KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 11. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/128/2020 z 29. 11. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2020, sp. zn. 9Co/128/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1213228598.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/128/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213228598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1213228598.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Real Slovakia, s.r.o.,
Prešovská 39, Bratislava, IČO : 35 789 174, zastúpená Advokátska kancelária Melničák a Semančíková,
s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, proti žalovanému : Z. N., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XXXXX/XL, V.,
právne zastúpený BOHUNICKÝ & Co., s.r.o., Lermontovova 16, Bratislava, o zaplatenie 3.267,83 € s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. 10.
2020 č.k. 58C/206/2013 - 215, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu, na základe späťvzatia
žaloby žalobcom v celom rozsahu, po tom, ako mu bolo uplatňované právo priznané rozsudkom súdu
prvej inštancie zo dňa 10. 3. 2014 č.k. 58C/206/2013 - 124, ktorý bol na odvolanie pôvodnej žalovanej
zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 4. 2020 č.k. 7Co/78/2016 - 183 a vrátený
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaná suma bola v
rámci exekučného konania uhradená (§144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP). Žalovaný so späťvzatím
žaloby súhlasil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi voči
žalovanému priznal tento nárok v plnom rozsahu, s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením, po právoplatnosti uznesenia, s poukazom na ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Súd
prvej inštancie argumentoval tým, že trovy konania má znášať tá strana sporu, ktorá zastavenie konania
zavinila. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu vymoženia žalovanej sumy po podaní žaloby (a teda
odpadol predmet sporu), dospel súd prvej inštancie k záveru, že to bol žalovaný, kto zavinil zastavenie
konania, a preto ich náhradu priznal žalobcovi.
2/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný;, jeho odvolanie smerovalo proti
výroku o nároku na náhradu trov konania, v ktorej časti navrhoval odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie
súdu prvej inštancie tak, že prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu a rovnako mu prizná aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Alternatívne navrhoval rozhodnúť o napadnutom výroku tak, že ho odvolací súd zruší a vec v tejto
časti vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ďalej, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že odôvodnenie rozhodnutia v časti
týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania je stručné, nepreskúmateľné, nakoľko žalovanému z
odôvodnenia nie je zrejmé, z akých dôvodov súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.
3/ Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že o existencii rozsudku, ktorým bola pôvodná žalovaná zaviazaná
na plnenie v prospech žalobcu, sa pôvodná žalovaná dozvedela prvýkrát až v rámci exekučného
konania; právna predchodkyňa žalovaného ho považovala za nezákonný z dôvodu, že jej súd prvej



inštancie odňal možnosť konať pred súdom tým, že jej nedoručil ani žalobu, ani predvolanie na
pojednávanie a ani samotný rozsudok. Preto v rámci exekučného konania podávala námietky, ktorým
ale nebolo zo strany konajúceho súdu vyhovené. Na základe upovedomenia Krajskej prokuratúry v
Bratislave pôvodná žalovaná podala voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, o ktorom odvolací
krajský súd v Bratislave rozhodol svojím uznesením zo dňa 29. 4. 2020 č.k. 7Co/78/2016 - 183
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s odôvodnením, že
došlo k porušeniu procesných práv žalovanej v takej miere, že bolo porušené právo na spravodlivý
proces. Na základe rozsudku súdu prvej inštancie prebiehalo exekučné konanie, v rámci ktorého bola
žalobcovi uplatňovaná suma uhradená; exekučný titul predstavoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý
bol následne zrušený odvolacím súdom a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nemožno
preto prijať záver o tom, že pôvodná žalovaná resp. žalovaný dali svojím správaním dôvod pre späťvzatie
žaloby; naopak, z ich konania je zrejmé, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný
tiež nesúhlasil s tvrdením súdu v napadnutom uznesení, že vymožením pohľadávky odpadol predmet
sporu, nakoľko do dnešného dňa nie je meritórne rozhodnuté, či žalovaná pohľadávka žalobcovi vôbec
prislúcha alebo nie. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v rozpore
s tzv. zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, žalovaný (resp. ešte jeho právna predchodkyňa)
procesne nezavinili zastavenie konania a teda im nemožno pričítať ani zodpovednosť za vznik trov
konania. Naopak, podľa názoru žalovaného, zastavenie konania zapríčinil späťvzatím žaloby žalobca,
preto by mal byť on zaviazaný na náhradu trov konania žalovanému.
4/ Na odvolanie žalovaného sa žalobca nevyjadril.
5/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o nároku na
náhradu trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
7/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný
úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí,
že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre
správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi
uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie,
ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú
situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy
bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci
meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to
bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak
žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.
8/ V danom prípade je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že dôvodom zastavenia konania bolo
späťvzatie žaloby, ako dôsledok toho, že došlo k úspešnému vymoženiu pohľadávky od žalovaného v
exekučnom konaní. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že odpadol predmet žaloby,
keďže exekučné konanie skončilo úspešným vymožením pohľadávky. Zároveň z obsahu spisového
materiálu nevyplýva, že by bola vymožená pohľadávka predmetom nejakého iného konania (keďže
žalovaný žalobcom uplatňované právo považuje za nedôvodné). Žalobca vzhľadom na vymoženie
pohľadávky v exekučnom konaní nemal inú možnosť, než vziať žalobu späť a trvať na zastavení konania;
vzhľadom na uspokojenie žalobcu vymožením pohľadávky v exekučnom konaní nemožno uzavrieť, že
zastavenie konania zavinil (z procesného hľadiska) žalobca. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobcom za
daných okolností je potom jeho právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré musel v konaní vynaložiť
na uplatňovanie svojho práva.
9/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v celom rozsahu.
10/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom
konaní (§ 396 ods. 1, ods. 2, v spojení s § 256 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).



11/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1213228598