Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/145/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211203862 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1211203862.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 3, XXX XX R. a G.. G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 7, XXX XX R., deti rodičov: matka - B.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 8, XXX XX R., zastúpená advokátom JUDr. Antonom Trusinom, so sídlom Hálkova 1, 831 03 Bratislava a otec - B.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 3, XXX XX R., zastúpený T., bytom Kozmonautická 3, 821 02 Bratislava, v konaní o návrhu matky na obnovu konania, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.10.2018, č.k. 28P/42/2011-233, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 25.10.2018, č.k. 28P/42/2011-233 zamietol návrh matky na obnovu konania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 397, § 399, § 403 ods. 1, 2, § 414 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a vecne tým, že neboli splnené predpoklady na povolenie obnovy konania vo veci starostlivosti o G. L., nar. XX.XX.XXXX a G. L. (teraz G.. G. O.), nar. XX.XX.XXXX, pôvodne vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 17Nc/66/01 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 11CoP/132/08, keď matka nepreukázala existenciu takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, ani možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Podľa jeho názoru neobstojí argument matky odôvodňujúci jej nemožnosť použitia dôkazov, ktoré pre ňu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, tým, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok zo dňa 25.11.2008, č.k. 11CoP/132/08-78, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.06.2005, č.k. 17Nc/66/01-761 o úprave rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletému G. L., na čas do rozvodu a o určení výživného k plnoletej G. L., v jej neprítomnosti. Poukázal pritom na pasivitu matky v pôvodnom konaní, v priebehu ktorého si nepreberala zásielky a nereagovala na výzvy súdu. Mal za to, že dôkazy, na ktoré sa matka odvoláva, jej boli známe už pred vyhlásením potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. zo dňa 31.10.2001 a 30.05.2007), resp. ide o dôkazy, ktoré bola matka povinná predložiť v pôvodnom konaní (potvrdenie o jej príjme). Zdôraznil, že matka počas odvolacieho konania opakovane nahliadala do spisu, a teda musela mať vedomosť o tom, aké dôkazy boli v predmetnom konaní označené a ktoré z nich boli vykonané. Upozornil tiež na skutočnosť, že v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, t.j. do 09.02.2007, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.02.2005, č.k. 25C/113/99-469 o rozvode manželstva rodičov a úprave výkonu rodičovských práv a povinností v tom čase maloletému G. L. na čas po rozvode, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.09.2006, č.k. 3Co/202/2005-578 a opravným uznesením Krajského súd v Bratislave zo dňa 19.02.2007, č.k. 3Co/202/2005-644, a teda rozvodom manželstva rodičov predchádzajúca úprava stratila účinnosť. Z uvedeného dôvodu považoval ďalšie matkou označené skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy pochádzajúce z obdobia po jej rozvode s otcom (uzavretie manželstva otca s T., nevyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rodičov, potvrdenia o práceneschopnosti matky z roku 2008, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku matke zo dňa 14.12.2009) za irelevantné, keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že povolí obnovu konania v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k G. L. na čas do rozvodu. Alternatívne žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkla, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CMP), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Namietala neprimeranosť dĺžky konania pred súdom prvej inštancie, porušenie základných práv G. L., jej diskrimináciu z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia, odňatie jej možnosti konať pred súdom, neuplatňovanie kontradiktórnosti konania, neprihliadanie na princíp rovnosti zbraní, preferovanie záujmov otca a prílišný formalizmus zo strany súdu prvej inštancie pri rozhodovaní, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu spôsobujúcom jeho nepreskúmateľnosť a prelomenie princípu stability súdneho rozhodnutia vyplývajúceho z princípu právnej istoty. Zároveň mala za to, že súd prvej inštancie jej uprel možnosť určenia výživného v súlade s právnou úpravou. Trvala na tom, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 17Nc/66/01 a v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 11CoP/132/08 nemohla bez svojej viny použiť dôkazy, ktoré môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a súčasne možno vykonať dôkazy, ktoré môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne označil dátum 31.12.2008 ako deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008, č.k. 11CoP/132/08-78, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.06.2005, č.k. 17Nc/66/01-761, hoci dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až dňa 27.12.2010. Rovnako mal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne označiť dátum 09.02.2007 ako deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.02.2005, č.k. 25C/113/99-469, keď tento nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2007 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.09.2006, č.k. 3Co/202/2005-578 a opravným uznesením Krajského súd v Bratislave zo dňa 19.02.2007, č.k. 3Co/202/2005-644. Za nesprávny tiež považovala záver súdu prvej inštancie, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008, č.k. 11CoP/132/08-78 stratil účinnosť už dňa 09.02.2007, a teda 18 mesiacov pred jeho samotným vyhlásením. Uviedla, že je osobou s 80 % invaliditou s tým, že jej stav sa dramaticky zhoršil aj z dôvodu nespravodlivosti pôvodného rozhodnutia. Poprela, že