Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/176/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212223961 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1212223961.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: STAVIZOL, s.r.o., D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36 397 768, zast. JUDr. Martin Olos, advokát, Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, proti žalovanému: Správcovská kancelária PROGRES, s.r.o., Tomášikova 10/A, 821 03 Bratislava, IČO: 35 895 403, zast. JUDr. Jozef Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, o zaplatenie 3.404,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb/4/2013-215 zo dňa 22.02.2017, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/4/2013-215 zo dňa 22.02.2017 v časti I. výroku: - vo výške o zaplatenie sumy vo výške 2. 503,33 eur potvrdzuje a - vo výške o zaplatenie 901,20 eur mení tak, že žalobu zamieta. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/4/2013-215 zo dňa 22.02.2017 v časti II. výroku mení tak, že žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 47,06 %. III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 47,06 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.404,53 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 17.09.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia zročného úroku z omeškania v sume 3.404,53 eur titulom oneskorenej úhrady ceny diela vyplývajúcej zo zmluvy o dielo č. XX/ XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.01.2011 uzavrel so žalovaným písomnú zmluvu o dielo č. XX/ XXXX, predmetom ktorej bolo zateplenie bytového domu na G. D. Č.. XX P. X.. Žalobca dielo vykonal v zmysle zmluvných dojednaní a za vykonanie diela žalovanému vystavil faktúry č. XX/XXXXX, č. XX/ XXXXX, ktoré žalovaný odmietal uhradiť, dôvodiac nesúladom prác odsúhlasených vlastným stavebným dozorom a skutočne vykonaných prác. Po vzájomných rokovaniach žalobca vystavil dobropis č. XX/ XXXXX k fa. č. XX/XXXXX, ktorým kompromisne znížil cenu pôvodne fakturovaných prác. Predtým listom z 10.4.2012 v zmysle čl. X ods. 1 od zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou ceny diela. Nakoľko žalovaný uhradil cenu diela s omeškaním, vystavil mu žalobca dňa 20.8.2012 faktúru na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorú žalovaný rovnako odmietol uhradiť. 2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb/4/2013-155 zo dňa 17.09.2013, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Cob/4/2014-174 zo dňa 14.04.2016 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/4/2013-155 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom. Vec právne posúdil podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie prác súvisiacich s rekonštrukciou a zateplením bytového domu na G. D. Č.. XX P. X.. Sporným nebolo ani skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XX/XXXXX na sumu 47.625,90 eur a faktúru vo výške 21.541,55 eur. Obe tieto faktúry boli žalovanému doručené dňa 26.01.2012, pričom žalovaný uhradil žalobcovi faktúru č. XX/XXXXX dňa 12.07.2012, z faktúry č. XX/XXXXX dňa 12.07.2012 sumu 4.385,03 eur a dňa 14.08.2012 sumu 13.899,08 eur. Žalovaný spochybňoval, resp. úplne odmietal nárok žalobcu tvrdením, podľa ktorého žalovaný nebol účastníkom zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom, ale v právnych vzťahoch so žalobcom vystupoval iba v pozícii zástupcu vlastníkov bytov. Súd pri posudzovaní otázky existencie pasívnej hmotnoprávnej legitimácie žalovaného v konaní v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP vychádzal z právneho názoru Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho vyslovenom v uznesení č.k. 8Cob/4/2014-174 zo dňa 14.04.2016, že žalovaný je v tomto spore nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie. 4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nemohlo dôjsť k vzniku omeškania žalovaného, nakoľko v omeškaní bol sám žalobca. Bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca pri fakturovaní postupoval plne v súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo. Príloha oboch faktúr obsahovala súpis vykonaných prác a dodávok, ktoré boli schválené stavebným dozorom žalovaného. Žalobcovi tak v súlade s čl. VII bod 2 zmluvy o dielo vznikol nárok vystaviť žalovanému faktúry, a žalovanému vznikla povinnosť tieto faktúry v lehote splatnosti, t.j. 21 dní odo dňa ich doručenia uhradiť. Poukázal na to, že právny zástupca žalovaného v priebehu konania uviedol, že faktúry boli žalovanému vrátené v súlade s čl. VII bod 6 zmluvy o dielo. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný podľa zmluvy o dielo mal právo vrátiť faktúru, ktorá bola vystavená v súlade s ustanoveniami zmluvy iba v takom prípade, ak obsahovala nesprávne číselné údaje, alebo vtedy, ak neobsahovala všetky náležitosti faktúry ako daňového dokladu. Ak bola faktúra vystavená zhodne so schváleným súpisom vykonaných prác a dodávok, žalovaný nebol oprávnený túto faktúru vrátiť, ale bol povinný ju v lehote splatnosti aj skutočne uhradiť, a to bez ohľadu na to, či práce skutočne boli alebo neboli vykonané. Ak sa žalovaný domnieval, že práce a iné plnenia zahrnuté v súpise vykonaných prác a dodávok neboli riadne vykonané, mal v súlade so zmluvou o dielo túto skutočnosť rozporovať ešte pred vystavením samotnej faktúry. Žalobcovi by v takomto prípade nevzniklo právo tieto práce a dodávky fakturovať a žalovanému by nezačala plynúť lehota na ich uhradenie. 5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že aj v prípade, ak by žalobca v ním vystavených faktúrach skutočne fakturoval aj práce, ktoré v skutočnosti neboli vykonané, nemala by takáto skutočnosť vplyv na ich splatnosť a už vôbec nezakladala právo žalovanému právo úhradu týchto faktúr zadržať v celosti. Ak žalovaný po doručení dospel k záveru, že časť prác vo vystavených faktúrach nebola riadne vykonaná, resp. nebola vykonaná vôbec, a to aj napriek tomu, že súpis týchto prác bol schválený jeho stavebným dozorom, mohol sa v súlade s § 437 ods. 1 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka domáhať primeraného zníženia fakturovanej sumy. V prípade úspešného uplatnenia nároku z vád diela by tak v zodpovedajúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela zanikol. To znamená, že v prípade, ak by žalovaný už cenu diela uhradil v celosti, musel by mu žalobca rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou po zľave vrátiť, v prípade ak by k zaplateniu celej ceny nedošlo, nárok žalobcu by v zodpovedajúcej časti ceny diela zanikol. Tieto skutočnosti by však na splatnosť zostatku ceny, teda ceny diela po zľave, nemohli mať žiaden vplyv a už vôbec z nich nie je možné odvodzovať omeškanie žalobcu ako veriteľa. Splatnosť faktúr bola medzi stranami sporu dohodnutá v čl. VII bod 3 zmluvy o dielo. Podľa tohto článku bol žalovaný povinný uhradiť faktúry č. XX/XXXXX a XX/XXXXX v lehote 21 dní odo dňa ich doručenia. Obe faktúry boli žalovanému tak, ako to vyplýva z odtlačku jeho prezenčnej pečiatky, doručené dňa 26.01.2012. Splatnosť faktúr nastala dňom 16.02.2012 a od tejto doby bol žalovaný povinný platiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve o dielo, t.j. vo výške 0,05 % denne, a to až do doby skončenia zmluvného vzťahu. 6. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. T., L. O., T. V. a W. X., nakoľko v kontexte nesporných skutkových tvrdení, ako aj už vykonaného dokazovania toto dokazovanie považoval za nadbytočné, keďže skutkový stav bolo možné dostatočne ustáliť z už predložených listinných dôkazov. Žalobca sa navyše vo svojom návrhu domáhal zaplatenia úrokov z omeškania iba za omeškanie žalovaného so zaplatením tej časti ceny diela, ktorá bola žalovaným aj uznaná a uhradená oneskorene. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol, že listom zo dňa 03.02.2012 boli vrátené faktúry č. XX/XXXXX a č. XX/ XXXXX žalobcu s odôvodnením, že fakturované a skutočne prevedené práce spolu nekorešpondujú, pričom vykonané práce nezodpovedajú požadovanej kvalite. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na čl. VII ods. 6 zmluvy bol zhotoviteľ povinný opraviť vystavenú faktúru. Žalobca však nevystavil novú faktúru, nedoručil ju žalovanému, teda žalovaný nemal žiaden relevantný podklad k tomu, aby žalobcovi plnil. Až dňa 04.07.2012 bol vystavený dobropis č. XX/XXXXX, ktorým žalobca dobropisoval žalovanému sumu 2.714,53 eur, čím uznal svoje pochybenie a vykonal nápravu, pričom žalovaný následne pristúpil k úhrade zostatku sumy podľa faktúr č. XX/XXXXX a XX/XXXXX. Žalovaný citujúc ust. § 370, § 365 ods. 4 a § 371 ods. 1 OBZ poukázal na to, že žalobca bol v omeškaní, preto sa do omeškania nemohol dostať aj žalovaný a následne nie je dôvod na požadovanie sankcie za omeškanie, keďže k omeškaniu nedošlo. S poukazom na uvedené skutočnosti sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie v bode č. 34 a 36 a vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaných dôkazov v tomto prípade vedie jednoznačne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu. K argumentácii súdu v bodoch č. 28 a 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že svoju pasívnu vecnú legitimáciu namietal už v odpore voči platobnému rozkazu, pričom na tejto námietke naďalej zotrváva. Záverom žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení a ústnych tvrdení. Na základe uvedených tvrdení, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dostatočne podporil svoje tvrdenia a uniesol dôkazné bremeno navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pred prvoinštančným súdom ako aj pred odvolacím súdom vo výške 100 %. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý z vecnej stránky odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, ktorý netrpí žiadnymi vadami a plne sa s ním stotožnil. Poukázal na to, že v danej veci už v otázke pasívnej legitimácie vyslovil právny názor krajský súd, je preto nadbytočné riešiť opakovane túto otázku. Uviedol, že žalovaný nárok spočíva iba v doplatení úrokov z omeškania za pretrvávajúci čas omeškania žalovaného s úhradou faktúry č. XX/XXXXX a faktúry č. XX/XXXXX. Žalovaný istiny podľa vystavených faktúr uhradil, avšak v značnom omeškaní. Mal za to, že žalovaný úhradou faktúr plne uznal svoj záväzok. Ak dielo nemalo byť riadne dodané a vykonané (ako tvrdí žalovaný), žalovaný by ho logicky neuhradil a najmä jeho stavebný dozor by opakovane písomne neodsúhlasil fakturáciu a súpisy prác. Žalovaný opomína, že N.. L. W. ako stavebný dozor poverený žalovaným priamo v čl. VI. bod 5 zmluvy o dielo svojimi podpismi na citovaných faktúrach a súpisoch vykonaných prác a dodávok (ako i okrúhlymi pečiatkami) potvrdil, že fakturovaná cena diela je dôvodná a dielo bolo dodané riadne a bez vád. Rozsah a výška zmluvných úrokov z omeškania vyplýva z čl. VII. bod 2., 3., 5. a 7. zmluvy o dielo. Žalovaný bol povinný faktúry uhradiť do 21 dní odo dňa doručenia faktúr. Poukázal na to, že z dobropisovanej čiastky úroky z omeškania nepožadoval. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť mu trovy odvolacieho konania. 10. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a v ňom uvedených dôvodov. Poukázal na to, že po zistený nesúladu fakturovaného objemu plnenia s reálne vykonaným plnením, faktúry boli listom zo dňa 03.02.2012 vrátené žalobcovi spolu s uvedením riadneho odôvodnenia, že fakturované a skutočne prevedené práce spolu nekorešpondujú, pričom vykonané práce nezodpovedajú požadovanej kvalite. Nakoľko zmluvné strany sa mali za účelom vyriešenia spornej situácie stretnúť na mieste samom, žalovaný oznámil žalobcovi, že pristúpi k úhrade faktúr bezodkladne po tom, ako bude fakturovaná suma korešpondovať s reálnym stavom. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. VII ods. 6 zmluvy, ktorým bol zhotoviteľ zaviazaný na opravu reklamovanej faktúry. Zotrval na názore, že nemohol byť v omeškaní s úhradou súm, na ktoré ho zaväzovali vrátené faktúry č. XX/XXXXX a XX/XXXXX, ktorých opravy sa domáhal v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko oprava a súlad s reálnym stavom bol nastolený až po vydaní dobropisu č. XX/XXXXX dňa 04.07.2012. Zdôraznil, že bezodkladne po obdržaní nápravného opatrenia k reklamovaným faktúram pristúpil k úhrade sumy podľa faktúr č. XX/XXXXX a XX/XXXXX. 11. Žalobca v duplike uviedol, že plne zotrváva na svojej doterajšej argumentácii. Argumentáciu žalovaného v súvislosti s článkom VII. ods. 6 zmluvy o dielo č. XX/XXXX považoval za nedôvodnú, nakoľko sa týka formálnych vád faktúr. Je predsa plne namieste, že dlžník uhradí cenu diela, ktorú uznáva ako dôvodnú a ak zvyšok ceny diela rozporuje, tento neuhradí a svoje námietky k zvyšku ceny oznámi zhotoviteľovi. Zdôraznil, že nie je však možné neuhradiť ani nespornú a navyše dlžníkom (objednávateľom) odsúhlasenú cenu vykonaného diela a túto dlhodobo zadržiavať, čo je obvyklá špekulatívna prax časti objednávateľov diela. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34) prejednal vec podľa §§ 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3.404,53 eur za oneskorenú úhradu faktúr č. XX/XXXXX, č. XX/XXXXX, ktorými fakturoval cenu diela vykonaného na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.10.2011. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní a bránil sa aj tým, že sa nedostal do omeškania s platením uvedených faktúr. Súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky existencie pasívnej hmotnoprávnej legitimácie žalovaného v konaní vychádzal z právneho názoru Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho vyslovenom v uznesení č.k. 8Cob/4/2014-174 zo dňa 14.04.2016, že žalovaný je v tomto spore nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nemohlo dôjsť k vzniku omeškania žalovaného, nakoľko v omeškaní bol sám žalobca. Bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca pri fakturovaní postupoval plne v súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo a v súlade s čl. VII bod 2 mu vznikol nárok vystaviť žalovanému faktúry a žalovanému vznikla povinnosť tieto faktúry v lehote splatnosti, t.j. 21 dní odo dňa ich doručenia uhradiť. 14. Odvolací súd zistený skutkový stav posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona: 15. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 16. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 17. Podľa § 536 ods. 3 OBZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 18. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 19. Podľa § 365 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 20. Podľa § 369 os. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 21. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len „doklad“), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. 22. Podľa § 370 OBZ, veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. 23. Podľa § 371 ods. 1 OBZ, od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadovať splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné. 24. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného ohľadom nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie. Súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky existencie pasívnej hmotnoprávnej legitimácie žalovaného v konaní správne postupoval v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP, keď vychádzal z právneho názoru Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho vyslovenom v uznesení č.k. 8Cob/4/2014-174 zo dňa 14.04.2016. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na uvedené uznesenie, v ktorom podrobne odôvodnil svoj právny názor, že žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Odvolací súd taktiež odkazuje na body 24. až 32. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie odôvodnil názor, že žalovaný je v tomto spore nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie. 25. Odvolací súd sa zaoberal ďalšou odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že s prihliadnutím na čl. VII ods. 6 zmluvy o dielo č. 23/2010 bol oprávnený do termínu splatnosti faktúru vrátiť a žalobca bol povinný opraviť vystavenú faktúru za zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa článku VII. ods. 6 zmluvy bolo stranami dohodnuté, že: „Ak faktúra bude obsahovať nesprávne vecné alebo číselné údaje alebo nesprávne alebo neúplné náležitosti požadované pre faktúru ako daňový doklady, objednávateľ je oprávnený ju do termínu jej splatnosti vrátiť zhotoviteľovi. Zhotoviteľ je povinný takúto faktúru podľa charakteru nedostatkov buď opraviť alebo namiesto nej vystaviť novú. U takto opravenej, resp. novej faktúry plynie nová lehota splatnosti od jej doručenia objednávateľovi.“ Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že obidve sporné faktúry č. XX/XXXXX a č. XX/XXXXX boli žalovanému doručené dňa 26.01.2012. Podľa čl. VII ods. 3 Zmluvy o dielo „Lehota splatnosti faktúr je 21 dní odo dňa doručenia objednávateľovi na jeho adresu (čl. I).