Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/20/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010423 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1119010423.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného V. N., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/30/2019 zo dňa 26.11.2019, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 02. 07. 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému V. N., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., C. ulica č. XX, u k l a d á podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 a § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/30/2019 zo dňa 26.11.2019 bol obžalovaný V. N. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že v čase okolo 04.30 h dňa 29.08.2018 v Bratislave na Limbovej ulici - konkrétne pri zastávke MHD U. suchom mlyne, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov sotil poškodeného D. B., následne poškodeného D. B. počas strkanice kopol nohou do jeho ľavého kolena, v dôsledku čoho spadol poškodený na zem, kde ho obvinený raz zovretou päsťou ľavej ruky udrel do nosa, ktorý mu začal krvácať a raz zovretou päsťou udrel do oblasti tváre, pričom keď si poškodený sklonil hlavu, sediac pri tom stále na zemi, ho obžalovaný otvorenou dlaňou raz udrel do zátylku hlavy, čím svojím konaním spôsobil poškodenému D. B. podľa vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumu hlavy kontúziu (narazenia) tváre bez poruchy vedomia, kontúziu (narazenie) nosa s krvácaním, kontúziu (narazenie) ľavého kolena s léziou chrupavky jabĺčka a rozsiahlou kontúzno-edematóznou zónou v laterárnej kontúre laterálneho kondylu stehennej kosti s miskovitou impresiou kortikalis (povrchovej vrstvy kosti) s dobou liečenia 28 dní so sťažením obvyklého spôsobu života poškodeného bolestivosťou kolena, výpotkom v ľavom kolene, obmedzením pohyblivosti ľavého kolena, nevykonávaním pracovnej činnosti od 29.08.2018 do 30.09.2018, obmedzením chôdze, samoobslužných činností, nutnosťou opakovaných návštev u lekára, najmä počas prvých 15 - 20 dní od vzniku úrazu. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 800,- €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, vo výške 173,76,- €. Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku podal odvolanie obžalovaný V. N. proti výroku o vine i treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom odvolanie bolo písomne odôvodnené obhajkyňou, a to nasledovne: Podľa názoru obhajoby nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že došlo k spáchaniu skutku tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku a nebol preukázaný úmysel obžalovaného ublížiť poškodenému na zdraví. Obžalovaný a poškodený sú od detstva blízki kamaráti a nikdy medzi nimi nedošlo k fyzickému napadnutiu. Ako vyplýva z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, poškodený vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a aj v predmetný večer bol značne opitý - v čase skutku bol poškodený v stave strednej opilosti. Opitý človek sa stáva hlučným, neohľaduplným. Povie „do očí“ veci, ktoré by inak nepovedal, aby druhých nezranil, neurazil. U agresívnejších jedincov môže negatívna fáza viesť ku hľadaniu vinníka a prípadne ku trestaniu a výtržnostiam. Podľa znaleckého posudku doc. L.. N. č. XX/XXXX, v odpovedi na otázku č. 1 znalec uvádza, že poranenie kolena mohlo vzniknúť nielen kopnutím, ale mohlo vzniknúť aj pri páde (hoci toto považuje za menej pravdepodobné, ale len vzhľadom na výpovede, nie charakter zranenia, znalec túto verziu pádu teda nevylúčil). Z vykonaných dôkazov nebol preukázaný úmysel obžalovaného ublížiť na zdraví poškodenému. Okresný súd nezobral do úvahy hodnotu alkoholu v krvi poškodeného a stratu rovnováhy, ktorú alkohol v tomto množstve spôsobuje. Rovnako tak poškodený mohol mať skreslené vnímanie s poukazom na príznaky tohto stupňa opilosti uvedené vyššie. Obhajoba poukazuje i na to, že obžalovaný meria 165 cm, poškodený je veľkej telesnej väzby a meria minimálne 190 cm. Pokiaľ okresný súd poukázal na to, že obžalovaný má sklony k násilnému správaniu vzhľadom na predchádzajúce postihnutie za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tak, že dal „facku“, čo bolo vyhodnotené ako drobné napadnutie, obžalovaný si na tento incident nespomína, išlo o udalosť z roku 2015, pričom podľa ustálenej judikatúry nie je na preukázanie viny možné ako dôkaz