KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 5. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/131/2019 z 25. 5. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. mája 2020, sp. zn. 16Co/131/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1117230558.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/131/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117230558
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117230558.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: G. M., L.. XX.X.XXXX, J. - D. C., o zaplatenie 287,14 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 17Csp/80/2017-103, zo dňa
12.2.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaný j
e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 175,35 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 111,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 33,17 eura od 26.1.2016
do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19,99 eura od 26.2.2016 do zaplatenia, vo výške 5 %
ročne zo sumy 19,99 eura od 30.3.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 19,99 eura od
26.4.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 18,65 eura od 26.5.2016 do zaplatenia, v lehote
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na
súde 20.12.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 287,14 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 33,17 eura od 26.1.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 19,99 eura od 26.2.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 19,99 eura od 30.3.2016 do
zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 19,99 eura od 26.4.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne
zo sumy 18,65 eura od 26.5.2016 do zaplatenia titulom neuhradenej ceny za telekomunikačné služby,
ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. (ďalej ako "právny
predchodca žalobcu") na základe Zmluvy z 15.12.2015; Zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.6.2017
uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom došlo k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanému.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania ustálil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 15.12.2015
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej ako "Zmluva") spolu s Dodatkom č. 1 k zmluve o
poskytovaní verejných služieb (ďalej ako "Dodatok k Zmluve"). Zistil, že žalovaný porušil zmluvné
povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby v celkovej výške 111,79 eura. Skonštatoval, že uvedený nárok žalobcu bol riadne preukázaný
predloženými listinnými dôkazmi, ktorý nebol ničím spochybnený, pretože žalovaný v konaní neuplatnil



žiadne prostriedky procesnej obrany. Na uvedenom základe za použitia § 44 ods. 1, § 42 ods. 1 písm.
a), § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 111,79
eura spolu s úrokmi z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúr, tak ako boli
uplatnené v žalobe.

3. Súd prvej inštancie poznamenal, že právny predchodca žalobcu si voči žalovanému uplatnil faktúrou
č. 7609734779, splatnou 25.11.2016, za zúčtovacie obdobie od 8.10.2016 do 7.11. 2016, aj zmluvnú
pokutu vo výške 175,35 eura. Ustálil, že v zmysle Dodatku k Zmluve a všeobecných podmienok bola
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnutá pre prípad porušenia záväzku viazanosti
zmluvná pokuta vo výške 218 eur, pričom na základe tohto dodatku bol žalovanému poskytovaný
program služieb označený ako Happy S NAJ a taktiež mu bol poskytnutý mobilný telefón LG Spirit.
Podotkol, že žalovaný sa zaviazal k viazanosti na obdobie 24 mesiacov. Podľa bodu 3 Dodatku k Zmluve
sa porušením záväzku viazanosti rozumie výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná
osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie
telefónneho čísla do iného podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácii a nezaplatenie
ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti; základom pre výpočet zmluvnej pokuty bola suma
špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňovala benefity poskytnuté účastníkovi podľa dodatku; zmluvná
pokuta v zmysle tabuľky č. 1 Dodatku k Zmluve bola dohodnutá vo výške 218 eur ako základ, resp.
počiatočná suma, ktorá bude klesať.

4. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na predmet podnikania
právneho predchodcu žalobcu, bolo nutné na zmluvný vzťah v prejednávanom spore aplikovať § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom, má
postavenie spotrebiteľa, ktorý pri uzatváraní Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Pripomenul, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na
základe Zmluvy a Dodatku k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že žalovaný ako spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť, nemal možnosť jej prijatia alebo odmietnutia, avšak musel prijať celý
komplex dojednaní ustanovených v Zmluve, všeobecných obchodných podmienkach a cenníku, a preto
sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Poznamenal, že základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

5. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v prejednávanom spore zmluvná pokuta spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v nepros-pech spotrebiteľa,
a to vzhľadom na skutočnosť, že zmluvnou pokutou je sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, teda
spotrebiteľ, čo okrem iného umožňuje žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení takmer akejkoľvek
povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy strán. Podotkol, že
na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia povinnosti
vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia
povinnosti. Mal za to, že dojednaná zmluvná pokuta nezohľadňuje závažnosť porušenia zmluvnej
povinnosti, výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viaže sa iba na moment porušenia
poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich obnovenia, teda výrazne znevýhodňuje
spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej sume.
Uviedol, že nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Dodal, že zo žalobcom predloženej faktúry navyše nie je zrejmé, za aké
porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná, a teda nie je možné overiť správnosť
výpočtu zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti ďalej skonštatoval, že vzhľadom na charakter zmluvnej
pokuty ako inštitútu zabezpečenia záväzku nemožno považovať za dôvodný argument žalobcu, že
žalovaný uzatvorením dodatku získal benefity, najmä týkajúce sa zliav zo štandardných poplatkov za
poskytnuté telekomuni-kačné služby a zľavy z ceny mobilného telefónu; dohoda o cene poskytnutých
telekomunikač-ných zariadení je ich kúpnou cenou a inštitút zmluvnej pokuty nemožno s kúpnou cenou
stotožňovať. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spôsob výpočtu redukovanej zmluvnej pokuty tak,
ako je uvedený v bode 3 Dodatku k Zmluve, je formulovaný spôsobom, ktorý je pre bežného spotrebiteľa
nezrozumiteľný.



6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie zmluvné dojednanie obsiahnuté v Dodatku k Zmluve,
ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a za použitia § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1 až ods. 5, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 175,35 eura zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a čiastočne úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil, pričom ani z doterajšieho priebehu sporu
nevyplýva, že by žalovanému trovy konania vznikli (napr. z titulu zaplateného súdneho poplatku, trov
právneho zastúpenia a pod.).

7. Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobe v časti o zaplatenie 175,35 eura vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení
a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že právny predchodca
žalobcu a žalovaný si dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je
definovaný v bode 3. Dodatku k Zmluve, pričom porušením tohto záväzku sa rozumie okrem iného
aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe čoho
vzniká dodávateľovi právo na odstúpenie od Zmluvy. Podotkol, že žalovaný sa dostal do omeškania s
platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, avšak súd prvej inštancie toto
porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Bol názoru, že súd prvej inštancie pochybil, nakoľko
nereflektoval požiadavku uvedenú v § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka a hodnotil neprijateľnosť
podmienky, ktorej obsahom bolo dojednanie zmluvnej pokuty, v čisto všeobecnej rovine, pričom sa
nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti. Zdôraznil, že spôsob, akým
došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute je individuálnym dojednaním zmluvnej pokuty, a to
najmä z dôvodu, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo
širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu bola následne logicky napočítaná suma zmluvnej
pokuty. Mal za to, že zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá právnemu
predchodcovi žalobcu vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu; škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá vznikla v dôsledku
poskytnutia iných služieb za akciové ceny, práve s ohľadom na dobu viazanosti. Argumentoval, že
zmluvnou pokutou si právny predchodca žalobcu zabezpečil zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo
stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté
v rámci zvýhodnenej ceny, pričom mal za zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky
zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby, a
v prípade nesplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové
zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná
pokuta v zníženej výške 175,35 eura, t.j. so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti,
t.j. bola vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty určenej v dodatku
sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, t.j. do doby prerušenia
poskytovania služieb. Bol názoru, že vzorec výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 dodatku k Zmluve je úplne
jasný a určitý.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 26.5.2020
(§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



10. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

11. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
svojho záväzku; zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní
svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j.
pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), pretože ak bude
zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná
pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzo-vaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa
ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta
môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom
zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody.

12. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva,
že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 15.12.2015 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb č. 9005012429 spolu s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 15.12.2015, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu poskytnutých služieb riadne a
včas.

