Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/441/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203097 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1119203097.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. W. N. - Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - Mag. F. N. - Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, XXXX G., O. republika, zast. JUDr. Danielovu Ježovou, LL. M., PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská 13, Bratislava, a matka - PhDr. I. N. - Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J., t.č. T. XX, J., trvalý pobyt na území O. republiky na adrese: O. XA, XXXX E., zast. Dr. Miroslavom Králikom, advokátom, so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2P/4/2019-1188, zo dňa 05.07.2019, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením č. k. 2P/4/2019-1241 zo dňa 20.11.2019, sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie nariadil návrat maloletej B. W. N. - Y., nar. XX. XX. XXXX (ďalej „maloletá“), do krajiny jej obvyklého pobytu, do Rakúskej republiky. Zároveň nariadil matke maloletej, aby vrátila maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V prípade, že matka, v súlade s týmto výrokom maloletú na územie Rakúskej republiky nevráti, otec je oprávnený maloletú po uplynutí tejto lehoty prevziať za účelom jej vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletej na územie Rakúskej republiky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie ustálil krajinu obvyklého pobytu maloletej Rakúsko, pričom mal preukázané, že maloletá nemala na území Slovenskej republiky ani prechodný pobyt, nemala ho ani po presťahovaní sa matky s maloletou na Slovensko, matka má stále trvalý pobyt na území Rakúskej republiky, v byte jej priateľa N. C.. Maloletá je od narodenia evidenčne a právne viazaná na Rakúsko. Maloletá navštevovala od septembra 2014 do 27.07.2018 detskú škôlku obce G. am D., maloletá má zdravotné poistenie, nárok na detskú škôlku, základnú školu v Rakúsku; úmyslom obidvoch rodičov bolo založiť si rodinu v Rakúsku, maloletá až do rozchodu rodičov v lete 2018, bývala na území Rakúskej republiky, čím nadobudla obvyklý pobyt. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou matky, že otec maloletej nemá opatrovnícke práva k maloletej, pretože ich pred premiestnením fakticky osobne nevykonával. Dohoda rodičov o spôsobe fungovania ich rodiny (matka bola viac osobne s maloletou, otec viac pracoval, pričom aj matka pracovne pomáhala otcovi a otec sa o maloletú staral), o starostlivosť o spoločnú domácnosť, rodinu a maloletú, nie je skutočnosťou, ktorá by zakladala dôvodnosť tvrdenia matky, že otec sa o maloletú osobne nestaral a tým mu neprináležia rodičovské práva a povinnosti. O bežných veciach mohol a môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, o podstatných veciach sa vyžaduje súhlas každého z rodičov. Podstatnou vecou v živote maloletej je aj jej trvalé presťahovanie do iného štátu. V danej veci nateraz nemajú rodičia upravené práva a povinnosti rozhodnutím rakúskeho súdu. Konanie o návrhu matky zo dňa 20. 08. 2018, vedené na Okresnom súde Neusiedl am See, o zverenie maloletej do jej výlučnej starostlivosti, pod sp. zn. 1Ps/193/18i, ešte nie je právoplatne skončené. Rovnako ešte nie je rozhodnuté o návrhu rodičov na rozvod manželstva, ktoré sa taktiež vedie na Okresnom súde Neusiedl am See, pod sp. zn. 10C/111/18s. Na základe návrhu otca zo dňa 30. 01. 2019 Okresný súd Neusiedl am See, rozhodnutím č. k. 16Ps/ 51/19 v - 89 zo dňa 03. 05. 2019 upravil právo styku otca s maloletou a rodičom súčasne súd uložil absolvovať výchovné poradenstvo za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a zabráneniu konfliktov loajality. Na základe uvedených skutočností, konštatoval súd prvej inštancie, že ani jeden z rodičov nemá výhradné právo určiť alebo meniť obvyklý pobyt maloletej. Podľa súdu otec má opatrovnícke práva voči maloletej, ktoré nadobudol podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého má maloletá svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením na Slovensko. Opatrovnícke práva patria obom rodičom, nie iba matke, ako to matka namietala počas konania. