Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/72/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207223458 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1207223458.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Andrey Sedláčkovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, proti povinnému: CORECT Development Group, spol. s r.o., v likvidácii, so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, IČO: 00 615 005, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, nástupcom súdneho exekútora Dušana Noskoviča, Exekútorský úrad Myslenická 14, 902 03 Pezinok, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 59.800,01 Eur s príslušenstvom, trov exekučného konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti I. a III. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017 v I. výroku, ktorým bola exekúcia zastavená z r u š u j e. II. Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 37Er/2808/2007-109 zo dňa 08.08.2017 v III. výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi o d m i e t a. III. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), A) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej „EP“), B) oprávnenému a povinnému nepriznal náhradu trov konania, C) súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 17.298,86 EUR, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 27.03.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 EP v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) EP, spoločne s vyúčtovaním trov exekúcie s tým, že v prospech oprávneného bola vymožená pohľadávka vo výške 71.973,77 EUR (istina 59.800,01 EUR, úrok z omeškania 12.157,16 EUR a trovy exekučného konania oprávneného 16,60 EUR). Exekučný súd poukázal na to, že lustráciou v Obchodnom Vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 16.03.2015, č.k. 6K/69/2014-106, právoplatným dňa 7.4.2015, bolo zastavené konkurzné konanie voči dlžníkovi: CORECT Development Group, spol. s r.o., pre nedostatok majetku. Súd tak mal preukázané naplnenie dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Ďalej uviedol, že obsahom spisu a v ňom založeným potvrdením oprávneného o vyplatení pohľadávky povinným v plnej výške (doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.2.2010) mal preukázané vymoženie pohľadávky vo výške 71.973,77 EUR, ktorá tvorí základ na určenie odmeny. Odmena súdneho exekútora vo výške 20 % zo základu predstavuje sumu 14.394,75 EUR. Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, čím jeho odmena, zvýšená o 20 % DPH (§ 196 EP) predstavuje sumu spolu 17.273,70 EUR. Súd súdnemu exekútori zároveň priznal aj uplatnenú náhradu hotových výdavkov 25,16 EUR. 2. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním oprávnený (ďalej aj „odvolateľ“). Z obsahu odvolania vyplýva, že smeruje len voči I. a III. výroku uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie a trovách exekúcie súdneho exekútora. Druhý výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekučného konania účastníkov (oprávneného a povinného) zostal odvolaním nedotknutý. Odvolateľ rozhodnutiu exekučného súdu vytkol nesprávnosť poučenia o neprípustnosti odvolania voči III. výroku o trovách exekúcie, ktoré podľa odvolateľa prípustné je. Mal za to, že prípustnosť odvolania vyplýva z ust. § 57 ods. 6 EP v znení účinnom do 31.10.2013 a § 243b ods. 1 EP, nakoľko odseky 2 a 3 § 243b EP sa na prebiehajúce exekučné konanie nevzťahujú. 2.1. V odvolacej argumentácii ďalej namietal, že na základe oznámenia oprávneného o úhrade celej exekučne vymáhanej pohľadávky (doručeného súdu dňa 22.03.2010 cestou súdneho exekútora), exekučný súd uznesením č. k. 37Er/2808/2007-43 zo dňa 25.5.2011, exekúciu zastavil v celom rozsahu vymáhanej pohľadávky oprávneného a táto pokračovala len vymáhaním trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením č. k. 37Er/2808/2007-51 zo dňa 26.01.2015, právoplatným dňa 27.02.2015 exekúciu zastavil voči povinnému v 2./ rade, rozhodol o trovách účastníkov konania a trovách súdneho exekútora. Exekučný súd uznesením 37Er/2808/2007-51 súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Podľa názoru oprávneného vo vzťahu k trovám exekúcie vytvára toto uznesenie voči napádanému uzneseniu prekážku veci res iudicata, t.j. prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Z uvedeného dôvodu je napádané uznesenie súdu prvej inštancie, vo výroku o povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora nezákonné. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd uznesením č. k. 37Er/2808/2007-71 zo dňa 03.08.2015 zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktoré bolo odôvodnené prekážkou veci res iudicata, tj. prekážkou veci právoplatne rozhodnutej, s uvedením už rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 37Er/2808/2007-51 zo dňa 26.01.2015 bolo v tejto exekučnej veci konečným rozhodnutím. Uznesenie č. k. 37Er/2808/2007-71 napadol súdny exekútor odvolaním, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 18CoE/235/2016-94 zo dňa 28.02.2017 odmietol. Uznesením č. k. 37Er/2808/2007-71 bolo návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie právoplatne rozhodnuté jeho zamietnutím, má odvolateľ za to, že napádané uznesenie je nezákonné aj v časti zastavenia exekúcie voči povinnému v 1./ rade, t.j. že uznesenie súdu prvej inštancie je nezákonné v celom rozsahu. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a h) CSP ako nezákonné zrušil v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu sa vydaril súdny exekútor. K tvrdeniu odvolateľa o prípustnosti odvolania voči trovám exekúcie uviedol, že tento názor nie je správny, oprávnený si zamenil trovy exekúcie za trovy konania a jeho tvrdenie nemá oporu v Exekučnom poriadku. Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustný riadny opravný prostriedok. K tvrdeniu odvolateľa o veci už právoplatne rozhodnutej týkajúcej sa výroku o zastavení konania, uviedol, že po zistení nemajetnosti povinného predložil súdu vec na posúdenie. Má za to, že súdny exekútor môže počas exekučného konania podať niekoľko podnetov na zastavenie exekúcie, a to v závislosti od informácií, ktoré sa dozvie v priebehu konania, a ktoré by spĺňali dôvod na zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 EP. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol. 4. Oprávnený v replike k vyjadreniu súdneho exekútora zotrval na svojich tvrdeniach. Uviedol, že pojmy „trovy exekúcie“ a „trovy konania“, si nezamieňa. Je toho názoru, že sa nejedná o dva rôzne - od seba nezávislé pojmy, ale naopak ide o pojmy na seba nadväzujúce a spolu súvisiace, keďže pojem „trovy konania“ vo svojej podstate obsahovo zahŕňa aj pojem „trovy exekúcie“. Má za to, že odvolanie bolo možné podať voči všetkým výrokom napadnutého uznesenia. 5. Povinný sa k odvolaniu, doručenému likvidátorovi Ing. Tomášovi Antoničovi, nevyjadril. Likvidátor povinného poukázal na tú skutočnosť, že funkciu likvidátora vykonával ešte v roku 2013 a po začatí konkurzného konania nemá k dispozícii žiadne informácie o dlžníkovi-povinnom a ani o predmetnom konaní. 6. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu sudcu, vydanému v právnom režime CSP a podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods. 1 EP). 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je v časti napadnutého I. výroku o zastavení exekúcie dôvodné, zatiaľ čo vo vzťahu k napadnutému III. výroku o trovách exekúcie je odvolanie nutné odmietnuť. 8. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 9. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s odvolacou námietkou oprávneného o nesprávnosti I. napadnutého výroku exekučného súdu a túto námietku považuje za dôvodnú. 10. Z obsahu spisu bez pochybností vyplýva, že súd prvej inštancie, vychádzajúc z oznámenia oprávneného o úhrade celej exekučne vymáhanej pohľadávky (čl. 25/42 spisu) uznesením č.k. 37Er/2808/2007-43 zo dňa 25.5.2011, zastavil exekúciu v sume 59.800,01 EUR s príslušenstvom, a to voči obom povinným (t.j. zastavil ju v celom rozsahu exekučne vymáhanej pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva - úrokov z omeškania). Nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia, ktorá nastala dňa 19.7.2011, sa exekúcia v celom rozsahu pohľadávky oprávneného skončila a jej predmetom zostali len trovy exekúcie a trovy účastníkov (oprávneného a povinného). Úlohou exekučného súdu po právoplatnosti uzn. č.k. 37Er/2808/2007-43 tak bolo následne buď vyzvať súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a o tomto jeho nároku rozhodnúť samostatným uznesením, vrátanie trov exekučného konania účastníkov, alebo v súlade s poverením vydaným súdnemu exekútorovi, ponechať vymoženie trov exekúcie na súdnom exekútorovi a následne rozhodnúť už len o trovách účastníkov konania. Exekučný súd ale takto nekonal a prvým výrokom napadnutého uznesenia opätovne zastavil exekúciu voči povinnému v 1./ rade, hoci jeho vydaniu bránila prekážka veci (skôr) rozhodnutej, ktorou bolo právoplatné uznesenie č.k. 37Er/2808/2007-43. Odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia, že na túto prekážku pritom exekučný súd poukázal sám, v uznesení č. k. 37Er/2808/2007-71 zo dňa 3.8.2015, ktorým nevyhovel podaniu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. 11. Na vydanie prvého, odvolaním napadnutého výroku, ktoré má povahu konečného rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil, a to bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), nakoľko procesná situácia v prejednávanej veci takýto postup nevyžaduje (exekúcia už bola skôr právoplatne skončená zastavením). 12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 13. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 14. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému druhému výroku o trovách exekúcie odvolací súd konštatuje neprípustnosť odvolania. 15. V prejednávanej veci ide o exekučné konanie začaté dňa 24.07.2007, v ktorom bolo odvolaním napadnuté uznesenie vydané osobou sudcu dňa 08.08.2017. Zároveň treba podotknúť, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo po účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z. z., účinnou dňom 01.11.2013, čo bolo dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku prejednania predmetu odvolania voči trovám exekúcie. 16. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním prípustnosti odvolania a exekučným súdom aplikovanej právnej normy (zákonných ustanovení) uvádza, že Exekučný poriadok upravuje inštitút trov exekúcie súdneho exekútora komplexne a pri rozhodovaní o tomto nároku vychádza výlučne len z úpravy Exekučného poriadku. 