13. V posudzovanej veci je tiež nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z
občianskoprávneho vzťahu; medzi stranami sporu bola totiž uzatvorená štandardná formulárová
spotrebiteľská zmluva. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné dojednania
majúce charakter podmienok potenciálne spôsobilých vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Niet pochybností ani
o tom, že spotrebiteľ je v kontraktačnom procese slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu
neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu o podmienkach zmluvy, ktorá
bola naformulovaná dodávateľom vopred; súčasťou Zmluvy sú zmluvné dojednania majúce charakter
obchodných podmienok žalobcu, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko sú vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov.

14. Podľa Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb a všeobecných podmienok žalobcu
bola medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dohodnutá zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma,
ktorá bude klesať) vo výške 218 eur a to pre prípad porušenia záväzku viazanosti. Podľa bodu 3.
Dodatku porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná
osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie
telefónneho čísla do iného podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácii a nezaplatenie
ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. Na základe Dodatku k Zmluve (tabuľka č. 1) bol
žalovanému poskytovaný program služieb označený ako Happy S NAJ a poskytnutý mobilný telefón
LG Spirit; žalovaný sa zaviazal k viazanosti na obdobie 24 mesiacov. Podľa bodu 3 Dodatku základom
pre výpočet zmluvnej pokuty je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté
účastníkovi podľa tohto dodatku; vzorec na výpočet zmluvnej pokuty je: Vyúčtovaná suma zmluvnej
pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti
x základ pre výpočet).

15. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením nároku zo zmluvnej pokuty ako zmluvnej
podmienky spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pre jej neurčitosť a nevyváženosť vo vzťahu k rôznym možnostiam porušenia zmluvných povinností
odberateľom služieb; ako totiž vyplynulo z vykonaného dokazovania, výška zmluvnej pokuty v Dodatku
k Zmluve o poskytovaní verejných služieb bola upravená v závislosti od počtu dní uplynutých z
doby viazanosti pri zohľadnení celkového počtu dní doby viazanosti, pričom bola viazaná výlučne
na porušenie konkrétnych zmluvných povinností majúcich bezprostredný vplyv na trvanie zmluvného
vzťahu (tzv. porušenie záväzku viazanosti). Za týchto podmienok potom nie je dohodnutá zmluvná
pokuta v Dodatku k Zmluve neprimerane vysokou sankciou spojenou s nesplnením záväzku žalovaného
ako spotrebiteľa a teda nepredstavuje ani zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného ako spotrebiteľa
v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluvy.



16. V súvislosti s posudzovaním rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán považuje
odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa zaplatením 1 eur doslovne "dostal" k mobilnému
zariadeniu, hoci jeho neakciová cena bola v sume 169 eur a od splatnosti prvej faktúry 24
mesačnej viazanosti dňa 25.1.2016 sa dostal do omeškania so zaplatením odplaty za využité služby
telekomunikačného operátora (celkovo nezaplatil faktúry za 5 po sebe nasledujúcich fakturačných
mesiacov), t.j. počas trvania viazanosti nezaplatil žiadnu odplatu za poskytnuté služby. V nadväznosti na
uvedené sa preto žiada pripomenúť výstižnú sentenciu z odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu
SR pripojeného k nálezu Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 547/2012, zo dňa 24.10.2013, že všeobecné
súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne
adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči
zdravému rozumu (v zmysle "ten chudák ani nevie, čo podpísal", ale "peniaze mohol zobrať"), a to sa už
dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti
zbavujú jeho zodpovednosti.

17. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalobcu v odvolaní, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 175,35 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel
opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

18. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1117230558

  1. 12. 2. 2019Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 17Csp/80/2017 z 12. 2. 2019zmenené
  2. 25. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/131/2019 z 25. 5. 2020 (toto rozhodnutie)
  3. 25. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/131/2019 z 25. 5. 2020