Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/242/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116211615 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116211615.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej v spore žalobkyne: N. N., I.. X.XX.XXXX, G. XXXX/ XX, Z., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Krištofiakovou, Zelená 11, Malinovo, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.811,27 eura s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 20C/64/2016-114, zo dňa 22.12.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 110,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.5.2016 do zaplatenia zastavil, žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou uplatneného nároku sa žalobkyňa domáhala titulom náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle z povinného zmluvného poistenia podľa § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "zákon o PZP") na tom skutkovom základe, že dňa 21.1.2016 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Mercedes A, EČV: Z., ktoré bolo v jej vlastníctve; škodovú udalosť spôsobilo motorové vozidlo poisteného L. H., ktorý je povinne zmluvne poisteným u žalovanej na základe poistnej zmluvy č. 6587373398. Žalovanú požiadala titulom náhrady škody na jej motorovom vozidle o náhradu škody rozpočtom. Poistná udalosť bola u žalovanej evidovaná pod číslom PU 9562355103. Dňa 4.3.2016 jej žalovaná oznámila, že dňa 2.3.2016 ukončila šetrenie vo veci a poukazuje na jej účet sumu 1.336 eura, avšak táto výška plnenia nezodpovedala skutočnej škode na motorovom vozidle, preto si dala vypracovať kalkuláciu na opravu motorového vozidla, podľa ktorej skutočná škoda na motorovom vozidle je vo výške 2.902,27 eura. Žalovaná nesprávne aplikovala predpisy ohľadom skutočnej výšky škody, pretože má nárok na skutočnú výšku škody. Počas doby opravy motorového vozidla si prenajala náhradné motorové vozidlo Peugeot 307 a to odo dňa odovzdania motorového vozidla na opravu dňa 21.1.2016 až do času vykonania opravy, t.j. spolu 22 dní, za ktorý zaplatila 770 eur. Žalovaná dňa 5.5.2016 po ukončení šetrenia oznámila žalobkyni, že jej uhradila sumu iba za 15 dní prenájmu náhradného vozidla vo výške 525 eur, čo je maximálna doba opravy. Doba opravy motorového vozidla a tým aj prenájmu náhradného vozidla však bola spôsobená nečinnosťou žalovanej, ktorá obhliadku poškodeného motorového vozidla vykonala až 27.1.2016, hoci bola nahlásená 22.1.2016, následne dňa 29.1.2016 bola vznesená požiadavka na doobhliadku v poisťovni, ktorá bola uskutočnená až 2.2.2016. Výška žalovaného nároku tak pozostáva z nevyplateného rozdielu náhrady za opravu motorového vozidla v sume 1.566,27 eura ako aj nevyplateného rozdielu v sume 245 eur za prenájom náhradného motorového vozidla. 3. Súd prvej inštancie konštatoval v konaní nespornú skutočnosť, že dňa 21.1.2016 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Mercedes A, EČV: Z., vo vlastníctve žalobkyne, ktorú spôsobilo motorové vozidlo L. H. poistené u žalovanej v zmysle zákona o PZP a to na základe poistnej zmluvy č. 6587373398. Ďalej mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že táto škodová udalosť bola riadne nahlásená a žalovaná v rámci tejto škodovej udalosti evidovala dve poistné udalosti pod číslom poistnej udalosti PU 9562355103 (poškodenie motorového vozidla žalobkyne) a číslom poistnej udalosti PU 9524559930 (prenájom náhradného motorového vozidla). V rámci poistnej udalosti evidovanej pod číslom PU 9562355103 (poškodenie motorového vozidla) zaplatila žalobkyni sumu 1.336 eur ako poistné plnenie za opravu vozidla na základe rozpočtu a to bezodkladne po skončení šetrenia tejto poistnej udalosti (šetrenie poistnej udalosti bolo skončené dňa 2.3.2016) na základe Oznámenia o poistnom plnení z 3.3.2016. Z Kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom zo dňa 2.2.2016 vyplýva, že výška nákladov na opravu rozpočtom je suma 1.336 eur; výška nákladov na