Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/80/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117212058 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117212058.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: Q. J., R. A. XX.XX.XXXX O. R. J., R. A. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky: K. K.J., D.: K. XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, so sídlom: Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, a otca: X.. W. J., D.: K. X, XXX XX D., za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave, so sídlom: Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 05. decembra 2018, č. k. 3P/87/2017 - 219, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.12.2018, č.k. 3P/87/2017-219 mení tak, že návrh matky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z a m i e t a. II. Odvolací súd upravuje styk matky s maloletou Q. J., R.. XX.XX.XXXX O. R. J., R.. XX.XX.XXXX tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi vždy od nedele v párnom kalendárnom týždni od 18.00 hod. nepretržite do nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 18.00 hod., s výnimkou úpravy styku počas školských prázdnin a sviatkov, ktorá je určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.12.2013, č.k. 11CoP/276/2013-332. III. Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251 vo výroku o úprave bežného styku matky s maloletými deťmi. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 05.12.2018, č. k. 3P/87/2017 - 219, rozhodol tak, že maloleté deti Q. J., R. A. XX.XX.XXXX O. R. J., R. A. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“), zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd prvej inštancie určil, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v bežnom kalendárnom týždni, s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne, vždy od nedele v párnom kalendárnom týždni od 18.00 hod. nepretržite do nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 18:00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v bežnom kalendárnom týždni, s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne, vždy od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 18.00 hod. nepretržite do nedele v párnom kalendárnom týždni do 18:00 hod. Počas sviatkov a školských prázdnin bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka nasledovne: počas letných školských prázdnin každý rok od 01.07. od 17:00 hod. do 15.07. do 17:00 hod. a od 31.07. od 17:00 hod. do 15.08. do 17:00 hod. počas vianočných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. Počas sviatkov a školských prázdnin bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať otec nasledovne: počas letných školských prázdnin každý rok od 15.07. od 17:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod. a od 15.08. od 17:00 hod. do 31.08. do 17:00 hod., počas vianočných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Súd prvej inštancie súčasne určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súd prvej inštancie výživné neurčil. Týmto sa zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251, v časti zverenia, úpravy styku a bežného výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletých detí sa návrhom, doručeným súdu dňa 17.05.2017, domáhala zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, z ktorých každý bude striedavo zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervaloch, počas bežného roka, s osobitnou úpravou počas sviatkov a školských prázdnin, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, bez určenia výživného. Žiadala tak zmeniť ostatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251, právoplatný dňa 12.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 03.12.2013 č.k. 11CoP 276/2013-332, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, upravil styk matky s maloletými deťmi a matke uložil povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 180,- € mesačne k rukám otca. 3. Návrh na zmenu úpravy odôvodnila matka podstatnou zmenou pomerov na jej strane spočívajúcou v pracovnej oblasti, ako aj v zmene jej zárobkových a majetkových pomerov. Matka uviedla, že v celom rozsahu využíva súdom upravený styk, o maloletú Q. O. R. sa stará, riadne platí výživné, ako aj zameškané výživné. Poukázala na ustanovenie § 24 ods. 2, 3, 4 Zákona o rodine, ako aj vôľu maloletých detí byť týždeň v starostlivosti matky a týždeň v starostlivosti otca. Dievčatá dospievajú, a vzhľadom na ich vek je potrebný častejší kontakt s ich matkou. Pomery sa podľa matky zmenili aj na strane otca, ktorý toho času spolu s deťmi býva v prenájme v blízkosti bydliska matky. Byt, ktorý otec vlastnil a obýval s maloletými deťmi, bol vydražený a následne odkúpený matkou, ktorá sledovala cieľ, aby deti počas styku s matkou bývali v byte, v ktorom vyrastali. Matka má s deťmi vybudovaný veľmi dobrý vzťah, sú vzájomne na seba citovo naviazané. O deti sa stará aj po finančnej stránke, okrem výživného im matka sporí finančné prostriedky na vkladnú knižku, a taktiež im mesačne posiela peniaze na ich vlastné účty. Matka tiež tvrdila, že otec nie je schopný sa o dcéry sám v dostatočnej miere postarať, deti podľa nej zväčša žijú a spávajú u starej matky z otcovej strany. Matka otcovi tiež vytýkala, že deti zostávajú samy doma večer, a to neskoro do noci. Matka tiež podľa nej zabezpečuje deťom zdravšiu domácu stravu, kým otec zabezpečuje stravu z reštauračných zariadení. Matka nie je spokojná ani so starostlivosťou otca o telesné a duševné zdravie detí. Matka sa podľa jej vyjadrení v návrhu chce oveľa intenzívnejšie starať o svoje dospievajúce dcéry, otec však dohodu s matkou odmieta. 4. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky, žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko je podľa neho neopodstatnený, účelový a obsahuje matkou vykonštruované a zavádzajúce tvrdenia. Otec nesúhlasil s tvrdením matky, že obe maloleté deti prejavili vôľu byť v striedavej osobnej starostlivosti - týždeň u matky a týždeň u otca. Uviedol, že podľa vyjadrenia dcér sa matka snaží o manipuláciu detí a podprahovo im podsúva svoj záujem a túžbu byť s nimi. Neustále im opakuje, že chce byť s nimi viac a že by bolo „fér“, keby boli s ňou rovnako, ako s otcom. Dcéry sú slušne vychované a obávajú sa konfliktných situácií zo strany matky a po jej častých naliehaniach sa k tejto otázke nevyjadrujú alebo pripustia, že možno, že uvidia. Správanie matky považuje otec za hrubý nátlak na deti a nie prejav ich slobodnej vôle. Otec tiež namietal tvrdenie matky o spôsobe nadobudnutí bytu na K. B. XX, ktorý mal byť predmetom dražby, v ktorej súvislosti poukazoval trestnoprávnu rovinu konania matky. Spochybnil aj tvrdenie matky o platení výživného, vrátane zročného výživného, nakoľko podľa tvrdenia otca dlžila matka v čase vyjadrenia otca na výživnom sumu 11.500,- €. Otec nesúhlasil s tvrdením matky o jeho nedostatočnej starostlivosti o stravovanie, hygienu, kontrolu oblečenia, ktoré označil za nedôvodné, uvedené účelovo, z dôvodu chýbajúcej argumentácie v prospech návrhu matky. Otec na viacerých miestach vo vyjadrení zdôraznil, že o deti je riadne postarané, sú šťastné a u otca majú v nadštandardnej miere zabezpečené podmienky pre ich ďalší vývoj a rast po každej stránke, starostlivosť otca o maloleté deti nebola zo strany žiadneho subjektu, či už školy alebo lekára, nikdy namietaná. 5. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletých detí v konaní navrhol súdu, aby prihliadol na názor maloletých detí zistený v konaní, v zmysle ktorého chcú maloleté deti tráviť čas rovnako v starostlivosti každého z rodičov, pričom nie je pre ne rozhodujúce, či to bude v rámci striedavej osobnej starostlivosti alebo zostanú zverené otcovi. Právnu stránku zverenia preto ponechal kolízny opatrovník na úvahe súdu. 6. Prokurátor, za účasti ktorého konanie prebiehalo, poukázal na to, že obsah návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nebol najšťastnejší z toho pohľadu, že otec sa viac-menej sám staral o Q. O. R. od ich útleho veku, pričom výsledkom jeho starostlivosti je obraz detí samých. Preto vyčítať otcovi, že majú napr. jednu posteľ, alebo to, že ich otec necháva doma samé, má nepriaznivý vplyv na zdravý vývoj detí a nemožno to považovať za „fér“. Pokiaľ ide o záujem detí, je nepopierateľné, že v ich najlepšom záujme je, aby ich vychovávali obaja rodičia. Obe maloleté dcéry účastníkov sa vyjadrili v tom zmysle, že chcú byť rovnako s otcom, ako aj s mamou. Tento stav sa dá zabezpečiť jednak prostredníctvom inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, ako aj tak, že deti zostanú zverené otcovi a matke bude upravený veľmi rozšírený styk s deťmi. Aby sa nevyhrocovali a neeskalovali konflikty v rodine, bolo by najvhodnejšie, aby sa rodičia maloletých detí na starostlivosti o ne dohodli a zohľadnili pritom názor maloletých detí, nakoľko možná eskalácia vzťahov medzi rodičmi sa v konečnom dôsledku prenesie na deti. Z dôvodu, že k dohode rodičov nedošlo, navrhol prokurátor zmeniť ostatné rozhodnutie a maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, výživné navrhol neurčiť. 7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 24 ods. 2, 4, § 26, § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine a vecne tým, že v rámci rozhodovania o matkou navrhovanej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa vysporiadal so zákonnou podmienkou (§ 26 Zákona o rodine, citovaný v odseku 14), ktorou je zmena pomerov, so záverom, že v prejednávanom prípade došlo od ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozsudok č.k. 3P/11/2012-251 zo dňa 15.03.2013, právoplatný dňa 12.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 276/2013-332 zo dňa 03.12.2013, k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie mal za preukázané, že sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane matky maloletých detí, ktorá sa od času ostatného rozhodnutia súdu zamestnala, zároveň podniká a má vytvorené podmienky na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom na fakt, že od času ostatného rozhodnutia uplynulo obdobie piatich rokov, podstatným spôsobom sa zmenili aj pomery na strane maloletých detí, ktoré sú toho času v období dospievania a ich citové a vývinové potreby sú prirodzene odlišné od potrieb detí v mladšom školskom veku, akými boli v čase ostatného rozhodnutia súdu. V tomto smere je dôležité zdôrazniť, že Q. O. R. sú toho času už vo veku, kedy sú zrelé formovať si samostatne svoj názor, vyjadriť ho a tento názor je potrebné podľa názoru súdu v konaní aj významne zohľadniť. 8. Vyhodnotiac podmienku zmeny pomerov za splnenú (v zmysle doposiaľ uvedeného), sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal rozhodovaním o návrhu matky z hľadiska posúdenia jeho dôvodnosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie v prejednávanej veci k jednoznačnému záveru, že zverenie maloletej Q. O. R. do striedavej osobnej starostlivosti je v danom prípade plne v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania potvrdili, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať, o osobnú starostlivosť o deti majú obidvaja rodičia záujem a tiež niet pochybností o tom, že zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby detí, ktoré ako vyplynulo z vyjadrení detí samotných, majú vytvorený veľmi dobrý citový vzťah k obom svojim rodičom a s oboma rodičmi chcú tráviť rovnocenný čas. V danom prípade je nepochybné a nespochybniteľné, že aj vzhľadom na súčasný vek oboch dievčat predstavuje ich matka pre ne prirodzený ženský vzor, ktorý je v období dospievania (a nielen v ňom) nezastupiteľný pre ich zdravý vývin. Obe dievčatá chcú a podľa názoru súdu aj potrebujú osobnú starostlivosť nielen zo strany otca, ale aj zo strany matky, a je tak zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť lepšie zaistí ich potreby. 