Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/225/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119209818 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1119209818.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: 1/ JUDr. Mag. Ján Čarnogurský, 2/ Mgr. PhDr. Monika Čarnogurská, 3/ Michael Šimon Čarnogurský, 4/ Martin Dávid Čarnogurský, žalobcovia 3/ a 4/ zastúpení zákonnými zástupcami - otcom JUDr. Mag. Jánom Čarnogurským a matkou Mgr. PhDr. Monikou Čarnogurskou, všetci bytom Panská 13, Bratislava, právne zastúpení spoločnosťou ULC Čarnogurský, IČO: 35 975 016, Tvarožkova 5, Bratislava, proti žalovanému: VUELING AIRLINES SA, IČO: 000380267, Parque de Negocios Mas Blau II, 088 20 Barcelona, Španielsko, o zaplatenie 1 127,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ až 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.10.2019 č.k. 20Csp/36/2019-51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 12.7.2019 sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali od žalovaného zaplatenia náhrady 1.127,06 eura s príslušenstvom s poukazom na čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11.2.2004 s odkazom na článok 4 bod 4.4.6 Výkladového usmernenie k tomuto nariadeniu, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupcu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a k nariadeniu Rady (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd, zmenenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002, vrátane čl. 9 ods. 1 písm. b), c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 zo dňa 11.2.2004. Návrh odôvodnili tým, že ako spotrebitelia uzavreli so žalovaným zmluvu o leteckej preprave z Paríža do Viedne s plánovaným odletom z Paríža dňa 26.4.2019 o 21.05 hod. a s príletom do Viedne dňa 26.4.2019 o 22.55 hod., pred odletom však bolo oznámené, že let bude mať približne 4 hodiny meškanie, odlet mal byť 27.4.2019 o 1.13 hod., prílet 27.4.2019 o 2.45 hod. Pretože žalobcovia 1/ a 2/ mali so sebou maloleté deti a bolo pre nich nepredstaviteľné stráviť s nimi 4 hodiny v noci na letisku, rozhodli sa prenocovať v hoteli a odletieť z Paríža až 27.4.2019 o 9.45 hod. s príletom do Viedne o 11.40 hod. 2. Súd prvej inštancie vo veci ako prvé skúmal či má právomoc rozhodnúť o návrhu ako jednu z procesných podmienok konania. Vychádzal pritom z právnej úpravy obsiahnutej v nariadeniach Rady (ES) o právomoci, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže ide o vec s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov Európskej únie. 3. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z prepravnej zmluvy, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia čl. 5 ods. 1, v spojení s čl. 7 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel Ia“), z ktorých vyplýva, že na konanie v tomto prípade má právomoc súd členského štátu podľa miesta zmluvného plnenia. Tým, že miestom poskytnutia služby malo byť letisko v Paríži (kde došlo k omeškaniu príslušného letu), súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia Bruselu Ia dospel k záveru, že právomoc v prejednávanej veci ma súd vo Francúzska, a preto predmetné konanie v zmysle ustanovení § 9, § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil. 4. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v tomto prípade nemá na určenie právomoci vplyv spotrebiteľská povaha predmetného zmluvného vzťahu, nakoľko v zmysle ustanovenia čl. 17 ods. 3 Bruselu Ia sa na prepravné zmluvy neuplatní oddiel 4 tohto nariadenia, s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu, čo však nebol tento prípad. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 262 ods. 1 tak, že hoci zastavenie konania zavinili v plnom rozsahu žalobcovia 1/ až 4/, žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/ a navrhli ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Podľa ich názoru sa súd pri skúmaní právomoci obmedzil len na jazykový výklad štvrtého oddielu nariadenia Brusel Ia a nepreskúmal, či môže byť právomoc súdu založená aj podľa iných ustanovení predmetného nariadenia. Poukázali na čl. 26 ods. 1 Bruselu Ia, ktorý v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie stanovuje pre všetky spory, kde právomoc súdu, ktorému bola vec predložená, nespadá pod iné ustanovenia tohto nariadenia, pravidlo o právomoci založené na účasti žalovaného na konaní. Uvedené ustanovenie aj v prípadoch, keď bola na súde podaná žaloba v rozpore s ustanoveniami Bruselu Ia vychádza z predpokladu, že účasť žalovaného na konaní možno považovať za implicitné potvrdenie právomoci súdu, ktorý začal konať, a teda za voľbu jeho právomoci (rozsudky z 20. mája 2010 ČPP Vienna Insurance Group, C-111/09 a z 27. februára 2014 Cartier parfums-lunettes a