opravu bola stanovená žalovanou už dňa 2.2.2016 a platí pre opravu v nezmluvnom servise. Uvedená Kalkulácia nákladov bola žalobkyni predložená už pri obhliadke poškodeného motorového vozidla. V Kalkulácii nákladov je v kolónke Dôležité informácie pre klienta uvedené, že Kalkulácia nákladov na opravu je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu práce 10 eur, pri výpočte nákladov na opravu boli použité aj náhradné diely od iných distribútorov ako sú oficiálni distribútori, s upozornením, že po doložení dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia použitých náhradných dielov. Žalobkyňa teda bola zo strany žalovanej upovedomená, čo znamená plnenie škody rozpočtom a podľa čoho a akým spôsobom je škoda rozpočtom počítaná; napriek tomu si žalobkyňa vybrala, že požaduje škodu plniť rozpočtom. 4. Ďalej uviedol, že po poskytnutí poistného plnenia rozpočtom žalobkyňa žiadala žalovanú, aby jej uhradila skutočnú škodu spôsobenú na poškodenom motorovom vozidle, ku ktorej však nepredložila žiadne relevantné doklady preukazujúce nákup a použitie originálnych náhradných dielov pri oprave jej poškodené motorového vozidla. Žalovaná opakovane žalobkyňu vyzývala, aby preukázala svoj nárok relevantnými dokladmi a to faktúrou za opravu motorového vozidla alebo faktúrou za nákup originálnych dielov, ktoré mali byť použité pri oprave jej vozidla s tým, že žalovaná po preukázaní relevantných podkladov prehodnotí poistnú udalosť a uvedený rozdiel žalobkyni doplatí; bez predloženia relevantných dokladov však nemohla žalobkyni poskytnúť vyššie plnenie ako plnenie na základe výpočtu škody rozpočtom. 5. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s vyjadreniami žalobkyne, že skutočná škoda na poškodenom motorovom vozidle bola v konaní preukázaná a to najmä znaleckým posudkom č. 59/17 vypracovaným Ing. Karolom Štyndlom, ktorý predložila z dôvodu, že znalecký posudok stanovuje výšku škody vypočítanú, ako by oprava bola vykonávaná v autorizovanom servise, čo vyplýva priamo z prílohy znaleckého posudku, kde ako príloha je uvedená Kalkulácia opravy č. 9562355103 vyhotovená Robson Security, s.r.o. - Auto-pneu-servis, teda autorizovaný servis, avšak dôkaz, že by v tomto servise bola oprava vykonaná, nebol predložený. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že táto Kalkulácia opravy č. 9562355103, je tá istá Kalkulácia, z ktorej vychádzal znalec pri výpočte škody v znaleckom posudku, čo preukazuje len výšku škody za opravu a cenu práce za normohodinu, ak by sa oprava vykonávala v autorizovanom servise. 6. V konaní tiež nebolo sporné, či by oprava v autorizovanom servise bola vyššia ako oprava stanovená na základe plnenia rozpočtom, ani koľko by stála oprava poškodeného motorového vozidla v tom - ktorom servise. Spornou bola otázka, či žalobkyňa, ktorá žiadala poskytnutie poistného plnenia za škodu na jej motorovom vozidle na základe plnenia rozpočtom, má nárok na sumu za opravu jej vozidla v takej výške, ako by stála oprava v autorizovanom servise, hoci nepredložila žiadne relevantné doklady preukazujúce, že by jej vozidlo bolo opravované v autorizovanom servise a boli pri oprave použité originálne náhradné diely vo výške, akú požadovala. 7. K znaleckému posudku súd prvej inštancie navyše uviedol, že nespĺňa základné predpoklady v zmysle § 17 ods. 3 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z., podľa ktorého súčasťou znaleckého posudku musia byť aj prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti, avšak v bode 13 znaleckého posudku (výpočet nákladov na opravu poškodenia vozidla) znalec použil podklady z autorizovaného servisu, ktoré nie sú súčasťou znaleckého posudku a keďže znalecký posudok nespĺňa zákonom požadované náležitosti, nemožno na neho prihliadať. Dôkazy predložené žalobkyňou, ktoré mali preukazovať použitie originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, konkrétne Prehlásenie R. V. zo dňa 10.11.2017 a Potvrdenia Auto & Pneu servis s.r.o. zo dňa 