Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/329/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210208255 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1210208255.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: K. H., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. K. X, T., zastúpenej: G. H., U.. XX.XX.XXXX, R. T., adresa na doručovanie D..O..R. XX, T., proti žalovaným: X/ G. F., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX/XX, O., 2/ C. V., A. F., U.. XX.X.XXXX, R. G. V. 148, 3/ K. F., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX/X, U., 4/ W.Y. F., U.. XX.X.XXXX, R. L. XXXX/XB, T., 5/ C. L., U.. XX.X.XXXX, R. C. G.K. XXX/X, M., 6/ Q. F., U.. XX.X.XXXX, R. A. XX, R., žalovaní 1/ až 5/ zastúpení: JUDr. Vladimír Grznár, advokát, AK Pri starej prachárni 13, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2016, č.k. 14C/66/2010-1869, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.1.2011, č.k. 14 C/66/2010-340 v spojení s uznesením zo dňa 18.8.2011, č.k. 14C/66/2010-379 a uznesením zo dňa 22.4.2016, č.k. 14C/66/2010-1720 sa zrušuje. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalovaným 1/,2/,3/,4,5/,6/ sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet zo dňa 8.12.2009, spísaný rukou poručiteľky B.. G.A. L., A.. F., U.. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. XXXX/XX, R., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX je absolútne neplatný (výrok I.). Vo výroku II. s použitím ust. § 262 ods.1,2, § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) priznal žalovaným 1/ až 5/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 137 písm. e/ C.s.p., § 460 ods.1, § 461 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„) konštatujúc, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (v danom prípade závetu) je tzv. určovacou žalobou, ktorou žalobkyňa sleduje ochranu vlastníckeho práva (návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem) a základným predpokladom jej úspešnosti je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, preto žalobca musí tvrdiť a preukazovať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je základnou procesnou podmienkou pre to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, konkrétne, že žalovaný popiera existenciu práva žalobcu, či právneho vzťahu s ním, t. j. že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), ďalej jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a napokon jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Existencia naliehavého právneho záujmu je aj v prípade takejto žaloby zákonnou požiadavkou, ktorá musí byť splnená, inak nemožno žalobe o určenie právneho vzťahu vyhovieť. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kdeby bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu, nakoľko nepatrí medzi neopomenuteľných dedičov. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že dedenie zo závetu má prednosť, poručiteľ tak môže majetok odkázať komukoľvek. V závete má každý právo stanoviť, kto a čo zdedí. Nesmie však vynechať deti. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (nebohého). Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý poverí príslušného súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva. Notár zistí, či nebohý nezanechal závet (testament), zistí okruh dedičov a aj to, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal. Závet je jednostranný právny úkon zriaďovateľa závetu ( poručiteľa ) pre prípad smrti, ktorým poručiteľ robí poriadok so svojim majetkom. Musí byť zostavený tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, komu chcel poručiteľ svoj majetok odkázať. Závet má rýdzo osobný charakter a je osobitným druhom právneho úkonu, ktorý je charakterizovaný jednostrannosťou prejavu vôle, prísnou osobnou povahou, veľmi prísnou formálnosťou (musí byť zriadený vo forme požadovanej zákonom) a úkonom smrti (je účinný až v momente smrti, dovtedy ho poručiteľ môže kedykoľvek odvolať alebo zmeniť). Napísanie závetu je pozitívny proces prípravy právoplatného dokumentu, ktorý núti poručiteľa identifikovať: a/ dedičov - členov rodiny a osoby, ktoré sú mu blízke, na ktorých mu záleží a