9. Vo vzťahu k pochybnostiam otca ohľadom stability výchovného prostredia u matky a obavy otca s tým spojenej súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 217 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto skutočnosti v rovine predpokladov, ktoré môžu nastať v budúcnosti, nie je možné brať pri rozhodovaní do úvahy. V čase rozhodovania súdu neboli zo strany otca preukázané, ani zo strany súdu prvej inštancie zistené, resp. nevyšli najavo, žiadne skutočnosti, ktoré by matku z výkonu osobnej starostlivosti o deti diskvalifikovali, preto aj vzhľadom na vyslovený názor maloletých detí, ako aj s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine (ods. 2), nenašiel súd prvej inštancie žiaden relevantný dôvod pre zamietnutie návrhu matky, navyše za situácie, kedy otec rovnocenný výkon osobnej starostlivosti matky, s ohľadom na vôľu a záujem detí ani nenamietal, žiadal len, aby bolo po právnej stránke zachované zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Pre takéto rozhodnutie však súd spôsobilý argument, resp. právne odôvodnenie, nenašiel. 10. Súd záverom zdôraznil, že pre každé konanie, v ktorom rozhoduje o maloletom dieťati alebo deťoch, je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak je to potrebné, aj záujmy jeho rodičov. Uvedený názor bol viackrát judikovaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a pevné miesto zaujal aj v aplikačnej praxi slovenských súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky. 11. Sumarizujúc všetky uvedené dôvody, súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky a zveril maloleté deti Q. O. R. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú osobnú starostlivosť zabezpečovať v týždňových intervaloch počas bežného roka, s osobitnou úpravou počas sviatkov a školských prázdnin tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine súd vzhľadom na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil, nakoľko ani jeden z rodičov výživné určiť nenavrhoval. Súd prvej inštancie zároveň zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z dôvodu, že výkon rodičovských práv a povinností upravil týmto súdnym rozhodnutím nanovo. 12. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd prvej inštancie usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná a ani jeden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. 13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie mal v prípravnom konaní preskúmať dôsledne návrh matky zo dňa 17.05.2017, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti, nakoľko v odôvodnení svojho návrhu uvádzala zrejmé nepravdy, klamstvá a zavádzajúce tvrdenia, čo sa neskôr preukázalo v samotnom súdnom konaní a bolo to konštatované aj samotným súdom. Otec má za to, že súd prvej inštancie nevenoval v prípravnom konaní dostatočnú pozornosť tvrdeniam matky, nezaujímal sa o dôkazy, ktoré by podporovali, alebo vyvracali tvrdenia matky a neodôvodnene zahájil pojednávanie v danej veci. Otec má za to, že týmto boli porušené jeho práva, ako aj procesné podmienky na zahájenie samotného konania v danej veci a dané pojednávanie nemalo byť ani zahájené, nakoľko by sa už v prípravnom konaní preukázala neopodstatnenosť návrhu. Otec má za to, že súd v následnom konaní, teda na pojednávaniach, nesprávne a nedostatočne vyhodnotil dôkazy, ako aj reálny skutkový stav, čo ho viedlo k jeho nesprávnym skutkovým zisteniam, a následne aj k chybným záverom a rozhodnutiu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy tvrdenie otca, že navrhovateľka v návrhu zavádzala, keď tvrdila, že byt, ktorý s deťmi otec obýval a kde deti vyrastali, bol vydražený a následne odkúpený navrhovateľkou, ktorá vraj sledovala cieľ, aby deti počas styku s navrhovateľkou, bývali v byte, v ktorom vyrastali. Dnes je skutkový stav, na čo otec upozorňoval súd, tak, že navrhovateľka s deťmi v predmetnom byte nebýva, prenajíma ho cez airbnb, booking.com (s čím má veľa susedov problém, celková bezpečnosť, hluk, oznámenia a sťažnosti na Mestskej polícii, atď.), teda jeden z jej argumentov, že to deti nebudú mať ďaleko a budú mať jednoduchý prístup k obom rodičom, je úplne irelevantný a nepravdivý. Otec taktiež uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal neplatením výživného zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka neplatila riadne a včas výživné na maloleté deti a ani splátky zročného výživného, určené rozsudkom súdu zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251, právoplatným dňa 12.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 276/2013-332 zo dňa 03.12.2013. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal tým, že navrhovateľka neoprávnene poberala prídavky na deti až do 10/2016 (od roku 2009, odkedy sa otec preukázateľne staral o deti sám a aj po rozhodnutí súdu v roku 2013, kedy boli zverené otcovi do opatrovateľskej starostlivosti), ktoré otcovi nepreposielala, čím neoprávnene a protizákonne poberala prídavky na deti určené rodičovi, ktorý sa o deti stará, a ktorému sú súdom zverené do osobnej starostlivosti. Navrhovateľka sa k neplateniu riadneho výživného a aj zročného výživného určených súdom sama priznala, keď v prílohách uviedla ako, v akej výške a kedy hradila výživné a zročné výživné určené súdmi. Otec má za to, že si prestaviť striedavú starostlivosť o deti s navrhovateľkou, ktorá bez problémov nerešpektuje rozhodnutie súdov, v tomto prípade okresného a krajského súdu. Ako by vyzerali asi ich dohody, ako by ich navrhovateľka rešpektovala, dodržovala, keď nemá problém nerešpektovať rozhodnutia súdov? Otec taktiež uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho návrhy (navrhovateľka nemala žiaden, resp. len svoj návrh na súd) na úpravu styku navrhovateľky s deťmi. Otec má za to, že k jeho vyjadreniu, že súhlasí až s tak rozšíreným stykom navrhovateľky, ktorý je vlastne totožný so striedavou starostlivosťou bol dotlačený súdom, resp. to bol až krajný možný variant a aj to len za podmienky, že by zostali deti zverené otcovi, inak to z jeho pohľadu neprichádzalo vôbec do úvahy, čo niekoľkokrát zdôrazňoval. Súd prvej inštancie si to vyhodnotil po svojom a tak ako potreboval, aby to mohol použiť ako argument v prospech svojho rozhodnutia. Otec poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozsudku tvrdí, že maloleté deti sú vo veku, kedy potrebujú častejší a intenzívnejší kontakt s navrhovateľkou, resp. ženský vzor. Otec zdôraznil, že deti potrebujú oboch rodičov (ak je to možné) v každom veku a nie je možné tvrdiť, že len toto je ten zásadný vek, kedy potrebujú viac matku, ako otca, lebo dospievajú a sú v pubertálnom veku. Otec má za to, že matku aj otca potrebujú deti v každom veku. Otec taktiež uviedol, že súd neprihliadal na jeho vyjadrenie a argumentáciu, že si myslí, že striedavá starostlivosť je v tomto prípade nevhodná a pre zdravý vývoj detí nebezpečná. V ich prípade nejde situáciu, kedy sa po rozvode partneri v záujme maloletých detí dohodnú na striedavej starostlivosti a vedia sa na veciach týkajúcich sa spoločných detí dohodnúť a spolu k prospechu detí ich aj riešiť. Otec má za to, že ich vzťah s navrhovateľkou je dlhodobo rozvrátený, nerozumejú si v ničom, nevedia sa na ničom spolu dohodnúť, osobne jej po jeho skúsenostiach absolútne nedôveruje. Je pravda, že sa od toho snažia deti uchrániť, hlavne počas prebiehajúceho súdneho konania, ale je to celé jedna veľká pretvárka a ak by odvolací súd potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, tak by podľa otca začali obrovské problémy. Pre navrhovateľku by prestali platiť zaužívané pravidlá a aj deti by boli z toho dezorientované. Do takých rozvrátených a problematických vzťahov hodiť deti do striedavej starostlivosti nemôže byť v ich záujme. Súd prvej inštancie tvrdí, že musí prihliadať len na terajší skutkový stav a nie na obavy otca ohľadne budúcnosti. Otec má za to, že súd svojím rozhodnutím chce zmeniť skutkový stav a je toho názoru, že by ho malo zaujímať, čo svojím rozhodnutím môže v budúcnosti spôsobiť. Otec zdôraznil, že ak by sa zaviedla striedavá starostlivosť, všetko padá a nastane chaos. Deti budú hodené do totálne zničeného vzťahu, na dennom poriadku budú hádky, stresy, problémy. Toto predsa nemôže byť v záujme štátu, súdu a už vôbec nie v záujme maloletých detí. Preto sa otec rozhodol vzhľadom k uvedenému a všetkým okolnostiam na zásadný krok, pre neho osobne mimoriadne ťažký a to len vzhľadom na budúci, ako tak zdravý vývoj detí. Buď odvolací súd akceptuje jeho odvolanie a bude považovať jeho odôvodnenie za dôvodné a zruší rozsudok v celom rozsahu, alebo zverí deti navrhovateľke. Striedavá starostlivosť o deti v ich prípade nie je možná, zásadne s ňou otec nesúhlasí, odmieta sa podieľať na psychickej, emocionálnej a inej likvidácii jeho detí, k čomu by určite prišlo. Otec má za to, že súd prvej inštancie cez to všetko rozhodol inak, pričom uvedené nie je dostatočné, nakoľko svojim rozhodnutím sa rozhodol hazardovať s budúcnosťou maloletých detí. S tým zásadne nesúhlasí a v tom prípade odmieta prevziať za to zodpovednosť. Zodpovednosť za toto rozhodnutie a budúcnosť maloletých detí týmto nesie v plnej miere štát, teda súd prvej inštancie, príslušná prokurátorka a príslušná pracovníčka ÚPSVAR a samozrejme navrhovateľka. Otec považuje rozhodnutie súdu za alibistické, a vzhľadom na priebeh prípravného konania a aj samotných pojednávaní za rozhodnutie, ktoré nie je v záujme maloletých detí. Otec má za to, že navrhovateľka sa teraz snaží zneužiť a využiť obdobie, keď deti dospievajú. Svojim cieleným postupom, dezinterpretáciou minulého obdobia, manipuláciou s citmi detí a naivným a miernym prístupom zo strany otca dosiahla to, že deti, keďže sa prirodzene snažia byť spravodlivé a mať rovnocenný vzťah k obom rodičom, sú presvedčené, že by mali byť rovnaký čas s navrhovateľkou, ako aj s otcom. Ale to sú ešte len deti, ktoré by reálne boli určite najradšej, keby vyrastali v plnohodnotnej a nie rozvrátenej rodine. No situácia je iná, nie je to možné a nedá sa prihliadať len na momentálne, hoci úprimné požiadavky detí. V tomto prípade je priveľa nástrah, nebezpečenstiev, rizík, ktoré by v konečnom dôsledku vyvolali stav, ktorý by bol proti záujmom detí, proti ich zdravému vývinu a vývoju. Navrhovateľka, keby mala naozaj úprimný a reálny záujem, podľa otca mohla a mala riešiť svoje požiadavky inak. Mohla a mala dať otcovi o svojich úmysloch vedieť, mohli sa spolu s deťmi o tom porozprávať, mohli ich na to pripraviť spoločne, mohli to riešiť postupne, teda po určitých obdobiach postupne rozširovať styk navrhovateľky s deťmi, v podstate aj nad rámec rozhodnutia súdu. Nemal by s tým otec problém, obaja by videli, ako by to fungovalo. A ak by navrhovateľke išlo skutočne len o deti a snahu tráviť s nimi viac času, tak by jej určite nevadilo, že sú deti zverené do opatrovateľskej starostlivosti otcovi a išlo by jej len o čas strávený s deťmi a možnosť sa viac, prípadne až rovnocenne podieľať na ich výchove, vývoji, vývine. Aj čo sa týka výživného, určite by našli spoločnú reč, určite by súhlasil so znížením, resp. keby to nemali medzičasom upravené súdom, tak by jej príslušné peniaze z