9.11.2017, vyhodnotil ako nepostačujúce na preukázanie, že boli použité originálne náhradné diely pri oprave motorového vozidla z dôvodu, že Prehlásenie R. V. preukazuje len, že dňa 5.2.2016 dodal pánu E. originálne náhradné diely na vozidlo Mercedes A - predný nárazník, výstuha predného nárazníka, predná maska, chladič prevodovky, klimatizácia a servisné úchyty svetiel, avšak nie je z neho zrejmé, kde a ako tieto originálne diely nakúpil, koľko stáli, či skutočne išlo o originálne diely, nepredložil k ich kúpe žiadnu faktúru o ich nákupe a už vôbec uvedené Prehlásenie nepotvrdzuje, že by tieto dodané "originálne" diely boli skutočne použité pri oprave motorového vozidla. Taktiež Potvrdenie L. E. ako konateľa Auto & Pneu servis s.r.o. zo dňa 9.11.2017 nepreukazuje, aké originálne diely boli pri oprave vozidla použité, aká bola ich nadobúdacia cena, ani nebola k uvedenému Potvrdeniu priložená faktúra preukazujúca nákup týchto originálnych dielov; preto nemal súd prvej inštancie preukázané, že by pri oprave boli skutočne použité originálne náhradné diely v cene, akú požadovala žalobkyňa. Navyše k predloženému Potvrdeniu zo dňa 9.11.2017 nebola priložená ani len faktúra preukazujúca cenu za opravu vozidla s odôvodnením, že doklad o úhrade vystavený nebol, pretože konateľ servisu bol so žalobkyňou dohodnutý na bártrovom obchode a to za doučovanie anglického jazyka (bez uvedenia aspoň sumy za doučovanie); takéto dôkazy a vyjadrenia preto považoval za irelevantné. 8. K obhliadke predmetného motorového vozidla, ktorá sa mala uskutočniť po jeho oprave za účelom preukázania použitia originálnych dielov, ktorá však nebola vykonaná, pretože strany sporu sa neskontaktovali a žalobkyňa dňa 30.9.2017 mala ďalšiu dopravnú nehodu, pri ktorej prišlo k poškodeniu jej motorového vozidla a po ktorej bola vykonaná ďalšia oprava jej vozidla, pri ktorej boli vymenené opätovne všetky predmetné diely a predchádzajúce diely boli zlikvidované, súd prvej inštancie len skonštatoval, že mohla byť jediným relevantným dôkazom v konaní. Nakoľko však vykonaná nebola a po ďalšej nehode žalobkyne už vykonaná ani byť nemohla, resp. obhliadka by bola bezpredmetná, pretože boli vymenené všetky diely. 9. Súd prvej inštancie nemal za dôvodný ani nárok žalobkyne týkajúci sa doplatenia sumy 245 eur za nájom náhradného motorového vozidla z dôvodu, že v konaní nepreukázala, akú dobu sa skutočne vykonávala oprava poškodeného motorového vozidla, teda reálne koľko dní nemohla používať svoje vozidlo. V konaní bolo preukázané, že dňa 5.5.2016 žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti č. 9524559930 za prenájom vozidla a na základe žalobkyňou predloženej faktúry, ktorú vystavila spoločnosť FOKUS Bratislava s.r.o. vo výške 770 eur za prenájom náhradného vozidla Peugeot 307 za dobu 22 dní, bolo žalobkyni poukázané plnenie vo výške 525 eur ako nájomné za 15 dní z dôvodu, že nepredložila faktúru za opravu vozidla, opravu sa realizovala svojpomocne, a preto žalovaná nemala žiaden relevantný podklad na stanovenie doby opravy. Žalovaná z tohto dôvodu priznala žalobkyni nárok za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu 15 dní, čo je primeraná doba, keby sa oprava realizovala v autorizovanom servise. Náhradu za prenájom náhradného vozidla po dlhší čas ako je 15 dní nemohla akceptovať, pretože žalobkyňa nepreukázala, akú dlhú dobu sa skutočne oprava vozidla realizovala. V tejto súvislosti neobstoja ani argumenty žalobkyne, že dĺžku prenájmu náhradného vozidla ovplyvnila nečinnosť žalovanej, ktorá obhliadku poškodeného motorového vozidla realizovala až 27.1.2016 a následne doobhliadku 2.2.2016, pretože nebola zo strany žalobkyne preukázaná doba opravy motorového vozidla; žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno uplatneného nároku. 10. Podaním zo dňa 23.3.2017 žalobkyňa vzala späť žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 110,45 eura a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 110,45 eura od 20.5.2016 do zaplatenia. 