Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/94/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208225118 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1208225118.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jani Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: I. W., D.. XX.X.XXXX, N. A. X, XXX XX U., D., zastúpená: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, so sídlom Gouthová 20, Bratislava a žalovanej: INEXIM TS, a.s., so sídlom Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 31 614 353, o zaplatenie 7.999 eur, zastúpená: Mgr. Elena Šabíková, advokátka, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 13C/118/2009-334 zo dňa 15.11.2016, takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 7.999 eur; žalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa (postupca) uzatvorila dňa 23.1.2007 so žalovaným (postupníkom) Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky 31.991 eur spolu s jej príslušenstvom. Podľa čl. I predmetnej Zmluvy postupovaná pohľadávka 31.991 eur vyplýva z peňažného plnenia - zálohy, ktorú vo výške 31.991 eur poskytla firma I. W., Moosburg, SRN ako zálohu na nákup zariadení dcérskej spoločnosti žalovanej - IMEXIM PRODUCTIONS a.s. dňa 27.5.2003, pričom dlžník zariadenie nedodal ani v dodatočne dojednanej lehote a zálohu poskytnutú postupcom - veriteľom napriek výzve nevrátil k 30.6.2004. Predmetom postúpenia bolo aj príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS počítané odo dňa 01.07.2004 do zaplatenia. V zmysle článku II. Zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpenie realizované za odplatu v nominálnej výške istiny pohľadávky spolu s jej príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania počítaných odo dňa 01.07.2004 do zaplatenia. Z Uznania záväzku zo dňa 13.03.2007 súd prvej inštancie ďalej zistil, že podpísaný M.. O. C., ako člen predstavenstva žalovaného (zároveň švagor žalobkyne) uznal v zmysle § 558 Obč. zák. a § 323 Obch. zák. dlh (záväzok) žalovaného "voči pani I. W.", ktorý vznikol na základe postúpenia pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2007 a jeho výška činí ku dňu uznania záväzku 31.991,- € spolu s hodnotou úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, počítané odo dňa 01.07.2004 do dňa úhrady postupcovi. 3/ Súd prvej inštancie ďalej poukázal na výpoveď žalobkyne, ktorá dôvodila, že jej pohľadávka predstavovala pôžičku poskytnutú žalovanej na žiadosť jej švagra M.. O. C., ktorý v predmetnej dobe vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu spoločnosti žalovaného, skutkovo tiež tvrdila, že spoločnosti IMEXIM PRODUCTON a.s. poskytla zálohu na budúce dodávky tovaru, „ išlo o niečo metalurgické, domnieva sa že o obrábacie stroje, ktoré chcel INEXIM PRODUCTON a.s. nakupovať. Nepamätá sa dokedy jej mala byť pôžička vrátená“. Uviedla, že peniaze poukázala na účet IMEXIM PRODUCTION, a.s. predtým ako uzavrela zmluvu o pôžičke, pričom peniaze boli pripísané na účet 29.5.2003. V roku 2004 urgovala vrátenie týchto peňazí, na čo sa od M.. C. dozvedela, že poskytnuté peniaze neboli použité na nákup strojov, následne sa ďalej domáhala vrátenia peňazí a od M.. C. sa dozvedela, že najschodnejšia cesta ako peniaze získať bude, ak postúpi svoju pohľadávku voči IMEXIM PRODUCTION, a.s. na žalovaného. Následne dňa 23.1.2007 uzavrela so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, nevie presne kde došlo k uzavretiu tejto zmluvy, prítomný bol len M.. C.. Dňa 10.4.2007 jej peniaze vyplatil M.. C. v hotovosti, nevie kde to bolo, domnieva sa, že v kancelárii na O.. Podľa žalobkyne žalovaná suma 7.999 eur predstavuje vyčíslený a Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpený nárok na úrok z omeškania od 1.7.2004 do jej vyplatenia t.j. 10.4.2007. 