použiť predchádzajúce odsúdenie. Obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nijakým spôsobom nepáchal trestnú činnosť, prejedávanie tejto veci v trestnom konaní vníma mimoriadne citlivo. Ak prvostupňový súd uvádza, že aj keby poškodený bol nútený ustupovať pred útokmi obžalovaného a zakopol by o obrubník, bolo by to v príčinnej súvislosti s útokom a nič by to nemenilo na tom, že ide o trestný čin. V tejto súvislosti obhajoba uvádza, že poškodený neustupoval z dôvodu útoku obžalovaného, ale cúval z toho dôvodu, že nedokázal stáť, keďže bol opitý. Aj keby cúval pred obžalovaným, čo však obžalovaný popiera, nebol by potom preukázaný priamy ani nepriamy úmysel obžalovaného vo vzťahu k ublíženiu na zdraví, a také konanie by mohlo byt hodnotené nanajvýš ako vedomá nedbanlivosť, potom by však nešlo o trestný čin, nakoľko ako trestný čin je v prípade nedbanlivostného zavinenia kvalifikované len ťažké ublíženie na zdraví, čo v tomto prípade splnené nie je. Keďže ide o úmyselný trestný čin, nestačí, že páchateľ o možnosti spôsobiť ujmu na zdraví mohol vedieť. Obžalovanému teda nie je možné pričítať nepriamy úmysel, ale nanajvýš vedomú nedbanlivosť. Z hľadiska subjektívnej stránky treba mať za to, že úmysel obžalovaného smeroval k vyjadreniu nesúhlasu so správaním poškodeného (facka na zátylok, ľahké udretie do tváre) a ublíženie na zdraví (poranenie kolena) bolo iba nezamýšľaný, nedbanlivostný následok. Iné zranenie ako poranenie kolena si u poškodeného nevyžiadalo obmedzenie bežného života. Obžalovaný nemal v žiadnom prípade úmysel ublížiť svojmu kamarátovi, poškodenému na zdraví. Obžalovaný a poškodený sa vzájomne navštevovali, dokonca ich poznali rodičia a bolo bežné, že prišli k jeden k rodičom druhého a prípadne jeden v domácnosti druhého aj prenocovali. Keďže poškodený bol opitý, vyvolával hádky, čo viedlo k vzájomnej roztržke. O tom, že obžalovaný nemal v úmysle poškodenému ublížiť na zdraví svedčí aj správanie obžalovaného po skutku, keď zostal s poškodeným, počkal na hliadku a lekársku pomôcť. Vzhľadom na uvedené pochybnosti o správnosti skutkových zistení a nedostatočne preukázanému úmyslu obžalovaného ublížiť na zdraví poškodenému obhajoba navrhuje, aby bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Zároveň však, pre prípad, ak súd uzná vinu obžalovaného za preukázanú, navrhuje, aby vzhľadom na charakter veci a doterajší život obžalovaného súd upustil od jeho potrestania, nakoľko už prejednanie veci pred súdom je dostatočnou výstrahou a ponaučením pre obžalovaného. Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 20.02.2020. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na písomných dôvodoch odvolania. Je toho názoru, že zo strany obžalovaného nebol preukázaný žiadny úmysel spôsobiť svojmu veľmi blízkemu kamarátovi ešte z detstva ublíženie na zdraví tak, ako je to uvedené v obžalobe, resp. v rozsudku súdu prvého stupňa. Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že sám poškodený si nebol istý, ako došlo k ublíženiu na zdraví, pričom aj znalec pripustil, že poškodenie kolena mohlo vzniknúť aj pádom na zem. Súčasne dala do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Tdo/23/2012, v ktorom sa riešila problematika úmyselného a nedbanlivostného zavinenia vo vzťahu k ublíženiu na zdraví. Záverom navrhla, aby krajský súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne, ak by došiel k inému záveru, navrhla v prípade uznania viny upustiť od potrestania. Prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko rozsudok prvého stupňa považuje za správny a zákonný. Napokon obžalovaný sa stotožnil s názorom svojej obhajkyne a doplnil, že v živote by nechcel ublížiť svojmu kamarátovi na zdraví, tento incident považoval iba za „komédiu", ktorá sa uskutočnila v tom čase, pričom obaja mali vypité. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a/ pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d/ ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e/ ak je uložený trest neprimeraný, alebo f/ ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním podaným obžalovaným proti výroku o vine, treste a predchádzajúcemu konaniu prvostupňového súdu, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k výroku o treste a na jeho základe musel byť zrušený rozsudok práve v uvedenom výroku, keďže napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. Odvolací súd na základe vlastných zistení ohľadom posúdenia prejednávanej veci uvádza nasledujúce skutočnosti. I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti. Odvolací súd má na základe dokazovania, vykonaného na prvostupňovom súde za to, že týmto bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona). Z vykonaných dôkazov je podľa odvolacieho súdu zrejmé a bezpochyby preukázané, že v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku obžalovaný V. N. po predchádzajúcej hádke úmyselným konaním ublížil na zdraví poškodenému D. B., a to formou kopnutia nohou do jeho ľavého kolena, v dôsledku čoho spadol poškodený na zem, kde ho obžalovaný raz zovretou päsťou ľavej ruky udrel do nosa, ktorý poškodenému začal krvácať a raz zovretou päsťou udrel do oblasti tváre, pričom keď si poškodený sklonil hlavu, sediac pri tom stále na zemi, ho obžalovaný otvorenou dlaňou raz udrel do zátylku hlavy, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na podrobne vyhodnotené dôkazy jednotlivo i v ich súvislosti tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku. Krajský súd v tomto smere poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, pričom odvolací súd zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami. Obžalovaný V. N. je zo spáchania predmetného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného, ktorý popísal priebeh celej udalosti tak, ako tento vyplýva zo znenia skutkovej vety s tým, že na strane poškodeného nebol zistený žiadny relevantný motív, pre ktorý by chcel prípadnou nepravdivou výpoveďou obžalovanému uškodiť, resp. priťažiť. Nemožno obísť ani fakt, že obžalovaný čiastočne doznal konflikt s poškodeným, v dôsledku ktorého poškodeného jednak odsotil a jednak mu dal facku po zátylku a potom mu dal ešte jednu facku spredu, na čo poškodenému začala tiecť krv z nosa. Okresný súd správne poukázal aj na rozpory vo výpovediach obžalovaného z prípravného konania a z hlavného pojednávania, ktoré nezrovnalosti však obžalovaný logicky a vierohodne nevysvetlil. Ohľadom zranenia poškodeného boli zadovážené jednak lekárske správy, ale i znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo - odvetvia chirurgia a traumatológia doc. L.. L. N., PhD., MPH, ktorý konštatoval jednotlivé poranenia poškodeného s tým, že poranenie hlavy a tváre vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou mechanický násilím - pravdepodobne úderom do postihnutej časti tváre a poranenie ľavého kolena vzniklo pôsobením mechanického násilia na prednú časť kolena - úderom alebo kopnutím. Verzia, že vyššie uvedené poranenia mohli vzniknúť aj sekundárne - pri páde, je vzhľadom na výpovede poškodeného a obžalovaného menej pravdepodobná, pričom liečba poškodeného prebiehala od 29.08.2018 do 25.09.2018 a poškodený pre bolestivosť a obmedzenie ľavého kolena nevykonával svoju pracovnú činnosť od 29.08.2018 do 30.09.2018. Zvyčajný spôsob života poškodeného bol sťažený bolestivosťou kolena, výpotkom v ľavom kolene a obmedzením jeho pohyblivosti, ktoré ťažkosti poškodeného obmedzovali najmä počas prvých 15-20 dní od vzniku úrazu, najmä obmedzením chôdze, samoobslužných činností, výkonu práce, bolestivosťou a nutnosťou opakovaných návštev u lekára. Pokiaľ sa týka ovplyvnenia obžalovaného i poškodeného požitím alkoholu, je potrebné konštatovať, že zápisy o dychových skúškach nasvedčujú, že konfliktu a samotnému ublíženiu na zdraví poškodenému došlo po tom, ako obidvaja preukázateľne požili alkoholické nápoje, ktoré boli veľmi pravdepodobne spúšťačom vzájomného (zraneniu predchádzajúceho) konfliktu, najprv verbálneho a napokon i fyzického. Vyššie uvedené úvahy preto jednoznačne smerujú k záveru, že pri ustálení skutkového deja a pri právnom posúdení konania obžalovaného prvostupňový súd nepochybil a správne počínanie obžalovaného ustálil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný formou nepriameho úmyslu. II. K výroku o treste. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Prvostupňový súd uložil obžalovanému v napadnutom rozsudku peňažný trest vo výmere 800.