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj skutočnosťou, či premiestnenie maloletej bolo vykonané neoprávnene, pričom na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že maloletá bola premiestnená bez jeho súhlasu, otec nesúhlasil s tým, aby maloletá žila na Slovensku, či už dočasne alebo natrvalo. U maloletej došlo presťahovaním na Slovensko bez súhlasu otca alebo Rakúskeho súdu, k neoprávnenému premiestneniu z krajiny jej obvyklého pobytu na Slovensko. Zo žiadneho rozhodnutia rakúskeho súdu nevplýva, že by súd konštatoval, že nie je potrebné nahradiť súhlas otca s trvalým vysťahovaním maloletej na Slovensko. Matka z opatrnosti na súd podala taký návrh na nahradenie súhlasu otca, avšak vo veci nebolo rozhodnuté. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou matky, že v danej veci existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletú vystavil duševnej ujme tým, že maloletá, vzhľadom na jej nízky vek a intenzívnu naviazanosť na matku, by návratom do Rakúska bez matky, utrpela emočnú traumu. Súd konštatoval, že toto vážne nebezpečenstvo musí preukázať ten rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a odmieta zabezpečiť jeho dobrovoľný návrat. Nestačí iba tvrdenie, že takéto nebezpečenstvo existuje, ale rodič ho musí doložiť relevantnými dôkazmi. Uvedenú skutočnosť matka nepreukázala, súd prvej inštancie sám takéto podozrenie nezistil, túto námietku matky vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že vzťah maloletej s octom je veľmi dobrý, blízky, majú sa radi, styk otca s maloletou sa realizoval najprv na základe neformálnej dohody rodičov na Slovensku aj v Rakúsku, bez akýchkoľvek problémov. Naviac poukázal na to, že počas návratového konania bolo rozhodnutím Okresného súdu Neusiedler am See, č.k. 16P/51/19-89, zo dňa 03.05.2019, upravené právo styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie pripustil , že otec nie je psychicky vysporiadaný s rozchodom rodičov a takto nespracované emócie sa potom v určitých situáciách môžu prejaviť v nekompetentnom správaní sa otca k maloletej - zaťahovaním maloletej do konfliktu medzi rodičmi, získavaním informácií v novom partnerskom vzťahu matky a prenášanie svojho smútku a flustrácie na maloletú, hrubé verbálne vyjadrovanie sa o matke a jej novom priateľovi, avšak ani takéto prípadné nekompetentné rodičovské správanie sa otca, nezakladá právny dôvod na nenariadenie návratu do krajiny jej obvyklého pobytu, ale dôvod na absolvovanie psychoterapie otcom, za účelom zdravého spracovania rozchodu rodičov, alebo výchovného poradenstva obom rodičom za účelom nastavenia efektívnej komunikácie a zabráneniu konfliktov loajality tak, ako aj rakúsky súd obom rodičom uložil. V prípade návratu by sa maloletá nevrátila do neznámej, vojnou zmietanej krajiny, ale do mierovej demokratickej krajiny, ktorú od malička dôverne pozná, pozná jej jazyk, je štátnou občiankou tejto krajiny. Vrátila by sa pre ňu do známeho a bezpečného prostredia. Súd prvej inštancie zistil, že otec v prospech matky, za účelom zabezpečenia bývania pre ňu a maloletú v Rakúsku, v obci T. alebo G. am D., zložil do notárskej úschovy spolu sumu 9.650 €. Súd prvej inštancie zhodne s názorom prokurátorky, uvedeným počas konania, má za to, že uvedený právny stav spôsobila matka, ktorá je povinná zobrať zodpovednosť za tento stav, vrátane finančných nákladov spojených s právnou nápravou tohto stavu. Nie je možné, aby otec maloletej v celom rozsahu hradil náklady spojené so zabezpečením presťahovania a následného bývania matky s maloletou v Rakúsku. Obaja rodičia v zdravej miere by mali participovať finančne na úhrade nákladov spojených s presťahovaním sa maloletej do Rakúska a zabezpečením primeraného bývania, kým nebude mať matka postavený byt v Rakúsku v obci T., do ktorého sa plánuje nasťahovať na jar 2020. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 2. Opravným uznesením súd prvej inštancie (č.k. 2P/4/2019-1241 zo dňa 20.11.2019), opravil meno rodičov a maloletej, ktoré má byť správne „N.-Y.“. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Namietala ustálenie obvyklého pobytu maloletej v Rakúsku, ktorý súd prvej inštancie určil nesprávne. Súd prvej inštancie nezohľadnil jednotlivé dôkazy, pričom poukázala na to, že pobyt maloletej je viazaný k pobytu matky. Súhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že sa maloletá viac času, v období od septembra 2014 do júla 2018, zdržiavala pred premiestnením sa do Bratislavy, v Rakúsku, avšak to bolo z dôvodu toho, že navštevovala predškolské zariadenie. Na základnú školu mala nastúpiť maloletá do Bratislavy, či by už k premiestneniu došlo alebo nie. Tým boli vyvrátené tvrdenia otca, že mala zabezpečené miesto v základnej škole. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nesprávne ustálil. Poukázala na to, že sa na Slovensku maloletá zdržuje po dobu vyše jedného roka. Maloletá v súčasnosti trávi dni vo Viedni na adrese, kde je nahlásený jej pobyt, počet dní od augusta 2018, ktoré sa matka s maloletou zdržiavajú v Rakúsku, prevyšuje počet dní, ktoré ona trávi s maloletou na Slovensku, preto celé konanie považuje za nedôvodné. Spochybnila závery súdu prvej inštancie o výkone opatrovníckeho práva otca; poukázala na to, že otec podal návrh na súd na nariadenie návratu do Rakúska až po siedmych mesiacoch dňa 05.03.2019, keď je možné, že sa otec zmieril s dočasným premiestnením maloletej na Slovensku. S maloletou mi nikdy nebránila sa stretávať, stretnutia sa realizovali aj z jej iniciatívy. Jej ako matke záleží na tom, aby sa s otcom stretávala. Uznesením Okresného súdu Neusiedle am See zo dňa 29.08.2019, bol upravený styk otca s maloletou 2x do mesiaca a to v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa po jeho návrate do Rakúska. Opakované sťahovanie maloletej do nájomného bytu na neznámom mieste, by mohlo vyvolať inak neznesiteľnú situáciu a pokojný návrat by sa zmenil na návrat za nepriaznivých stresových podmienok. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vníma ako postačujúce len zloženie finančných prostriedkov do notárskej úschovy, v tomto prípade preniesol bremeno uzatvorenia nájomnej zmluvy a tým aj bremeno zabezpečenia bývania ako vhodného primeraného opatrenia na jej stranu. Primerané opatrenia majú byť splnené na území Rakúskej republiky, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Tieto primerané oparenia splnené nie sú. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočným dôvodom, pre ktorý sa dočasne presťahovala. Bola evidovaná v centre proti násiliu sídliacom v Rakúsku a predbežným opatrením bola maloletá zverená do jej výlučnej starostlivosti. Prvostupňovému súdu bol predložený právoplatný rozsudok Krajského súdu Eisenstadt. Dňa 26.08.2018 otec fyzicky ju napadol a toto konanie bolo kvalifikované ako priestupok. Otec bol odsúdený k peňažnej pokute, uvedené rozhodnutie je právoplatné. Vzhľadom na agresívnu povahu otca, je dôvodná obava o možnej fyzickej alebo duševnej ujme, ktorej by bola maloletá vystavená. Otec podaným návrhom nesleduje najlepší záujem maloletej. Otec v priebehu konania nepovedal jediný dôvod, pre ktorý chce, aby bola maloletá výlučne na území Rakúska. Pre maloletú matka zabezpečila bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti v Rakúsku na vlastné náklady, bez finančnej účasti otca. Od marca 2020 má maloletá zabezpečené bývanie v obci T., vzdialenej od základnej školy v Bratislave 13,9 km, kde bude mať všetky podmienky pre svoj rozvoj. Namietala neúplné zistenie skutkového stavu veci, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli uplatnené. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie návratu zamietnuť. 4. Opatrovník maloletej navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude návrh zamietnutý. Návrat maloletej do Rakúska nie je v súčasnosti v jej záujme, pretože na Slovensku má zabezpečené bývanie, vzdelávanie, voľnočasové aktivity a sociálne kontakty. 5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne, keď súd prvej inštancie ustálil a zistil, že maloletá má obvyklý pobyt v Rakúsku. Svoje rodičovské práva riadne vykonával. Maloletá bola premiestnená bez jeho súhlasu, neexistuje vážne nebezpečenstvo v zmysle čl. 13 Haagskeho dohovoru pre maloletú a jej navrátenia do Rakúska, krajiny obvyklého pobytu. Poukázal na to, že sama matka poberá dávky z Rakúska, maloletá je prihlásená na trvalý pobyt v Rakúsku. Matka sa chce vrátiť do Rakúska a tento úmysel deklarovala aj pred súdom. Predložil garancie pre bezpečný návrat maloletej do Rakúska. Hradí výživné v zmysle rozhodnutia súdu. Vo veci konali rakúske orgány. Bolo nariadené znalecké dokazovanie, rodičom bolo uložené výchovné opatrenie, bolo vydané neodkladné opatrenie na výživné a úpravu styku s maloletou. 6. Prokurátor navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Na základe dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie a po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré vyšli najavo, sa prokurátorka priebežne vyjadroval k splneniu jednotlivých podmienok pre nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Súd prvej inštancie rozhodol v intenciách ich vyjadrenia. Na uvedenom závere i naďalej trvajú. Súd prvej inštancie dostatočne ustálil obvyklý pobyt, vymedzenie opatrovníckych práv, pojem neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa, ako aj ustanovenia vymedzujúce výnimky, v prípade splnenia ktorých, justičný orgán nenariadi návrat dieťaťa do miesta obvyklého pobytu. Správne ustálil skutkový stav a vo veci vecne správne rozhodol. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 8. Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom konania v danej veci je návrh otca na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, pričom súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle právnych predpisov, záväzných pre Slovenskú republiku, vrátanie Nariadenia vlády (ES) č. 2201/2003, o súdnej právomoci a uznávania a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“) a Dohovoru č. 119/2001 Z.z. o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Dohovor“), ktoré v spojení s Čl. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, čo znamená, že súdy sa musia riadiť a rozhodovať v súlade s nimi. Cieľom Dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého iného štátu, alebo sú v ňom zadržiavané. Cieľ Dohovoru je vyjadrený v Čl. 1, je záväzný pre všetky štáty, ktoré k Dohovoru pristúpili, pričom postup orgánov štátu už Dohovor ponecháva na vnútroštátnu právnu úpravu jednotlivých zmluvných štátov. V právnom poriadku Slovenskej republiky ide o procesný kódex, Civilný mimosporový poriadok, ktorý vo svojom VI. diely osobitne upravuje dokazovanie a podmienky konania o návrat maloletého do cudziny pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. 9. S poukazom na citované ustanovenia, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v plnom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení súdu prvej inštancie, ktorým bol nariadený návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, do Rakúska. 10. Súd prvej inštancie podrobne zodpovedal v konaní na nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré matka opakovala aj v podanom odvolaní. 11. Odvolací súd si osvojil dôvody súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a využíva možnosť, danú mu § 387 ods. 2 CSP. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu. Súd prvej inštancie v zmysle čl. 3 Dohovoru, správne zameral svoje dokazovanie na zistenie ustálenia miesta obvyklého pobytu maloletej, existenciu opatrovníckeho práva, pričom so závermi, ku ktorým dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Skutočnosti, že matka opakovane cestovala na Slovensko, nemajú vplyv na vyvrátenie úvahy, že rodičmi založený obvyklý pobyt maloletej v Rakúsku, by mohol byť na základe týchto okolností zmenený. Bez právneho významu je v tomto smere odvolacia námietka matky o dôslednom nezaoberaní sa otázkou obvyklého pobytu maloletej súdom prvej inštancie a nedostatočnom odôvodnení jeho písomného vyhotovenia rozhodnutia. Možno konštatovať, že ustálenie obvyklého pobytu maloletej nie je založené len na tom, že ho matka nedokázala spochybniť, ale aj na skutkových zisteniach vyplývajúcich z riadne vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 123 ods. 1, 2, § 131 ods. 1 CMP. Na potvrdenie správnosti, odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že vo veciach maloletej rozhoduje súd v Rakúskej republike, ktorá je obvyklým pobytom maloletej. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj nadobudnutia a výkon opatrovníckeho práva oboma rodičmi a správne vyhodnotil, že maloletá bola matkou neoprávnene premiestnená na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplýva, že by sa otec zmieril s pobytom maloletej na území Slovenskej republiky, keď návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Matka v konaní nepreukázala, že by návrat maloleté dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho priviedol do inak neznesiteľnej situácii. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli eliminovať nariadenie návratu maloletej z dôvodu nevhodných sociálnych podmienok pre život maloletej v Rakúsku, alebo nevhodného výchovného prostredia. Maloletá sa vráti do známeho prostredia, pričom ktorý z rodičov a v akej miere v prípade ich rozvodu bude vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa, rozhodne príslušný súd v mieste obvyklého pobytu maloletej. 13. Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 131 ods. 1 CMP, ktoré sleduje dôrazné, efektívne rozhodnutie vo veci za účelom ochrany práv neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa a prijatie rozhodnutia v súlade s ust. § 134 ods. 1 CMP. Správne postupoval súd prvej inštancie v zmysle § 131 ods. 1, 2 a § 129 CMP, keď vykonanie ďalšieho dokazovania považoval za nadbytočné. 14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne na danú vec aplikoval, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).