výživného aj vrátil. Samozrejme toto všetko navrhovateľka vie, no nespravila to a radšej podala návrh na striedavú starostlivosť a zase vyliala na otca zbytočne kýble špiny. Vyplýva to z jednoduchých dôvodov. Prvým bola hanba a jej predpoklad, že ju odmietne a nebude s ňou komunikovať. Druhým bol jej podvod pri predaji bytu, zostala mu dlžná za to peniaze a po tretie tiež vie, že je otcovi dlžná obrovské množstvo peňazí na výživnom, zročnom výživnom a prídavkoch na deťoch. To bola pre ňu zlá východisková pozícia na korektne a úprimné jednanie. Preto sa to rozhodla celé preskočiť, popracovala na deťoch a podala návrh na striedavú starostlivosť. Otec má za to, že navrhovateľke nejde a nikdy nešlo o deti, o ich záujmy, ale vždy si riešila svoje aktuálne problémy a záujmy, a taktiež išlo z jej strany o vyrovnávanie si účtov s otcom. A nemala a nemá problém na to použiť aj deti, lebo vie, že jedine tam je otec zraniteľný. Otec uviedol, že neexistuje tej sily a ani súdneho rozhodnutia, aby bol otec donútený k striedavej starostlivosti o ich spoločné deti s navrhovateľkou. Celkovo je otec toho názoru, že samotný inštitút striedavej starostlivosti o maloleté deti je momentálne zbytočne preceňovaný, celý ten proces je len vo vývoji. Správnosť a opodstatnenosť bezhlavého tlačenia detí do striedavej starostlivosti detí súdmi môže dať až po rokoch exaktný sociologický prieskum. V každom prípade je veľa negatívnych názorov renomovaných odborníkov na striedavú starostlivosť, nakoľko sú už teraz prípady a nie je ich málo, keď deti následne trpia psychickými poruchami, sú nešťastné. Otec uviedol, že verí, že odvolaciemu súdu sú známe tieto skutočnosti, preto nebude v prílohách zaťažovať súd citáciami odborných článkov s negatívnymi názormi na striedavú starostlivosť. Upozornil na to, že takmer všetky tie prípady nastali, keď mali pôvodne obaja rodičia záujem na striedavej starostlivosti, boli schopní a ochotní sa na všetkom dohodnúť v záujme maloletých detí. No v ich prípade aj tento základný a nutný predpoklad pre striedavú starostlivosť absentuje, čo riziko neúspechu enormne zvyšuje a doplatia na to v konečnom dôsledku hlavne deti. Ak chce súd naozaj chrániť záujmy maloletých detí, tak by mal zvážiť dôkladne všetky tieto otcom uvedené skutočnosti. Preto sa po dôkladnom zvážení rozhodol, že vzhľadom na vyššie uvedené žiada odvolací súd, aby bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/87/2017-219 zrušený v celom rozsahu a aby odvolací súd potvrdil doterajší právny stav určený rozsudkom Okresného súdu BA I. zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251, právoplatným dňa 12.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 276/2013-332 zo dňa 03.12.2013.V prípade, že by odvolací súd neakceptoval jeho odvolanie a nepovažoval jeho odôvodnenie za dôvodné, žiada odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie nasledovne: Obe maloleté deti Q. J., R. XX.XX..XXXX O. R. J., R. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti ich matke K. K., D.: K. XX, XXXXX D.. Zastupovať a spravovať majetok detí bude ich matka. Styk otca s deťmi bude neupravený, resp. bude na základe dohody rodičov, prípadne záujmu maloletých detí. Výška výživného bude určená na 200,- € za mesiac pre Q. a 200,- € za mesiac pre R.. 14. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že podanie odvolania odôvodňoval otec aj tým, že konajúci súd nebral do úvahy tvrdenia otca. Súd si dôkazy predložené v konaní podľa otca vyhodnotil po svojom, a to tak ako potreboval, aby to mohol použiť ako argument v prospech svojho rozhodnutia. Cíti sa byť dotknutý v tom, že súd odôvodnil potrebu kontaktovania sa s matkou, nakoľko deti dospievajú a potrebujú aj ženský vzor. Nebol spokojný v konaní s postupom a postojom zástupkyne z prokuratúry ani s kolíznou opatrovníčkou. Poukázal na vzťah medzi otcom a matkou maloletých detí, ktorý je podľa neho prekážkou na zverenie do striedavej starostlivosti. Striedavú starostlivosť o maloleté deti vníma ako nevhodnú a pre zdravý vývoj detí nebezpečnú a obáva sa, že nastane chaos. Otec si myslí, že nie je tej sily a ani súdneho rozhodnutia, aby bol donútený k striedavej starostlivosti o deti. Zodpovednosť za rozhodnutie a budúcnosť maloletých detí týmto nesie v plnej miere štát, teda Okresný súd Bratislava I, príslušná prokurátorka a príslušná pracovníčka vystupujúca ako kolízna opatrovníčka a samozrejme matka. Záverom navrhol rozsudok Okresného súdu Bratislava I v celom rozsahu zrušiť a navrhol, aby boli deti zverené do starostlivosti matky, navrhol upraviť styk s maloletými deťmi, správu ich majetku a výživné na Q. 200,- € a na R. 200,- € mesačne. Matka má za to, že s dôvodmi uvedenými v odvolaní otca zásadne nie je možné súhlasiť. Matka maloletých detí oprela svoje podanie, návrh na súd o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, argumentovala a preukázala v konaní zmenu pomerov. V ČI. II návrhu, ako aj v prílohách v listinnej podobe matka preukázala zmenu pomerov v jej pracovnoprávnej oblasti, v majetkovej oblasti, ako aj v podnikateľskej oblasti. Uviedla, že pre maloleté deti sú vytvorené aj z jej strany podmienky na zverenie do striedavej starostlivosti. Podaním návrhu na súd začína konanie, následne súd otvorí pojednávanie a prebieha dokazovanie a súd rozhoduje o návrhu. Matka má za to, že s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, ako aj s vysoko profesionálnym a vyčerpávajúcim odôvodnením, opierajúcim sa o zákonné ustanovenia súhlasí a stotožňuje sa s vysloveným právnym aj vecným názorom pri rozhodovaní vo veci. Konajúci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom prihliadal na predložené návrhy účastníkov konania, návrhy prednesené prokurátorkou, ako aj kolíznou opatrovníčkou. Pri