Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/105/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224730 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1212224730.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, so sídlom Žatevná 2, 844 02 Bratislava, IČO: 00 603 406, proti žalovanému: I.L.R., spol. s r.o., so sídlom Papraďová 5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 729 571, zastúpenému: JUDr. Evou Kliniecovou, advokátkou, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie istiny 22.669,92,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k. 42Cb/192/2012-592 zo dňa 13.09.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k. 42Cb/192/2012-592 zo dňa 13.09.2018 o d m i e t a . Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 26. 9. 2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 16.280,62,- € a na náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mal na základe písomnej zmluvy o dielo vykonať stavebné práce v objekte nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na Saratovskej ul. č. 2 A - Dom kultúry. Žalovaný svoje stavebné práce nevykonal podľa zmluvy o dielo ani podľa písomnej ponuky, dielo malo vady a práce neboli vykonané včas, pričom súčasne bola na základe žalovaným zvoleného stavebného postupu spôsobená škoda. Žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád, bola mu poskytnutá lehota na odstránenie vád, keďže žalobca dielo neprevzal. Žalovaný však trval na uhradení plnej dojednanej sumy, čo mu žalobca aj uhradil vo viere, že vady odstráni. Nakoľko žalovaný vady neodstránil, žalobca odstúpil od zmluvy. Zdôraznil, že po odstúpení od zmluvy žiadal, aby žalovaný v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vrátil časť poskytnutého plnenia vo výške 11.277,11,-€ s DPH, keďže práce v tomto objeme požadovaných finančných prostriedkov nevykonal a náhradu škody, ktorá bola spôsobená na majetku žalobcu nevhodným technologickým postupom vo výške 2.384,- € s DPH. 2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16. 6. 2014 sp. zn. 42 Cb 192/2012-232 pripustil zmenu petitu v časti istiny s príslušenstvom s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.669,92,- € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 22.669,92,- € od 17. 9. 2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. 3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 Obch. zákonníka, § 1 ods. 2 Obch. zák., ako aj na ust. § 15 ods. 1 a 2 Obch. zák. , § 536 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák., taktiež poukázal na ust. § 546 ods. 1 Obch. zák., § 548 ods. 1, § 560 ods. 1 Obch. zák., ako aj na ust. § 564 a § 436 ods. 1 Obch. zák. a § 436 ods. 2 Obch. zák.. Súd prvej inštancie tiež poukázal na ustanovenie § 437 ods. 1 Obch. zák., § 373 Obch. zák., § 351 ods. 1 a 2 Obch. zákonníka. Po vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že medzi sporovými stranami bola uzavretá v písomnej forme platná Zmluva o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalovaný realizoval pre žalobcu stavebné práce - oprava strechy fóliou FATRAFOL 810 s termínom plnenia od 28. 9. do 31. 10. 2009 za vhodných poveternostných podmienok. Na základe uzavretej zmluvy o dielo boli práce žalovaným ako zhotoviteľom vykonané a následne odovzdané a prevzaté žalobcom ako objednávateľom. Súd v konaní skúmal, či došlo k riadnemu odovzdaniu diela, nakoľko žalobca tvrdil, že dielo nebolo protokolárne odovzdané a podpísané za žalobcu oprávnenou osobou. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dielo bolo riadne odovzdané dňa 12. 5. 