktívne takéhoto kontaktu s maloletým mimo svojho návrhu v skutočnosti doposiaľ ani len nedožadovali, o takýto kontakt sa nepokúsili. Navyše v danom prípade bolo potrebné takýto návrh navrhovateľov vyhodnotiť aj vo vzájomnej súvislosti s uloženou povinnosťou matke rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.02.2015, č.k. 3P/75/2012-1042, v znení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2015, č.k. 11CoP/456/2015-1438, podľa ktorého má matka povinnosť zabezpečiť kontakt s otcom a motivovať maloletého k takémuto kontaktu minimálne raz týždenne. Starým rodičom sa v danom prípade nepodarilo vyvrátiť tvrdenia matky o ich nedostatočnom záujme, keď nepreukázali, že by matku v snahe dosiahnuť stretnutia s maloletým vôbec oslovili, rovnako ani to, že by matka ich návrhy nerešpektovala, prípadne ich osobné návštevy maloletého marila. V danom prípade pri posúdení skutočného záujmu navrhovateľov o maloletého, nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých má upravené s maloletým právo styku otec, navrhovatelia maloletého doposiaľ nenavštívili ani spolu s ním. Odvolací súd sa v danom prípade preto nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že pre úpravu styku navrhovateľov s maloletým súdnym rozhodnutím boli splnené zákonné podmienky, že by to bolo potrebné v záujme maloletého a súčasne, že si to vyžadujú pomery v rodine. V danom prípade tiež nejde o prípad, že oprávnený rodič - otec ( o ktorého rodičov ide ) sám právo styku realizovať nemôže a preto, prostredníctvom neho, právo na styk nemôžu realizovať ani starí rodičia. Odvolací súd po takto zistenom a vyhodnotenom skutočnom stave veci, prihliadajúc tiež na stanoviská rodičov, navrhovateľov a kolízneho opatrovníka v odvolacom konaní, berúc do úvahy záujem maloletého ako najvyšší princíp, nemohol dospieť k záveru o dôvodnosti a potrebe úpravy styku navrhovateľov s maloletým rozhodnutím súdu. 18. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP. 19. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania, odvolací súd udáva, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 C.MP). Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch a to jednak v zmysle § 53 CMP náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a jednak v zmysle § 55 CMP náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Tu sa žiada zdôrazniť, že postup súdu v zmysle § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v ustanovení § 52 CMP a preto jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Pokiaľ ide o návrh matky na priznanie náhrady trov konania v plnej výške, odvolací súd uvádza, že v konaní ktorým predmetom bol návrh navrhovateľov na úpravu styku s maloletým, nie je možné ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie trov konania určiť len to, že navrhovatelia bola v konaní neúspešní. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zákon jednoznačne ustanovuje, že úspech a neúspech v konaní je dôvodom na priznanie trov v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov a to tiež len vtedy, ak je to možné spravodlivo požadovať. V konaniach, na ktoré sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok, musí existovať taká okolnosť prípadu, vzhľadom ku ktorej je spravodlivé priznať trovy a touto okolnosťou nemôže byť sám o sebe len úspech v konaní. Z dôvodu absencie takej okolnosti, ktorá by spravodlivo odôvodňovala priznať trovy konania účastníkovi, proti ktorému návrh smeruje je potrebné aplikovať na rozhodnutie o trovách ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, nevzhliadnuc dôvod na použitie ustanovenia § 55 CMP pri rozhodovaní o trovách konania. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).