dokazovaní súd využil všetky dôkazné prostriedky, ako výpovede účastníkov konania, listinnými dôkazmi a vypočutím maloletej Q. a maloletej R.. Súd prvej inštancie postupom podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku vypočul maloleté deti v prítomnosti kolíznej opatrovníčky, prokurátorky, v neprítomnosti rodičov a právnej zástupkyne. Maloleté deti prejavili vôľu byť zverené do striedavej starostlivosti, majú veľmi dobrý vzťah k obom rodičom, na čo súd aj prihliadol. Záverom sa matka stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na ustanovenie § 217 Civilného sporového poriadku, čím vylúčil pochybnosti otca ohľadom stability výchovného prostredia u matky. Súd nenašiel žiadny relevantný dôvod na zamietnutie návrhu matky, a preto v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol o striedavej starostlivosti maloletej Q. O. R.. Svoj postup pri rozhodovaní odôvodnil aj rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj praxou slovenských súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresný súd Bratislava I rozhodol podľa názoru matky správne, rozsudok je zároveň riadne odôvodnený, opierajúci sa o príslušné zákonné ustanovenia, podporené praxou slovenských súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe uvedeného matka navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/87/2017-219 zo dňa 5.12.2018 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 15. Okresná prokuratúra sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P 87/2017-219 zo dňa 05.12.2018 menovaný súd v civilnom mimosporovom konaní v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. J., R. A. XX.XX.XXXX O. R. J., R. A.O. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251, v časti zverenia, úpravy styku a bežného výživného tak, že maloleté deti Q. J. O. R. J. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom určil kedy bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka a kedy otec s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné súd neurčil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré počas konania vyšli najavo, vrátane zohľadnenia názoru oboch maloletých detí, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mali 15 a 13 rokov, sa prokurátorka na pojednávaní vo vyššie uvedenej veci konanom dňa 05.12.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vyjadrila k predmetu sporu a súčasne navrhla, ako by mal súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť. V tejto súvislosti uviedla, že poukazuje na zápisnicu z pojednávania vo vyššie uvedenej veci zo dňa 05.12.2018, ako aj na vyhotovený zvukový záznam z predmetného pojednávania, a napokon aj na bod 5. odôvodnenia predmetného rozsudku zo dňa 05.12.2018. Na uvedenom závere prokurátorka v celom rozsahu zotrváva aj po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania otca proti rozsudku zo dňa 05.12.2018 a v ňom namietanými nedostatkami vydaného rozhodnutia. Prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 05.12.2018 pritom rozhodol v intenciách predneseného návrhu prokurátorky. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 05.12.2018 podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 CMP ako vecne správny potvrdil. 16. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko bolo potrebné zopakovať dokazovanie. Na odstránenie rozporov a objasnenie aktuálneho stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 17.06.2020, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, výsluchom právnej zástupkyne matky, výsluchom krajskej prokurátorky, pričom následne došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a preto rozsudok prvej inštancie zmenil (§ 388CSP). 18. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 19. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 20. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. 21. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ,ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. 22. Z výsluchu otca odvolací súd zistil, že otec zotrval na tom, že odmieta striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Odvolací súd v tomto smere zisťoval podrobnejší dôvod jeho odmietania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom z výsluchu otca zistil, že sa s matkou súdi už roky, a nebude opakovať všetky svoje vyjadrenia, nakoľko sa nachádzajú v spisoch, ale zdôraznil, že matke nedôveruje, nakoľko maloleté deti boli spočiatku t.j. po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti, a pri úprave styku sa striedali týždeň a týždeň, následne asi po roku od ich zverenia matke, táto maloleté deti takpovediac nechala otcovi (t.j. v roku 2009), prestala sa o ne zaujímať, začala si riešiť svoje vlastné problémy s jej bývalým priateľom, odcestovala do Thajska na niekoľko mesiacov, o deti sa nezaujímala, nebola tu keď išli 1. Septembra do školy, nebola pri nich, keď musel dať maloletej Q. vyberať nosné mandle, dokonca mu odmietla dať na operáciu súhlas, keď ju žiadal, či bude s maloletou v nemocnici, odišla na dovolenku s priateľom (uvedené vyplýva z vyjadrenia otca č.l. 121 spisu), nebola tu pre nich roky, neujímala sa o ich školské výsledky. Otec takto dlhodobo žil a o maloleté deti sa staral sám od roku 2009 do roku 2012, kedy požiadal o ich prezverenie. Odvolací súd však riadne zisťoval, čo je dôvodom nastavenia otca a jeho antipatie proti inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, pričom z jeho výsluchu ustálil, že je to práve nedôvera voči matke, ktorá ho zrejme niekoľkokrát v živote sklamala, ale podľa jeho názoru sklamala aj maloleté deti, nakoľko uprednostnila v určitej fáze svojho života (niekoľko rokov) iba svoje potreby a o maloleté deti sa roky nezaujímala. Otec však na pojednávaní pripustil, že matka