ktoré chce zabezpečiť po svojej smrti, b/ majetky a záväzky - peniaze a majetky, ktoré nadobudol a záväzky, ktoré má v čase úmrtia, c/ iné pokyny. Zriadenie závetu má význam len vtedy, ak chce poručiteľ so svojím majetkom naložiť inak, než predpokladá zákon. Iba závetom, ako jediným právne relevantným úkonom, možno vykonať prerozdelenie a odkázanie svojho majetku podľa vlastnej predstavy. Vlastnoručne napísaný závet musí byť celým svojim obsahom napísaný vlastnou rukou závetcu, na záver musí byť podpísaný závetcom, nevyžaduje sa overenie podpisu notárom a nie je potrebná prítomnosť žiadnych svedkov. Zriadením závetu poručiteľ, osoba, po ktorej sa má dediť ( t.j. fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony a ktorá nebola tejto spôsobilosti zbavená alebo jej nebola obmedzená súdom) nakladá so svojim majetkom pre prípad svojej smrti. Závet musí obsahovať identifikáciu dedičov spolu s uvedením, aký podiel dedičstva im má pripadnúť a ak tieto podiely nie sú určené, zákon stanovuje, že podiely sú rovnaké. Závet musí ďalej obsahovať určenie majetku, na ktorý sa závet vzťahuje. Povinnou náležitosťou závetu je dátum (deň, mesiac a rok) vyhotovenia závetu a podpis závetcu. Dôvodmi pre absolútnu neplatnosť závetu môže byť napríklad to, že v čase spisovania závetu bol poručiteľ v stave zníženej príčetnosti, bol na neho vyvíjaný nátlak - teda ide o vadu vôle, keďže úkon nebol urobený slobodne a vážne alebo závet napísaný vlastnou rukou nie je napísaný poručiteľom (iný typ písma než mal poručiteľ). Pokiaľ by sa niektorý z uvedených dôvodov preukázal, spôsobovalo by to nulitnosť právneho úkonu, závet by nevyvolal žiadne následky - vznik zmenu alebo zánik práv, resp. povinností. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepripojila k žalobe žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ani neoznačila takéto dôkazy, ani nepreukázala žiadnym spôsobom, že poručiteľka spísala závet pod nátlakom závetných dedičov, nepreukázala žiadnymi dôkazmi ani nespôsobilosť poručiteľky spísať závet. Listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, ktoré do súdneho spisu založila sama žalobkyňa, obsahujú množstvo vlastnou rukou poručiteľky písaných listín, ktoré porovnaním s textom závetu nevyvolávajú pochybnosti o tom, že bol závet spísaný vlastnou rukou poručiteľky. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala žalobkyňa, nakoľko z listín predložených žalobkyňou bolo voľným okom porovnaním poručiteľkou písaných listín, že závet poručiteľka písala vlastnou rukou, rovnako aj podpis na listinách a závete bol poručiteľkin. Súd prvej inštancie nenariadil dokazovanie výsluchom žalobkyňou navrhnutých svedkýň - jej dcér G. a Y. H. z dôvodu, že ich poznatky o zlom vzťahu medzi poručiteľkou a ich matkou - žalobkyňou o ktorých chceli podať svedeckú výpoveď, neboli rozhodujúce na posúdenie platnosti závetu, nemali osobné poznatky o okolnostiach rozhodných pri spisovaní závetu, o existencii závetu sa dozvedeli až na Notárskom úrade C.. N. T.Y. H. R. dňa 15.4.2010 a skutočnosť že vzťahy medzi poručiteľkou a ich matkou - žalobkyňou boli zlé, bola zrejmá z listín, ktoré v značnom rozsahu založila do spisu sama žalobkyňa. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nie je neopomenuteľnou dedičkou, poručiteľka mohla podľa svojej úvahy žalobkyňu ako dedičku z dedenia vynechať. Pokiaľ žalobkyňa namietala skutočnosť, že v závete bol poručiteľkou nesprávne uvedený dátum narodenia brata C. F., uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť závetu, nakoľko ho riadne označila ako súrodenca, čo umožnilo jednoznačnú identifikáciu tohto dediča. Rovnako nemožno konštatovať, že závet je neplatný z dôvodu, že jednému z dedičov poručiteľka odkázala väčší podiel so svojho majetku, ako iným dedičom uvedeným v závete. 