- eur s ustanovením alternatívneho - náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ustanovenia § 34 ods. 6 a § 56 ods. 2 Trestného zákona síce umožňujú v danom prípade uloženie peňažného trestu, avšak súčasne je nutné upozorniť aj na to, že samotným výrokom o treste bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. Porušenie ustanovenia Trestného zákona spočíva v tom, že okresný súd nesprávne „skombinoval“ odseky 1 a 2 §-u 56 Trestného zákona, hoci v danom prípade obžalovaný ako páchateľ úmyselného trestného činu nezískal ani sa nesnažil získať majetkový prospech, z čoho je zrejmé, že peňažný trest mal byť ukladaný len s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona. Zároveň, v odôvodnení napadnutého rozsudku sa konštatuje, že okresný súd nezistil na strane obžalovaného poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť, avšak s ohľadom na uvedenú rovnováhu (absenciu) týchto okolností malo byť správne vo výroku o treste uvedené aj ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona. Na uvedenom základe krajský súd preto sám rozhodol o uložení trestu tak, aby výrok o treste zodpovedal zákonu a bol vymeraný vo výške, ktorá zodpovedá zásade primeranosti. Odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené zákonné ustanovenia (ohľadom trestu) v spojitosti so zistenými okolnosťami, pomermi obžalovaného, jeho doterajším životom, absenciou akéhokoľvek predchádzajúceho odsúdenia a neexistenciou priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona vo svojom súhrne odôvodňujú záver o možnosti uloženia peňažného trestu vo výmere 800 eur s ustanovením 4-mesačného náhradného trestu odňatia slobody. Odvolací súd je toho názoru, že takto uložený trest je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom, je aj spravodlivým trestom, ktorý s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti môže viesť k dosiahnutiu účelu trestu z hľadiska požiadavky na zabezpečení tak generálnej, ako i individuálnej prevencie. III. K sťažnostným námietkam obhajoby. V spojitosti s polemizovaním obhajoby ohľadom údajného nepreukázania úmyslu na strane obžalovaného spôsobiť poškodenému ublíženie na zdraví, odvolací súd opätovne poukazuje na dôkaznú situáciu, a to predovšetkým na vierohodnú výpoveď poškodeného, podporenú i ďalšími dôkazmi (vrátane znaleckého dokazovania), ako i na nelogické tvrdenia obžalovaného tak, ako na ne poukázal i okresný súd s tým, že naviac, prvostupňový súd správne označil konanie páchateľa za konanie v nepriamom úmysle. V tomto zmysle je žiaduce poukázať na ustanovenie § 15 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Úvahy obhajoby o možnom poranení poškodeného jeho pádom je podľa vyjadrenia znalca menej pravdepodobný mechanizmus vzniku poranenia kolena, pravdepodobnejší je variant, uvádzaný aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku, teda vznik poranenia kopnutím do kolena poškodeného. Naviac, obžalovaný tvrdí, že sú s poškodeným kamaráti, čo ešte zvýrazňuje absenciu motívu na strane poškodeného, pre ktorý by chcel obžalovanému (svojmu kamarátovi) priťažiť. Obhajkyňa v odôvodnení odvolania rozvíja aj teoretické úvahy o ovplyvnení poškodeného požitím alkoholických nápojov a dokonca charakterizuje, ako sa opitý človek správa, čo je však otázka značne individuálna, a to o to viac, že po skutku bola u poškodeného zistená hodnota cca „len“ 1 promile alkoholu. Naviac, požitie alkoholu bolo zistené aj u obžalovaného, pričom nie je spochybňované, že ublíženiu na zdraví predchádzal vzájomný verbálny konflikt a vzájomná „strkanica“. Napokon, alternatívny návrh obhajkyne o prípadnom upustení od potrestania obžalovaného je vylúčený samotným znením zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak a/ páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, b/ prečin spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/20200101>, trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101>, alebo trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101>, c/ súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo d/ prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky. Vyššie uvedené okolnosti a znenie citovaného zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona jednoznačne smerujú k záveru, že podmienky pre takýto postup splnené nie sú - obžalovaný sa nepriznal a svoje konanie neoľutoval. Odvolací krajský súd záverom dodáva, že na základe včas podaného odvolania obžalovaného, ktoré bolo ustálené ako čiastočne dôvodné (hoci aj z iných dôvodov), musel byť rozsudok prvostupňového súdu odvolacím súdom zrušený vo výroku o treste a v tomto výroku i zmenený s tým, že odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Inak napadnutý rozsudok v ostatnej časti ostáva nezmenený. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.