približne od roku 2015 až 2016 začala prejavovať väčší záujem o maloleté deti, začala sa zaujímať o ich školu, o ich aktivity, zlepšil sa vzťah medzi deťmi a matkou, avšak súčasne uviedol, že s matkou nedokáže komunikovať, nevedia sa dohodnúť, napriek tomu sa celý život snažil, aby maloleté deti nezanevreli na matku, a preto bol nápomocný pri vzájomnom vzťahu medzi matkou a maloletými deťmi. Otec však taktiež uznal, že aj matka samotná sa od uvedeného obdobia snažila o obnovu vzťahu medzi maloletými deťmi a matkou, pričom súčasne uviedol, že obaja rodičia sú pre maloleté deti veľmi dôležití v každom čase, avšak vzhľadom na predchádzajúce nezodpovedné konanie matky má za to, že chce mať pod kontrolou a takpovediac na starosti veci týkajúce sa lekárov maloletých detí, ako aj školy, a iných aktivít maloletých detí, a preto súhlasí síce s tým, aby boli deti týždeň u matky a týždeň u otca, nakoľko takáto úprava styku korešponduje aj s ich želaním, avšak z vyššie uvedených dôvodov žiada o zachovanie zverenia svojej osobnej starostlivosti. 23. Z výsluchu matky odvolací súd zistil, že matka podala svoj návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, z dôvodov zmeny pomerov na jej strane (bytových, majetkových, zárobkových), a taktiež z dôvodu, že maloleté deti jej prezentovali vôľu byť rovnaký čas s oboma rodičmi. Odvolací súd dopytom cez matku zisťoval, či by súhlasila s tým, aby boli deti zverené otcovi, pričom styk maloletých detí s ňou by bol upravený rovnako, ako pri striedavej osobnej starostlivosti t.j. týždeň by boli maloleté deti u matky a týždeň u otca. Matka uvedené zásadne odmietla a trvala na striedavej osobnej starostlivosti. Súčasne poprela tvrdenia otca o jej nezodpovednosti a uviedla, že skôr momentálne pomery otca neposkytujú deťom adekvátnu starostlivosť a to tým, že otec žije so svojou matkou v jednom byte, dievčatá tam nemajú svoje súkromie, a súčasne uviedla, že maloleté deti veľa času a často krát až do večera trávia u nej, a následne idú k otcovi iba prespať. Ich bydliská sa nachádzajú v blízkosti. Poukázala na to, že starostlivosť o dcéry najskôr zabezpečovala priateľka otca a teraz to robí jeho matka. Matka ďalej uviedla, že u nej majú maloleté dcéry svoje súkromie, čo u otca nemajú, že verbalizujú potrebu byť rovnaký čas s ňou a rovnaký čas s otcom. Na otázku súdu, či by matka prijala osobnú starostlivosť o maloleté deti uviedla, že by bola veľmi rada, ak by tú možnosť mala. Súčasne poukázala na to, že nemôže celý život pykať za svoje jediné zlyhanie, kedy potrebovala mať čas a priestor pre seba. Na otázku súdu, aký by bol rozdiel v tom, keby deti boli zverené otcovi a styk by sa realizoval týždeň u matky a týždeň u otca vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti matka nevedela uviesť, prečo takpovediac rovnakú variantu styku s maloletými deťmi nepripúšťa, pričom nakoniec uviedla, že nechce, aby otec o všetkom rozhodoval. 24. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nerozumie rozdielu medzi tým, že by boli deti zverené otcovi a styk by bol upravený týždeň u matky a týždeň u otca oproti striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na nastavenie otca, kedy otec pôsobí tak, že by takpovediac zanevrel na uvedené zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko veľmi citlivo vnímal to, že v čase, keď matka zlyhala bol tu pre nich otec, venoval sa im a vzorne ich určitú časť svojho života (niekoľko rokov t.j. od roku 2009 toho času 11 rokov) sám vychovával. Napriek konfliktnému vzťahu s matkou sa otcovi podarilo, aby maloleté deti túto antipatiu nepocítili a vďaka aj jeho prístupu majú dnes s matkou veľmi dobrý vzťah. Vzhľadom na veľmi zložitú a citlivú situáciu ponecháva v tomto prípade celú dispozíciu rozhodnutia v rukách odvolacieho súdu. 25. Prokurátorka krajskej prokuratúry na pojednávaní konanom dňa 17.06.2020 uviedla, že nerozumie dôvodu, pre ktorý matka podala návrh na zmenu zverenia, nakoľko otec si svoje povinnosti plní vzorne a uvedená situácia sa dala riešiť aj rozšírenou úpravou styku. Taktiež nerozumie dôvodu, prečo matka túto variantu (zverenie otcovi a rozšírenie styku s maloletými deťmi týždeň s matkou a týždeň s otcom) odmieta, keď uvedené je takpovediac rovnaké ako striedavá osobná starostlivosť. V danom prípade prokurátorka navrhla, aby odvolací súd ponechal maloleté deti zverené otcovi a rozšíril úpravu styku s matkou tak, že sa s otcom budú týždeň a rovnako s matkou budú maloleté deti týždeň. 26. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa zo dňa 15.03.2013, č.k. 3P/11/2012-251, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.12.2013, č.k. 11CoP/276/2013-332, z ktorých odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zosúladil skutkový stav so stavom právnym a prezveril maloleté deti predmetným rozsudkom otcovi. Už v rámci svojho odôvodnenia odvolací súd uviedol, že: „..... Z obsahu spisu vyplýva, že osobnú starostlivosť o deti prevzal otec na požiadanie matky, pričom matka do podania návrhu otca zo dňa 09.02.2012 nevyvinula žiadnu iniciatívu, či snahu, aby opätovne v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu prevzala osobnú starostlivosť o deti. Pokiaľ matka v konaní uvádza, že deti otcovi odovzdala v júni 2009 z dôvodu, že sa nachádza v zložitej ťaživej situácii, nie zrejmé z jej vyjadrení, o akú ťaživú situáciu išlo, ako ju riešila, najmä s poukazom na tak dlhé časové obdobie, počas ktorého sú deti u otca. Skutočnosť, že by otec ovplyvňoval deti proti matke napriek súčasným tvrdeniam matky zo spisu nevyplýva, zo spisu rovnako nevyplýva ani snaha matky o prevzatí detí do jej starostlivosti, či signalizácia na príslušné inštitúcie (ak by jej otec bránil v prevzatí starostlivosti, či detí ovplyvňoval) so žiadosťou o riešenie veci. Pokiaľ matka v konaní poukazovala na svoje práva ako matky, najmä jej právo rovnocenne sa podieľať na výchove jej dcér, treba uviesť, že tohto práva sa zbavila sama matka. Je možné akceptovať tvrdenia matky, že v dôsledku negatívnej životnej situácie bola nútená požiadať otca, aby dočasne zabezpečoval starostlivosť o deti, pokiaľ však takáto dočasná situácia trvala od júna 2009 doposiaľ (t.j. do roku 2013) obrana matky poukazovaním na jej práva ako matky, ako aj na práva detí nie je namieste. Snaha matky o presadenie sa v živote jej dcér nevyplývala ani z vyjadrenia triednych učiteliek detí, keď sa na akciách poriadaných školou, či na triednych aktívoch zúčastňuje iba otec....