Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/30/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209210544 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1209210544.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Ing. Eduard Hyránek, PhD., Stromová 9/A, 831 01 Bratislava, správca úpadcu Transforwarding SK, s.r.o., Priemyselná 1637/3, 900 21 Svätý Jur, IČO: 35 728 647, proti žalovanému: SAPPE EUROPE s. r. o., Goláňova 3140/5, 821 03 Bratislava, IČO: 36 790 800, zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, o zaplatenie 9.855,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/306/2009-306 zo dňa 6.4.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/306/2009-306 zo dňa 6.4.2017 potvrdzuje. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.855,48 eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania zo sumy 1.018, 14 eur od 28.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 595,- eur od 14.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 5.482,15 eur od 19.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 737,80 eur od 21.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 24.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.336,87 eur od 17.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 485,52 eur od 29.5.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd tiež žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 9.7.2009, domáhal zaplatenia sumy 9.855,48 eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako špecifikoval v žalobe z jednotlivých dlžných súm od tam konkretizovaných dátumov do zaplatenia, titulom nezaplatenia faktúr za dovoz tovaru a za skladné a manipulačné náklady vzniknuté pri poskytovaní skladovacích služieb. Na pojednávaní konanom dňa 29.6.2010 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z jednotlivých v žalobe špecifikovaných súm. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní zasielateľských a skladovacích služieb zo dňa 29.10.2010 a na základe následných písomných objednávok, ktoré tvoria súčasť jednotlivých faktúr, si žalovaný objednal vykonanie služieb - odvoz tovaru. Na základe poskytnutých služieb následne žalobca vystavil žalovanému faktúry, ktorých súčasťou boli aj dodacie listy, ktorými príjemca tovaru potvrdil ich prevzatie bez výhrad. Za poskytnuté služby vystavil žalobca žalovanému faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX. Dňa 29.10.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným aj Zmluvu o skladovaní, kde sa ako uskladňujúci zaviazal tovar určený ukladateľom riadne naskladňovať, skladovať a vyskladňovať na základe pokynov ukladateľa. Žalovaný sa za poskytnuté služby zaviazal zaplatiť skladné a manipulačné náklady. Za poskytnuté služby následne vystavil žalobca žalovanému faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX. Žalovaný faktúry čiastočne uhradil a čiastočne ich dobropisoval žalobca ako kompenzáciu za zámenu tovaru jeho strany, nezaplatené zostali faktúry v celkovej čiastke 9.855,48 eur. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania prednesom sporových strán, výsluchom svedkov J.G. H., I. C., K. D., po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil nasledovný skutkový stav veci: Sporové strany uzavreli dňa 29.10.2007 Zmluvu o poskytovaní zasielateľských (špedičných) a skladovacích služieb, prílohou ktorej bola zmluva o skladovaní a zmluva o vnútroštátnej zasielateľskej službe, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré mu vystavil faktúry, z ktorých žalovaný nezaplatil celkovú sumu 9.855,48 eur. Žalovaný listom zo dňa 4.5.2009 vyúčtoval žalobcovi náhradu škody v sume 17.792,- eur a súčasne uvedeným listom vykonal započítanie pohľadávky vo výške 17.792,- eur z titulu náhrady škody voči pohľadávke žalobcu vo výške 10.355,- eur za skladné a zasielateľské služby (z faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX). Žalovaný zastáva