Axa Corporate Solutions assurances, C-1/13). Žalobcovia sa rovnako nestotožnili s názorom súdu prvej inštancie, že na určenie právomoci nemá vplyv spotrebiteľská povaha predmetného zmluvného vzťahu, k čomu poukázali na čl. 17 ods. 3 Bruselu Ia. Uviedli, že v predmetnom prípade sú nepochybne v pozícií spotrebiteľov a žalovaný je nepochybne v pozícií dodávateľa, pričom čl. 17 ods. 3 Bruselu Ia iba stanovuje, že na prepravnú zmluvu sa nepoužijú ustanovenia čl. 17 Bruselu Ia, avšak nestanovuje, že prepravná zmluva nie je spotrebiteľská. Podľa názoru žalobcov tak súd prvej inštancie nemal konanie zastaviť, ale na základe čl. 26 ods. 1 Bruselu Ia doručiť podľa príslušných ustanovení CSP žalobu žalovanému. Tým, že súd žalobu žalovanému nezaslal a konanie zastavil, porušil princíp zákazu denegatio iustitiae, čím bolo porušené ich právo na spravodlivý proces stanovené čl. 1 CSP. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že podľa ustanovenia § 9 CSP skúmal z úradnej povinnosti právomoc slovenského súdu konať vo veci a aplikáciou čl. 5 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 písm. a) a b) Bruselu Ia dospel k záveru, že právomoc v danej veci má súd vo Francúzsku, a preto konanie pre nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, zastavil. 9. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 10. Podľa ustanovenia čl. 27 Bruselu Ia ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe článku 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 11. Podľa ustanovenia čl. 28 ods. 1 Bruselu Ia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 12. Podľa ustanovenia čl. 26 ods. 1 Bruselu Ia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. 13. Slovenský právny poriadok vychádza z toho (ako uviedol aj súd prvej inštancie), že súd musí najprv skúmať, či má právomoc vo veci konať a až potom vykonáva ďalšie procesné úkony. Postup podľa citovaných článkov Bruselu Ia má však s poukazom na čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred vnútroštátnym procesným právom. S výnimkou vecí uvedených v čl. 24 Bruselu Ia (výlučná právomoc) súd ex offo svoju medzinárodnú právomoc neskúma; k tomu je povinný iba v prípade, keď ju žalovaný namieta alebo sa nevyjadrí k žalobe. Právomoc súdu členského štátu môže byť preto v zmysle čl. 26 ods. 1 Bruselu Ia založená aj účasťou na súdnom konaní, resp. je založená na vôli žalovaného. Žalovaný svojou účasťou na konaní vyjadruje súhlas s právomocou daného súdu. Vo veci vzťahu tohto ustanovenia k iným článkom Bruselu Ia regulujúcim právomoc platí, že čl. 26 má druhú najvyššiu "prioritu", hneď po ustanovení regulujúcom výlučnú právomoc (čl. 24). Ak sú teda splnené podmienky pre aplikáciu čl. 26, nie je v danom prípade potrebné skúmať dohodu o voľbe právomoci ani domicil žalovaného, keďže čl. 26 má voči daným ustanoveniam prednosť. Podmienkou založenia právomoci v zmysle čl. 26 ods. 1 je účasť žalovaného na konaní, ktoré bolo iniciované žalobcom. Výnimkou je, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci. 14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v prvom rade zisťuje podľa nariadenia Brusel Ia, či nie je daná výlučná medzinárodná právomoc iného súdu, a pokiaľ táto nie je daná, žalobu zašle žalovanej strane (s výzvou na vyjadrenie) a to i v prípade, ak by jeho právomoc podľa nariadenia Brusel Ia nebola daná a vyčká na vyjadrenie žalovaného. Tento postup podľa nariadenia mení to, či sa žalovaný podieľa na konaní (bez alebo s námietkou) alebo sa ho nezúčastní. Pokiaľ sa žalovaný zúčastní konania a nenamieta, a teda podrobí sa právomoci podľa čl. 26, súd svoju právomoc z úradnej povinnosti neskúma. V prípade vznesenia námietky je súd vždy povinný skúmať svoju právomoc. Ak sa žalovaný nezúčastní konania, postupuje súd podľa čl. 28, podľa ktorého má súd úradnú povinnosť zisťovať podmienku právomoci. Až potom, ak podľa žiadneho ustanovenia nariadenia Brusel Ia nemôže o veci konať, vyhlási, že nemá právomoc. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, štvrtej komory z 20. mája 2010 vo veci Česká podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group/Michel Bilas, C-111/09, na ktorý poukázali žalobcovia. 15. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v danom štádiu konania skúmal svoju právomoc z úradnej povinnosti a konanie zastavil pre nedostatok právomoci. Napadnuté rozhodnutie o zastavení konania založil na nesprávnom právnom závere a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nezohľadnil úpravu nariadenia Brusel Ia o postupe pri skúmaní právomoci, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi. Vzhľadom na to, že tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný. 16. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).