“ Žalovaný v zmysle dohodnutých podmienok po zistení nesúladu objemu fakturovaných a skutočne vykonaných prác, ako aj zistení, že skutočne vykonané práce nezodpovedajú požadovanej kvalite, vystavené faktúry č. XX/XXXXX a XX/XXXXX vrátil listom zo dňa 03.02.2012 žalobcovi spolu s uvedením riadneho odôvodnenia. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že si žalovaný mýli pojmy, keď používa výraz „reklamácii faktúry“ dodáva, že uvedená námietka je nedôvodná, nie je podstatné ako žalovaný označuje svoje právo uplatnené na základe článku VII. ods. 6 zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že žalovaný bol oprávnený faktúru č. XX/XXXXX do termínu splatnosti žalobcovi vrátiť, keďže obsahovala nesprávne vecné údaje a bola v rozpore so skutočným stavom. Žalobca namietané nesprávnosti aj uznal, čoho dôkazom, že k faktúre č. XX/XXXXX vystavil dobropis č. XX/XXXXX zo dňa 04.07.2012, so splatnosťou dňa 04.07.2012 vo výške 2.714,53 eur, prílohou ktorého bola rekapitulácia prác. Samotný žalobca v konaní potvrdil, že dobropis žalovanému vystavil na základe upresnenia objemov prác, ktoré realizoval a rozdiel vypočítaný a odsúhlasený obidvoma stranami v dobropise vznikol, nakoľko sa pri priebežnej fakturácii v danom čase vyúčtovalo objemovo viac výkonov, ako bolo zrealizované. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca bol povinný v súlade so zmluvnými podmienkami vrátenú faktúru podľa charakteru nedostatkov buď opraviť alebo namiesto nej vystaviť novú. V tejto súvislosti dáva za pravdu žalovanému, že žalovaný v čase riešenia vrátenia faktúry č. XX/XXXXX nemohol byť v omeškaní s plnením, na ktoré ho faktúra zaväzovala. Kým žalobca nevystavil dobropis k vrátenej faktúre, žalovaný nemal žiaden relevantný podklad k tomu, aby plnil žalobcovi, nemal ani vedomosť o tom, v akej výške má plnenie žalobcovi poskytnúť za časť diela fakturovaného predmetnou faktúrou, takže sa nemohol dostať do omeškania so splnením peňažného záväzku v tejto časti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že s poukazom na ust. § 365 ods. 4 OBZ nemohol byť v omeškaní s úhradou sumy 21.541,55 eur, na ktorú ho zaväzovala vrátená faktúra č. XX/XXXXX, ktorej opravy sa žalovaný oprávnene domáhal v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko oprava a súlad s reálnym stavom bol nastolený až po vydaní dobropisu č. XX/XXXXX dňa 04.07.2012. 26. Vzhľadom na skutočnosť, že faktúra č. XX/XXXXX na sumu 47.625,90 eur bola zo strany žalobcu vystavená v správnej výške a nebol dôvod na jej vrátenie žalovaným, s poukazom na uvedené zmluvné ustanovenie je zrejmé, že posledným dňom splatnosti faktúry č. XX/XXXXX bol deň 16.02.2012 a žalovaný sa s jej plnením dostal do omeškania počnúc dňom 17.02.2012. Podľa čl. VII ods. 5 Zmluvy o dielo „Pri nedodržaní termínu splatnosti zhotoviteľa objednávateľom, je zhotoviteľ oprávnený fakturovať mu úrok z omeškania vo výške 0,05 % z fakturovanej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia, ak sa strany nedohodnú inak.“ Odstúpenie od Zmluvy o dielo boli zo strany žalobcu žalovanému nesporne doručené dňa 11.04.2012, z čoho vyplýva, že žalobcovi prináležia zmluvne dojednané úroky vo výške 0,05 % denne zo sumy 47.625,90 eur za obdobie vzniku omeškania, t.j. odo dňa 17.02.2012 do odstúpenia od zmluvy dňa 11.04.2012, t.j. spolu za 55 dní omeškania suma vo výške 1.309,71 eur. Za obdobie odo dňa 12.04.2012 patrí žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47.625,90 eur až do 11.07.2012, nakoľko dňa 12.07.2012 už bola fakturovaná suma pripísaná na účet žalobcu, a teda za tento deň mu už zákonný úrok z omeškania neprislúcha, t.j. za dané obdobie má nárok na úrok z omeškania v sume 1.056,90 eur. Zmluvný úrok z omeškania žalovaného s plnením faktúry č. XX/XXXXX za obdobie od 17.02.2012 do 11.04.2012 vo výške 0,05 % denne v sume 1.309,71 eur, so zákonným úrokom z omeškania žalovaného s plnením tejto faktúry od 12.04.2012 do 11.07.2012 vo výške 9 % ročne v sume 1.056,90 je spolu suma vo výške 2.366,61 eur. 27. Faktúra č. XX/XXXXX na sumu 21.541,55 eur bola síce žalovanému rovnako doručená dňa 26.01.2012, avšak vzhľadom na oprávnené vrátenie tejto faktúry žalovaným a následné vystavenie dobropisu č. XX/XXXXX na sumu 3.257,44 eur zo strany žalobcu s dátumom splatnosti dňa 04.07.2012, kedy dátum splatnosti tohto dobropisu žalovaný v konaní nespochybnil, a