Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/100/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222451 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116222451.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: B. V., I.. XX. X. XXXX, Z. W. U.. Č.. XX, Z., proti žalovanému : V.. B. K., M. S., E.Á. Č.. XX, Z., o určenie neplatnosti exekučného príkazu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 3. decembra 2019 č. k. 11C/44/2017- 69, takto r o z h o d o l : Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá ( výrok I. ), sa p o t v r d z u j e. Odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým nebola pripustená zmena žaloby ( výrok III. ), sa o d m i e t a. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že exekučný príkaz vydaný na základe exekúcie č. XXXX/X žalovaným na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu je neplatný a zrušuje sa. Žalovanému súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a nepripustil zmenu žaloby z 28. 11. 2019. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že na základe exekučného príkazu zo dňa 12. 5. 2016 mu žalovaný exekútor protiprávne vzal obchodný podiel v spoločnosti REVOL consulting s.r.o., napriek tomu, že v tom čase už prebiehali iné, skoršie exekúcie, o ktorých musel exekútor vedieť. Obchodný podiel predal za sumu 1.220,44 eur, svojvoľne v rozpore s právnymi predpismi stanovil jeho hodnotu, a poškodil ostatných veriteľov. Ďalej uviedol, že sa nezdržiaval na adrese trvalého bydliska a o predmetnej exekúcii nemal vedomosť, exekútor oznámenia posielal aj na adresu spoločnosti, pričom konateľ a zároveň jeden zo spoločníkov spoločnosti vedome a účelovo zamlčal túto skutočnosť, nepokúsil sa skontaktovať s ním, vedome ho uviedol do omylu, aby sa zmocnil obchodného podielu. Takto ho konateľ spoločnosti a žalovaný pripravili o obchodný podiel a to v rozpore s dobrými mravmi. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti exekučného príkazu vydaného na základe exekúcie Ex 2329/13. Ustanovenie § 137 písm. d/ CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Žalobný návrh bol formulovaný ako návrh na určenie právnej skutočnosti, pričom zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti exekučného príkazu v čase, keď je exekučné konanie právoplatne skončené. Súd vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že exekučné konanie 52Er/2370/2013, v rámci ktorého bol vydaný exekučný príkaz Ex 2329/13, bolo právoplatne skončené dňa 6. 7. 2016. Žalobný návrh preto možno považovať za vadný a súd sa ďalej ani zaoberal meritom veci. Návrh domáhajúci sa určenia právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, nie je dôvodný a preto ho súd zamietol.“ 4. Dňa 28. 11. 2019 žalobca žalobu zmenil tak, že žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol, že vykonaním exekúcie č. XXXX/X súdnym exekútorom V.. B. K. došlo k zániku obchodného podielu povinného, čím došlo k finančnej ujme, súdny exekútor mal prikázať a zabezpečiť zaviazaním povinnosti vyplatenia hodnoty obchodného podielu povinnému spoločnosťou REVOL COLSULTING s.r.o. a nakoľko sa uspokojil s ukončením a nezaviazal spoločnosť vyplatením rozdielu hodnoty obchodného podielu, je povinný rozdiel hodnoty vyplatiť povinnému v lehote do troch dní. Súd prvej inštancie výrokom III. napadnutého rozsudku zmenu žaloby nepripustil a v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Na pojednávaní dňa 3. 12. 2019 súd nepripustil zmenu žalobného návrhu. Rozhodoval v zmysle ustanovenia § 143 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ), podľa ktorého súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ustálená judikatúra súdov prenecháva úvahu, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred podanou zmenou žaloby môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, výlučne na úvahu súdu, ktorý o návrhu na pripustenie zmeny žaloby rozhoduje. V tomto prípade bola žaloba súdu doručená v roku 2016, strany sporu sa niekoľkokrát vyjadrovali a po troch rokoch si žalobca uplatnil nový, iný nárok. Súd návrh na zmenu žaloby nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konania by boli zbytočné a doterajšie konanie zmarené. Súd preto pokračoval v konaní o pôvodnom žalobnom návrhu.