Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/78/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213228598 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1213228598.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Real Slovakia, spol. s r.o., IČO: 35 789 174, so sídlom Prešovská 39, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., IČO. 36 860 891, so sídlom Miletičova 1, Bratislava proti žalovanému: Z. N., O.. XX.X.XXXX, V. Y. XXXXX/XL, V., zastúpenému: BOHUNICKÝ & Co., s.r.o., IČO: 47 876 034, so sídlom Lermontovova 16, Bratislava o zaplatenie 3 267,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.3.2014, č.k. 58C/206/2013-124, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil právnej predchodkyni žalovaného W. N. povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 267,83 eur ako aj trovy konania vo výške 196 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 310,10 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 489, § 415, § 420 ods. 1, § 420a ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) a vecne tým, že mal za preukázané, že žalovaná bola v zmysle kúpnej zmluvy povinná zabezpečovať správu polyfunkčného domu č. XXX na D. H..Č.. X R. P.D. H..Č..XX X. V., pričom v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. správa domu zahŕňa aj prevádzku objektu a obstarávanie služieb súvisiacich s užívaním nebytových priestorov. Uviedol, že v mesiaci november 2011 došlo v prenajímaných nebytových priestoroch k poklesu teploty, ktoré nedosahovali podmienky tepelno- vlhkostnej mikroklímy. Dospel k záveru, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť tým, že nebolo zabezpečené riadne vykurovanie kancelárskych priestorov a nájomcovia nemohli priestory užívať riadne, z toho dôvodu si uplatnili u žalobcu nárok na odpustenie nájomného za príslušný kalendárny mesiac, ktorý ich žiadostiam vyhovel a vystavil im dobropisy k faktúram za nájom kancelárskych priestorov za mesiac november 2011 č. 213/2011 až 228/2011. Celková výška dobropisov predstavovala škodu, ktorú si žalobca uplatňoval v konaní, a ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov, ktorá pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. 3. Právna predchodkyňa žalovaného podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom poukázala na to, že súd prvej inštancie lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že žalovaná sa z trvalého pobytu na T. H.. Č.. X X. V. odhlásila dňa 5.6.2013 a v ten istý deň ohlásila svoj pobyt v mieste P., Č. E., t.j. počas celého priebehu súdneho konania sa zdržiavala na území Českej republiky a súdu prvej inštancie bola táto skutočnosť známa odo dňa 15.1.2014. Považovala za nesprávny procesný postup súdu, ktorým žalovanej ustanovil opatrovníka, nakoľko na uvedený postup neboli splnené zákonné predpoklady. Poukázala na oprávnenie súdu zistiť adresu účastníka konania, a to aj v cudzine, so súčinnosťou tamojších správnych orgánov, resp. súdov, čo však neučinil, čím žalovanej odňal možnosť konať pred súdom, keďže jej odňal možnosť oboznámiť sa s predmetom konania, vyjadriť sa ku skutočnostiam prezentovaným v súdnom konaní, oboznámiť sa s obsahom rozsudku a podať opravný prostriedok. Postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého doručil rozsudok ustanovenej opatrovníčke podľa jej názoru nezodpovedá dikcii zákona nielen s poukazom na zákonné predpoklady pre ustanovenie opatrovníka, ale predovšetkým na skutočnosť, že takéto súdne rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, keďže fikcia doručenia nebola naplnená. V závere odvolania poukázal na stanovisko Krajskej prokuratúry Bratislava, v zmysle ktorého pokiaľ rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, je proti nemu prípustné odvolanie. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovanej podal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že v danej veci bolo začaté exekučné konanie, pričom žalovaná podala námietky proti exekúcii, ktoré boli zamietnuté. Poukázal na to, že žalovaná podala odvolanie proti rozsudku viac ako rok a pol po lehote na podanie odvolania. Odvolanie považoval za nedôvodné a rozporné so skutkovým a právnym stavom jestvujúcim vo veci, naviac, žalovaná si podľa jeho názoru nesplnila svoje zákonné povinnosti pri zmene resp. zrušení trvalého pobytu a týmto spôsobom sa snaží preniesť dôsledky nesplnenia svojich povinností na súd. Uviedol, že žalovaná bola v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky povinná pri odhlásení trvalého pobytu uviesť miesto pobytu v zahraničí, čo však neurobila, keď neohlásila presnú adresu nového pobytu v zahraničí. Podľa jeho názoru konajúci súd splnil všetky zákonné predpoklady na ustanovenie opatrovníka žalovanej, keď sa pomocou lustrácie v registri obyvateľov pokúšal zistiť pobyt žalovanej, avšak bezúspešne, nakoľko žalovaná si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a súd nemal iné dostupné prostriedky na zistenie pobytu žalovanej. Považoval za nemysliteľné, aby nesplnenie si zákonnej povinnosti účastníka konania bolo kvalifikované ako odňatie možnosti konať pred súdom v prospech takéhoto účastníka a v opačnom prípade by mohlo dochádzať k účelovému neplneniu zákonných povinností a následnému využitiu takéhoto protiprávneho konania na marenie právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Podotkol, že v danom prípade nebola uplatnená fikcia doručenia, keďže rozsudok bol riadne doručený súdom ustanovenému opatrovníkovi. Vyslovil, že vyhovením odvolaniu by bolo v rozpore s množinou všeobecne záväzných právnych predpisov, Ústavou SR ako aj so základnými princípmi právneho štátu, ako je napríklad ochrana právnej istoty a legitímnych očakávaní, princíp stability súdneho rozhodnutia, zásada záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je podané dôvodne. 6. Počas odvolacieho konania zomrela žalovaná W. N.. Odvolací súd na základe výsledkov dedičského konania po žalovanej ako poručiteľke uznesením zo dňa 29.1.2020, č.k. 7Co/78/2016-178 rozhodol podľa § 63 ods. 1, 2 C.s.p., že bude pokračovať v odvolacom konaní namiesto žalovanej s jej dedičom Z. N., O.. XX.X.XXXX, V. Y. XXXXX/XL, V.. 7. Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. (účinného od 1.10.2013 do 31.5.2014) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. 8. Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. (účinného od 1.10.2013 do 31.5.2014) v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi. 9. Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. (účinného od 1.10.2013 do 31.5.2014) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. 10. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. (účinného od 1.10.2013 do 31.5.2014) predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. 11. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd po podaní žaloby doručoval žalovanej zásielku obsahujúcu žalobu s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrila ako aj predvolanie na pojednávanie na deň 10.3.2014 na adresu T. X, V.. Nakoľko sa žalovanej na predmetnú adresu nepodarilo doručiť uvedenú zásielku (zásielka sa vrátila súdu s poznámkou „adresát je neznámy“), súd prvej inštancie vykonal lustráciu pobytu žalovanej v Registri obyvateľov s výsledkom, že žalovaná sa z trvalého pobytu na adrese T. X, V. odhlásila ku dňu 5.6.2013 a k rovnakému dňu sa prihlásila na trvalý pobyt P., Č. E.. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že žalovaná má bydlisko na adrese P. XX, V. R. R. F. U. uvedenú R. T. X, V.. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.1.2014, č.k. 58C/206/2013-65 ustanovil žalovanej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka Y. P., pracovníčku Okresného súdu Bratislava V, ktorej doručil uvedené uznesenie, žalobu a predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 10.3.2014. Súd prvej inštancie dňa 10.3.2014 vykonal vo veci pojednávanie, pričom s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovanej. Na predmetnom pojednávaní súd prvej inštancie umožnil žalobcovi predniesť žalobu a vyjadriť sa k veci, vykonal dokazovanie, vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil vo veci rozsudok. 13. Odvolací súd v súvislosti s procesným postupom súdu prvej inštancie, na základe ktorého ustanovil žalovanej opatrovníka poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sža 27/2008 <https:// www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaydqxzyl5zxuyk7gi3q>, v zmysle ktorého „okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie.“ V danom prípade je zrejmé, že súd prvej inštancie mal po vykonaní lustrácie v registri obyvateľov SR informáciu, že žalovaná sa z trvalého pobytu na adrese T. X, V. odhlásila ku dňu 5.6.2013 a zároveň k rovnakému dňu sa prihlásila na trvalý pobyt v P., Č. E.. Za danej situácie bolo úlohou súdu prvej inštancie prešetriť, či trvalý pobyt žalovanej je skutočne neznámy, keď bolo nepochybné, že žalovaná vykonala ku dňu 5.6.2013 prihlásenie k trvalému pobytu v Prahe v Českej republike. Povinnosť zisťovania pobytu účastníka, resp. povinnosť prešetrenia, či je jeho pobyt skutočne neznámy, sa týka aj účastníka, ktorý sa zdržuje v cudzine („Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, možno ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky možnosti na zistenie miesta pobytu účastníka.“ R 66/1996). V danom prípade súd prvej inštancie po zistení informácie o trvalom pobyte žalovanej v Prahe, v Českej republike, neurobil žiadne šetrenie, ktoré by viedlo k záveru, že pobyt žalovanej je skutočne neznámy, predovšetkým neodôvodnene nevykonal zistenie presnej adresy žalovanej prostredníctvom príslušného orgánu v cudzine (v zmysle Nariadenia rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach), prípadne nevykonal šetrenie presnej adresy žalovanej prostredníctvom rodinných príslušníkov žalovanej. Argumentácii žalobcu o nedôvodnom prenášaní dôsledkov nesplnenia si ohlasovacej povinnosti žalovanej na súd tak nemožno priznať úspech. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pre ustanovenie opatrovníka žalovanej neboli splnené zákonné podmienky, keďže v danom štádiu konania nebolo možné konštatovať, že pobyt žalovanej je neznámy. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné prijať záver, že žaloba, predvolanie na pojednávanie ani napadnutý rozsudok neboli žalovanej riadne doručené. 15. Odvolací súd konštatuje, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom odmietnutia spravodlivosti. Dôsledkom postupu všeobecného súdu, ktorý znemožnil realizáciu vyššie uvedených procesných práv strany sporu (účastníka konania) je odňatie mu možnosti konať pred súdom, a teda zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu. 16. Ak došlo k tomu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo/6/2010 z 26.3.2012, sp. zn. 3 Cdo/158/2012 zo 14.11.2012, sp. zn. 4 Cdo/108/2012 z 26.2.2013) 17. Odvolací súd uvádza, že ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní alebo im predvolanie na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako päť dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené procesné podmienky na prejednanie sporu súdom prvej inštancie a jeho rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 10.3.2014. Za daného stavu, keď neboli splnené podmienky pre ustanovenie opatrovníka žalovanej z dôvodu jej neznámeho pobytu, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď dňa 10.3.2014 pojednával a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovanej (za súčasného nesplnenia riadneho doručenia žaloby a výzvy na vyjadrenie sa k nej). Odvolací súd má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie za danej situácie vykonal pojednávanie, týmto nesprávnym postupom znemožnil žalovanej zúčastniť sa tohto pojednávania, čím zároveň bola žalovaná vylúčená z prednesu jej vyjadrenia, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu, z práva záverečnej reči. Daný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci realizáciu práv žalovanej strany dosiahol podľa názoru odvolacieho súdu takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. 18. V kontexte vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 19. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods.1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci postupovať v zmysle ustanovení platného a účinného procesného predpisu (v súčasnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) so zachovaním všetkých procesných práv sporových strán. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude vo veci vykonať všetky procesné úkony potrebné pred nariadením pojednávania, nariadiť opätovne pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, po vykonaní dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť spôsobom súladným s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.j. uviesť čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila, jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, aké dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. 20. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).