teda táto skutočnosť nebola spornou, je zrejmé, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania so zaplatením faktúry č. XX/XXXXX až dňa 05.07.2012 a počnúc týmto dňom žalobcovi prináleží zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 18.284,11 eur (ako sumy faktúry č. XX/XXXXX po odpočítaní sumy dobropisu č. XX/XXXXX). Z listinného dôkazu - výpisu z účtu žalobcu mal odvolací súd preukázané, že dňa 12.07.2012 bola žalobcovi pripísaná na jeho účet suma 4.385,03 eur, ako časť sumy faktúry č. XX/XXXXX, žalobcovi preto prináleží zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 18.284,11 eur odo dňa 05.07.2012 do 11.07.2012, čo je suma vo výške 27,05 eur. Z výpisu z účtu žalobcu mal odvolací súd ďalej preukázané, že dňa 14.08.2012 bola žalobcovi pripísaná na účet zostávajúca čiastka sumy faktúry č. XX/XXXXX vo výške 13.899,08 eur, žalobcovi preto prislúcha zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 13.899,08 eur za obdobie od 12.07.2012 do 13.08.2012, čo predstavuje sumu vo výške 109,67 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania z faktúry č. XX/XXXXX spolu v sume vo výške 136,72 eur. Nárok žalobcu na úrok z omeškania z faktúry č. XX/ XXXXX a faktúry č. XX/XXXXX potom spolu predstavuje sumu vo výške 2.503,33 eur. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku vo výške 2.503,33 eur potvrdil ako vecne správny. 30. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 31. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v časti úroku z omeškania vo výške 901,20 eur dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, preto v napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil a žalobu zamietol. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý však nesprávne právne posúdil, preto nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie. 32. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v časti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, je nesporné, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia úroku z omeškania v sume 3.404,53 eur. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 34. Odvolací súd zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP. Nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu, a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov konania pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Vzhľadom na absenciu ustanovenia obdobného § 143 ods. 3 OSP, môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v nepatrnej časti. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. 35. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Napríklad, ak žaloba znie na sumu 10.000,- eur a žalobca je úspešný vo výške 7.000,- eur, potom mal žalobca úspech 70 % a v 30 % úspešný nebol (bol úspešný žalovaný). Úspech jedného sa potom odpočíta od úspechu druhého, t.j. 70 % úspech žalobcu -30 % úspech žalovaného = 40 %, ktoré uhradí žalovaný žalobcovi s tým, že žalovaný už nebude mať voči žalobcovi žiaden nárok na náhradu trov konania. Ak by úspech strán v spore bol rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 36. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu mal žalobca v konaní úspech pred súdom prvej inštancie v časti sumy 2.503,33 eur, t.j. v pomere 73,53 % a neúspech v pomere 26,47 %. Naproti tomu, žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci úspech v časti sumy 901,20 eur, t.j. v pomere 26,47 % a neúspech v pomere 73,53 %. V zmysle uvedenej kalkulácie bol výsledný čistý úspech žalobcu v prvoinštančnom konaní 47,06 % (73,53% - 26,47% = 47,06%). S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti II. výroku zmenil tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 47,06 %. 37. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania bola suma 3.404,53 eur, žalovaný bol úspešný v časti sumy 901,20 eur, t.j. v pomere 26,47 % a neúspešný v pomere 73,53 %. Naproti tomu žalobca mal v odvolacom konaní úspech v časti sumy 2.503,33 eur, t.j. v pomere 73,53 % a neúspech v pomere 26,47 %. V zmysle uvedenej kalkulácie, bol výsledný čistý úspech žalobcu v odvolacom konaní 47,06 % (73,53 % - 26,47 % = 47,06 %), preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 47,06 %. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).