11. Na uvedenom základe podľa § 145 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 110,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.5.2016 do zaplatenia; podľa § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1 až ods. 3, ods. 5, § 488, § 489, § 442 ods. 1, § 443, § 788 ods. 1, § 559 ods. 1, ods. 2, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 798, § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), písm. b), zákona č. 250/2007 Z.z., § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 až ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. žalobu zamietol, pretože nárok žalobkyne považoval za nepreukázaný. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva. 12. Proti rozsudku v zamietajúcej časti podala žalobkyňa odvolanie a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentovala, že predložila znalecký posudok č. 59/2017, v ktorom znalec určil výšku škody motorového vozidla Mercedes Benz A 160CDI v sume 2.791,82 eura. Mala za to, že predložením tohto posudku preukázala nárok na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom znalecký posudok súd prvej inštancie posúdil ako nepreskúmateľný napriek tomu, že obsahuje všetky relevantné prílohy, z ktorých je možné ho preskúmať; obsahuje kalkuláciu opravovne, ako i vývoj ceny modelu a historickú mapu cien a tiež cenník opravovne vo Zvolenskom regióne, ktorý je dokonca v rámci normohodín práce lacnejší ako v Bratislavskom regióne a je v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. Pokiaľ žalovaná namietala, že nebolo preukázané použitie originálnych náhradných dielov pri oprave, uviedla, že dvakrát ju kontaktovala za účelom obhliadky motorového vozidla za účelom preukázania originality náhradných dielov, ale žalovaná nereagovala. Následne došlo k ďalšej škodovej udalosti a už nebolo možné motorové vozidlo obhliadnuť, nakoľko došlo na motorovom vozidle k výmene náhradných dielov, t.j. žalovaná zmarila možnosť vykonania obhliadky motorového vozidla. Predložila aj prehlásenie R. V. zo dňa 10.11.2017, že dodal originálne náhradné diely pánu E. (konateľ AUTO a PNEU SERVIS s.r.o.) a potvrdenie (prehlásenie) opravcu o bartrovom obchode so žalobkyňou zo dňa 9.11.2017. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP umožňuje poškodenému uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať - znaleckým posudkom a dokonca predložila potrebné doklady k náhradných dielom, ktoré si poistiteľ vyžiadal. Nazdávala sa, že z týchto podkladov je jednoznačne zrejmé, že ide o originálne diely, ktoré boli opravcovi doručené kuriérom a boli pri oprave použité, čo svojim podpisom prehlásili aj dvaja zamestnanci opravovne; napriek uvedenému sa žalovaná dožalovala stále ďalších podkladov k preukázaniu originality náhradných dielov, čo považovala za neadekvátne a šikanózne. Bola názoru, že došlo k nesprávnej interpretácii § 15 ods. 1 zákona o PZP zo strany žalovanej ako i súdu prvej inštancie, nakoľko mala svoj nárok preukázať, t.j. už len predložením znaleckého posudku č. 59/2017 boli splnené podmienky na preukázanie nároku na náhradu škody, pričom zmarením možnosti obhliadky zo strany žalovanej bola opätovne poškodená. V neposlednom rade mala za to, že predmetom konania nie sú náklady na opravu motorového vozidla, ale skutočná škoda na motorovom vozidle; ak by vozidlo aj naďalej ostalo neopravené (rozbité), stále mala nárok na náhradu škody, ktorú preukázala znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie sa zameral predovšetkým na predloženie dokladov týkajúcich sa samotnej opravy, pričom výšku škody na motorovom vozidle mal jednoznačne určenú už súdnym znalcom; či dôjde k oprave poškodeného motorového vozidla alebo nie, táto skutočnosť je irelevantná. Skutočnou škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody. V súvislosti so vznikom škody tiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 200/2011, zo dňa 26.4.