“ 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil nasledovne. „Exekútor K. vydal príkaz na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu. Ja som sa dlhšie nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, tak som nevedel o tejto exekúcii postihnutím obchodného podielu. Exekútor posielal výzvy aj na firemnú adresu. Konateľ písomnosti prevzal, ale vedome mi zatajil túto informáciu, čím ma vedome a premyslene uviedol do omylu, aby sa zmocnil môjho podielu. Utekal za exekútorom osobne potom vedome počkal, pokiaľ uplynie lehota na zaplatenie a potom ju zaplatil z firemných peňazí. Výška môjho podielu vo firme bola 151.612,40 eur. konateľ kľudne mohol zaplatiť dlžnú sumu z môjho podielu, ale on len čakal na uplynutie lehoty, aby mohol ukradnúť môj podiel. Exekútor mi môj podiel vo výške 151.612,40 eur zobral za 1.220,44 eur, čím ma okradol o 150.391,44 eur. od začiatku som poukazoval , že aj keby som vedel o predmetnej exekúcii, tak ju nevyplatím, lebo by som sa dopustil trestných činov poškodzovanie veriteľa a zvýhodňovanie veriteľa. Exekútor vedel o mojich veriteľoch, vedel, že to nemôžem vyplatiť, napriek tomu sa svojimi výzvami dopúšťal vydierania a nátlaku. Tlačil na mňa, aby som sa dopustil trestných činov ( odhliadnuc od toho, že sa výzvy ku mne nedostali, výzvy odoslal a nútil ma páchať trestné činy ). Trestné činy som nespáchal, tak ma okradol o vyše 150.000 eur.“ Odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, žalobca odôvodnil nasledovne: „Nestranná, nezávislá a čestná sudkyňa zamietla aj zmenu žalobného návrhu. V žalobe som žiadal o zrušenie exekúcie, ale keďže tu máme protiústavné, protizákonné a diskriminačné zákony, ako že exekúcie sa nemôžu vrátiť do pôvodného stavu, z čoho vyplýva, že tu máme len neskutočne čestných a spravodlivých exekútorov, ktorí robia exekúcie len čestne a podľa zákona a preto občania nemajú právo sa brániť, keď už prebehla exekúcia ( exekúcia, o ktorej som nevedel ). Moje doplnenie žaloby súvisí s trestnou činnosťou exekútora a s tým, na čo od začiatku poukazujem. Vyšetrovateľovi som ( pred pár rokmi ) nahlásil stratu, ktorá mi nastala likvidáciou môjho podielu, napriek tomu sudkyni vadilo, že som doplnenie žaloby podal po cca troch rokoch. To, že na súd som čakal tri vyše roky, je hlavne zásluha sudkyne, ja som nerobil prieťahy vyše tri roky.“ 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na ust. § 61 Ex. poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Ďalej uviedol, že predmetné exekučné konanie č. Ex 2329/13 postihnutím obchodného podielu povinného bolo platne skončené vymožením pohľadávky oprávneného s trovami exekúcie a vrátením poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá ( výrok I. ), nie je dôvodné a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby ( výrok III. ), treba odmietnuť. 9. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti exekučného príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu žalobcu vydaného v rámci exekúcie č. k. 52Er/2370/2013, Ex 2329/13 a jeho zrušenia. Tento žalobný petit v určovacej časti nemožno podradiť pod § 137 písm. c/ C.s.p., pretože podľa tohto ustanovenia sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súčasne žalobný petit v určovacej časti nemožno podradiť ani pod ust. § 137 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Jednak exekučný príkaz vydaný v rámci exekučného konania nie je právnou skutočnosťou v zmysle § 2 ods. 1 Obč. zák., predovšetkým nejde o právny úkon v zmysle § 34 a nasl. Obč. zák., ale ide o procesný úkon uskutočnený súdnym exekútorom a jednak žaloba o určenie neplatnosti exekučného príkazu nevyplýva z osobitného predpisu. Ako príklad žaloby na určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu možno uviesť žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, kde možnosť takejto žaloby vyplýva z ust. § 77 Zák. práce. Možno teda urobiť záver o tom, že predmetná žaloba o určenie neplatnosti exekučného príkazu nie je prípustná v zmysle § 137 C.s.p. 10. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia predmetného exekučného príkazu, nejde o určovaciu žalobu, ale o inú, v ust. § 137 C.s.p. neuvedenú žalobu. Ani v tejto časti však žalobe nemožno vyhovieť. Exekučné konanie vedené pod č. 52Er/2370/2013, Ex 2329/13, v rámci ktorého bol vydaný predmetný exekučný príkaz, bolo totiž skončené vymožením pohľadávky veriteľa a exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie exekučnému súdu. Je logické, že za tohto stavu nie je možné následne, t. j. po ukončené exekúcie, domáhať sa zrušenia exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom. Zrušenie exekučného príkazu by ani nemalo žiadny význam, pretože exekúcia na jeho základe už bola vykonaná. Okrem toho, nie je prípustné, aby súd v občianskom súdnom konaní mimo exekúcie rozhodoval o „zrušení“ exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom a to ani v priebehu vykonávania exekúcie. Totiž exekúciu vykonáva súdny exekútor a súd je v rámci exekúcie činný iba v prípadoch, v ktorých to vyplýva priamo z Exekučného poriadku ( zák. č. 233/1995 Z.z. ). Súd napr. preskúmava návrh na vykonanie exekúcie, vydáva poverenie na vykonanie exekúcie, rozhoduje v stanovených prípadoch o zastavení exekúcie, atď. Keďže Exekučný poriadok neupravuje možnosť domáhať sa zrušenia exekučného príkazu osobitnou žalobou na súde, takáto žaloba nie je prípustná a nemožno jej vyhovieť. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že nie je zrejmé, na akom základe je žalobca toho názoru, že jeho obchodný podiel v spoločnosti REVOL Consulting, spol. s r. o. má hodnotu 151.612,40 eur, keď výška jeho vkladu do spoločnosti predstavuje sumu 2.656 eur ( viď uznesenie OS Trnava z 30. 8. 2016 č. k. 36Exre/37/2016- 62 ). 11. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol. preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá. 12. Žalobca podaním z 27. 11. 2019 doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. 11. 2019 ( č. l. 57 ) označeným ako „doplnenie žaloby“ žalobu zmenil v zmysle § 140 ods. 1 C.s.p. tak, že namiesto určenia neplatnosti predmetného exekučného príkazu a jeho zrušenia sa domáhal, aby súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Nakoľko vykonaním exekúcie Č.. XXXX/XX súdnym exekútorom V.. B. K. došlo k zániku obchodného podielu povinného, čím došlo k finančnej ujme povinného ( rozdiel vo výške medzi hodnotou nevyplateného zisku spoločnosti - vychádzajúc z daňového priznania a výšky exekúcie ), súdny exekútor mal prikázať a zabezpečiť zaviazaním povinnosti vyplatenia rozdielu hodnoty obchodného podielu povinnému spoločnosťou REVOL Consulting, spol. s r. o. zastúpenou B.. L. O.. Nakoľko súdny exekútor sa uspokojil s ukončením vymožením a nezaviazal spoločnosť REVOL Consulting, spol. s r. o. vyplatením rozdielu hodnoty obchodného podielu, je povinný rozdiel hodnoty vyplatiť povinnému v lehote do 3 dní.“ Odvolací súd toto podanie žalobcu posúdil podľa jeho obsahu ( § 124 ods. 1 C.s.p. ) tak, že napriek jeho označeniu „doplnenie žaloby“ ide o zmenu žaloby. 13. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby ( výrok III. ), má povahu uznesenia. Uznesenie, ktorým súd nepripustí zmenu žaloby, nie je uvedené v ust. § 357 písm. a/ až o/ C.s.p. v taxatívnom výpočte uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti napadnutému uzneseniu teda odvolanie nie je prípustné. 14. Keďže proti výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, odvolanie nie je prípustné, odvolací súd ho odmietol podľa § 386 písm. c/ C.s.p. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).