Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/278/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206670 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1209206670.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Y. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX, zastúpeného: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 33, Nitra proti žalovanému: Generali poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava o zaplatenie 6 640 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4.2.2016, č.k. 6C/105/2009-905, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 500 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 415, § 797 ods. 1, § 799 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm. g) a § 15 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a vecne tým, že vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním, najmä na základe výsledkov znaleckého dokazovania, dospel k záveru, že žalobca svojim konaním porušil ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca uviedol nepravdivé údaje o vzniku resp. priebehu dopravnej nehody a uplatnil si poistné plnenie v rozsahu, ktoré nezodpovedalo následkom ním popisovanej dopravnej nehody, naviac nedoložil potrebné doklady preukazujúce uplatnenú výšku škody. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že ním tvrdená škoda mu vznikla práve v súvislosti s nahlásenou poistnou udalosťou, čo je základným predpokladom pre vznik nároku na poistné plnenie, preto mal žalovaný právo v súlade so znením poistnej zmluvy odmietnuť poistné plnenie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške zaplateného preddavku na trovy dôkazu. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a danú vec nesprávne právne posúdil, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Mal za to, že prvoinštančný súd vyhodnotil skutkový stav v jeho neprospech, nevysporiadal sa s ním uvádzanými relevantnými skutočnosťami a spôsobil zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že súd prvej inštancie sa obmedzil len na stručné konštatovanie skutkového stavu bez zhrnutia výpovedí sporových strán, avšak neuviedol ako dôkazy vyhodnotil, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, pričom neprihliadal na vyjadrenia žalobcu. V súvislosti so znaleckým dokazovaním uviedol, že nespochybňoval výsledky znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania, nakoľko došlo k zastaveniu trestného stíhania. Poukázal na to, že v prípade expertízy spol. SLOVDEKRA zo dňa 19.9.2007 nešlo o znalecký posudok, pričom ju považuje za tendenčnú a nedostatočnú. Zároveň upozornil, že napriek skutočnosti, že listom zo dňa 23.7.2007 oznámil žalovanému, že poistné plnenie za poškodenia, ktoré vznikli v súvislosti s inou poistnou udalosťou pri posudzovaní predmetnej poistnej udalosti zo dňa 13.6.2007 si neuplatňuje, boli tieto naďalej v predmetnej expertíze posudzované, hodnotené a porovnávané s poškodeniami v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 13.6.2007 s tým, že žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom výsledkom vyšetrovania bol záver, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa nestal, a nie je trestným činom. Na základe uvedeného mal za to, že konanie žalovaného možno považovať za účelové, v snahe vykresliť žalobcu pred konajúcim súdom ako osobu, ktorá si neoprávnene uplatňuje poistné plnenie, avšak žalobca postupoval pri uplatňovaní poistného plnenia v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a príslušnými právnymi predpismi. Znalecký posudok vykonaný v priebehu sporu W.. W. C.. Š.W. považoval za nepresný a neúplný s tým, že nesúhlasil s jeho záverom, že poškodenia vykázané na vozidle ako celok nezodpovedajú účastníkmi deklarovanému priebehu nehody. Napriek skutočnosti, že znalec disponoval úplným súdnym spisom, vyšetrovacím spisom ako aj ďalšími dokladmi, podľa jeho názoru sa obmedzil iba na faktické zhodnotenie priebehu nehodového deja, avšak pri nehodových situáciách je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti nehody, osoby účastníkov nehody a ich reakčné schopnosti pri kolíznych situáciách. V tomto smere potom znalec podľa jeho názoru nezohľadnil pri určení výšky škody aj kolízne zóny vozidla a v nedostatočnom rozsahu zdôvodnil okolnosti nehody, na ktoré žalobca poukázal. Zdôraznil, že vodič predmetného vozidla dané vozidlo nepoznal, mal ho požičané, nemal skúsenosti s automatickou prevodovkou a naviac išlo o nehodu, ktorá sa stala vo večerných hodinách, ktoré skutočnosti spolu s ďalšími okolnosťami (stlačenie plynového pedálu namiesto brzdy z dôvodu preľaknutia zo zadného nárazu) mali podstatný a rozhodujúci vplyv na techniku jazdy vodiča, ktorou vznikli všetky poškodenia na vozidle. Poukázal na zmätočné vyjadrenia znalca, keď na jednej strane v