5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote cestou svojho právneho zástupcu žalobkyňa odvolanie namietajúc v ňom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 C.s.p.), a to vo vzťahu k navrhnutým dôkazom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 C.s.p.), keď vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných 1/ až 5/ malo suplovať vyjadrenie týchto osôb, čo je z procesného hľadiska pochybením a porušením procesných pravidiel a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď poručiteľka kladie v závete podmienky, čo hmotnoprávne ustanovenia zákona neumožňuje (§ 478 Občianskeho zákonníka vo väzbe na § 39 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. Na podania žalobkyne zo dňa 23.11.2016 ( čl. 1838 - 1845), 3.12.2016 (čl. 1862 - 1868), 17.12.2016 (čl. 1879 - 1882), zo dňa 20.12.2016 (čl. 1889 - 1896 ), zo dňa 20.12.2016 (čl. 1897 - 1903 ) nazvaných ako „odvolanie“, resp. „ odvolanie proti dovolaniu“ odvolací súd neprihliadal vzhľadom na ich nezrozumiteľnosť, na to, že vo väčšine prípadov boli doručené súdu elektronickými prostriedkami bez autorizácie podľa osobitného predpisu a nedoplnené v lehote 10 dní (§ 123, § 125 C.s.p. ) a i s poukazom na vyjadrenie sa právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 2.6.2017, v ktorom na dotaz súdu oznámil, že vyššie uvedené podania možno považovať za irelevantné, tieto majú povahu vyjadrení , ktoré z hľadiska súdneho súpisu je možné považovať za súčasť spisovej agendy, ktorá bola súdne uzatvorená rozhodnutím súdu tak, že návrhu žalobkyne nevyhovel a voči rozhodnutiu súdu bolo podané odvolanie. 7. Žalovaní 1/ - 6/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili. Na vyjadrenie sa žalovanej 6/ zo dňa 28.4.2017 k odvolaniu, doručené súdu elektronickými prostriedkami bez autorizácie podľa osobitného predpisu a nedoplnené v lehote 10 dní, odvolací súd podľa § 123, § 125 C.s.p. neprihliadal. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobkyňou (§ 379, § 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. 9. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni bolo po jej návrhu uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.1.2011, č.k. 14 C/66/2010-340 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa ust. § 30 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) jej bol ustanovený zástupca z radov advokátov G.. G. R., K., so sídlom G. XXXXX/XX, R.. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.8.2011, č.k. 14C/66/2010-379 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.1.2011, č.k. 14 C/66/2010-340 v časti, ktorou bol žalobkyni ustanovený zástupca G.. G. R. a žalobkyni bol ustanovený zástupca z radov advokátov C.. C. I., advokát, Š. U.G. X, R. (§ 30 ods.1,2,3, § 31 ods.1 O.s.p.). Podaním zo dňa 6.8.2012 C.. C. I. súdu oznámil, že od 1.7.2012 vykonáva advokáciu vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným a v nadväznosti na uvedené žiadal, aby bolo ustanovenie právneho zástupcu žalobkyne zmenené na C.. C. W. I. K., E..A..O.., so sídlom Š. U. X, R., B.: XX XXX XXX. Následne žalobkyňa viacerými podaniami oznámila, že netrvá na zastupovaní C.. C. I. a doložila plnomocenstvo na zastupovanie v danom konaní udelené svojej dcére G. H. zo dňa 19.3.2013 a 12.3.2014. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.4.2016, č.k. 14C/66/2010-1720 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.8.2011, č.k. 14C/66/2010-379 tak, že žalobkyni s použitím ust. § 30 ods.1,2,3, § 31 ods.1,2, § 372t O.s.p. ustanovil pre zastupovanie zástupcu C.. C.U. W. I. K., E..A..O.., so sídlom Š. U. X, R., B.: XX XXX XXX. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 22.11.2016 žalobkyňa uviedla, že plnú moc udelenú dcére G. H. berie späť v celom rozsahu. 11. Žalobkyňa po vyhlásení rozhodnutia prvoinštančným súdom a po podaní odvolania jej ustanoveným právnym zástupcom opakovane súdu oznamovala, že v spore ju bude zastupovať aj jej dcéra G. H. (a doložila plnú moc zo dňa 22.12.2016 , 2.9.2017, 21.2.2018 ) spoločne s C.. C. I. (napr. v podaniach zo dňa 31.8.2017, 13.9.2017, 18.9.2017, 20.9.2017). V ďalších podaniach doručených odvolaciemu súdu dňa 5.3.2018, 9.3.2018, 23.10.2018 oznámila, že žiada o zrušenie ustanovenia C.. C. I. za jej zástupcu a opakovane dokladala písomné plnomocenstvo udelené dcére G. H. na jej zastupovanie v konaniach vedených pod sp.zn. 14C/66/2010 a sp.zn. 46D/81/2010 zo dňa 6.3.2018, 28.6.2018. 12. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že v danom prípade bol uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.1.2011, č.k. 14 C/66/2010-340 (v znení následných zmien ) žalobkyni ustanovený zástupca z radov advokátov, ktorého ustanovenie a podmienky zastupovania boli do 30.6.2016 upravené v ust. § 30 ods.1,2,3, § 31 ods.1,2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2011, keďže z prechodného ust. § 372t O.s.p. k úpravám účinným od 1.1.2012 vyplýva, že neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd prvej inštancie správne aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (t.j. od 1.7.2016) konal s ustanoveným právnym zástupcom žalobkyne, keďže iný postup by bol porušením práva na spravodlivý proces a žalobkyňa by v takom prípade nemohla riadne uplatňovať svoje procesné práva prostredníctvom jej ustanoveného právneho zástupcu. Odvolací súd pri absencii právnej úpravy týkajúcej sa takýchto prípadov v novom procesnom predpise (Civilnom sporovom poriadku) však nemohol obísť skutočnosť, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania po 5.3.2018 opakovane žiadala o zrušenie zástupcu z radov advokátov pre stratu dôvery voči ustanovenému právnemu zástupcovi a jednoznačne a opakovane prejavila vôľu, aby ju v tomto konaní ďalej zastupovala jej dcéra G. H., U.. XX.XX.XXXX, R. T., adresa na doručovanie D..O..R. XX, T.. Keďže na strane žalobkyne tým prestala existovať jedna zo zákonných podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov (t.j. návrh na takýto postup), odvolací súd vo výroku tohto rozhodnutia zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.1.2011, č.k. 14 C/66/2010-340 v spojení s ďalšími uzneseniami, ktorým bol žalobkyni ustanovený pre konanie zástupca z radov advokátov a v konaní ďalej konal so žalobkyňou zvolenou zástupkyňou pre toto konanie, na strane ktorej z obsahu spisu nevyplýva, že táto zjavne nie je spôsobilá na riadne zastupovanie a ani to, že ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach (čl. 4 ods.2, § 89 ods.1,2 C.s.p., § 30 ods.2, § 372t O.s.p.). 13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu ďalej konštatuje, že žaloba podaná žalobkyňou o určenie absolútnej neplatnosti závetu nie je žalobou podanou v zmysle ust. § 175k ods.2 O.s.p. ( dedičské konanie po poručiteľke začaté predo dňom nadobudnutia zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok sa podľa ust. § 396 ods.1 tohto predpisu dokončujú podľa ustanovení O.s.p.), podľa ktorého ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Zdôrazňuje, že v prípade žaloby podanej podľa citovaného uznesenia nie je nutné tvrdiť a ani preukazovať právny záujem na podanej žalobe. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobkyňa žalobu určenie, že závet zo dňa 8.12.2009, spísaný rukou poručiteľky B.. G. L., A.. F., U.. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. XXXX/XX, R., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX je absolútne neplatný, podala dňa 19.4.2010 a následne ju doplnila podaním doručeným súdu dňa 22.6.2011. Okresný súd Bratislava II v dedičskej veci po poručiteľke B.. G.A. L., A.. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX uznesením zo dňa 13.5.2011, sp.zn. 46D/81/2010, Dnot 16/2010 podľa ust. § 109 ods.1 O.s.p. prerušil konanie do skončenia konania u určenie absolútnej neplatnosti závetu začatého na základe žaloby podanej sestrou poručiteľky K. H. , A.. F. ( jednou z dedičov zo zákona v III. zákonnej dedičskej skupine) konštatujúc, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, t.j. či existuje dôvod absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky, ktorú nie je v dedičskom konaní oprávnený riešiť. Odvolací súd na rozdiel od úvahy súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade , aj pri absencii rozhodnutia dedičského súdu vydaného podľa § 175k ods.2 O.s.p. , nebolo potrebné na strane žalobkyne preukazovať právny záujem na požadovanom určení, keďže na vydanie takéhoto uznesenia za situácie, kedy žalobkyňa už mala podanú žalobu o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky (v ktorom sa však riešia sporné skutkové okolnosti , ktoré nie je oprávnený riešiť súd v konaní o dedičstve po poručiteľke ) nebol dôvod. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.5.2011, sp.zn. 46D/81/2010, Dnot 16/2010 o prerušení konania pritom jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, t.j. či existuje dôvod absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky, ktorú nie je v dedičskom konaní oprávnený riešiť. 14. Vo veci je treba ďalej konštatovať, že i v prípade, ak by sa podaná žaloba o určenie absolútnej neplatnosti závetu považovala za žalobu nepodanú v zmysle § 175k ods.2 O.s.p. (v ktorom prípade sa právny záujem na požadovanom určení predpokladá) nie je možné dospieť záveru, že navrhovaným určením sa právne postavenie žalobkyne nezmení . V danej veci je zrejmé, že v prípade určenia absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky, prichádzajú do úvahy dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine , t.j. súrodenci poručiteľky, resp. ich deti, a to rovnakým dielom. Keďže žalobkyňa je sestrou poručiteľky, nie je možné zhodnúť sa s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že žalobkyňa na požadovanom určení absolútnej neplatnosti závetu nepreukázala v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. naliehavý právny záujem. 15. V posudzovanej veci sa žalobkyňa podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 19.4.2010 a v nasledujúcich podaniach domáhala „zrušenia závetu, zneplatnenia závetu a prisúdenia celého majetku po poručiteľke„. Keďže žaloba neobsahovala podstatné náležitosti, bola nezrozumiteľná, nebol v nej riadne vymedzený okruh účastníkov konania, rozhodujúce skutkové okolnosti a ani žalobný petit, Okresný súd Bratislava II uzneseniami zo dňa 17.6.2010, č.k. 14C/66/2010-139 a zo dňa 7.6.2011, č.k.14C/66/2010-354 žalobkyňu vyzval na odstránenie vád podania tak, aby toto spĺňalo náležitosti podľa § 79 ods.1,2 O.s.p.. V podaní zo dňa 21.6.2011 ustanovený zástupca žalobkyne G.. G. R., advokát odstránil vadu žaloby v zmysle citovaných uznesení, vymedzil okruh strán sporu (žalovanými boli všetci závetní dedičia), skutkovo žalobu odôvodnil tým, že poručiteľka vlastnoručne a ani slobodne a vážne nenapísala celý závet, jej podpis na listine zo dňa 8.12.2019 je možno pravý, ale celý závet a jeho datovanie nie je napísané rukou poručiteľky, v dôsledku čoho je závet neplatný. Ak by sa aj preukázalo, že závet napísala poručiteľka v celosti vlastnou rukou, vzhľadom na jej zdravotný a psychický stav v čase spísania závetu (tesne pred jej smrťou) a v čase, keď už vedela, že je na tom zdravotne veľmi zle vyslovil domnienku, že poručiteľka v čase spísania závetu nebola v celom rozsahu spôsobilá na právne úkony a že závet spísala pod nátlakom ostatných súrodencov. V podaní žalobkyňa navrhla nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva , ktorý by zaujal odborné stanovisko k otázke, či bol závet zo dňa 8.12.2009 napísaný vlastnou rukou poručiteľky a či bol napísaný slobodne a vážne. V prílohe podania žalobkyňa predložila fotokópiu závetu zo dňa 8.2.2009. V ďalšom priebehu konania žalobkyňa trvala na posúdení psychického stavu poručiteľky na základe výsluchu žalobkyne a jej detí a písomných dokladov, ktoré prinesie k nahliadnutiu na pojednávanie (podanie zo dňa 7.9.2011) a udávala, že poručiteľka mala voči nej a jej deťom psychopatické správanie s cieľom manipulovať so žalobkyňou a privádzať ju do zúfalstva a nepríčetnosti (podanie z 19.3.2012), v prílohe podania z 27.7.2012 doložila 3 listiny písané poručiteľkou z 15.7.2009, 20.8.2009 (oznam o vyprataní bytu), 9.11.2009 (urgencia vypratania garzónky). Podaním zo dňa 6.8.2012 C.. C. I. súdu oznámil, že od 1.7.2012 vykonáva advokáciu vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným a v nadväznosti na uvedené žiadal, aby bolo ustanovenie právneho zástupcu žalobkyne zmenené na C.. C. W. I. K., E..A..O.., E. E. Š. U. X, R., B.: XX XXX XXX. V podaní oznámil, že po ustanovení zástupcu v novej právnej forme podá návrh na doplnenie žaloby zo dňa 19.4.2010 (riadne označenie žalovaných), rovnako návrh na doplnenie dokazovania ( ustanovenie znalca z odboru písmoznalectvo a psychiatrie a oznámi skutočnosti týkajúce sa žalovaných (úmrtie C. F. N. X.X.XXXX). V priebehu pojednávania nariadeného na deň 22.11.2016 právny zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tým, že závet bol spísaný pod nátlakom