Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/188/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218582 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1211218582.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: D.V.L. CONSULTING (OVERSEAS) LIMITED, Maximos Plaza, Tower 3, 4th floor, Flat/Office 401, 3106 Limassol, Cyprus proti žalovanému: STRABAG s.r.o., IČO: 17 317 282, so sídlom Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Marek Cífer, advokát, so sídlom Košická 49, Bratislava o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.2.2013, č.k. 10C/144/2011-113, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že na pozemku parc.č. XXXX/X, ktorého vlastníkom je žalovaný, sa zriaďuje vecné bremeno v prospech žalobcu, spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parc.č. XXXX/X na susediace pozemky vo vlastníctve žalobcu parc.č. XXXX/XX o výmere 585 m2, parc.č. XXXX/XX o výmere 1851 m2, parc.č. XXXX/XX o výmere 1 040 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - Mestská časť Podunajské Biskupice, k.ú. Podunajské Biskupice, eventuálne, aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť právo prislúchajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parc.č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, obec Bratislava - Mestská časť Podunajské Biskupice, k.ú. Podunajské Biskupice, každý pondelok, stredu a piatok v čase od 9. do 15. hodiny na susediace pozemky vo vlastníctve žalobcu na nevyhnutný čas za účelom zabezpečenia bežnej údržby a obhospodarovania predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 222,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a na účet súdu súdny poplatok v sume 99,50 eur do 10-tich dní od doručenia rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 127 ods. 3, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalobca nie je vlastníkom žiadnej stavby, ktorá by susedila s priľahlým pozemkom žalovaného, preto neboli dané zákonné predpoklady stanovené v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka na vyhovenie jeho žaloby podľa základného petitu, ktorým sa dožadoval zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok. Zároveň konštatoval, že nemal splnené ani zákonné predpoklady pre vyhovenie alternatívnemu petitu odôvodnenému podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vysvetlil, že na základe uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné zriadiť vecné bremeno, ale umožniť len dočasný vstup na pozemok, pokiaľ by to nevyhnutne vyžadovala údržba a obhospodarovanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Zdôraznil, že zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že môže ísť len o dočasný vstup za konkrétnym účelom, avšak z požadovaného petitu vyplýva, že ide o zriadenie vecného bremena trvalého charakteru a do budúcnosti, pričom účel je stanovený iba všeobecne. Vo vzťahu k nariadenému predbežnému opatreniu v znení takmer rovnakom ako je alternatívny žalobný petit, uviedol, že predbežné opatrenie má iba dočasný charakter a neznamená to automaticky, že uvedenému petitu bude trvalo vyhovené. Poukázal na to, že žalobca okrem jedinej výzvy Miestneho úradu v Podunajských Biskupiciach smerovanej k odstráneniu náletovej buriny z pozemkov žalobcu nepredložil žiadny iný podporný dôkaz, ktorým by odôvodňoval potrebu neustáleho odstraňovania buriny počas celého roka, najmä, keď žalobca vôbec nevyužil možnosť jednorazového vstupu na základe povolenia žalovaného dňa 5.9.2011. Dospel k záveru, že účel, pre ktorý mal súd zriadiť vecné bremeno, či trvalý vstup, nezodpovedá skutočnému účelu, na ktorý mienil žalobca toto právo získať, vychádzajúc aj z korešpondencie medzi sporovými stranami, z ktorej vyplýva, že žalobca mienil na svojich pozemkoch vybudovať stavbu, resp. pozemky využívať na podnikateľské účely. Konštatoval, že nie je bez významu, že žalobca žiadal poskytnúť vecné bremeno bez akejkoľvek náhrady. Za významnú skutočnosť považoval aj to, že žalobca získal predmetné pozemky v stave, ktorý mu bol od počiatku známy, t.j., že kupuje pozemky bez prístupu a bol s tým uzrozumený. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania vo výške 222,82 eur. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa zákona o súdnych poplatkoch za návrh vo veci samej. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že nárok na zriadenie vecného bremena dočasnej povahy mu vyplýva priamo z § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil so záverom, že v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť právo prechodu len dočasne, ale žalobca môže na pozemky vstúpiť len na nevyhnutnú dobu, čo je zásadný rozdiel. Rovnako sa nestotožnil so záverom, že v danom prípade nejde o vecné bremeno s poukazom na nariadené predbežné opatrenie, na základe ktorého sa uložila žalovanému povinnosť strpieť právo prislúchajúce vecnému bremenu. Podľa jeho názoru § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú určité obmedzenia spočívajúce v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediaceho pozemku. Mal za to, že vydaním predbežného opatrenia potvrdeného odvolacím súdom bola z jeho strany preukázaná nevyhnutná potreba vstupu na pozemky v obmedzenom rozsahu za konkrétnym účelom. Zamietnutím žaloby by podľa jeho názoru nemal možnosť vykonať ani len základnú údržbu a splniť si základné povinnosti vlastníka. Upozornil, že žalobou sa nedomáha rovnakého petitu ako v predbežnom opatrení. Poznamenal, že neexistencia stavby ako predpokladu zriadenia vecného bremena neobmedzenej povahy je spôsobená tým, že v dôsledku prístupu žalovaného nemohol získať stavebné povolenie na jej realizáciu, ktorú skutočnosť mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Poukázal na to, že následne už nemal v úmysle realizovať svoj podnikateľský zámer, pričom uvedené neprichádza do úvahy na základe vecného bremena dočasnej povahy. Odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné a nepostačujúce. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.5.2013, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k návrhu žalobcu na zriadenie vecného práva cesty žalobca nie je žiadnym vlastníkom stavby na pozemkoch ku ktorým si chce zabezpečiť prístup, t.j. absentuje naplnenie hmotnoprávnych zákonných predpokladov uvedených v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že o neexistencii prístupu k svojmu pozemku žalobca vedel, resp. mohol vedieť v čase ich nadobudnutia. K alternatívnemu petitu uviedol, že ohraničenie celkového trvania vstupu na pozemok nebolo zo strany žalobcu navrhnuté, teda nebolo ohraničené do budúcnosti. Vo vzťahu k nariadenému predbežnému opatreniu poukázal na jeho dočasný charakter s úlohou zabezpečiť a „zafixovať“ úpravu práv a povinností účastníkov do rozhodnutia vo veci samej. Tvrdil, že na strane žalobcu neexistuje potreba obhospodarovania pozemkov ani potreba odburiňovania či údržby, ale existuje motivácia získať legálny prístup na pozemok a začatie realizácie stavebných prác. Ak by aj existovala potreba pozemky udržiavať z poľnohospodárskeho hľadiska, podľa jeho názoru táto činnosť je výlučne sezónna a nemusí sa vykonávať po celý rok, do neohraničenej budúcnosti, 3-krát v týždni od 9.00 do 15.00 hodiny. Poukázal na to, že žalobca nevyužil možnosť prístupu na pozemok, ktorý mu žalovaný umožnil na žiadosť obce. Podľa jeho názoru je snaha o zabezpečenie si prístupu k pozemkom zo strany žalobcu takým výkonom vlastníckych práv, ktoré neprimerane zasahuje do práv žalovaného a s ohľadom na to, že žalobca pri nadobúdaní vlastníckeho práva mal možnosť vedieť aký je prístup k pozemkom, jeho konanie považuje za konanie rozporné s dobrými mravmi, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. K odvolaciemu dôvodu, týkajúcemu sa odňatia možnosti konať pred súdom uviedol, že podľa jeho názoru bol nesprávne aplikovaný. Poukázal aj na nesúladné vyčíslenie trov žalobcu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.) , pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2,3 C.s.p.) . 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. 12. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 13. Odvolací súd svojim v poradí prvým rozhodnutím (rozsudok zo dňa 22.8.2013, č.k. 3Co/340/2013-140) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením zo dňa 23.2.2016, sp.zn. 7Cdo/55/2014 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom v dôsledku nedoručenia mu vyjadrenia žalovaného k jeho odvolaniu. Odvolací súd následne doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcovi s možnosťou sa k nemu vyjadriť. 14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré nevyhovel žalobe a plne sa s nimi stotožňuje. Zároveň aj odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí vysvetlil predpoklady zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a podmienky stanovené v § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre uloženie povinnosti vstupu na pozemok, ktoré podľa jeho názoru neboli zo strany žalobcu splnené. Je potrebné upriamiť pozornosť na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom konštatoval, že v prípade rozsudku odvolacieho súdu nešlo o nepreskúmateľné ani o prekvapivé rozhodnutie a jediným dôvodom jeho zrušenia bolo nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu protistrane. 15. Odvolací súd opakovane uvádza, že v prípade požadovaného zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka neboli splnené zákonné predpoklady, ktoré by umožňovali súdu vecné bremeno zriadiť, keďže vychádzajúc z nesporných skutočností, žalobca nie je vlastníkom žiadnej stavby na priľahlom pozemku, ku ktorej by bolo potrebné zabezpečiť prístup. Argumentácia žalobcu, že konaním žalovaného nemohol získať stavebné povolenie je absolútne bezpredmetná. Vo vzťahu k požadovanému vstupu na pozemok je potrebné konštatovať, že ide o vážny zásah do vlastníckeho práva, preto sa umožňuje iba vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacej stavby alebo pozemku. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca túto nevyhnutnosť vstupu na pozemok žalovaného (t.j. nevyhnutnú mieru a nevyhnutnú dobu) nepreukázal. Požadovaný rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného je absolútne neprimeraná k deklarovanej potrebe odburinenia pozemku žalobcu, pričom ani táto samotná potreba nebola dostatočným spôsobom preukázaná (s ohľadom na nevyužitie vstupu na pozemok umožneného žalovaným). Odvolací súd zároveň konštatuje, že ak by miera nevyhnutnosti vstupu mala dosiahnuť takú úroveň, že by sa obmedzenie vlastníckeho práva suseda blížilo alebo prakticky rovnalo obmedzeniu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nie je možné vyhovieť takejto žalobe, čo je aj daný prípad. 16. So zreteľom na vyššie uvedený záver nemožno priznať úspech argumentácii žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnych skutkových zisteniach, nesprávnom právnom posúdení a odňatí možnosti konať pred súdom. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).