Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/156/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116212265 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116212265.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: AXA pojišťovna a.s., Lazarská 13/8, 120 00 Praha, Česká republika, IČO: 281 95 604 prostredníctvom svojej pobočky v Slovenskej republike AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 857 521, zast. CLS Čavojský & Partners , s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 3.025,30 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/88/2016-78 zo dňa 8.3.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/88/2016-78 zo dňa 8.3.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.025,30 eur a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 3.6.2016 domáhal zaplatenia istiny 3.025,30 eur titulom uplatneného regresu za poistné plnenie na tom skutkovom základe že: dňa 3.11.2015 došlo k dopravnej nehode, kedy do motorového vozidla značky Mercedes-Benz Sprinter, EČV: K. narazilo motorové vozidlo značky Renault Laguna, EČV: Q., ktorého vlastníkom bol T. Š., bytom F. Q. P. č. XXX, ktorý mal u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vlastníkom poškodeného motorového vozidla bola spoločnosť MIKOŠÁK PLUS s.r.o, so sídlom Zavarská 10/C, 917 01 Trnava, (ďalej ako poškodený), ktorá si u žalobcu uplatnila nárok na náhradu škody z havarijného poistenia. Na základe obhliadky poškodeného motorového vozidla, bola škoda na motorovom vozidle uznaná ako totálna škoda. Na základe uvedeného žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 16.739,53 eur, pričom následne si vyplatené poistné plnenie regresne uplatnil u žalovaného. Žalovaný oznámením zo dňa 11.2.2016 oznámil žalobcovi, že zlikvidoval poistnú udalosť a vyplatil žalobcovi sumu 13.714,23 eur, zníženú o 3.025,30 eur, ktorá predstavuje príslušnú daň z pridanej hodnoty (DPH). Predmetná znížená časť poistného plnenia predstavuje žalovanú istinu. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol že, v predmetnej veci ide o tzv. totálnu škodu, v rámci ktorej sa vypláca výlučne všeobecná hodnota vozidla, ktorú malo zničené auto v čase poistnej udalosti zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla sa vychádza z § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej aj len ako „vyhláška“), ktorá ustanovuje, že: všeobecnou hodnotou majetku je výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Žalovaný poukázal na slovo „obvykle“, z ktorého vyplýva, že stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla je späté s DPH, o ktorú sa daná všeobecná hodnota zvyšuje. Podľa žalovaného ide napr. o prípad zničenia vozidla, kedy sa stanovuje všeobecná hodnota vozidla za účelom vyplatenia poistného plnenia pri totálnej škode na vozidle. Poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 14.11.2006, sp.zn. 25Cdo 1952/2006, a na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo 3039/2011. Podľa žalovaného skutočnosť, že spoločnosť MOKOŠÁK PLUS s.r.o., bola v rozhodnom období platcom DPH vyplýva aj z podkladov predložených žalobcom. Nakoľko škodu je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, nie je u subjektu, ktorý je platcom DPH možné uvažovať o škode z dôvodu, že plnenie z poistnej udalosti bolo krátené o DPH, ak ide o vec, ktorú poškodený používa pri svojej podnikateľskej činnosti a ak mal nárok na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k veci ktorá bola predmetom poistenia. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého predmetom dane z priadnej hodnoty je okrem iného aj dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Poskytnutie poistného plnenia pri totálnej škode na vozidle nemožno za daných okolností považovať za plnenie podliehajúce režimu dane z pridanej hodnoty. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení poukázal na ustanovenia § 813 ods. 1 OZ, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že skutočnosť, že poškodená spoločnosť bola platcom DPH a mala by v zmysle ustanovení zákona o DPH odviesť štátu DPH je z hľadiska účastníkov daného sporu právne irelevantná. Žalobca plnil svojmu poistenému v súlade s uzavretou poistnou zmluvou. Výklad príslušných ustanovení zákona o DPH, na ktoré vo svojom vyjadrení žalovaný poukazuje nepovažuje vo vzťahu k uplatnenému nároku za právne významné. 5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení o. i. uviedol, že žalobca mal vedieť na základe oznámenia s názvom „hlásenie škodovej udalosti pre poisteného“ zo dňa 4.11.2015, že poškodená spoločnosť MIKOŠÁK PLUS je platcom DPH a má nárok na odpočítanie DPH. Skutočnosť, že žalobca plnil poškodenému s DPH, nie je pre žalovaného relevantnou skutočnosťou, ktorá by mala oporu v právnom poriadku SR na to, aby aj regresný nárok pokrýval DPH v rámci určenia výšky skutočnej škody. Poisťovateľ je za účelom likvidácie škodovej udalosti pri totálnej škode motorového vozidla oprávnený poskytnúť poistné plnenie bez DPH v opačnom prípade je poškodenému plnené bez právneho titulu nad rámec zákona a dôjde k bezdôvodnému obohateniu. Poistený ako platca DPH, mal zákonom danú možnosť uplatniť si odpočet DPH vo vzťahu k poškodenému motorovému vozidlu. Bez ohľadu či tak urobil, vyplatenie poistného plnenia, ktoré sa odvíjalo od určenia všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku poistnej udalosti vrátane DPH, predstavuje nesprávny postup vedúci k tomu, že poistné plnenie bolo poskytnuté vo väčšom rozsahu ako bola skutočná škoda. 6. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 427 ods. 1, ods. 2, Obč. zák., § 442 ods. 1, ods. 3 Obč. zák., § 443 Obč. zák., § 788 ods. 1 Obč. zák., § 797 ods. 1 Obč. zák., § 813 ods. 1 Obč. zák., § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (PZP), § 15 ods. 1 zákona o PZP, § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z., § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 o DPH. 7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami nebol sporný vinník nehody ani vznik nároku poškodeného na náhradu škody voči vinníkovi nehody, ktorý bol v čase nehody poistencom žalovaného. Spornou otázkou medzi stranami bol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá predstavuje DPH a ktorá bola súčasťou všeobecnej hodnoty vozidla, výška ktorého bola určená pri likvidácii poistného plnenia žalobcom v rámci havarijného poistenia. Pri posudzovaní výšky škody konajúci súd vychádzal z ustanovenia § 443 Obč. zák. Pri posudzovaní výšky škody, a teda ceny vozidla súd vychádzal z ustanovenia § 2 písm. g) vyhlášky 492/2004 Z.z., podľa ktorého sa určuje všeobecnou hodnotou majetku, ktorá je obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Skutočnosť že vo všeobecnej hodnote predmetného poškodeného vozidla, ktorá bola žalobcom určená a ktorá bola rozhodná pre poskytnutie poistného plnenia v rámci havarijného poistenia poškodenému v sebe obsahovala aj DPH, bola nesporná a uviedol to aj sám žalobca. 8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil z obranou žalovaného, podľa ktorej, vzhľadom k tomu, že poškodený bol v čase nehody platcom DPH, skutočnou škodou by mala byť všeobecná hodnota vozidla bez DPH. Súd dospel k záveru, že poskytnuté plnenie v rámci likvidácie poistnej udalosti ako totálnej škody, nepredstavuje plnenie, z ktorého by vznikol poškodenému nárok uplatniť si odpočet DPH, voči správcovi dane, tak ako je to napr. v prípade parciálnej škody na vozidle, ktorú predstavujú vynaložené náklady na opravu predmetnej veci a ktoré je možné chápať ako tovary a služby ktoré môžu byť predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Na túto skutočnosť podľa súdu nemá vplyv ani skutočnosť, či si poškodený pri zadovážení predmetného vozidla odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnil. Vzhľadom k tomu, že výšku náhrady škody v tomto prípade súd ustálil ako všeobecnú hodnotu vozidla, ktorá medzi stranami sporná nebola, nebolo sporné, že žalobca poškodenému v uvedenej výške poistné plnenie plnil, dospel súd k záveru, že krátenie regresného nároku v zmysle § 813 Obč. zák. vo výške žalovanej istiny zo strany žalovaného dôvodné nebolo a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f) CSP. 10. V odvolaní uviedol, že z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je zrejmé, že stanovenie všeobecnej hodnoty majetku nie je v každom prípade obligatórne späté s DPH. Vyhláška (ako ani žiadna iná právna norma) neposkytuje ani len demonštratívny výpočet situácii, kedy má byť všeobecná hodnota majetku stanovená bez DPH, a teda kedy sa má aplikovať výnimka z pravidla o stanovení všeobecnej hodnoty majetku s DPH pretavená do slovného spojenia „obvykle“. Žalovaný je preto toho názoru, že pokiaľ došlo k totálnej škode na poškodenom vozidle, ktorého vlastník bol v čase škodovej udalosti platcom DPH ,má byť všeobecná hodnota tohto poškodeného vozidla stanovená bez DPH, nakoľko na základe takto stanovenej všeobecnej hodnoty vozidla sa následne poškodenému poskytuje poistné plnenie. V prípade, ak by poškodenému, ktorý je platcom DPH, bola spolu s poistným plnením vyplatená aj DPH, táto by bola poskytnutá bez právneho dôvodu, a na strane poškodeného by došlo k bezdôvodnému obohateniu . Pokiaľ sa žalobca napriek vyššie uvedenému rozhodol poskytnúť svojmu zmluvnému partnerovi - poškodenému poistné plnenie vrátane DPH, je to jeho právo, nie však povinnosť. Žalobcovi však potom voči žalovanému nesvedčí nárok na regres v žalovanej časti v zmysle ustanovenia § 813 Obč. zák. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.11.2006, sp.zn. 25Cdo/1952/2006 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.10.2013, sp.zn. 25Cdo/3039/2011 a uviedol, že na uvedenú judikatúru najvyšších súdnych autorít poukázal už počas konania pred súdom prvej inštancie, pričom sa súd prvej inštancie náležite s touto judikatúrou v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Žalovaný z uvedeného dôvodu považuje rozsudok vydaný súdom prvej inštancie za nepreskúmateľný. 11. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o DPH, ktoré jasne a jednoznačne stanovuje plnenia, ktoré podliehajú režimu DPH. Poskytnutie poistného plnenia pri totálnej škode na vozidle nemožno považovať ani za dodanie tovaru, ani za poskytnutie služby. Jedná sa o plnenie poskytnuté poisťovňou poškodenému za účelom zmiernenia škody, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére. Podľa zákona o DPH škoda spočívajúca v neodstrániteľnom poškodení, zničení, odcudzení alebo strate majetku nie je predmetom DPH (zdaniteľným plnením), nakoľko nie sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o DPH, a preto daňová povinnosť v súvislosti so vzniknutou totálnou škodou na poškodenom vozidle nevzniká. Je teda zrejmé, že v danom prípade nemožno uvažovať o poskytnutí poistného plnenia s DPH. Pokiaľ súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu skúmal nárok žalobcu na úhradu DPH, ako aj jeho dôvodnosť a žalobcovi nárok na úhradu DPH priznal, hoci v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o DPH neboli na takýto postup splnené zákonné predpoklady, nesprávne vec právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 12. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol akými úvahami sa pri vyhodnocovaní procesnej obrany žalovaného týkajúcej sa sporného nároku žalobcu na úhradu DPH riadil, z akých dôvodov na argumentáciu žalovaného neprihliadol (najmä s poukazom na gramatický výklad ustanovenia § 2 písm. g) vyhlášky, ktoré umožňuje stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla aj bez DPH), resp. ako sa s ňou vysporiadal, a z akého dôvodu sa pri posudzovaní nároku žalobcu na úhradu DPH odklonil od judikatúry súdov vyššieho stupňa, a preto je jeho napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a súčasne tým bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom 13. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že je odôvodnený postup odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 389 CSP spočívajúci v zrušení napadnutého rozsudku a vo vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne postup podľa ustanovenia § 388 CSP spočívajúci v zmene napadnutého rozsudku tak, že návrh žalobcu zamietne v plnom rozsahu. Žalovaný si zároveň voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu trov konania prvostupňového ako aj odvolacieho v rozsahu 100%. 14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.5.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 20. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobnej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 21. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, všeobecnou hodnotou majetku (je) výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. 22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane a) je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. 23. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že škoda na motorovom vozidle bola likvidovaná ako totálna škoda, nakoľko náklady na opravu presiahli 70 % všeobecnej hodnoty vozidla a oprava sa z toho dôvodu nevykonala. Žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 16.739,53 eur, pričom následne si vyplatené poistné regresne uplatnil u žalovaného. Predmetom regresného nároku je plnenie uhradené poisťovňou poškodenému z titulu poistnej udalosti, teda náhrada škody spôsobenej poistnou udalosťou. Vo svojej podstate nejde o nový nárok, ale o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody. Aplikáciou ustanovenia § 813 Obč. zák. v prejednávanej veci ide o zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. V danej veci ide o plnenie medzi poisťovňami vo forme náhrady škody, pričom ako bolo vyššie uvedené, ide o totožný nárok ako má poistený voči poisťovni, t.j. nárok na náhradu škody, teda náhrada škody poskytnutá od žalovaného musí kopírovať výšku skutočnej škody. Prechod práva na náhradu škody na poistiteľa je limitovaný len výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Odvolací súd zároveň konštatuje, že samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť by prichádzala do úvahy iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla. V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Podľa ust. § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, preto nie je dôvod, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a odmietol žalobcovi nahradiť poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu (aj v rátane DPH). Odvolací súd preto považoval argumentáciu žalovaného za právne bezvýznamnú. 24. Odvolací súd musí prisvedčiť námietke žalovaného uvedenej v odvolaní, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s Rozsudkami NS ČR zo dňa 14.11.2006, sp.zn. 25Cdo/1952/2006 a NS ČR zo dňa 31.10.2013, sp.zn. 25Cdo/3039/2011.V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odkaz žalovaného na právne závery vyššie uvedených rozhodnutí je irelevantný, vzhľadom k tomu, že skutkový stav v prezentovaných rozhodnutiach bol zjavne odlišný od skutkového stavu v posudzovanej veci. Z namietaných rozsudkov vyplýva, že v oboch prípadoch došlo k poškodeniu motorového vozidla, nie k jeho zničeniu. 25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 26. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).