2010, kedy bola podpísaná zápisnica o odovzdaní diela. Za žalobcu zápisnicu podpísali pán N. F., Z.. H. U. a R.. J. F.. Svedkovia N. F. ako správca budovy a Z.. U. ako manager žalobcu boli oprávnení podpísať zápisnicu o odovzdaní diela, s poukazom na ust. § 15 ods. 1 a 2 Obch. zák.. Konateľ žalovaného Ing. Jacenko nemohol aj v prípade prekročenia rozsahu oprávnenia vedieť o tejto skutočnosti, nakoľko z výpovedi svedka Z.. U. vyplynulo, že tento komunikoval za žalobcu s konateľom žalovaného, dával kľúče od strechy pracovníkom žalovaného a púšťal ich na strechu. Taktiež bol aj vymenovaný riaditeľkou žalobcu do výberovej komisie, ktorá mala rozhodnúť o dodávateľovi na základe najvýhodnejšej ceny. Svedok N. F. bol správca budovy a ako sám vo svojej výpovedi uviedol, bol oprávnený na prevzatie diela, čo vyplývalo aj z jeho pracovnej náplne. Z hľadiska zisteného skutkového stavu súd uviedol, že žalovaný práce na diele vykonal, dielo odovzdal a žalobca faktúru za vykonané práce aj uhradil. Žalobca si v konaní uplatňoval nároky po odstúpení od zmluvy a to vrátenie časti plnenia - ceny za práce, ktoré žalovaný podľa žalobcu nevykonal a náhradu škody za vadne vykonané dielo. Žalobca v konaní tvrdil, že platne odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinností žalovaného pri zhotovení diela a to, že v lehote určenej žalobcom žalovaný vady diela neodstránil a dielo riadne a včas nedokončil, dielo riadne neodovzdal, čím porušil svoju povinnosť. Žalobca preto písomne dňa 8.8. 2011 odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy súd vyhodnotil ako neplatné, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá by zakladala právo žalobcovi od zmluvy odstúpiť. Dielo bolo vykonané a riadne odovzdané v súlade s čl. VIII bod 8.1 a bod 8.3. zmluvy. Práce, ktoré boli fakturované konečnou faktúrou, boli zo strany žalovaného aj vykonané. Vady, ktoré sa týkali prác žalovaného, žalovaný odstránil a ďalšie vady, ktoré sa na diele vyskytli nesúviseli s prácami žalovaného a nevznikli nevhodným technologickým postupom. Vyplýva to najmä zo znaleckého posudku znalca Ing. Ratulovského. Žalobca uhradil celú cenu diela. Je irelevantné, že teraz žalobca tvrdí, že to bolo v dobrej viere, že žalovaný vady odstráni. Žalobca, podľa názoru súdu prvej inštancie, preto nemá nárok na vrátenie časti poskytnutého plnenia, ani na náhradu škody. V prípade, ak by súd zaviazal žalovaného na vrátenie časti poskytnutého plnenia a náhradu škody, došlo by na strane žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný nevykonal práce podľa zmluvy, cenovej kalkulácie a projektovej dokumentácie. Podľa vyjadrenia žalovaného to bolo z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Žalovaný v konaní tvrdil, že z dôvodu, že nebol schopný pre nepriaznivé poveternostné podmienky splniť dielo v lehote určenej zmluvou, vypracoval Dodatok č. 1 k zmluve kde zároveň uviedol, že upúšťa od realizácie opravy strechy pôvodným spôsobom. Návrh Dodatku č. 1 mal nechať u žalobcu na sekretariáte. Nepreukázal, že dodatok č. 1 bolo doručený žalobcovi. Súpis skutočne vykonaných prác zahŕňal aj položky 11 a 12 a bol súčasťou konečnej faktúry, ktorá bola zo strany žalobcu uhradená. Žalobca sa minimálne doručením konečnej faktúry dozvedel o prácach v zmysle položiek 11 a 12 a faktúru nakoniec uhradil, čím zmenu realizácie schválil. V konaní žalobca nepreukázal, že faktúra bola uhradená žalobcom pod nátlakom na riaditeľku J.. G.. D.. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si dal v konaní vypracovať znalecký posudok znalca Ing. Nagya na ohodnotenie prác, ktoré žalovaný nevykonal a na náhradu škody za zatečený interiér. Podľa tohto znaleckého posudku žiadal zaviazať žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia a na náhradu škody. Je pravdou, ako tvrdil znalec Ing. Nagy vo svojom znaleckom posudku č. 1/100, že súpis prác nezodpovedá zmluvne dohodnutej skutočnosti. Podľa znaleckého posudku Ing. Ratulovského však žalovaný vykonal práce v sume, ktorá mu bola zo strany žalobcu vyplatená. Ako znalec uviedol, žalovaným fakturovaná suma 98.511,47,- € s DPH zodpovedá vykonanej práci žalovaného v zmysle súpisov vykonaných prác. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ďalšou podstatnou skutočnosťou pri uplatnení si náhrady škody ako druhého nároku zo strany žalobcu je okrem vyjadrenia Ing. Ratulovského aj skutočnosť, ktorá vyplýva najmä z projektovej dokumentácie, že šikmá strecha, kde boli najviac zatečené priestory, nebola predmetom opravy - sanácie. Ako sa vyjadril znalec Ing. Ratulovský, časť strechy, ktorú mal žalovaný opravovať je zakreslená v projektovej dokumentácii a založená v spise na č. l. 368 - 369 a má názov pôdorys a sanovaná plocha je označená šráfovaním. Šikmé časti strechy neboli predmetom sanovania, projektová dokumentácia ani dodávky prác zhotoviteľom. Ku škode interiéru znalec konštatoval, že znalecký posudok č. 101/2011 znalca Ing. Nagya nerieši, či prišlo k zatečeniu priestorov v priamom súvise s prácami žalovaného ako zhotoviteľa. Podľa znalca Ing. Ratulovského nedošlo, nakoľko zatečený priestor je mimo plochy sanácie zhotoviteľa. Podľa názoru tohto znalca poškodenie parkiet zatečením nevzniklo v priamej súvislosti s prácami dodávateľa, t. j. žalovaného, zatečená plocha je mimo plochy strechy, ktorá bola evidentne poškodená nie v ploche položenej fólie ale v poškodenom obvodovom plášti, ktorý bol na veľkej ploche odtrhnutý od fasády. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že znalec Ing. Ratulovský konštatoval, že objednávateľ, teda žalobca neurčil v zmluve ako stavebný dozor konkrétnu osobu. V zmluve o dielo chýbalo, kto bude pre žalovaného ako zhotoviteľa partnerom pre riešenie vecí technických a zároveň kontrolovať práce žalovaného. 7. Aj zo zápisnice z Mestskej časti Bratislava - Dúbravka z ohliadky zo dňa 14.4.2010 vyplýva, že predseda komisie Ing. Bednár upozornil na vážny nedostatok a to, že nebol zabezpečený stavebný dozor odborne spôsobilou osobou, ďalej, že je zanedbaná bežná údržba strechy a zistený odpadnutý Feálový obklad. 8. Na podklade týchto skutočností mal súd za to, že žalobca v súdnom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku tak pri vrátení časti poskytnutého plnenia, aj pri náhrade škody a preto návrh zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a priznal plnú náhradu trov konania žalovanému, ktorý bol v spore úspešný voči neúspešnému žalobcovi. 9. Proti tomuto rozsudku sa po uplynutí zákonnej lehoty odvolal žalobca. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo a ako sa súd vysporiadal s podstatnou skutočnosťou a to s ustanovením čl. VI, bod 6.1 Zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za to, že predmet zmluvy bude zhotovený v súlade so záväzkami zmluvy, podľa technických noriem a všeobecne záväzných právnych predpisov, že bude spôsobilý k zmluvnému účelu a že počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v zmluve najmä s poukazom na tvrdenie znalca Ing. Nagya, že zrealizované ukončenie hydroizolácie nezodpovedá STN 73-1901 ani všeobecným predpisom realizácie striech. 10. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s ďalšou podstatnou otázkou a to s tvrdením znalca Ing. Nagya, že v pôvodnom rozpočte nebola vynechaná žiadna položka, ktorá by znemožňovala realizáciu predmetnej strechy na základe projektovej dokumentácie. Zdôraznil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nesprávne založil na tom, keď sa priklonil k tvrdeniu žalovaného, že zmenu technologického postupu si vyžiadali nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré nastali až po začatí prác. Súd sa v konaní nevysporiadal s dôkazom založeným v spise, že v rozhodnom čase nebolo daždivé počasie i keď iba mierne a jednak ani s tvrdením znalca Ing. Nagya, že v pôvodnom rozpočte nebola vynechaná žiadna položka, ktorá by znemožňovala realizáciu predmetnej strechy na základe projektovej dokumentácie. 11. Má za to, že žalovaný nebol oprávnený svojvoľne bez súhlasu žalobcu zmeniť spôsob vykonávania prác, nerealizovať niektoré práce a svojvoľne si meniť položky. Túto skutočnosť neospravedlňuje ani tvrdenie žalovaného, že žalobca nebol súčinný pri dohode o novej cenovej ponuke. V tomto smere súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo sa súd stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Ratulovského a prečo sa nestotožnil so závermi uvedenými v znaleckom posudku Ing. Nagya. Zdôraznil, že oproti pôvodnej technológii, jej svojvoľnou zmenou žalovaným došlo k navŕtaniu viac ako 8.000 dier do pôvodného strešného plášťa kde preniká voda pod strešnou krytinou zhotovenou žalovaným. Zatekanie pod strešný plášť zhotovený žalovaným a následne cez otvory pod pôvodnú strešnú krytinu spôsobuje pretekanie vody aj do iných častí objektu ako len do miestností, nachádzajúcich sa bezprostredne pod miestom realizácie krytiny žalovaným. 12. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že nemožno súhlasiť aj s tvrdením súdu prvej inštancie o relevantnosti zápisnice o odovzdaní diela zo dňa 21.05.2010, ktorú mal podpísať p. J. F., v tom čase poslanec miestneho zastupiteľstva, ktorý na to nemal žiadne oprávnenie, p. N. F., ktorý priznal, že ju podpísal iba pod nátlakom a jediným teda ostal iba Z.. U., na základe toho, že žalovaného vpúšťal do objektu. V Zmluve o dielo bolo výslovne uvedené, že jedinou osobou oprávnenou konať za žalobcu bol výlučne jej štatutárny zástupca. Žalobca ďalej zdôraznil, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a tiež chýba dôsledné vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že má za to, že predmetné odvolanie bolo podané po zákonnej lehote. Žalobca zdôraznil, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13.9.2018 mu bol doručený dňa 23.10,2018. Spolu s odvolaním boli právnej zástupkyni žalovaného do elektronickej schránky doručené aj kópie poštových obálok, z ktorých je zrejmé, že žalobca dňa 7.11.2018, t. j. v posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty, v ktorej môže byť odvolanie podané, podal odvolanie na pošte Bratislava 42. 13. Zároveň z tejto pripojenej poštovej obálky vyplýva, že predmetná zásielka bola dňa 08.11.2018 doručená na Okresný súd Bratislava IV. Z došlej poštovej obálky priloženej k odvolaniu vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV., nevedno kedy adresuje nejakú zásielku Okresnému súdu Bratislava II. Na základe vyššie uvedeného postupu žalobcu pri podávaní odvolania s poukázaním na ustanovenie § 362 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia a s poukazom na ust. § 362 ods. 2 CSP, podľa ktorého odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v lehote na príslušnom odvolacom súde, žalovaný zastáva názor, že žalobca nepodal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II riadne a včas. 14. V texte odvolania žalobca tvrdí, že sa domáha finančnej náhrady za zle vykonané stavebné práce, resp. práce vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou nevhodným technologickým postupom, výsledkom čoho bolo neustále zatekanie do objektu žalobcu. Žalovaný sa nestotožňuje s takýmto tvrdením žalobcu, nakoľko v konaní na súde prvej inštancie nebolo preukázané, že nevyhnutná zmena technologického postupu pri vykonávaní hydroizolačných prác žalovaným spôsobila neustále zatekanie do objektu žalobcu. Poukázal na to, že v prílohe Znaleckého posudku 26/2017 zo dňa 14.2.2017 vypracovaného Ing. Ratulovským je priložená Cenová ponuka zo dňa 19.08.2009, ktorá obsahuje presné výmery a rozsah prác. ktoré sa mali realizovať. Z priloženého Súpisu skutočne vykonaných prác je zrejmé, že žalovaný v pozícii zhotoviteľa aj pri nevyhnutnej zmene technologického postupu dodržal zmluvne dohodnutý výmer prác. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobca reklamoval dielo viackrát, prvá reklamácia bola v priebehu realizácie diela, na čo žalovaný odpovedal písomne dňa 26.11.2009, s tým, že zatekanie interiéru spôsobil havarijný stav jestvujúcej živičnej krytiny a nie neodborné konanie žalovaného. 15. Ďalšie zatečenie strechy reklamoval žalobca dňa 16.4.2010, na ktoré žalovaný odpovedal dňa 23.4.2010 s tým, že zatekanie spôsobila utrhnutá rohová lišta obvodového plášťa strechy a nie neodborné konanie žalovaného. 16. Ďalšia reklamácia sa vôbec netýkala tej časti strechy, ktorú mal opravovať žalovaný, išlo o zatečenie do spoločenskej sály Domu kultúry Dúbravka, pričom žalovaný mal opravovať cca 1/3 strechy kultúrneho domu, časť strechy nad spoločenskou sálou opravovať nemal. Žalovaný mal opravovať a opravoval iba rovnú časť strechy, čo vyplýva z projektovej dokumentácie. Vada, ktorá bola reklamovaná a týkala sa predmetu diela, bola za účasti znalca Ing. Nagya a projektanta odstránená. Žalovaný poukázal na to, že ďalšie vady sa neodstraňovali z dôvodu, že vady, ktoré sa vyskytli na streche neboli vady, ktoré boli spôsobené opravou strechy. 17. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že tento zmluvný vzťah a odôvodnenosť nároku žalovaného na úhradu za vykonanie diela nie je možné posudzovať a odôvodniť iba ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale je potrebné prihliadnuť aj na ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Zmluva o dielo č. 09/2009 medzi právnym predchodcom žalobcu v postavení objednávateľa a žalovaným v postavení zhotoviteľa zo dňa 18.09.2009 bola uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie ani raz nepoukázal na skutočnosť, že v tejto veci by sa malo prihliadať aj na ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. 18. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými na strane 2 a 3 podaného odvolania, opierajúcich sa o tvrdenia znalca Ing. Nagya, týkajúcich sa skutočnosti, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s viacerými otázkami, týkajúcimi sa realizovaných hydroizolačných prác. 19. Po striktnom dodržaní vysúťaženej cenovej ponuky a tým dohodnutého technologického postupu, by z dôvodu pretrvávajúceho daždivého počasia i nástupu zimy mohol žalovaný spôsobiť rozsiahle škody na objekte žalobcu. V prípade, že by žalovaný vykonal práce tak ako boli uvedené v cenovej ponuke, došlo by k masívnemu zatečeniu celého objektu. Žalovaný síce nikdy nenamietal, že sondy sa bežne robia vo vybraných častiach strešného plášťa, ale žalobca vykonal sondy bez vedomia žalovaného ako zhotoviteľa diela, čím zasiahol do zhotoveného diela, na ktoré žalovaný poskytuje záruku v trvaní 10 rokov. 20. Znalec Ing. Ratulovský k posúdeniu znalca Ing. Nagya uviedol, že nemá žiadne pripomienky ani voči metodickému postupu, ani voči vyhodnoteniu, jedine v čom sa znalci líšia je názor na funkciu stavebného dozoru, ktorý mal byť z pohľadu znalca Ing. Ratulovského stanovený objednávateľom stavebných prác, t. j. žalobcom. V stavebnej praxi je obvyklé, že realizáciu stavebných prác dodávateľa kontroluje odborne spôsobilá osoba, ktorú stanovuje obvykle investor. Skutočnosti ohľadom oprávnenia prevziať za žalobcu dielo, resp. podpísať zápisnicu o odovzdaní diela súd prvej inštancie podľa žalovaného ustálil správne. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 21. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý zotrváva na všetkých svojich dôvodoch podaného odvolania. Má za to, že odvolanie bolo podané riadne a včas. Zdôraznil, že aj keď žalovaný poukazuje na ustanovenie § 362 ods. 1 a 2 CSP, opomína však poukázať na ustanovenie § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca dňa 7. 11 2018 odovzdal zásielku na poštovú prepravu orgánu, ktorý má povinnosť ju doručiť, pričom táto bola adresovaná Okresnému súdu Bratislava II. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd rozhodol tak ako je uvedené v odvolacom petite. 22. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie zo strany žalobcu nebolo podané včas. Z predloženej doručenky založenej na čísle listu 610 je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol žalobcovi Mestskej časti Bratislava - Dúbravka doručený dňa 22.10.2018 o 12:23 elektronicky. Taktiež bol elektronicky doručovaný predmetný rozsudok aj právnej zástupkyni žalovaného, ktorý bol doručený dňa 26. 10. 2018. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie zo strany žalobcu proti uvedenému rozsudku bolo podané na poštu dňa 7. 11. 2018. Podľa ustanovenia § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť, určujúca začiatok lehoty. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že lehota na podanie odvolania sa začína počítať od 23. 10. 2018, t. j. nasledujúci deň po tom, ako bol napadnutý rozsudok žalobcovi doručený. 23. Podľa ustanovenia § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. 24. Podľa ustanovenia § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 25. Je nesporné, že žalobca podal odvolanie na pošte dňa 7. 11. 2018. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 6. 11. 2018. Z uvedeného je teda zrejmé, že odvolanie zo strany žalobcu bolo podané oneskorene 1 deň po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. Prihliadnuc k uvedenej skutočnosti odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 386 písm. a) CSP odvolanie odmietol ako oneskorene podané. 26. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 a § 255 CSP a náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).