dedičov uvedených v závete (dôkaz nemá, ale dokázať to môže žalovaný 4/, ktorý bol pri tom, keď ho spisovala, bol v dome, lebo u poručiteľky býval a pracoval u nej na dohodu), že v závete je nesprávne uvedený dátum narodenia C. F. a žalobkyne (z predloženého občianskeho preukazu súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa narodila XX.XX.XXXX), že poručiteľka bola psychicky chorá a narušená (žalobkyňa uviedla, že pozná C.. W., ktorý poručiteľku liečil na cukrovku), že najväčší podiel z dedičstva odkázala W. F. (žalovanému 4/), ktorý je alkoholikom a podpis na závete je pravý, ale nepísala ho poručiteľka ale C. L.Á., ktorá žalobkyňu neznášala a išla proti nej. Právny zástupca žalobkyne trval na návrhu na doplnenie dokazovania , a to k zdravotnému stavu poručiteľky, ktorá zomrela v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb, znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva za účelom preskúmania, či je závet písaný rukou poručiteľky porovnateľný s prvým závetom a či je podpísaný poručiteľkou a na výsluchu svedkov, ktorých označí písomne. 16. K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 17. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer strán sporu , ktorá určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 18.V zmysle ust. § 185 a nasl. C.s.p. dokazovanie je zákonom upravený postup súdu ako aj strán sporu, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods.1 C.s.p.), avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Hodnotenie dôkazov teda neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov, keď hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť v odôvodnení rozhodnutia riadne vysvetlená. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie pri vyhodnotení vykonaného dokazovania citovanou zákonnou úpravou dôsledne riadil. 19. V danej veci bola žaloba odôvodnená tým, že závet bol spísaný pod nátlakom dedičov uvedených v závete (podľa vyjadrenia žalobkyne dôkaz nemá, ale dokázať to môže žalovaný 4/, ktorý bol pri tom, keď ho spisovala, bol v dome, lebo u poručiteľky býval a pracoval u nej na dohodu), že v závete je nesprávne uvedený dátum narodenia C. F. a žalobkyne, že poručiteľka bola psychicky chorá a narušená (žalobkyňa uviedla, že pozná C.. W., ktorý poručiteľku liečil na cukrovku), že najväčší podiel z dedičstva poručiteľka odkázala W. F. (žalovanému 4/), ktorý je alkoholikom a podpis na závete je pravý, ale nepísala ho poručiteľka ale C. L., ktorá žalobkyňu neznášala a išla proti nej. Súd prvej inštancie z výsluchu žalovanej 6/, ktorá bola priateľkou poručiteľky zistil, že poručiteľka robila vedúcu ekonomického oddelenia na SHMÚ, posledné dva roky pred smrťou pracovala vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva a liečila sa na cukrovku, psychicky bola zdravá. Pred smrťou žila spoločne s bratom W.. F. (žalovaným 4/) v rodinnom dome na L. Z., snažila sa spravovať život brata (ktorý bol alkoholik), prideľovala mu financie tak, aby nemohol piť. Brat k nej prišiel z dôvodu, že žalobkyňa ho niekedy nepustila do garsónky. Poručiteľka napísala najprv v nemocnici počas hospitalizácie na internom oddelení závet zo dňa 25.11.2009, potom bola dva dni doma a následne išla do nemocnice (mali jej meniť srdcovú chlopňu), kde jej žalovaný 4/ doniesol pohľadnicu od žalobkyne s vyhrážaním sa, že žalobkyňa bude poručiteľku žalovať za 6 000 000,- Sk, čo p. L. pred ťažkou operáciou srdca prežívala veľmi bolestne. Poručiteľka následne napísala druhý závet, ktorý dala žalovanej 6/ v zalepenej obálke, pri ktorého spisovaní nebol nikto iný aj s pokynom, aby ho odovzdala notárke (nie súrodencom). Žalovaní 1/ - 5/ (žalované 2/,3/ sú dedičkami závetného dediča C. F., U.. XX.X.XXXX, zomr. dňa X.X.XXXX, R. R. XX, U.) prostredníctvom právneho zástupcu v konaní uvádzali, že nevedia uviesť okolnosti spísania závetu poručiteľkou, ku ktorým sa vie vyjadriť len žalovaná 6/, poručiteľka sa nikdy neliečila na psychickú chorobu, nenavštevovala žiadnu ambulanciu, nemala žiadne depresie ani nijaké iné príznaky duševnej poruchy a v čase spísania závetu bola plne spôsobilá na právne úkony. Vychádzajúc z takto zistených okolností, za ktorých poručiteľka spísala závet zo dňa 8.12.2009, pri zohľadnení, že porovnanie listinných dôkazov doložených žalobkyňou do spisu písaných rukou poručiteľky so závetom z 8.12.2009 nevyvoláva ani podľa názoru odvolacieho súdu žiadne pochybnosti o tom, že závet zo dňa 8.12.2009 (vrátane podpisu) poručiteľka písala vlastnou rukou, je správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení o tom, že poručiteľka v čase spísania závetu z 8.12.2009 trpela psychickou poruchou, že závet nenapísala vlastnou rukou a ani to, že závet spísala pod nátlakom ostatných závetných dedičov. 