17. Trovy exekúcie súdneho exekútora, upravené v § 196 až § 203 EP, v znení účinnom do 31.3.2017 (tvorené odmenou, náhradou hotových výdavkov a náhradou za stratu času), nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného). Ide o dva samostatné nároky odlišných subjektov zúčastnených v exekučnom konaní. 18. O trovách exekúcie exekučný súd rozhodoval v súvislosti so zastavením exekúcie (t.j. za procesnej situácie, ktorá nastala po právoplatnosti uznesenia č. k. 37Er/2808/2007-43). Hoci exekučný súd existenciu uznesenia č. k. 37Er/2808/2007-43 opomenul, tento nesprávny procesný postup nič nemení na skutočnosti, že k jej zastaveniu došlo (práve uznesením č. k. 37Er/2808/2007-43) a rozhodovanie o trovách exekúcie tak bolo vyvolané zastavením exekúcie. 19. Odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok je vo všeobecnosti normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), preto je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to ostatne zodpovedá § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). 20. Z toho plynie, že v prípade novelizácie Exekučného poriadku je potrebné aj na skôr začaté konania aplikovať novú právnu normu, ak z intertemporálnych ustanovení nevyplýva inak. 21. Prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so zastavením exekúcie, sa v rozhodovacej praxi súdov do 1.11.2013 analogicky odvodzovala od ustanovenia § 58 ods. 6 EP (na ktorý poukazuje aj odvolateľ v bode I. odvolania). Cit. ust. EP, pripúšťalo odvolanie voči trovám konania (tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251 ods. 4 OSP). 22. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie, podľa § 57 EP (ide o tento prípad), Exekučný poriadok predpokladal, pred novelou vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z., v ustanovení § 58 ods. 6 EP, ale tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251 ods. 4 OSP, prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa, ale od 1.11.2013 (účinnosťou novely EP č. 299/2013 Z. z.) zmenil tak, že na tento typ rozhodnutia sa začala vzťahovať všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní predpokladaná v danom čase § 202 ods. 2 OSP. 23. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely v ods. 1 a ods. 3 dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnili tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, ak napadnuté rozhodnutie o trovách bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a o odvolaní doposiaľ nerozhodol sudca, alebo rozhodnutie obsahujúce výrok o trovách bolo vydané sudcom pred 1. novembrom 2013 a odvolateľ podal odvolanie pred 1. novembrom 2013. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie, podľa § 57 EP rozhodol po 1. novembri 2013, alebo ak aj rozhodol do 31. októbra 2013, ale odvolateľ odvolanie podal po 1. novembri 2013, odvolanie je neprípustné. 24. Procesné podmienky zakladajúce prípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie v prejednávanej veci splnené neboli, nakoľko rozhodnutie, obsahujúce odvolaním napadnutý výrok o trovách exekúcie vydal sudca po 1.11.2013. Odvolací súd sa preto s odvolacou námietkou a argumentáciou odvolateľa o prípustnosti odvolania voči výroku o trovách exekúcie nestotožnil. Poučenie po neprípustnosti odvolania, dané súdom prvej inštancie, vo vzťahu k tomuto výroku napadnutého uznesenia je správne. 25. Ako odvolací súd uviedol v prechádzajúcej argumentácii, trovy exekúcie sú osobitným procesným nárokom súdneho exekútora, ktorý má pôvod a výlučnú úpravu v ustanoveniach Exekučného poriadku. Na rozdiel od trov účastníkov konania (oprávneného a povinného), ktoré Exekučný poriadok upravuje len fragmentálne a pri ich posudzovaní je potrebné aplikovať aj ust. § 255 a nasl. CSP, v prípade trov exekúcie je úprava Exekučného poriadku komplexná a úplná. Novelou Exekučného poriadku č. 299/2013, účinnou od 1.11.2013, ktorou došlo k zmene § 58 ods. 6 EP, bola vylúčená prípustnosť odvolania voči trovám konania, a ďalej nebola možná analogická aplikácia tohto ustanovenia na trovy exekúcie. Exekučný poriadok prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie neumožňoval ani cez ust. § 200 a § 203 ods. 1, 2 EP. Komplexnosť úpravy trov exekúcie v Exekučnom poriadku pri posudzovanie trov exekúcie, vrátane prípustnosti odvolania, vylučuje aplikáciu ustanovení CSP. Z uvedených dôvodov preto podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie dovodiť ani cez ustanovenie § 357 písm. m) CSP a toto ustanovenie nie je možné v prejednávanej veci aplikovať. 26. Na III. výrok o trovách exekúcie sa vzťahuje všeobecná neprípustnosť odvolania vyplývajúca zo zásady, že rozhodnutie v exekučnom konaní je prípustné len v prípade, ak to zákon výslovne ustanovuje. Trovy exekúcie upravené v § 196 až 203 EP, v znení účinnom do 31.3.2017 ustanovenia o prípustnosti odvolania neobsahujú. Pokiaľ prípustnosť odvolania nevyplýva priamo z ustanovení Exekučného poriadku (čo v prejednávanej veci splnené nie je) odvolanie proti trovám exekúcie je potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s § 355 ods. 1 CSP). 27. Napokon, ak by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (prostredníctvom ust. § 357 CSP), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku odvolanie proti trovám exekúcie nepripúšťa. 28. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP v časti výroku o trovách exekúcie odmietnuť. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní povinnému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).