Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/197/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118200085 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118200085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Ul. 29. Augusta 1/A, Bratislava IČO: 31 338 976, proti žalovanému B.. G. L., T. XX, R., o zaplatenie 396,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/7/2018-149 zo dňa 6.5.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/7/2018-149 zo dňa 6.5.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 396,- EUR a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa stal majiteľom cenných papierov na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, na základe privatizácie sa stal majiteľom investičných kupónov (§ 22 cit. zák.). V konaní nebolo sporným, že žalovanému zriadilo Stredisko cenných papierov SR, a.s. dňa 25.4.1993 zo zákona účet majiteľa cenných papierov č. 700027898701, a to v súvislosti s vedením cenných papierov, ktorých majiteľom sa stal žalovaný kupónovou privatizáciou. Zákon č. 600/1992 Zb. bol zrušený a nahradený zákonom č. 566/2001 Z.z., podľa ktorého ust. § 164a ods. 3 sa účet majiteľa zriadený podľa z.č. 600/1992 Zb. považoval za evidenciu podľa § 99 ods. 3 z.č. 566/2001 Z.z., ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu. Z uvedeného vyplývalo, že účet žalovaného zriadený zákonom č. 600/1992 Zb. sa považoval pri aplikácii prechodných a záverečných ustanovení za účet majiteľa cenných papierov vedený žalobcom podľa § 99 ods. 3 z.č. 566/2001 Z.z. Pokiaľ išlo o výhrady žalovaného ohľadom ochrany práv spotrebiteľa a vznesenú námietku premlčania, súd prvej inštancie uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevznikol na základe zmluvy, ale zo zákona. Povinnosť zriadiť účet majiteľa cenných papierov vznikla Stredisku cenných papierov SR, a.s., ktorý je predchodcom žalobcu a následne bol účet majiteľa cenných papierov vedený žalobcom pre žalovaného v súlade s prechodnými a záverečnými ustanoveniami z.č. 566/2001 (§ 164a ods. 3). V čase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov sa podľa platnej legislatívy nevyžadovala písomná forma uzavretia zmluvy a záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol podľa § 489 Občianskeho zákonníka na základe inej právnej skutočnosti uvedenej v zákone, ktorou bolo zriadenie účtu majiteľa cenných papierov žalovanému. Z uvedeného vyplývalo, že na vzťah žalobcu a žalovaného z vedenia účtu majiteľa cenných papierov nebolo možné vztiahnuť právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv, pretože akýkoľvek zmluvný základ tu absentuje a ďalej, že na vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol a vyplýva priamo zo zákona o cenných papieroch bolo potrebné aplikovať Obchodný zákonník. 2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na daný právny vzťah, ktorý naviac nemožno považovať ani za spotrebiteľský, vzniknutý podľa pôvodného zákona o cenných papieroch, sa riadi právnou úpravou Obchodného zákonníka, ktorý v ust. § 397 stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu, a tá sa potom uplatní i v prípade práva uplatneného v tomto konaní. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie odmeny za vedenie účtu majiteľa v roku 2013 a 2014 nie je premlčaný a námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. Pretože v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná a v prípade odmeny za služby vedenia účtu začala v súlade s § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti), teda od splatnosti faktúr, ktorými boli odmeny vyúčtované, t.j. od 1.3.2014 a od 1.3.2015, uplynuli premlčacie doby dňom 28.2.2018 a 28.2.2019. Žaloba, ktorou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie odmeny bola podaná dňa 3.1.2018, teda pred uplynutím premlčacej doby tak v prípade odmeny za obdobie roku 2013, ako aj odmeny za obdobie roku 2014. Pre úplnosť súd poukázal na § 340 ods. 1, Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca požiadal žalovaného o plnenie prostredníctvom faktúr, ktoré žalovanému doručil (žalovaným nesporovaná skutková okolnosť), pričom v nich určil splatnosť odmeny za poskytnuté služby vedenia účtu majiteľa. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný právny základ nároku na zaplatenie odplaty za službu vedenia účtu majiteľa tu súd uviedol, že tak podľa pôvodného zákona o cenách (600/1992 Zb.), ako aj podľa ust. § 99 ods. 8 v spojení s ust. § 164a ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. sa vedenie účtu majiteľa cenných papierov považovalo a považuje sa službu odplatnú. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že práva a povinnosti strán sporu vyplývali priamo zo zákona a na základe odkazu v § 103 ods. 6, zák. č. 566/2001 Z.z. boli záväzne vymedzené tiež prevádzkovým poriadkom žalobcu. Odplatu za vykonávanie svojich činností, medzi ktoré patrí aj služba vedenia účtu majiteľa, ktorej odplata je predmetom tohto konania, bol žalobca oprávnený stanoviť prevádzkovým poriadkom, resp. na základe tam uvedeného splnomocňovacieho ustanovenia v osobitnom dokumente. Prevádzkový poriadok v časti I. článku 16, stanovoval všeobecnú odplatnosť žalobcom poskytovaných služieb (pokiaľ zákon alebo osobitný predpis neustanovoval inak), pričom čo do výšky odplaty odkazoval na Cenník služieb. Žalobca poskytoval službu vedenia účtu za cenu stanovenú Cenníkom služieb centrálneho depozitára, ktorý schvaľuje dozorná rada žalobcu a je zverejnený na web stránke žalobcu. Cenník, na základe ktorého žalobca určuje výšku poplatkov za služby, vzniká podľa postupu schváleného v súlade s ust. § 103 ods. 3 z.č. 566/2001 Z.z. Národnou bankou Slovenska. Žalobca uviedol, že pri stanovení výšky poplatkov postupoval v súlade s § 103 z.č. 566/2001 Z.z. a pod dohľadom Národnej banky Slovenska, ktoré tvrdenia žalovaný nesporoval. Žalobca si tým, že viedol pre žalovaného v rokoch 2013 a 2014 účet majiteľa cenných papierov plnil svoju zákonnú povinnosť a žalovaný bol preto povinný za službu vedenia účtu majiteľa zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške vyplývajúcej z cenníka služieb žalobcu. Výška poplatku bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov (súčet súčinov menovitá hodnota x počet kusov cenných papierov pre každú emisiu) evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období (výpis z účtu majiteľa za relevantné obdobie). Išlo o objektívne kritéria, ktoré sú žalobcovi známe, nakoľko tieto údaje sú evidované v evidencii žalobcu. Čo sa týkalo výšky odplaty za službu vedenia účtu majiteľa cenných papierov poskytnutej žalobcom žalovanému, aj keď táto nebola medzi stranami výslovne dohodnutá, úprava v prevádzkovom poriadku žalobcu v spojení s cenníkom služieb, na ktorý prevádzkový poriadok odkazuje, a ktorý cenník je žalobcom zverejňovaný na jeho webovom sídle, bol podľa názoru súdu je dostatočný spôsob určenia ceny v zmysle zákona o cenách. Žalobca totiž určil výšku odplaty za službu poskytovanú žalovanému kontinuálne od roku 1993 (vtedy ešte právnym predchodcom žalobcu SCP SR, a.s.) na základe zákona, resp. spôsobom určeným zákonom. Pokiaľ žalovaný namietal jednostrannosť určenia výšky odplaty cenníkom žalobcu schváleným podľa prevádzkového poriadku, bolo potrebné uviesť, že takýto postup určenia výšky odplaty je postupom zákonom upraveným, teda ním predvídaným a keďže zákonodarca určil žalobcovi povinnosť viesť účty majiteľov cenných papierov a túto službu poňal ako odplatnú, stanovil aj spôsob určenia odplaty, práve cestou úpravy prevádzkového poriadku, ktorý je záväzný pre fyzické a právnické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov, teda je záväzný zo zákona aj pre žalovaného a na základe prevádzkového poriadku vydaného cenníka služieb. 4. Pokiaľ bol teda žalobca zo zákona povinný poskytovať služby vedenia majiteľa účtu, bol oprávnený aj využiť zákonnú úpravu o odplatnosti poskytovania takejto služby. Žalobca odplatu za služby vedenia účtu majiteľa žalovanému vyfakturoval, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú faktúrami č. 1300128932 a č. 140097222, splatnými dňa 28.2.2014 a dňa 28.2.2015, každá v sume 198,- EUR. Žalovaný nesporoval, že mu žalobca v rokoch 2013 a 2014 poskytoval službu vedenia účtu majiteľa, ani nesporoval správnosť výpočtu výšky odplaty za službu vedenia účtu majiteľa v závislosti od objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období a nakoniec nesporoval žalovaný ani samotný objem cenných papierov (ich menovitú hodnotu a počet) evidovaných na jeho účte majiteľa tak, ako z neho vychádzal žalobca pri určení výšky odplaty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že v roku 2013 a 2014 žalobca viedol pre žalovaného účet majiteľa cenných papierov v zmysle ust. § 105 z.č. 566/2001 Z.z. a na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 99 z.č. 566/2001 Z.z. a splnil svoju zákonnú povinnosť, na druhej strane žalovaný nezaplatil odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, považoval súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého z ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. je zrejmé, že v zákone nie je taxatívne uvedené, kto má platiť odplatu za spoplatňované služby. Zákon neupravuje odplatu za vedenie majetkového účtu, neurčuje povinnosť, že odplatu za vedenie majetkového účtu má platiť majiteľ majetkového účtu. Centrálny depozitár cenných papierov má právo na odplatu iba za výkon tých činností, ktorú sú uvedené v povolení na vznik a činnosť Centrálneho depozitára cenných papierov. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, či prevádzkový poriadok a najmä cenník spoplatňovania služieb nie je v rozpore s Ústavou SR. Centrálny depozitár cenných papierov neuzatvoril dohodu o vedené a účtovaní poplatkov za vedenie majetkového účtu s majiteľom účtu, pričom nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie poplatku od majiteľa účtu. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Obdo/42/2015 z 8.6.2016 na to, že na právny vzťah medzi stranami sporu sa vzťahuje právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, súd odignoroval niektoré paragrafy, pričom Centrálny depozitár neumožnil bezodplatný prevod na člena Centrálneho depozitára pred rozhodnutím o spoplatňovaní majetkového účtu a vytvoril tak nevýhodné podmienky pre majiteľov majetkových účtov cenných papierov. 6. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že Stredisko cenných papierov bolo povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie. Vzhľadom k tomu, že zriadenie účtu majiteľa cenných papierov bolo realizované ex lege, písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu majiteľa zákon nevyžadoval. Žalobca poukázal na cenník, ktorý je vyhotovovaný v zmysle platných stanov a postupom podľa Prevádzkového poriadku schváleného NBS právoplatným rozhodnutím, pretože výlučne NBS je v súlade so zákonom o cenných papieroch orgánom dohľadu nad činnosťou Centrálneho depozitára cenných papierov. Cenné papiere bolo možné bezodplatne previesť od roku 2009, pričom táto možnosť bola prostredníctvom novelizácie zákona viackrát predlžovaná. Definitívny termín ukončenia možnosti bezodplatných prevodov bol stanovený na deň 30.6.2016, pričom túto možnosť žalovaný v zákonom stanovenej lehote nevyužil, čím žalobcovi vzniklo právo na odplatu za poskytnutú službu. 7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu opakovane poukázal na znenie § 56 ods. 7 a to, že zriadenie účtu majiteľa cenných papierov žalobca zriadil bezodplatne, ale na ostatné činnosti, ktoré chcel spoplatňovať, bola nutnosť uzavretia zmluvy. Túto svoju zákonnú povinnosť žalobca nesplnil, ale napriek tomu začal vyžadovať bez uzatvorenia zmluvy úhradu poplatkov za vedenie majetkového účtu. 8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.2.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca viedol v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. pre žalovaného v rokoch 2013 a 2014 účet majiteľa cenných papierov č. 700027898701, v súvislosti s vedením cenných papierov, ktorých majiteľom sa stal žalovaný kupónovou privatizáciou. Z vykonaného dokazovania rovnako vyplýva, že ročná odplata za vedenie účtu podľa čl. 16 ods. 16.3 cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR predstavovala sumu 198,- EUR. Túto odplatu žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1300128932 splatnou dňa 28.2.2014 a faktúrou č. 1400097222 splatnou dňa 28.2.2015. V tejto súvislosti treba poznamenať, že právny vzťah medzi žalobcom a Strediskom cenných papierov vznikol zo zákona, podľa ktorého bolo Stredisko cenných papierov povinné evidovať zaknihované cenné papiere a viesť ich evidenciu na účtoch majiteľov cenných papierov. Na základe uvedeného bol teda zo zákona dňa 25.4.1993 Strediskom cenných papierov zriadený účet majiteľa cenných papierov, vedený na meno žalovaného. Právo na odplatu za vedenie účtov majiteľov cenných papierov, ktorým Centrálny depozitár cenných papierov bezodplatne zriadilo a viedlo účty podľa zák. č. 600/1992 Zb. bolo priznané § 164a ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., ktoré uvádza, že účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov (600/1992 Zb.) sa považuje za evidenciu podľa § 99 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu. Cenník je vyhotovovaný v zmysle platných stanov a postupom podľa Prevádzkového poriadku schváleného NBS, ako orgánom dohľadu nad činnosťou Centrálneho depozitára cenných papierov. Odvolací súd uvádza, že žalobca pri stanovení výšky poplatkov postupoval v súlade s § 103 zák. č. 566/2001 Z.z. a pod dohľadom NBS. Cena tejto služby nie je určovaná dohodou účastníkov záväzkového vzťahu, považuje sa za záväznú, keďže bola určená zákonom predpokladaným spôsobom, Centrálny depozitár cenných papierov nebol teda povinný uzatvoriť dohodu o vedení a účtovaní poplatkov za vedenie majetkového účtu s majiteľom účtu, teda žalovaným. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o aplikácii Obchodného zákonníka vo vzťahu so vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný a vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, ako i z hore uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne nevznikli. 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).