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že výška škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený s vecou následne naložil, či ju nechal poškodenú, predal, daroval a pod., pretože tieto skutočnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. Požiadala o úhradu skutočnej škody, čo však slangovo nazývajú určenie škody rozpočtom; spôsob výpočtu skutočnej škody žalovaná nepreukázala a predložil iba tzv. kalkuláciu opravy. Vo veci prenájmu náhradného motorového vozidla bol dlhší prenájom náhradného motorového vozidla v sume 225 eur opäť spôsobený žalovanou, ktorá nereagovala na žiadosti o doobhliadku motorového vozidla, pretože boli opravcom zistené ďalšie poškodenia a bez potrebnej obhliadky by žalovaná neplnila. Je zrejmé, že doobhliadka pri poškodení motorového vozidla väčšinou po odstrojení je povinnou, aby nevznikali pochybnosti o poškodení ďalších častí motorového vozidla pri jednej škodovej udalosti a prípadného krátenia výšky škody na motorovom vozidle zo strany žalovanej. Dĺžka opravy motorového vozidla vyplýva z faktúry č. 003022016 v sume 770 eur za prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu 22 dní; súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu 22 dní, z ktorej vyplýva doba opravy motorového vozidla, nakoľko náhradné motorové vozidlo sa prenajíma len na nevyhnutný čas potrebný na vykonanie opravy. Nečinnosť žalovanej je v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej bola dĺžka prenájmu dlhšia, ako by bolo pri okamžitej reakcii na doobhliadku opravovaného motorového vozidla. 13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedla, že predmetom sporu bola náhrada škody na motorovom vozidle Mercedes Benz A 160 CDI, EČV: Z. z dôvodu dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 21.1.2016 a za ktorú bol zodpovedný vodič, ktorý v čase nehody mal u žalovanej uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa požiadavky žalobkyne bola škoda na motorovom vozidle plnená rozpočtom, čo znamená, že oprava bola prevedená svojpomocne, bez predkladania faktúr za opravu, za dodanie náhradných dielov a pod. Nestotožnila sa s argumentáciou žalobkyne, že skutočnú škodu na motorovom vozidle je možné preukázať len na základe znaleckého posudku; znalec pri zisťovaní skutočnej výšky škody môže v posudku uviesť len to, koľko by oprava stála v autorizovanom servise; tak to bolo aj v predloženom znaleckom posudku č. 59/2017, ktorý vypracoval súdny znalec Ing. Karol Štyndl a ktorý ako podklad k stanoveniu opravárenských prác vzal do úvahy Cenník mechanických, klampiarskych a lakovačských prác platný pre autorizovaný servis MERCEDES - Benz (str. 8 posudku, časť IV. Prílohy + príloha na str. 19). Rovnako to bolo aj pri náhradných dieloch, ktoré sú uvádzané v posudku ako originálne zn. MERCEDES - Benz. V posudku stanovenú výšku škody 2.791,82 eura však žalobkyňa reálne neuhradila, čím sa jej majetok o túto čiastku nezmenšil; motorové vozidlo nebolo opravované v autorizovanom servise, ale oprava bola vykonaná svojpomocne. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa žalobkyni ako poškodenej uhrádza skutočná škoda, teda škoda, ktorá poškodenej nastala. V prejednávanej veci si však žalobkyňa uplatnila "hypotetickú" škodu, t.j. škodu, ktorá jej reálne nevznikla, nakoľko jej majetok sa o ňou vyčíslenú škodu nezmenšil, resp. zmenšenie majetku práve o túto sumu nepreukázala. Žalobkyňa v konaní nepreukázala reálne vynaložené náklady na opravu vozidla, ktoré mohla preukázať, keď tvrdila, že vozidlo bolo opravené svojpomocne. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len "C.s.p.") preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.4.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 18. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20. Na ozrejmenie právnej stránky posudzovanej veci odvolací súd uvádza, že právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.j. peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Z uvedenej charakteristiky pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti; skutočnú škodu preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobné motorové vozidlo; ak príde k jeho poškodeniu (strate, odobratiu či zničeniu) vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v znížení hodnoty (tržnej ceny) veci v dobe, kedy k poškodeniu prišlo. 