znaleckom posudku uviedol, že vznik poškodení na pravom boku vozidla, na jeho prednej časti a v interiéri vozidla z technického hľadiska zodpovedá nárazu vozidla do zvodidiel a následne vľavo v protismernej časti vozovky, vo svojej výpovedi uviedol, že nikde nespochybnil, že by poškodenia na pravej strane vozidla mohli vzniknúť od zvodidiel vpravo od vozovky a poškodením na ľavej strane mohli vzniknúť od zvodidiel vľavo od vozovky, avšak v znaleckom posudku nepochopiteľne spochybňuje, či tieto poškodenia vôbec vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 13.6.2007. Vo vzťahu k znalcom spochybnenej výpovedi svedka C. V. žalobca uviedol, že išlo o nehodu vo večerných hodinách, pričom svedok nie je slovenskej národnosti, čoho dôsledkom mohla byť jeho skreslená výpoveď. Považoval za nelogické, že znalec nezohľadnil pri určení výšky škody všetky vykázané poškodenia, ktoré jednoznačne deklarujú poškodenia vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 13.6.2007. Pokiaľ ide o výšku škody, namietal, že znalec nevychádzal z deklarovaného a preukázaného priebehu škodovej udalosti a vyčíslenie bolo realizované iba na základe kalkulácie cien náhradných dielov a prác technikom žalovaného, pričom mal vykonať výpočet výšky škody s ohľadom na ceny dielov a prác k júnu 2007. Zároveň namietal, že prvoinštančný súd odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz, týkajúci sa doplnenia znaleckého posudku. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp., aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 12. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal, či v danom prípade vzniklo žalobcovi právo na poistné plnenie s ohľadom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok. V tejto súvislosti potom aj správne zohľadnil výsledky znaleckého dokazovania, týkajúce sa technickej prijateľnosti účastníkmi deklarovaného priebehu nehodového deja. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa podrobným spôsobom vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom výsledky dokazovania podrobným spôsobom vyhodnotil, t.j. dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, či jeho zmätočnosti preto nie sú dôvodné. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa expertízy vypracovanej spoločnosťou SLOVDEKRA, v ktorej boli podľa jeho názoru posudzované, hodnotené a porovnávané poškodenia, ktoré vznikli v súvislosti s inou poistnou udalosťou. Technická neprijateľnosť deklarovaného nehodového deja vyslovená v znaleckom posudku vypracovaného v súdnom konaní totiž nesúvisela výhradne s poškodeniami, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 11.4.2007, ale aj s ďalšími poškodeniami vozidla. Zo znaleckého posudku W.. Š. vyplýva jednoznačný záver o technickej neprijateľnosti rozsahu a charakteru poškodení ako celku, ale zároveň z neho vyplýva aj technická neprijateľnosť poškodenia jednotlivých kolíznych zón. Znalec ustálil, že technicky neprijateľnými poškodeniami sú na zadnej časti vozidla - poškodenie pravého zadného skupinového svetla, poškodenie na zvislej časti veka motorového priestoru vozidla a poškodenia vykázané v druhej a tretej kolíznej zóne - poškodenie na pravom boku prevažujúco v prednej časti vozidla a prevažujúco na ľavej prednej časti vozidla. Rovnako tak vyvodil, že fázy nehodového deja - náraz do zvodidiel a následne vľavo od vozovky, sú technicky neprijateľné. Podľa názoru znalca je z technických výpočtov a výsledkov jednoznačne zrejmé, že ak by bol priebeh nehody taký, ako vodič deklaroval, tak vozidlo nikdy do zvodidiel ani na pravej ani na ľavej strane nenarazí, pričom uvedené závery vyplývajú tak zo simulačných výpočtov, ako aj zo samotných poškodení vozidla. Odvolací súd nevzhliadol rozpor medzi tvrdeniami znalca, keď na jednej strane nespochybnil, že poškodenia na vozidle mohli vzniknúť od zvodidiel, avšak na strane druhej spochybnil, či tieto poškodenia vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 13.6.2007, a to s ohľadom na podrobné vysvetlenie dôvodov nemožnosti nárazov do zvodidiel z fyzikálneho hľadiska pri účastníkmi deklarovanom priebehu nehody (aj v súvislosti s podmienkami pre inicializáciu airbagov), ktoré skutočnosti uviedol vo svojom rozhodnutí aj prvoinštančný súd. Súd prvej inštancie zároveň riadne odôvodnil zamietnutie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania, keď pre rozhodnutie vo veci mal za postačujúce závery dvoch znaleckých posudkov a expertízy, ktoré zhodne potvrdili okolnosti priebehu nehodového deja, s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. 14. So zreteľom na uvedené nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nedostatočne zistený skutkový stav, resp. nesprávne skutkové zistenia ani nesprávne právne posúdenie. 15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).