“ 27. Odvolací súd v tejto súvislosti musí zdôrazniť, že riešenie danej situácie sa odvolaciemu súdu javilo ako mimoriadne citlivé a náročné, nakoľko ani jeden z rodičov nechcel takpovediac ustúpiť zo svojich požiadaviek. V tomto prípade, odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil nielen názor maloletých detí, na základe ktorého chcú byť maloleté deti týždeň u matky a týždeň u otca, ale súčasne všetky doterajšie skutočnosti, a rovnako prihliadol aj na vzájomnú antipatiu rodičov. Pre rozhodnutie v danej veci odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka niekoľko rokov svojho života nejavila o maloleté deti taký záujem, ako by ako matka javiť mala. V danom prípade je nepochybné, že matka od roku 2009 takpovediac do roku 2015 sa viac venovala riešeniu svojich vlastných problémov a maloleté deti neboli pre ňu absolútnou prioritou. Toto obdobie nemôže matka nazývať jednorázovým zlyhaním. Ide totiž o obdobie niekoľkých rokov, pričom počas daného obdobia matka nebola tým rodičom, na ktorého by sa maloleté deti mohli spoľahnúť a obrátiť, nebola pri deťoch, keď boli choré, nebola pri deťoch keď potrebovali pomoc v škole, nebola tu pre nich pomerne veľkú časť ich života a dospievania. Je veľmi významné, že matka zmenila svoj postoj k maloletým deťom aj k starostlivosti o ne, avšak v danej veci nemožno mať otcovi za zlé, že matke po negatívnych životných skúsenostiach nedôveruje. Na druhej strane odvolací súd má za to, že každý by mal takpovediac dostať druhú šancu, aj matka, a preto sa odvolací súd v priebehu odvolacieho pojednávania snažil o dohodu rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, čo však bolo neúspešné. Odvolací súd zvolil v danom prípade najmenej radikálne riešenie a svojím rozhodnutím sa snažil naplniť požiadavky tak matky a maloletých detí, ako aj otca. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zvolil zmenu úpravy styku matky s maloletými deťmi, ktorá korešponduje striedavej osobnej starostlivosti, a súčasne ponechal osobnú starostlivosť o maloleté deti otcovi zachovanú. Žiaľ z matky odvolací súd nadobudol dojem, že chce takpovediac iba „vyhrať“ a pritom si neuvedomuje, že uvedenou úpravou styku s maloletými deťmi dosiahne rovnaký efekt, ako pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že matke zostali vždy zachované všetky práva týkajúce sa maloletých detí, nakoľko o bežných veciach rozhoduje každý z rodičov samostatne, iba pri veciach, ktoré nie sú bežného charakteru sa vyžaduje súhlas druhého z rodičov, respektíve schválenie právneho úkonu za maloletého súdom. Odvolací súd taktiež pri zmene rozsudku súdu prvej inštancie zohľadnil, že otec bol práve tým rodičom, ktorý takpovediac nikdy nezlyhal, maloleté deti mal vždy pri sebe, vzorne sa o ne staral, a nikdy sa ich nechcel a nechce vzdať, napriek tomu, že v konaní pred odvolacím súdom verbalizoval, že ak súd nariadi striedavú osobnú starostlivosť, tak sa ich takpovediac vzdá, respektíve žiada o ich zverenie do osobnej starostlivosti matky, nakoľko nechce, aby maloleté deti boli svedkami konfliktov, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť na úhradách za školu, za obedy, nevedia sa dohodnúť o detskej lekárke, ani o iných veciach bežného života. Zároveň odvolací súd nadobudol dojem, že otec by uvedené takpovediac pociťoval veľmi citlivo, nakoľko o maloleté deti sa chce ďalej starať a venovať sa im a z jeho nastavenia pociťoval obavu aj kolízny opatrovník hlavne v tom smere, že z jeho strany dôjde k takzvanému zanevretiu, z dôvodu uvedenej formy zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Napriek uvedenému, otec v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že nechce matke brániť v kontakte s maloletými deťmi, a preto súhlasil s tým, aby boli maloleté deti týždeň u matky a týždeň u otca, a súčasne uviedol, že deti si to takto aj želajú. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov je možné nariadiť iba za situácie, že rodič takúto starostlivosť a priori neodmieta. Inak povedané, ak by súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov napriek nesúhlasu otca v danej veci, takéto rozhodnutie by nesledovalo podľa názoru odvolacieho súdu najlepší záujem maloletých detí. Odvolací súd veľmi citlivo zvažoval predmetné rozhodnutie a ustálil, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, ako aj s poukazom na výpoveď maloletých detí v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré chcú byť rovnaký čas s oboma rodičmi ponechal maloleté deti zverené v osobnej starostlivosti otca t.j. návrh matky na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti zamietol, a súčasne rozšíril styk matky s maloletými deťmi tak, aby uvedená úprava styku korešpondovala s názorom maloletých detí. Uvedeným rozhodnutím totiž odvolací súd zohľadnil aj nepriateľské nastavenie rodičov, ktoré by v prípade zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti mohlo viesť k zbytočným sporom, negatívne vplývajúcich na maloleté deti (§ 388 C.s.p.). 28. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).