21. Pri určení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, je potrebné zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na okolnostiach nesúvisiacich s udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, tak vodítkom pre stanovenie výšky náhrady škody je výška nákladov, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak než uvedením veci do predchádzajúceho stavu (predovšetkým náklady na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci, R 25/1990). Pri stanovení výšky škody vzniknutej poškodením veci použitej a čiastočne opotrebovanej musí byť prihliadnuté k obvyklej trhovej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu (R 54/2003). 22. V podstate, aj keď staršia ustálená prax najvyšších súdnych autorít vychádzala pri odškodňovaní vzniknutej škody na veciach z dikcie uvedenia veci do pôvodného stavu, a ak to nie je dobre možné, poskytnutia peňažného plnenia vo výške spôsobenej škody (v súčasnosti platí opak), nič to nemení na skutočnosti, že výška škody predstavuje (pokiaľ ide o vec používanú, čiastočne opotrebovanú) peňažný ekvivalent zodpovedajúci výške nákladov na obstaranie takejto alebo obdobnej veci v čase jej poškodenia. Prípadné zhodnotenie veci jej opravou však je potrebné v každom osobitnom prípade starostlivo zvážiť; práve pri motorových vozidlách totiž platí, že vozidlá rovnakého typu, veku a stavu majú, ak je jedno nepoškodené a druhé opravované, na trhu vozidiel rozdielne ceny a to v tom zmysle, že vozidlo opravované má všeobecnú cenu nižšiu. To platí pre vozidlá nové alebo len málo používané, v prípade škody na vozidle starom a výrazne opotrebovanom dochádza spravidla opravou k zhodnoteniu. Aj tu je však rozhodujúce, ktorá z jednotlivých hlavných skupín vozidla bola pri škodnej udalosti poškodená a opravou prípadne zhodnotená, resp. či oprava predstavuje výrazné zlepšenie úžitkových vlastností vozidla. 23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 24. Je nepochybné, že zistenie skutočnej výšky škody na motorovom vozidle vyžaduje poznanie skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti; odbornými znalosťami sa rozumejú iné znalosti, než znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť. 25. Žalobkyňa za účelom preukázania výšky skutočnej škody na osobnom motorovom vozidla značky MERCEDES-BENZ A (W169), EČV: Z., vo výške 2.791,82 eura, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 21.1.2016 a bola medzi stranami sporná, predložila znalecký posudok č. 59/2017 vypracovaný znalcom Ing. Karolom Štyndlom. 26. Aj znalecký dôkaz však podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 191 C.s.p.; oproti iným dôkazom je pri jeho hodnotení podstatný rozdiel, pretože pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom dôkaze hodnotí súd vierohodnosť osoby znalca a logickosť správ, ktoré súdu podáva. Pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne, ale zo znaleckého posudku súd hodnotí dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliada na všetko, čo mu bolo na posúdenie predostrené. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takého hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležité preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom teda môže spočívať v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádza zo zistených skutočností; ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca. 27. Keďže znalecký posudok č. 59/2017 bol v konaní žalobkyňou predložený ako súkromný znalecký posudok, ale bez doložky znalca v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, správne postupoval súd prvej inštancie, keď tento znalecký posudok obsahovo hodnotil ako iný listinný dôkaz predložený v spore. 