názor, že žalobca mu spôsobil škodu na skladovanom tovare minimálne v uvedenej výške z dôvodu nesprávnej manipulácie s uskladneným tovarom a nedodržaním jeho pokynov. Pohľadávky sa započítali len v časti, v ktorej sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške 10.355,33 eur, žalovaný preto považuje žalobu za bezdôvodnú. Žalobca reagoval argumentáciou, že žalovaný odvodzuje svoj protinárok z titulu náhrady škody z dôvodu, že zo strany žalobcu bol vyskladnený v mesiacoch 11/2008 a 12/2008 tovar s dátumom spotreby 08/2009, čím mala žalovanému vzniknúť škoda na tovare s dobou spotreby 12/2008, 04/2009, 05/2009 a 06/2009. Je preto na žalovanom, aby preukázal, že v mesiaci 11/2008 a 12/2008 vydal žalobcovi pokyn na vyskladnenie tovaru s konkrétnou dobou spotreby, rovnako, aby preukázal, že žalobca porušil svoju právnu povinnosť vyskladniť tovar v súlade s pokynom žalovaného a že v príčinnej súvislosti s uvedeným konaním mu vznikla uvádzaná škoda. Žalobca zastáva názor, že v čase údajného nesprávneho expedovania tovaru nebol a ani nemohol byť žiadny z uvedených tovarov po záručnej dobe. Tovar bol riadne expedovaný príjemcom, ktorí doručený tovar nereklamovali. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že prvý konkrétny pokyn na vyskladnenie tovaru s konkrétnou dobou spotreby udelil žalovaný žalobcovi až e-mailom zo dňa 6.2.2009. Svedkyňa J. H. uviedla, že dátum spotreby naskladňovaného tovaru neevidovali, nakoľko to nemali dohodnuté v zmluve. Žalovaný mal prístup do virtuálneho skladu, čiže mohol online kontrolovať stav skladu a pohyby naskladňovania a vyskladňovania. Svedkyňa nemala vedomosť, že by nejaký tovar, ktorý bol naskladnený skôr, nebol vyskladnený ako prvý, resp. že by sa naň v sklade zabudlo. Pokiaľ žalovaný požadoval vyskladnenie určitého tovaru s konkrétnym termínom exspirácie, bol upozornený, že na sklade je ešte tovar s kratšou lehotou exspirácie, ktorý by bolo potrebné vyskladniť skôr. Na toto upozornenie žalovaný nereagoval. Svedkyňa I. C. uviedla, že žalovaný bol upozornený zo strany ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., že im bol dodaný tovar, ktorý mal kratšiu exspiračnú dobu, pričom skôr im bol dodaný tovar, ktorý mal dlhšiu exspiračnú dobu. Uviedla, že požiadavky na vyskladnenie tovaru zadávala mailovou formou, kde bolo uvedené, aký druh nápoja a koľko ks je potrebné vyskladniť. Nepamätala si však, že by dávala požiadavku na vyskladnenie tovaru s konkrétnou dobou exspirácie. Žiaden tovar im nebol vrátený z dôvodu krátkej exspirácie, ale museli kvôli tomu znižovať ceny. Dodala, že žalobcu na zlé vyskladňovanie tovaru upozornili potom, čo boli na to upozornení ich odberateľom. Svedkyňa K. D., ktorá u žalobcu pracovala ako vedúca skladu uviedla, že od zákazníka dostali avízo, že príde kontajner s tovarom, ktorý bol následne vyložený a uskladnený. Vyskladňovanie bolo realizované na základe objednávky, kde žalovaný určil iba druh tovaru a množstvo. Žalovaný v objednávke nezadával, aký tovar s akou dobou exspirácie sa má vyskladniť. Vyskladňovanie bolo realizované na základe programu, ktorý určil najvýhodnejšiu pozíciu tovaru. Program nezohľadňoval dobu exspirácie, keďže to tam nebolo zadané. Pokiaľ by sa malo vyskladňovanie riadiť podľa doby exspirácie, takáto požiadavka by musela byť zahrnutá v zmluve a potom by bola zadaná aj do systému. V priebehu konania žalovaný argumentoval tým, že v zmysle konania s odbornou starostlivosťou má jednoznačne skladovateľ, t.j. žalobca postupovať tak, aby vyskladňoval tovar podľa princípu prvý dnu, prvý von. Vzhľadom na skutočnosť, že skladovateľ takto nepostupoval, spôsobil žalovanému škodu, ktorá je preukázaná dôkazmi od spoločnosti ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., kde je zdokladované, že spoločnosti bol dodávaný tovar s rôznym konečným dátumom spotreby, keď tento nebolo možné následne predať za plnú cenu. Žalovaný si uplatňuje škodu, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnými cenami, ktoré boli pôvodne dohodnuté, a kúpnymi cenami, ktoré boli realizované práve pre tovar, ktorý bol vyskladnený s krátkou lehotou spotreby. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 527 ods. 1, 566 ods. 1, 601, 757 a 373 a 379 Obchodného zákonníka, ako aj podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu v uvedenej výške nebol medzi subjektmi konania sporný, keďže žalovaný proti tejto pohľadávke započítal svoju pohľadávku. Spornou zostala otázka, či pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi, ktorú mal podľa tvrdenia žalovaného spôsobiť žalobca nesprávnou manipuláciou s uskladneným tovarom a nedodržaním pokynov žalovaného, resp. porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy 9.855,48 eur, vzhľadom na to, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu, a to porušenie povinnosti (zmluvnej či zákonnej), vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody. Žalovaný uvádzal, že mu škoda vznikla z dôvodu, že zo strany žalobcu bol v mesiacoch 11/2008 a 12/2008 vyskladnený tovar s dátumom spotreby 08/2009, čím mu vznikla škoda na tovare s dobou spotreby 12/2008, 04/2009, 05/2009 a 06/2009. Išlo o vydanie tovaru odberateľovi ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., Bratislava. Žalovanému mala vzniknúť škoda, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnými cenami, ktoré boli pôvodne dohodnuté a kúpnymi cenami, ktoré boli realizované práve pre tovar, ktorý bol vyskladnený s krátkou lehotou spotreby. Žalovaný tvrdil, že priebežne dával žalobcovi pokyny a upozorňoval ho na vyskladnenie tovaru v závislosti na dobe spotreby tovaru. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný nepreukázal, že uvedené pokyny žalobcovi dával v období novembra a decembra 2008, kedy k nesprávnemu vyskladneniu tovaru žalobcom malo dôjsť. Zo Zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 29.10.2007 povinnosť vyskladňovať tovar podľa dátumu spotreby nevyplývala a nevyplývala ani z e-mailovej komunikácie založenej do spisu. Až z e-mailových pokynov žalovaného zo dňa 19.2.2009 (a neskorších dátumov) vyplýva, že žalovaný požadoval od žalobcu vyskladňovanie najprv toho tovaru, ktorý mal kratšiu lehotu spotreby, čo žalobca aj splnil. V rozhodnom čase žalovaný v objednávke nezadával, aký tovar s akou dobou exspirácie sa má vyskladniť. Vyskladňovanie bolo realizované na základe programu, ktorý určil najvýhodnejšiu pozíciu tovaru. Program nezohľadňoval dobu exspirácie, nebolo to dohodnuté ani v podpísanej zmluve. V priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobca porušil akúkoľvek povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy, či pokynov žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný fakturoval uvedenej spoločnosti nižšie ceny, ako boli pôvodne dohodnuté, nepreukazuje, že to bolo v dôsledku vyskladnenia tovaru s kratšou dobou spotreby žalobcom, v novembri a decembri 2008, pričom žalovaný relevantným spôsobom rovnako nepreukázal, aké konkrétne ceny mal pôvodne dohodnuté so spoločnosťou ITALMARKET SLOVAKIA, a.s.. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca porušil zákonnú povinnosť (či už v pozícii mandatára alebo skladovateľa) postupovať s odbornou starostlivosťou pri prioritnom vyskladňovaní tovaru s kratšou dobou exspirácie, nakoľko žalobca postupoval výlučne v zmysle zmluvy a pokynov žalovaného, z ktorých povinnosť vyskladňovať tovar podľa exspirácie v rozhodnom čase nevyplývala. Žalovaný nepreukázal vznik škody ani jej výšku, nakoľko do spisu nezaložil dôkaz, ktorým by preukázal výšku pôvodne dohodnutej ceny tovaru so spoločnosťou ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., Bratislava. Z predložených dokladov ako ani z výsluchu svedkov nevyplýva, že žalovaným vyčíslená škoda, ktorú následne jednostranne započítal voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v predmetnom konaní, vznikla ako následok konania žalobcu v rozhodnom čase. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa zásady úspešnosti strán sporu v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý považuje výrok predmetného rozsudku za nesprávny. Žalovaný podal odvolanie s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku s tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na kategóriu „odbornej starostlivosti“, kde s poukazom na judikatúru a doktrínu možno ustáliť, že ide o také konanie podnikateľa, ktoré vyžaduje vyššiu mieru odbornosti, teda obozretnosti pri plnení zo zmluvy. Odborná starostlivosť sa vymedzuje ako úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti. Žalovaný zastáva názor, že od žalobcu ako profesionála v oblasti skladovania a expedovania tovaru pre tretie osoby je rozumné očakávať, že v rámci svojej činnosti bude konať s odbornou starostlivosťou, teda s vyššou ako obvyklou mierou odbornosti, a to najmä poukazujúc na skutočnosť, že aj v zmysle uzavretej zmluvy bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť, aby personál vykonávajúci plnenie pre žalovaného bol na takúto činnosť odborne vyškolený. Nakoľko celý proces vyskladňovania a doručovania tovaru prebiehal v gescii žalobcu, žalovaný nemal možnosť sa až do okamihu jeho prevzatia obchodnou spoločnosťou ITALMARKET SLOVAKIA, a.s. dozvedieť, že žalobca vyskladňuje tovar nesprávne. Odvolateľ ďalej uviedol, že bez reklamácie zo strany obchodnej spoločnosti ITALMARKET SLOVAKIA, by nemal dôvod poskytovať akúkoľvek zľavu a nakoľko táto reklamácia nebola nikdy rozporovaná zo strany žalobcu ani zo strany súdu, je pre žalovaného prekvapivé, že súd prvého stupňa takúto skutočnosť v odôvodnení rozsudku konštatoval. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa si pri dokazovaní iba osvojil výpovede svedkov bez ďalšieho skúmania a bez toho, aby výpovede svedkov podrobil kritickému rozboru veci. Žalovaný dal do pozornosti, že na pojednávaní konanom dňa 6.5.2014 predložil súdu prvej inštancie faktúry vrátane dodacích listov, v ktorých je zrejmý dátum vyskladnenia tovaru a dátum exspirácie, z ktorej bola následne odvodená fakturovaná cena. Zatiaľ čo jednotková cena za produkty vyskladnené riadne (s dlhou dobou exspirácie) predstavovala sumu 0,68 eur za kus, v prípade produktov vyskladnených s krátkou dobou exspirácie došlo k ich zľave až na sumu 0,13 eur za kus. V záujme zachovania stručnosti, žalovaný odkázal na súdny spis, v ktorom sa uvedené listinné dôkazy nachádzajú. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na ustanovenie § 181 ods. 2 CSP, podľa ktorého po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Obsahom vyššie uvedenej zákonnej povinnosti súdu je oboznámiť strany sporu so svojím predbežným právnym posúdením veci a so spornými a nespornými skutočnosťami, a to tak, aby strany sporu mali možnosť v rámci zásady kontradiktórnosti konania predvídať rozhodovanie súdu a predniesť ďalšie skutkové tvrdenia alebo predložiť dôkazy na to, aby spornú skutočnosť preukázali. Hore uvedená povinnosť súdu výslovne zakotvená v Civilnom sporovom poriadku je garanciou predvídateľnosti a transparentnosti rozhodnutí súdu a súčasne stranám sporu prejudikuje aký výsledok sporu možno v rozhodnutí súdu očakávať. Odvolateľ sa nestotožnil ani s úvahou súdu prvého stupňa, podľa ktorej nemal žalovaný uniesť dôkazné bremeno, v prípade príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom škody žalovaného z dôvodu, že takáto príčinná súvislosť nevyplýva zo žiadnej listiny založenej do spisu ani z výsluchu svedkov. Hore uvedené konštatovanie súdu sa javí žalovanému ako nezrozumiteľné, nakoľko zastáva názor, že otázka príčinnej súvislosti je skôr otázkou právnou než otázkou skutkovou, ktorú by strany sporu museli preukazovať. Jedná sa o kategóriu, ktorá je na právnom posúdení veci súdom. Žalovaný v závere odvolania vyjadril svoj názor, že napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd, v súlade s ustanovením § 389 písm. a) v spojení s ust. § 391 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.4.2017 č.k. 25Cb/306/2009-306 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok / CSP/) prejednal vec podľa §§ 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch - ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie žalované. 5. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právneho hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Úlohou odvolacieho súdu vzhľadom na námietky odvolateľa bolo posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 7. Podľa § 527 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné). 8. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnym úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 9. Podľa § 601 Obchodného zákonníka zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu veci z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť odosielateľovi odplatu. 10. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.. 11. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 12. Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 13. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9.855,48 eur spolu s úrokom z omeškania titulom nezaplatenia faktúr za dovoz tovaru a za skladné a manipulačné náklady vzniknuté pri poskytovaní skladovacích služieb, na základe Zmluvy o poskytovaní zasielateľských (špedičných) a skladovacích služieb zo dňa 29.10.2007, prílohou ktorej bola zmluva o skladovaní a zmluva o vnútroštátnej zasielateľskej službe, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému služby, za ktoré mu vystavil faktúry tak, ako ich špecifikoval v podanej žalobe. Žalovaný listom zo dňa 4.5.2009 vyúčtoval žalobcovi náhradu škody v sume 17.792,- eur a súčasne uvedeným listom vykonal započítanie pohľadávky vo výške 17.792,- eur z titulu náhrady škody voči pohľadávke žalobcu vo výške 10.355,- eur za skladné a zasielateľské služby, t.j. za faktúry XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX. Pohľadávky sa podľa žalovaného započítali v časti, v ktorej sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške 10.355,33 eur, v zmysle uvedeného preto považuje žalovaný žalobu za bezdôvodnú. Žalovaný si uplatnil škodu, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnými cenami, ktoré boli s odberateľom pôvodne dohodnuté a kúpnymi cenami, ktoré boli realizované pri tovare, ktorý bol zo strany žalobcu vyskladnený s krátkou lehotou spotreby. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného, nakoľko žalobca relevantným spôsobom nepreukázal zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti (zmluvnej či zákonnej), vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody. Žalovanému mala vzniknúť škoda, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnými cenami, ktoré boli pôvodne dohodnuté a kúpnymi cenami, ktoré boli realizované práve pre tovar, ktorý bol vyskladnený s krátkou lehotou spotreby. Žalovaný tvrdil, že priebežne dával žalobcovi pokyny a upozorňoval ho na vyskladnenie tovaru v závislosti na dobe spotreby tovaru. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že uvedené pokyny dával žalobcovi v rozhodnom období, kedy k nesprávnemu vyskladneniu tovaru žalobcom malo dôjsť. Zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 29.10.2007 povinnosť vyskladňovať tovar podľa dátumov spotreby nevyplývala a nevyplývala ani z e-mailovej komunikácie založenej do spisu. Žalovaný k objednávke nezadával, aký tovar, s akou dobou exspirácie sa má vyskladniť. Vyskladňovanie bolo realizované na základe programu, ktorý určil najvýhodnejšiu pozíciu tovaru. Program nezohľadňoval dobu exspirácie, keďže to v zmluve nebolo dohodnuté. Žalovaný tiež nepreukázal vznik a výšku škody, nakoľko do súdneho spisu nezaložil dôkaz, ktorý by preukázal výšku pôvodne dohodnutej ceny so spoločnosťou ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., v ktorej by podľa jeho tvrdenia musel v dôsledku konania žalobcu poskytnúť zľavu. 16. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepreložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodnutie. 17. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 18. Predmetné konanie nie je konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd nemal a nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany majú zodpovednosť za jeho výsledok. Súd si vypočuje ich tvrdenia, vykoná navrhované dôkazy, ktoré strany navrhnú na podporu svojich tvrdení, pričom nie je povinný iniciatívne vykonávať dôkazy, ktoré sami strany nenavrhnú. Odvolací súd zdôrazňuje povahu tohto konania, ktoré nie je typom beznávrhového konania, kde súd vystupuje iniciatívne ex offo za účelom nájdenia pravdy a spravodlivého rozhodnutia. Toto konanie je založené na základe kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t.j. v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má ha následok stratu sporu. 19. Nárok žalobcu v uvedenej výške nebol medzi stranami sporu sporný, keďže žalovaný proti tejto pohľadávke započítal svoju pohľadávku titulom náhrady škody. Započítanie (compensatio) je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Započítanie je privodenie zániku dvoch navzájom proti sebe stojacich pohľadávok tým, že jedna a druhá sa považujú za navzájom vyrovnané. Účelom a zmyslom započítania je teda zánik záväzku bez toho, aby došlo ku skutočnému plneniu. Pri započítaní ako spôsobe zániku záväzku musí byť splnená podmienka, aby vzájomné pohľadávky boli spôsobilé na započítanie. Započítať možno: a) vzájomné pohľadávky b) pohľadávky rovnakého druhu c) platné pohľadávky d) splatné pohľadávky e) pohľadávky, ktoré nie sú zákonom zo započítania vylúčené Dôležitou podmienkou je, že započítateľná pohľadávka je platná. Predmetom započítania nemôže byť pohľadávka, ktorá neexistuje. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný existenciu svojej pohľadávky vzniknutej voči žalobcovi titulom náhrady škody nepreukázal. Tvrdenie žalovaného uvádzané v odvolaní, že bez reklamácie zo strany obchodnej spoločnosti ITALMARKET SLOVAKIA, a.s. by predsa nemal dôvod tejto spoločnosti poskytovať akúkoľvek zľavu a že v konečnom dôsledku reklamácia nebola nikdy rozporovaná zo strany žalobcu ani zo strany súdu, neznamená, že nie je jeho povinnosťou existenciu tejto reklamácie hodnoverne preukázať. Rovnako nie je možné prisvedčiť názoru odvolateľa, že v záujme zachovania stručnosti odkazuje na súdny spis, v ktorom sa nachádzajú listinné dôkazy, ktoré podľa jeho názoru preukazujú, že pôvodná cena produktov, ktoré boli vyskladnené riadne, bola 0,68 eur a v prípade produktov vyskladnených s krátkou dobou exspirácie došlo k ich zľave na sumu 0,13 eur, a že tieto doklady preukazujú porušenie zákonnej povinnosti žalobcu, či už v pozícii mandatára alebo skladovateľa, postupovať s odbornou starostlivosťou pri prioritnom vyskladňovaní tovaru s kratšou dobou exspirácie. 21. Ako nesprávne sa odvolaciemu súdu javí aj tvrdenie žalovaného (odvolateľa), v zmysle ktorého súd prvej inštancie pochybil tým, že neurčil, ktoré skutkové tvrdenia strán považuje za sporné a nesporné a rovnako tým, že neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd v tomto smere s poukazom na ustanovenie § 181 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia a odbornej literatúry zastáva názor, že § 181 ods. 2 CSP sa vzťahuje len na prvé pojednávanie uskutočnené vo veci. Nakoľko prvé pojednávanie v súdnej veci bolo uskutočnené ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), ktorá uvedenú povinnosť nezakotvovala, súd prvej inštancie nevykonaním vyššie spomenutých úkonov nepochybil. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný žalobca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).