by v pôvodnom konaní nepreberala zásielky, keď jej bola vykrádaná poštová schránka, v čoho dôsledku si bola nútená zriadiť P.O.BOX. Namietala tiež tvrdenie súdu prvej inštancie, že v pôvodnom konaní nereagovala na výzvy súdu. Spochybnila, že by ňou predložené listy vlastníctva mala k dispozícii už v čase pôvodného konania, keď ich získala až pred podaním návrhu na obnovu konania. Vyjadrila sa, že aj keď v pôvodnom konaní nahliadala do spisu, ako osoba bez právneho vzdelania a bez finančných možností nemohla vidieť a pochopiť, ktoré dôkazy v spise označené boli a ktoré nie, pričom v danom období bola zároveň traumatizovaná svojou chorobou, snahou otca odňať jej deti a trpela syndrómom týranej ženy. Mala za to, že súd prvej inštancie sa náležite nezoberal ňou predloženými dôkazmi a prehliadol skutočnosť, že otec sa účelovo zbavoval svojho majetku v snahe vyhnúť sa svojim záväzkom a povinnostiam voči nej a ich deťom. Záver súdu prvej inštancie, že ňou predložený dôkaz o nevyporiadaní jej bezpodielového spoluvlastníctva s otcom je z obdobia po rozvode, podľa jej názoru neobstojí. Namietala, že súd prvej inštancie jej zabránil vo výpovedi na pojednávaniach konaných dňa 05.12.2017 a dňa 25.10.2018 napriek tomu, že táto výpoveď mohla mať za následok pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súdu prvej inštancie tiež vytkla, že nevypočul Mgr. G. O. a G. L.. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Poprel tvrdenie matky, že procesným postupom súdu prvej inštancie došlo porušeniu základných práv G. L.. Poukázal na skutočnosť, že G. je psychiatrickým pacientom a lekárka mu nedovolila účasť na pojednávaniach v predmetnej veci z dôvodu hrozby zhoršenia jeho zdravotného stavu. Potvrdil, že matka bola uznaná za osobu so zníženou pracovnou schopnosťou a poberá invalidný dôchodok, avšak nízky príjem už mala aj v čase pôvodného konania. Mal za to, že matka by bola schopná vykonávať taký druh práce, ktorý by zodpovedal jej zdravotnému stavu. Uviedol, že matka napriek svojím zdravotným problémom dokáže viesť veľké množstvo súdnych sporov, aktívne v nich vystupovať a pravidelne nahliadať do spisov. Poprel tvrdenie matky, že užíval veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keď naopak matka žije sama v štvorizbovom byte, ktorý po jeho odchode zostal plne zariadený, pričom poplatky za daný byt matka úmyselne neplatí. Poukázal tiež na svoj zhoršený zdravotný stav, ako aj na ochorenia jeho manželky. 5. G. L. vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Nesúhlasil s názorom matky, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho základných práv. Uviedol, že v účasti na pojednávaniach v predmetnej veci mu bránili jeho zdravotné problémy vyplývajúce z lekárskych potvrdení, ktoré v priebehu konania predložil súdu prvej inštancie. Vyjadril sa, že v prípade, ak by sa zúčastnil na daných pojednávaniach, s vysokou pravdepodobnosťou by to mohlo ohroziť jeho zdravotný stav. Zdôraznil, že jeho psychiatrička mu neodporúča vystavovať sa stresovým a hraničným situáciám, pričom už má skúsenosť z nechceného stretnutia s matkou v decembri 2014, ktoré malo veľmi negatívny vplyv na jeho psychické zdravie. 6. Mgr. G. O. sa k odvolaniu matky nevyjadrila. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“), právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie, g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 14. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. 15. Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e). 16. Podľa § 230 ods. 3 O.s.p., navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné. 17. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne. 18. Odvolací súd konštatuje, že konanie v predmetnej veci začalo dňa 11.02.2011, t.j. za účinnosti procesnoprávneho predpisu, ktorý bol v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016 s tým, že procesné ustanovenia v konaniach o niektorých rodinnoprávnych veciach (akým je i predmetné konanie) boli upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý takisto nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a novej právnej úpravy (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, resp. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva je v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Princíp okamžitej aplikability procesných noriem je navyše komplementárny s osobitným pravidlom o zachovaní účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na obnovu konania nepostupoval správne, keď pri posudzovaní splnenia podmienok prípustnosti obnovy konania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hoci s poukazom na princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyjadrený v ust. § 470 ods. 2 CSP, resp. § 395 ods. 2 CMP mal dané podmienky posudzovať podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. 20. Ustanovenia § 228 a nasl. O.s.p. zakotvovali obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia obnovy konania bolo naplnenie podmienok jej prípustnosti. Dôvody, z akých mohol byť podaný návrh na obnovu konania, zákon určil taxatívne (§ 228 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p.). Dôvodom obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať dve podmienky. V prvom rade musí ísť o skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď účastník o existencii skutočností alebo dôkazov nevedel. Zároveň musia byť dané skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy spôsobilé privodiť pre účastníka pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. So zreteľom na konkrétne okolnosti sa tak javí byť do istej miery pravdepodobným, že nové rozhodnutie bude pre účastníka iniciujúceho obnovu konania priaznivejšie ako to pôvodné. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom vyhovenia návrhu na obnovu konania. V žiadnom prípade však povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní. V prípade nových rozhodnutí ako dôvodu obnovy konania pôjde jednak o rozhodnutia, ktoré účastník bez svojej procesnej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní napriek tomu, že reálne existovali, a jednak pôjde o rozhodnutia nové, to znamená také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú si súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak si súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania si orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. V prípade dôvodu obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. ide o také procesné situácie, keď si účastník konania riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať, avšak z dôvodov objektívnej povahy takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Typickým príkladom je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Môže tiež ísť o prípad, keď sa po právoplatnom skončení konania ukáže, že účastníkom v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento spôsobilý privodiť účastníkovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 21. V zmysle uvedeného sa odvolací súd napriek zistenému použitiu ustanovení nesprávneho právneho predpisu upravujúcich prípustnosť obnovy konania zo strany súdu prvej inštancie stotožnil s jeho záverom o potrebe zamietnutia obnovy konania, keď v prejednávanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov na povolenie obnovy konania predpokladaných v ust. § 228 ods. 1 O.s.p., ktoré sú s výnimkou dôvodu v zmysle písm. g) citovaného ustanovenia v zásade totožné s dôvodmi obnovy konania upravenými v ust. § 397 CSP aplikovanom v predmetnej veci súdom prvej inštancie. Použitie ust. § 228 ods. 1 písm. g) O.s.p. je pritom v danej veci vylúčené, keďže sa nejedná o konanie, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že matka svoj návrh na obnovu konania odôvodnila výlučne ust. § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. 22. Pokiaľ ide o matkou uplatnené dôvody obnovy konania, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti argumentu matky, že táto nemohla použiť ňou označené dôkazy v pôvodnom konaní v dôsledku postupu Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, ktorý verejne vyhlásil svoj potvrdzujúci rozsudok zo dňa 25.11.2008, č.k. 11CoP/132/08-78 v jej neprítomnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že s poukazom na ust. § 214 O.s.p. účinné v čase vyhlásenia citovaného rozsudku v prípade rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní bez nariadenia pojednávania nie je nevyhnutné, aby sa účastníci konania dostavili na verejné vyhlásenie rozsudku, hoci o jeho mieste a čase musia byť predpísaným spôsobom upovedomení. V spojitosti s odvolacou námietkou matky súvisiacou s jej nemožnosťou predložiť označené listy vlastníctva, nakoľko tieto nemala k dispozícii, a teda ich bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že tieto dôkazy rovnako ako potvrdenia o príjme matky v pôvodnom konaní existovali a je daný dôvodný predpoklad, že matka o nich mala vedomosť, keďže v prípade listov vlastníctva ide o verejne dostupné údaje a v prípade potvrdení o príjme sa jedná o doklady, ktorými primárne disponovala samotná matka, a teda táto mala možnosť ich predložiť v pôvodnom konaní. Pokiaľ matka namietala nesprávne označenie dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008, č.k. 11CoP/132/08-78 ako odvolacieho súdu v pôvodnom konaní, resp. rozsudku o rozvode manželstva rodičov, takéto pochybenie nemôže mať žiaden vplyv na prípadnú existenciu dôvodov na obnovu pôvodného konania, keďže v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. bol pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a teda nie v čase nadobudnutia právoplatnosti. Odvolací súd nemohol vziať do úvahy ani argument matky spochybňujúci záver súdu prvej inštancie, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008, č.k. 11CoP/132/08-78 stratil účinnosť nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov, keď k tomuto došlo ešte pred vyhlásením citovaného rozsudku. Matka v tomto prípade opomína fakt, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008, č.k. 11CoP/132/08-78 bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.06.2005, č.k. 17Nc/66/01-761, vyhlásené v čase pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov. Vo vzťahu k matkou uvedeným skutočnostiam, resp. predloženým dôkazom týkajúcim sa vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva s otcom či uzavretia nového manželstva otcom, ako aj práceneschopnosti matky v roku 2008 a priznaní invalidného dôchodku matke rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 14.12.2009 odvolací súd uvádza, že tieto ani podľa jeho názoru nemajú žiadnu súvislosť s pôvodným konaním, ktoré sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností výlučne na čas do rozvodu. V súvislosti s odvolacou námietkou matky týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý ju na uskutočnených pojednávaniach nevypočul a rovnako ani Mgr. G. O. a G. L., odvolací súd poukazuje na ust. § 185 CSP, v zmysle ktorého je výber vykonávaných dôkazov výlučne na rozhodnutí súdu. V prípade G. L. by navyše jeho prípadný výsluch v predmetnej veci, resp. už len jeho samotná účasť na pojednávaní mohla v zmysle ním predložených lekárskych potvrdení vážnym spôsobom ohroziť jeho psychický stav. Matka vo svojom odvolaní zároveň poukazovala na svoju údajnú diskrimináciu z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia či zvýhodňovanie otca zo strany súdu prvej inštancie, ktorých konkrétne prejavy v rámci konania však nijakým spôsobom nešpecifikovala a tieto tak zostali výlučne v rovine jej tvrdení. 23. V súvislosti s matkou namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle § 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Neodôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a súčasne porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé, a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP spĺňa. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).