4/ Súd prvej inštancie ďalej zistil, že svedok M.. O. C. je švagor žalobkyne a do 27.5.2007 bol členom predstavenstva žalovanej spoločnosti. Ohľadom uplatňovaného nároku svedok vypovedal, že v roku 2003 potrebovali finančné prostriedky na krátkodobé financovanie tak sa dohodol s manželom žalobkyne na možnej kúpe zariadení spoločnosti (paletové zakladače a palety), nakoľko podnikal v približne rovnakej oblasti. Následne bol vypracovaná objednávka spoločnosti I.D.V. W., export - import na kúpu zariadení, v zmysle ktorej bol uhradený spoločnosti INEXIM PRODUCTION, a.s. preddavok 31.991 eur. Nakoľko bolo následne zistené, že zariadenia, ktoré vyrába IMEXIM PRODUCTION, a.s. nie sú vhodné pre objednávateľa, objednávka sa zrušila, zrejme nejakým listom, ktorý nemá k dispozícií. V polovici roka 2004 sa preddavok vyplatený I. W. zmenil na Zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel v mene obchodnej spoločnosti IMEXIM PRODUCTION, a.s. so žalobkyňou. Ohľadom splatnosti pôžičky sa vyjadril v tom zmysle, že podľa neho ju uzavreli na jeden rok. Spoločnosť IMEXIM PRODUCTION, a.s. zistila, že sa jej nepodarilo naplniť podnikateľské ciele, výrobné zariadenia a stroje odkúpila materská spoločnosť IMEXIM TS, a.s. , ktorá následne začala postupovaním pohľadávok odkupovať záväzky voči spoločnosti IMEXIM PRODUCTION, a.s. a takto bola Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená aj pohľadávka Eleny Dick, ktorú za spoločnosť IMEXIM TS, a.s. podpísal; vypovedal tiež, že on podpísal len jednu takúto zmluvu (a to so žalobkyňou). Koncom roka 2006 zistil, že je tendencia nezvoliť ho opätovne do predstavenstva, dňa 23.1.2007 uzavrel za INEXIM TS, a.s. s I. W. postúpenie pohľadávky a následne v marci za IMEXIM TS, a.s. aj uznanie záväzku. 5/ Zo zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 59a ods. 1,3,4,5, § 196a, § 6 ods. 1, § 340 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zák., § 116 Obč. zák., § 39 Obč. zák., § 657, § 658 ods. 1, 2 Obč. zák., súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Konštatoval, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2007, na podklade ktorej si žalobkyňa žalovaný nárok uplatňuje, nikdy nenadobudla účinnosť, nakoľko predmet zmluvy nebol ocenený znaleckým posudkom a sporná Zmluva o postúpení pohľadávky nebola spolu s posudkom založená do zbierky listín (ust. § 59a ods. 1 Obch. zák.). Keďže predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávky bol prevedený záväzok osobe blízkej členovi predstavenstva, t.j. žalobkyni ako švagrinej člena predstavenstva M.. C., ide o neplatný právny úkon (§ 39 Obč. zák.) a rovnako neplatný je aj uznávací prejav žalovaného, pretože uznanie neexistujúceho dlhu nemá žiadne právne následky. Pokiaľ ide o samotný nárok, ktorý má vo svojej podstate predstavovať úroky z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS počítané odo dňa 1.7.2004 (kedy podľa žalobkyne nastal prvý deň omeškania žalovaného) do 10.4.2007, keď mali byť peňažné prostriedky žalobkyni vrátené, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by kontaktovala žalovaného ohľadne vrátenia peňazí po tom, ako si uvedomila, že pre ňu objednané zariadenia nie sú vhodné a nebolo ani preukázané, že by bola žalovanej poskytnutá zo strany žalobkyne akákoľvek lehota na vrátenie peňazí. Urgencie predložené žalobkyňou na zaplatenie peňažných prostriedkov odkazujú na akúsi ústnu dohodu medzi žalobkyňou a M.. C., avšak zo žiadneho relevantného listinného dôkazu nevyplýva, že by pohľadávka bola splatná dňom 30.6.2004. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, na základe čoho si uplatňuje voči žalovanému odplatu za postúpenie úroku z omeškania so splatením pohľadávky odo dňa 1.7.2004. Nakoľko pri údajnom nároku žalobkyne na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov nebol vymedzený čas plnenia, t. j. splatnosť pohľadávky, mohla byť jej splatnosť určená len na výzvu veriteľa (§ 340 ods. 2 Obch. Zák.). Žalobkyňa však nepreukázala, že by vyzvala dlžníka na vrátenie peňazí a preto v konaní nebol preukázaný ani reálny čas splatnosti pohľadávky. V danom prípade tak absentovalo určenie času, kedy mala žalovaná plniť svoj údajný záväzok (§ 365 ods. 1 Obch. zák.). Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, a ak žalovaná uznala neexistujúci záväzok, uvedený právny úkon nemá žiadne právne účinky. Zo všetkých uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7/ Proti tomu rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia, alternatívne zmeny tak, aby bolo žalobe vyhovené. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietala záver súdu prvej inštancie, že za účelom predbežného posúdenia účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné aplikovať ust. § 59a ods. 1, ods. 3, ods. 5 Obch. Zák., na podklade toho skutkového záveru, že svedok M.. O. C. je švagrom žalobkyne a zároveň že ako člen predstavenstva žalovanej v mene žalovanej uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi IMEXIM PRODUCTION a.s. za odplatu v celkovej výške nominálnej hodnoty istiny pohľadávky 31.991 eur s úrokom z omeškania, dňa 23.1.2007. Vytkol súdu prvej inštancie, že pre zadefinovanie okruhu blízkych osôb pre účely § 59a ods. 3 Obch. zák. nevychádzal z legálnej definície obsiahnutej v ust. § 116 Obč. zák. a z rozhodnutia NS SR 5 TZ 26/2000. Pre posúdenie otázky, či švagor a švagriná sú si blízkymi osobami je potrebné zohľadniť aj hypotézu tejto hmotnoprávnej normy, podľa ktorej iné osoby v pomere rodinnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak by sa teda o žalobkyni a svedkovi M.. C. dalo hovoriť ako o osobách blízkych, aj napriek tomu, že svedok C. je švagrom žalobkyne, je zákonnou podmienkou, aby tieto osoby boli si navzájom v takom vzťahu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá pociťovala ako ujmu vlastnú. Samotná skutočnosť, že svedok C. je švagrom žalobkyne, nezakladá naplnenie legálnej definície pojmu osôb blízkych podľa ust. § 116 Obč. zák. a takýto výklad nie je konformný ani s cit. rozhodnutím NS SR. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že skutočnosť, že je švagrinou svedka M.. C. nepopiera, taktiež uznala, že majú normálny vzťah, avšak nijakým spôsobom z jej výpovede nevyplynulo, že by ich vzťah bol na takej kvalitatívnej úrovni, aby ujmu, ktorú utrpel M.. C., dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú. Rovnako ani z výpovede svedka C. nemožno požadovanú kvalitatívnu úroveň potrebnú na naplnenie podmienky legálnej definície pojmu blízke osoby podľa § 116 Obč. zák. vyvodiť. Žalovaná svoj názor, že sa jedná o blízke osoby dôkazne neuniesla, pretože v tomto smere žiadne dokazovanie ani vykonať nenavrhla. Zákonným predpokladom aplikácie §59a Obch. zák. pre predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalovanou spoločnosťou a žalobkyňou je postavenie žalobkyne a svedka C. ako osôb blízkych, čo v danom prípade naplnené nie je, a teda sa nemôže jednať o zmluvu neúčinnú z dôvodu absencie znaleckého posudku na hodnotu predmetu plnenia a neuloženie tejto zmluvy do zbierky listín. Žalobkyňa tiež namietala, že súd prvej inštancie nesprávne subsumoval predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky pod ust. § 196a Obch. zák., jednak z dôvodu, že vzťah žalobkyne a svedka C. nenapĺňa pojmové znaky legálnej definície osôb blízkych ako to vyžaduje § 116 Obč. zák., a tiež z dôvodu, že obsah predmetnej Zmluvy o postúpení nie je nijakým spôsobom čo do svojho obsahu, ani čo do výšky odplaty neobvyklý v bežnom obchodnom styku žalovanej. 