20. K námietke žalobkyne , že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.) odvolací súd zdôrazňuje, že rámec dokazovania v sporovom konaní vymedzuje žalobca opisom rozhodujúcich skutkových tvrdení, na ktorý nadväzuje formulácia žalobného petitu. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná . Zásadne nevykonáva dôkazy , ktoré nemajú význam pre vec samu. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom , ktoré strana navrhla, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 64/97). Pokiaľ súd prvej inštancie za daného stavu v priebehu pojednávania nariadeného na deň 22.11.2016 nenariadil ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobkyňou (výsluch ostatných žalovaných, výsluch dcér žalobkyne G. K. Y. H. k ich poznatkom o zlom vzťahu medzi poručiteľkou a žalobkyňou, doplnenie zdravotnej dokumentácie poručiteľky a znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva), vykonanie takéhoto dokazovania by pri skutkových okolnostiach zistených vykonaným dokazovaním nemalo význam pre rozhodnutie vo veci, bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania by zbytočne a neprimerane zaťažovalo strany sporu a iné osoby (čl. 17 C.s.p.). 21. K námietke odvolateľky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 22. Pokiaľ ide o samotnú listinu poručiteľkou vlastnoručne napísaného závetu z 8.12.2009, ktorého doslovný obsah je uvedený v ods. 8 rozhodnutia prvoinštančného súdu, odvolací súd konštatuje, že tento zodpovedá hmotnoprávnym ustanoveniam (§ 476 a nasl. Občianskeho zákonníka) a je v ňom riadne identifikovaný okruh závetných dedičov (za stavu, kedy poručiteľka zomrela bezdetná a nemala maloletých potomkov patriacich do okruhu neopomenuteľných dedičov podľa § 479 Občianskeho zákonníka), majetok poručiteľky a i spôsob prerozdelenia a odkázania majetku podľa predstáv poručiteľky. Uvedenie nesprávneho dátumu narodenia C. F. v závete nemá za následok neplatnosť závetu z dôvodu, že jednoznačná identifikácia tejto osoby vyplýva aj z označenia tejto osoby ako brata poručiteľky. Za nedôvodnú a právne nepodloženú posúdil námietku žalobkyne uplatnenú v podanom odvolaní ako novú skutočnosť vo vzťahu k časti závetu , v ktorej je uvedené : „R. W. F., U.. XX.X.XXXX, R. L. Xb, T. D. I.U. na K. L. Xb, T., R. Č.. XX, E. Č.. XXXX, D. Č.. XXXX, Q. H. L. H. T.. H. D. U. H. I. (U. R. K. H. E. N.A.) I. C. D. D. K. L. W. F. D. R. „ o tom, že poručiteľka kladie v závete podmienky, v dôsledku čoho je závet podľa § 478 v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Aj keď uvedená námietka neuplatnená v priebehu konania pred súdom prvej inštancie sa netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nebolo ňou preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalobkyňa ani nepreukázala, že ju bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.), odvolací súd v záujme úplného vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi zdôrazňuje, že akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú v zmysle § 478 Občianskeho zákonníka žiadne právne následky (s výnimkou príkazu na zápočet darov podľa § 484 ods.1 Občianskeho zákonníka a nedbanie) a vplyv na nadobudnutie dedičstva. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, je možné potom konštatovať, že namietaná vada konania podľa § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p. nebola odvolacím súdom zistená. 23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku o náhrade trov konania nenapadnutého odvolacími dôvodmi) podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ až 6/ priznal voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).