Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/59/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116205067 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116205067.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: BCM Slovakia s.r.o., Tomášikova 50/C,831 04 Bratislava, IČO: 35 906 120, právne zastúpený: Alegal &Partners s.r.o., Galvaniho 17/C, 821 04 Bratislava, IČO: 47 238 615, proti žalovanému: L-group s.r.o., Grosslingová 6-8, 811 09 Bratislava,IČO:46 938 214, právne zastúpený: JUDr. Milan Čápka, advokát, Grosslingova 6-8, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 3.108,45 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/37/2016-130 zo dňa 20.6.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave pripúšťa späťvzatie žaloby v časti istiny 3.108,45 Eur, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/37/2016-130 zo dňa 20.6.2018 zrušuje a konanie v časti istiny 3.108,45 zastavuje. V časti priznaných úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 13.020 Eur od 19.12.2013 do 31.12.2013, zo sumy 7.629,81 Eur od 01.01.2014 do 14.05.2014, zo sumy 3.227,25 Eur od 15.5.2014 do 30.11.2014 a úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 3.108,45 Eur od 01.12.2014 do zaplatenia a výroku o trovách konania rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/37/2016-130 zo dňa 20.6.2018 v znení opravného uznesenia č.k. 31Cb/37/2016-135 zo dňa 20.06.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.108,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 13.020 Eur od 19.12.2013 do 31.12.2013, zo sumy 7.629,81 Eur od 01.01.2014 do 14.05.2014, zo sumy 3.227,25 Eur od 15.05.2014 do 30.11.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 3.108,45 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodení súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.108,45 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o dielo. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný si objednal u žalobcu vykonanie prác -opravy sklo priečok, ktoré žalobca riadne vykonal a faktúrou č. 2013021 vo výške 13.020.00 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 18.12.2013 žalobca vyúčtoval dohodnutú odplatu za vykonané práce. Napriek urgenciám, žalovaný uhradil dohodnutú odplatu len čiastočne, a žalovaný žalobcovi neuhradil sumu 3.108.45 eur z celkovej fakturovanej sumy. Vykonané práce boli riadne dodané zo strany žalovaného neboli ani uplatňované žiadne vady alebo nedostatky, žalovaný si bola vedomý, neuhradenia časti z fakturovanej sumy. Popri istine si žalovaný uplatnil príslušenstvo, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením z peňažného záväzku. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté zádržné vo výške 3.227,25 Eur, a keďže zádržné sa nestalo splatným, uvedenú sumu žalobcovi neuhradil. V priebehu súdneho konania žalovaný spochybňoval vykonanie prác, a teda žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol. 3. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že objednávkou žalovaného zo dňa 21.10.2013 si žalovaný zastúpený konateľom Ing. X. objednal u žalobcu zastúpeného Ing. W. práce -opravy sklo priečok, bola dojednaná cena na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 07.10.2013 bez DPH a po zľave poskytnutej žalobcom vo výške 10.850 Eur. Súd má zato, že žalobca uvedené práce vykonal (napriek tvrdeniu žalovaného, že neboli vykonané v takom rozsahu, čo nepreukázal) dôkazom čoho je i čiastočné plnenie žalovaného cca vo výške 10 000,- Eur z celkovej vyfakturovanej čiastky. Súd považoval za nelogické, aby niekto zaplatil tak vysokú čiastku za niečo, čo nebolo vykonané. Žalovaný nepreukázal, že by reklamoval nevykonanie diela, že by spochybnil faktúru žalobcu, alebo ju žalobcovi vrátil. Tvrdenie žalovaného o nejakej „gentlemanskej dohode“ medzi žalobcom a žalovaným nebolo žalovaným žiadnym spôsobom preukázané. Skutočnosť, že svedkovia bývali spolupracovníci a zamestnanci žalovaného jednoznačne potvrdili, že medzi nimi bola dohoda ,že žalovaný im zadržal zádržné s tým, že ak žalovanému investor vyplatí zádržné vyrovná žalovaný svedkom svoju podlžnosť tzv. zádržné, nepreukazuje žeby sa táto dohoda týkala žalobcu nakoľko, ako bolo uvedené, svedok Ing. Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že zádržné sa týkalo stavieb v čase keď boli spolu, netýkalo sa to do budúcnosti ,týkalo sa to, keď boli všetci v spoločnosti L- gorup, čo bolo cca v roku 2013 a nie keď už každý samostatne podnikal. 4. Súd preto žalobu vyhodnotil ako dôvodnú, nárok priznal žalobcovi s poukazom na ust. § 536 ods. 1,2 Obch. zák., § 271 ods. 1, § 272 ods. 1 Obch. zák., § 324 ods. 1, § 323 ods. 1 Obch. zák.. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v súlade s § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. a Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. a žalobcovi priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí splatnosti faktúry. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nenapĺňa atribút presvedčivosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. 6. Žalovaný namietal, že zo žiadnych listinných dôkazov ani len okrajovo nevyplýva, v akom rozsahu mali byť tvrdené práce pre žalovaného vykonané a nevyplýva to ani z výsluchu svedka Ing. M. W., v tom čase konateľa žalobcu, čo nasvedčuje tomu, že ním tvrdené práce skutočne neboli nikdy vykonané. 7. Svedok Ing. M. W. zároveň potvrdil existenciu dohody o zádržnom, pričom v konaní zostala sporná iba jeho dĺžka. Súd sa však s uvedeným nijako nevysporiadal a žalobcovi priznal úroky z omeškania, akoby splatnosť zádržného vo výške 3.227,25 Eur mala byť už v deň splatnosti faktúry č. 2013021. 8. Podľa žalovaného svedok Ing. W. vo výpovedi spochybnil i pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní, keďže uviedol, že objednávateľom tvrdených prác bol Ing. X.. 9. Žalovaný namietal i zrejmý selektívny prístup súdu k vykonávaniu a hodnoteniu dôkazov, keď rozhodol len s poukazom na niektoré časti svedeckých výpovedí, pričom sa nevenoval ostatným podstatným častiam, ktoré svedčia v prospech žalovaného. 10. Žalovaný má za to, že súd svoje rozhodnutie zdôvodnil nedostatočne a nepresvedčivo, a to aj s ohľadom na nezohľadnenie medzi stranami nesporných skutkových tvrdení a nezohľadnení nedostatočnej vierohodnosti výpovede svedka Ing. T. W.. Z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec jasné, z akých relevantných dôvodov mal súd tie ktoré tvrdenia žalobcu najmä o údajnom vykonaní prác za preukázané, okrem súdom aplikovanej fikcie s ohľadom na čiastočnú úhradu predmetnej faktúry (v skutočnosti išlo o gentlemanskú dohodu o urovnám „odmien“ pre pána Ing. T. W., ktorú tento zo žalovanému neznámych dôvodov skryl pod predmetnú faktúru za fiktívne práce), z akých dôvodov mal súd tie ktoré tvrdenia žalovaného za nepreukázané resp. neobjektívne, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Strohé priklonenie sa súdu k tvrdeniam jednej strany nie je z jeho pohľadu preskúmateľné, presvedčivé. 11. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Žalobca má za to, že existenciu vykonaných práv dostatočne preukázal, pričom žalovaný svojím podpisom potvrdil vykonane prác a prevzatie faktúry, ktorej zostatok nebol uhradený. Žalovaný až do začatia súdneho konania nikdy nerozporoval rozsah, kvalitu ani vykonanie prác. Žalobca zdôraznil, že žalovaný najprv odmietol vyplatenie sumy s odôvodnením, že ide o zádržné a nevykonanie prác nikdy nenamietal, až viac ako po 4 rokoch od ich vykonania v rámci súdneho konania. Odvolanie považuje žalobca za účelové. 13. Žalovaný v podanej replike zdôraznil, že prevzatím faktúry nedochádza k potvrdeniu správnosti jej obsahu, ani k prevzatiu údajne vykonaných prác. Žalovaný je presvedčený, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom údajného vykonania ním tvrdených prác, resp., že na základe výpovede svedka Ing. M. W. možno uzavrieť, že už samotná objednávka nebola myslená vážne (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). 14. Podaním zo dňa 23.5.2019 žalovaný oznámil súdu, že dňa 25.4.2019 v súlade s dohodou o tzv. zádržnom, poukázal na účet žalobcu sumu istiny 3.108,45 Eur, čím došlo k zániku záväzku, pričom žaloba bola podaná nedôvodne, pred dohodnutou lehotou na plnenie. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. 15. Podaním zo dňa 5.6.2019 žalobca potvrdil, že na jeho účet bola dňa 26.4.2019 pripísaná suma vo výške 3.108,45 Eur, preto žalobca zobral svoj návrh v časti istiny vo výške 3.108,45 Eur späť a naďalej trval na úhrade príslušenstva - úrokov z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie konanie zastavil a vo zvyšku rozsudok potvrdil. 16. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu, podaním zo dňa 20.6.2019 vyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, a to s poukazom na § 217 ods. 1 CSP. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodný stav v čase vynesenia rozsudku súdu prvej inštancie, pričom v čase podania žaloby nebol uplatnený nárok splatný, preto žaloba mala byť zamietnutá. K plneniu zo strany žalovaného došlo v súlade s dohodou o tzv. zádržnom, ktoré sa stalo splatným až po vynesení rozsudku. Je preto potrebné, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, alebo aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie. 17. Žalobca vo vyjadrení k nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby uviedol, že na zvyšku uplatneného nároku (úrokov z omeškania) trvá. Má za to, že žalovaný v nesúhlase neuviedol ani nepreukázal žiadny vážny dôvod, ktorý by bránil čiastočnému zastaveniu konana v súvislosti s uhradenou istinou. V konaní nebolo preukázané dojednanie o zádržnom, suma zádržného a jeho trvaní. Žalobca naviac považuje úhradu istiny za úkon, ktorým žalovaný uznal existenciu pohľadávky a tým aj príslušenstva. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle dôvodov odvolania žalovaného podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v zmysle § 219 ods. 3 CSP dňa 10.1.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania, s čiastočným späťvzatím žaloby ako aj s ostatnými vyjadreniami sporových strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného v časti priznaných úrokov z omeškania nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 20. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 21. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 22. Z vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd, v prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby, späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí len v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi, pričom dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. 23. V prejdnávanej veci odvolací súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby v časti istiny dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku vážnosti, pre ktoré by odvolací súd späťvzatie nepripustil, keďže po vyhodnotení skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a po preskúmaní právnych záverov súdu prvej inštancie jednoznačne nevyplýva existencia dohody medzi stranami sporu a zádržnom, jeho výške a jeho trvaní, teda žalovaný neuhradil faktúru v lehote jej splatnosti. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje. 24. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v súlade s § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a konanie v časti istiny 3.108,45 Eur zastavil. 25. Odvolací súd sa následne sud zaoberal odvolaním žalovaného v súvislosti s nárokom žalobcu po čiastočnom spätvzatí žaloby a zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie v tejto časti veci. 26. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 27. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 28. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 29. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 30. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že objednávkou zo dňa 21.10.2013 si žalovaný , zastúpený konateľom Ing. Bolekom objednal u žalobcu, zastúpeného konateľom Ing. Kravčákom, práce - opravy sklo priečok, s cenou po zľave spolu bez DPH: 10.8520,- Eur, úhradou na základe faktúry po ukončení diela so splatnosťou 30 dní. Žalobca práce vykonal, preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela v lehote splatnosti faktúry č. 2013021 zo dňa 18.11.2013, splatnej dňa 18.12.2013, vystavenej na sumu 13.020,- Eur s DPH. Žalovaný v konaní nepreukázal, že došlo k dohode o zadržaní zostávajúcej dlžnej sumy vo výške 3.108,45 Eur, ani na akú dobu, nepreukázal, že na objednané a vykonané práce by vôbec bolo dohodnuté zádržné. Tvrdenie žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok sa stal splatným až po vynesení rozsudku, a že k jeho úhrade došlo v súlade s dohodou o tzv. zádržnom, v konaní preukázané nebolo. Výpoveď svedka Ing. M. W. nepreukazuje, kedy a aká výška zádržného, a na akú dobu mala byť dohodnutá. Tak ako to správne konštatoval v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, každého z účastníkov sporového konania zaťažuje dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia. 31. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že splatnosť zostatku ceny diela v žalovanej výške nastala inak, ako v deň splatnosti faktúry, t.j. dňa 18.12.2013, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalovaného v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. zaviazal na úroky z omeškania, a to dňom nasledujúcom po dni splatnosti faktúry. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti priznaných úrokov z omeškania a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný zavinil zastavenie konania v časti istiny, nakoľko čiastočne splnil žalobcovi po začatí konania to, čo v konaní požadoval, teda zachoval sa v zmysle žalobnej požiadavky. Nakoľko vo zvyšnej časti bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).