8/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobkyne uviedla, že kategórie blízkych osôb podľa § 116 Obč. zák. tvoria aj osoby, u ktorých je potrebné podmienky „blízkosti“ skúmať. Existencia rodinného alebo obdobného pomeru je podmienkou, pričom obdobným pomerom treba rozumieť taký pomer, ktorý je špecifický vzhľadom na platformu, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami v konkrétnom prípade. Do tejto kategórie sa zaraďujú aj švagrovia. Pokiaľ ide o aplikáciu § 196a Obch. zák. žalovaná uviedla, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok nebola uzavretá za podmienok obvyklých v jej bežnom obchodnom styku, ako aj podmienok stanovených na platnosť uzavretia zmluvy medzi spoločnosťou a blízkou osobou osobe oprávnenej konať za spoločnosť, a preto aj naďalej trvá na právnom názore, podľa ktorého môže spoločnosť poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať a osobám blízkym, len na základe predchádzajúce súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. V konaní bola preukázaná absencia súhlasu dozornej rady žalovanej na uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý je podmienkou platnosti takejto zmluvy podľa § 196a Obch. zák. a preto je táto zmluva neplatná podľa § 39 Obč. zák. Nakoľko uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená za podmienok, pri ktorých zákon vyžaduje aj ocenenie predmetu zmluvy znaleckým posudkom a následné uloženie zmluvy a posudku v zbierke listín, žalovaná má za to, že neboli splnené ani podmienky uvedené v § 59a ods. 1, resp. § 59a ods. 3 Obch. zák., z ktorého dôvodu takáto zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť. 9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolacia argumentácia žalobkyne nebola spôsobilá spochybniť nosné dôvody napadnuté rozsudku, na ktoré aj odvolací súd odkazuje. 10/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd akcentuje aj rozpornú a nedôveryhodnú výpoveď žalobkyne, ktorá sa ohľadom uplatňovaného nároku nevedela rozpamätať na základné skutkové okolnosti prejednávanej veci, t.j. kto spísal uznávací prejav ňou tvrdeného nároku, na podstatné okolnosti uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky, na miesto kde jej boli zo strany svedka odovzdané peniaze - odplata pripadajúca na uznanú istinu (žalobkyňa vypovedala „niekde na parkovisku, neskôr vypovedala, že v kancelárii na O.“.), ani na okolnosti a konkrétne podmienky Zmluvy o pôžičke. Za nedôveryhodnú možno vyhodnotiť aj svedeckú výpoveď M.. C., ktorý spornú Zmluvu o pôžičke datovanú v roku 2004 (č.l. 157) súdu prvej inštancie predložil až v roku 2012 dôvodiac, že sa nemohol skôr dostať do archívu obchodnej spoločnosti. Spoločnosť IMEXIM PRODUCTION, a.s. však bola dňa 20.9.2008 ex offo vymazaná z obchodného registra. Z pohľadu skutkového zdôvodnenia uplatňovaného nároku žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdila, že žalovaná pohľadávka vyplýva z peňažného plnenia - zálohy, ktorú vo výške 31.991 eur poskytla dlžníkovi na nákup tovaru, teda že ide o nárok na vrátenie preddavku zaplatenej zálohy za tovar, až následne, s ohľadom na procesnú obranu žalovanej začala tvrdiť, že sumu 31.991 eur firme M.. O. C. požičala, pričom nevedela súdu predložiť zmluvu o pôžičke, nepoznala podmienky pôžičky a nevedela uviesť ani len to, kedy mala byť dojednaná pôžička splatná. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nemohol z argumentačného hľadiska tvrdeniam žalobkyne ohľadom uplatňovaného nároku uveriť. Možno zhrnúť, že žalobkyňa nebola schopná hodnoverne uniesť bremeno tvrdenia. Odvolací súd dodáva, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky (na č.l. 10) bola pohľadávka žalobkyne voči spoločnosti IMEXIM PRODUCTION a.s. na peňažné plnenie - zálohy, ktorú vo výške 31.991 eur dlžníkovi poskytla žalobkyňa ako zálohu na nákup zariadení z dôvodu, že dlžník zariadenia nedodal ani v dodatočnej dojednanej lehote, predmetom postúpenia nebola pohľadávka žalobkyne titulom pôžičky. Žalovanej teda nevznikla právna povinnosť vrátiť žalobkyni pôžičku a jej príslušenstvo, pretože takýto záväzok nebol predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky a preto nemohol byť ani predmetom uznania dlhu. 11/ Účelom § 196a Obch. zák. je zabrániť (obmedziť) potencionálnemu zmenšovaniu majetku obchodnej spoločnosti právnymi úkonmi zrealizovanými medzi členmi predstavenstva a osobami blízkymi bez súhlasu dozornej rady a mimo bežnej činnosti obchodnej spoločnosti. Hypotéza tejto právnej normy však v prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky nebola naplnená. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obchodná spoločnosť IMEXIM TS a.s. v zastúpení švagra žalobkyne M.. C. uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o postúpení pohľadávky a Uznala záväzok z tejto Zmluvy, čím spoločnosť IMEXIM TS, a.s. v podstate zabezpečila záväzok žalobkyne voči pôvodnému dlžníkovi IMEXIM PRODUCTION a.s. Vzhľadom na jej podnikateľskú činnosť (predmet obchodnej činnosti zapísanej v obchodnom registri - kovoobrábanie, výroba a montáž strojov, prenájom strojov...) možno ustáliť, že nešlo o formu jej bežného obchodného styku. Naviac, M.. C. v konaní vypovedal, že uzavrel len jednu takúto zmluvu. Za uvedených okolností preto právny úkon M.. C. nemôže žalovanú spoločnosť zaväzovať ako právny úkon platný, pretože ide o právny úkon contra legem (§ 39 Obč. zák.). 12/ Pokiaľ ide o Zmluvu o postúpení pohľadávky, táto podliehala aj režimu ust. § 59a ods.1 a 3 Obch. zák., ktorého účelom je kontrola ekvivalencie nadobudnutého majetku akciovej spoločnosti, ktorý získala od osôb blízkych zakladateľom. Touto zmluvou žalovaná spoločnosť (v rozpore s § 196a Obch. zák.) odplatne nadobudla pohľadávku (teda majetok) od žalobkyne ako osoby blízkej zakladateľovi M.. C., pričom výška odplaty bola vyššia ako 10% základného imania IMEXIM TS, a.s. Z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti vyplýva, že jej základné imanie bolo 33.193,919 eur, odplata za postúpenie pohľadávky činila „31.991 eur plus hodnota úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS počítané od 1.7.2004 do dňa úhrady“, teda viac ako 10% základného imania, a preto uvedená zmluva mala byť predmetom preverenia formou znaleckého posudku a následného zverejnenia v zbierke listín. Keďže tieto podmienky neboli splnené, uvedená Zmluva žalovanú nezaväzuje. 13/ Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa v odvolaní nespochybnila záver súdu prvej inštancie uvedený v ods. 55 napadnutého rozsudku, ktorým skonštatoval neplatnosť uznávacieho prejavu, keďže ním bola uznaná neexistujúca pohľadávka (odplata, ktorá mala predstavovať úroky z omeškania od 1.7.2004 do 10.4.2007) a preto tento záver nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 14/ Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16/ O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).