28. Napriek tomu, že možno konštatovať, že znalec pri jeho vypracovaní postupoval v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a konkrétne podľa Prílohy č. 6 upravujúcej Postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel, dôvodne žalovaný a napokon aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tomuto znaleckému posudku vytýkali obsahovú nepreskúmateľnosť a teda aj nedostatok zákonnej náležitosti podľa zákona § 17 ods. 4 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. 29. Podrobným oboznámením sa s týmto dôkazom aj odvolací súd musí totiž konštatovať, že znalec pri odbornom stanovení výšky škody na motorovom vozidle žalobkyne nielen, že nevychádzal z vlastných zistení, nakoľko súpis nevyhnutých opráv prevzal z iba Kalkulácie opravy č. 9562355103 vyhotovenej Robson Security s. r. o. - Auto-pneu-servis (pôvodne žalobkyňou predloženého dôkazu v žalobe na preukázanie výšky nevyhnutných nákladov na opravu), ale tento technický podklad upravoval (bez bližšieho zdôvodnenia) a tým dospel aj k odlišnému údaju nákladov na opravu (NO) v sume 2.791,82 eura, pričom z tabuľky opravárenských prác vyplývajú iné sadzby normohodín týchto prác a Cenník mechanických, klampiarskych a lakovačských prác (str. 19 posudku), z ktorého mal znalec pri svojich výpočtoch vychádzať je dokonca nečitateľný. Ide o podstatnú skutočnosť, nakoľko týmto je súd zbavený možnosti objektívneho posúdenia vierohodnosti dosadených vstupných údajov do výpočtu na výšku škody, keďže hodnota NO je súčasťou znalcom zvoleného vzorca výpočtu tejto škody VŠ = NO + (VŠH1 - VŠH2) - HZ [€]. 30. Ďalej však možno záverom znalca vytknúť skutočnosť, že vôbec nevysvetľuje, prečo je všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia (VŠH2) vo výške 4.813 eur s DPH, t.j. totožná so všeobecnou hodnotou vozidla bezprostredne pred poškodením (VŠH1) a prečo opravou novými originálnymi dielmi v autorizovanom servise, by nedošlo k zhodnoteniu vozidla napriek tomu, že pri výpočte VŠH2 mal podľa citovanej vyhlášky venovať zvýšenú pozornosť (a teda podať v posudku náležité zdôvodnenie) technickému stavu opravovaných skupín vozidla po oprave poškodenia a jeho zlepšeniu, prípadne zhoršeniu a takisto vplyvu zmeny technického stavu na predajnosť vozidla; nie je ani zrejmé, prečo stanovil hodnotu predajných zvyškov vozidla u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní nákladov na ich demontáž (HZ) vo výške 0 eur a tým určil výšku škody výlučne nákladmi na opravu poškodeného vozidla (NO). 31. Z uvedeného preto vyplýva, že predložením znaleckého posudku č. 59/2017 žalobkyňa nepreukázala skutočnú škodu, ktoré bola spôsobená dňa 21.1.2016 dopravnou nehodou na jej motorovom vozidla a nakoľko v konaní nepredložila iné dôkazy o skutočnom (reálnom) vykonaní opravy, úhrade nákladov tejto skutočnej opravy, neuniesla dôkazné bremeno o týkajúce sa výšky skutočnej škody a tým aj rozdielu v žalobou uplatnenom nároku na doplatok skutočnej škody vo výške 1.455,82 eura; túto škodu jednoznačne nepreukazuje ani čestné prehlásenie R. V. zo dňa 10.11.2017 či potvrdenie Auto & Pneu Servis s.r.o. o bártrovom obchode so žalobkyňou a to z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. A pretože žalobkyňa v spore nepreukázala, že vozidlo MERCEDES- BENZ A (W169), EČV: Z. bolo skutočne opravované, je z povahy veci vylúčené, aby si nárokovala z titulu prenájmu náhradného motorového vozidla naviac úhradu nájomného v počte 7 dní oproti 15 dňom, ktoré jej plnila žalovaná na základe normohodín stanovených výrobcom na dobu opravy. 32. S poukazom na súdom prvej inštancie správne vyhodnotenie, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno o vzniku skutočnej škody a s ohľadom na právnu argumentáciu odvolacieho súdu, nemali odvolacie námietky žalobkyne z hľadiska právneho posúdenia veci pri nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach nijaký význam a ako také neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).