Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/42/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208050 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1214208050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: SD - Služby, s.r.o., so sídlom Borekova 6, 821 06 Bratislava, IČO: 35 840 277, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: INTER TRADE COMPANY, s. r. o., so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 46 224 467, zastúpený: Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO: 47 245 751, o zaplatenie 1.374,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/161/2014-139 zo dňa 26.09.2018,takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/161/2014-139 zo dňa 26.09.2018 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.374,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.374,24 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 1.374,24 Eur odôvodňoval prácami vykonanými na prevádzke žalovaného v OC Avion Shopping Center a to na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo. Žalovaný nárok žalobcu neuznával a to ani čiastočne. Na začiatku konania žalovaná strana popierala nielen existenciu samotnej zmluvy, ale popierala aj vykonanie akýchkoľvek prác fakturovaných vo faktúre č. 32013153. Neskôr žalovaná strana svoje skutkové tvrdenia upravila tak, že žalobca skutočne nejaké práce na prevádzke žalovaného vykonal, avšak išlo z časti o odstránenie vád prác vykonaných žalovaným ako subdodávateľom spoločnosti TIKOL, s.r.o. na základe zmluvy o dielo zo dňa 20.09.2012, pričom žalobca mal zároveň dodať dve nové svietidlá a vykonať montáž štyroch káblových rozvodov pre LCD TV. Dohodnutá cena mala podľa konateľky žalovaného predstavovať sumu 700,- Eur. Žalovaná strana taktiež namietala rozsah prác a cenu dodaného materiálu pri vykonávaní diela. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že základná charakteristika zmluvy o dielo je obsiahnutá v ustanovení § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva medzi žalobcom a žalovaným v súlade s § 261 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka spravuje, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Z tohto ustanovenia jasne vyplývajú povinnosti (základné) strán ako aj skutočnosť čo všetko je predmetom zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo vymedzuje § 536 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný najskôr uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom popieral, pričom po predložení listinného dôkazu - listu žalovaného zo dňa 25.06.2013, zmenil svoje skutkové tvrdenia a uznal existenciu zmluvného záväzku so žalobcom. Tvrdenia žalovanej strany o tom, že minimálne časť fakturovaných prác mala predstavovať opravy vád časti diela vykonaného na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so spoločnosťou TIKOL, s.r.o. súd považoval za irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu. Tak ako vyplýva zo skutkových tvrdení strán sporu, ako aj zo samotnej zmluvy o dielo zo dňa 20.09.2012, táto bola uzatvorená medzi žalovanou ako objednávateľom, pričom na strane zhotoviteľa vystupovala práve spoločnosť TIKOL, s.r.o. a nie žalobca, ktorý bol subdodávateľom tejto spoločnosti. Pokiaľ by aj toto dielo vykazovalo vady, subjektom zodpovednosti za tieto vady voči žalovanému by v žiadnom prípade nebol žalobca, ale spoločnosť TIKOL, s.r.o. Zo skutkových tvrdení žalovanej strany vôbec nevyplýva, že by došlo v súvislosti s plnením poskytnutým na základe zmluvy o dielo zo dňa 20.09.2018 k uplatneniu akýchkoľvek nárokov titulom vád diela voči spoločnosti TIKOL, s.r.o. Žalobca na základe tejto zmluvy nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a tak mu voči žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na bezplatnú opravu akýchkoľvek častí takto vykonaného diela. 5. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové tvrdenia žalovanej strany o tom, že dielo nebolo žalobcom nikdy riadne odovzdané a z tohto dôvodu nemohla nastať ani splatnosť ceny diela, tieto podľa súdu nenachádzajú oporu ani v zistenom skutkovom stave a ani v zákone. Žalobca žalovanému dodal a inštaloval elektroinštalačný materiál a svietidlá do prevádzky žalovaného. Nakoľko zo žiadneho listinného dôkazu a dokonca ani zo skutkových tvrdení žalovanej strany však nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o spôsobe odovzdania diela, je potrebné na spôsob odovzdania diela aplikovať § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka. Záväzok žalobcu spočíval v dodávke a montáži veci v prevádzke žalovaného, a preto sa tento záväzok považuje za splnený práve vykonaním ich montáže a žalovaný nebol oprávnený podmieňovať úhradu ceny diela jeho protokolárnym odovzdaním, resp. predložením akejkoľvek technickej správy. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná strana vo svojej obrane namietala skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o cene diela a žalobca teda môže mohol získať iba nárok na ceny obvyklú a nie na cenu účtovanú vo faktúre č. 32013153. Súd poukázal na listinný dôkaz - list žalovaného zo dňa 25.06.2013. Konateľka žalovaného v tomto liste nespochybnila ani zhotovenie diela, ani jeho rozsah a ani neuviedla, že by neakceptovala fakturovanú cenu diela. Naopak jediné, čím odôvodňovala nehradenie ceny diela bolo predloženie technickej správy, na čo nebola oprávnená. Ak cena diela nezodpovedala cene údajne dohodnutej podľa konateľky žalovanej (700,- Eur) ani cene obvyklej, nie je zrejmé prečo túto cenu bola ochotná uhradiť po predložení technickej správy, ktorej vypracovanie si u žalobcu žalovaný neobjednal. Žalovaná strana začala namietať existenciu vád diela, resp. jeho neúplnosť (nedokončenie) prakticky až v priebehu súdneho konania, v rámci svojej obrany proti žalobcom uplatneným nárokom. Povinnosťou objednávateľa je oznámenie vád vykonaného diela zhotoviteľovi v lehote (notifikačná povinnosť), včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád diela. Ak si objednávateľ nesplní včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak zhotoviteľ vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti predávajúcim, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád diela. Žalovaný si nesplnil riadne svoju notifikačnú povinnosť, ktorá by zakladala jeho právo na priznanie nároku z vád diela. 7. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela v sume 1.374,24 Eur. 8. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojej peňažnej pohľadávky do omeškania, zaviazal ho súd aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a to odo dňa 10.07.2013, kedy v súlade s ustanovením § 365 Obchodného zákonníka došlo k omeškaniu žalovaného a žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania za obdobie od 21.06.2013 do 09.07.2013. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 10. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o cene prác a materiálu. Žalovaný v konaní spochybnil cenu vykonaných prác, ako aj cenu použitého materiálu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nikdy nedošlo k dohode o cene diela. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie § 546 ods.1 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie predpokladá, že strany prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu bez dohody o cene diela. Žalovaný však nikdy nijako neprejavil vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene. 11. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne nevysporiadal so spornou otázkou stanovenia výšky ceny diela. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania ceny diela zaťažovalo žalobcu a nie žalovaného. Žalobca toto svoje dôkazné bremeno neuniesol. Má za to, že žalobca výšku ceny diela súdu hodnoverne nepreukázal. Žalobca argumentoval iba listom žalovaného zo dňa 25.06.2013, ktorý, nemá povahu uznania záväzku a nevyjadruje ani súhlas s fakturovanou cenou diela. 12. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že dielo bolo vykonané. Nakoľko dielo realizované žalobcom nebolo riadne ukončené a nebolo ani odovzdané, nie je možné na zistený skutkový stav aplikovať citované ustanovenia § 554 a § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ked'že dielo nebolo vykonané, platnosť ceny diela nikdy nenastala. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru aj ohľadom otázky odovzdania diela. Žalovaný po celý čas súdneho konania tvrdil, že dielo nebolo odovzdané. Svojvoľné prerušenie prác na nedokončenom vadnom diele nemožno ani pri najlepšej vôli považovať za odovzdanie diela. K sporenej faktúre žalobcu konateľka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že túto nikdy neakceptovala z dôvodu neodovzdania diela a jeho vád. 13. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému plnú náhradu trov konania vrátene trov odvolacieho konania. 14. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.12.2018 v ktorom uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. 15. K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vo vyjadrení žalobcu absentuje vyjadrenie k obsahu odvolania. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania a zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní. Opätovne upozornil, že žalovaný v konaní spochybnil cenu vykonaných prác. Rozsudok považuje za nesprávny aj z dôvodu neprávneho právneho posúdenia, keďže súd prvej inštancie na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie § 546 ods.1 Obchodného zákonníka. Opätovne poukázal na to, že v rozsudku súd nezdôvodnil, prečo fakturovanú cenu žalobcom považoval za cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzatvorenia zmluvy. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď výšku ceny diela hodnoverne nepreukázal. Namietal tiež, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že dielo bolo vykonané a namietal nesprávne skutkové zistenia ohľadom odovzdania diela. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 09.01.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy 1 374,24 Eur s prísl. titulom ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, pričom žalovaný sa v podanom odpore bránil tým, že práce uvedené vo faktúre č. 32013153 a pripojenom dodacom liste neobjednal a práce neboli nikdy vykonané. Upozornil, že dodací list nie je podpísaný žalovaným. Na základe obrany žalovaného žalobca predložil súdu list konateľky žalovaného zo dňa 25.06.2013 v ktorom sa uvádza, že jej nebola doručená technická správa ohľadom uskutočnených a vykonaných prác a k úhrade faktúry dôjde až po doručení technickej správy. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov: výsluchom svedka U.. L. M., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: faktúry č. 32013153, upomienky č. 1, inventarizácie pohľadávok, listu žalovaného zo dňa 25.06.2013, listu žalobcu zo dňa 27.06.2013, zmluvy o dielo zo dňa 20.09.2012, cenovej ponuky na elektropráce, e-mailovej komunikácie ako aj ostatného obsahu spisu, písomného vyjadrenia konateľky žalovaného Aleny Kundrovej a zisteného skutkového stavu žalobe vyhovel. 18. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 36 až 44 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody. 20. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že nikdy nedošlo k dohode o cene. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 546 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť cenu určenú spôsobom určeným v zmluve. Zo svedeckej výpovede na ktorú sa odvoláva aj žalovaný vyplynulo, že spôsob určenia ceny sa odvíjal od výkazov, t.j. od jednotkových cien jednak materiálu a jednak práce. Skutočnosť, že výkaz nebol reálne odovzdaný, neznamená, že nebol dohodnutý spôsob určenia ceny. Pokiaľ ide o výkaz, ide o dokument slúžiaci ako podklad pre vystavenie faktúry, v podnikateľskej praxi je často synonymom pre dodací list. V tomto prípade bol vystavený dodací list obsahujúci jednotkové ceny práce aj materiálu, ktorý síce nebol podpísaný žalovaným, ale do začiatku súdneho konania nebol spochybnený (okrem výhrady nedodania technickej správy). Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že list konateľky žalovaného zo dňa 25.06.2013 nie je uznaním záväzku, nesporne však ide o listinný dôkaz, pričom súd vždy vyhodnocuje listinné dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti. Ak teda žalobca vyhotovil dodací list, faktúru, zaslal inventarizáciu pohľadávok a jedinou reakciou žalovaného bolo, že zaplatí až po dodaní technickej správy, možno mať za to, že konanie žalovaného počas súdneho konania už bolo účelové, v snahe vyhnúť sa zaplateniu. Žalobca svedeckou výpoveďou ako aj listinnými dôkazmi preukázal vykonanie prác a fakturovanie jednotkových cien, pričom žalovaný sa bránil tvrdením, že nedošlo k dohode o cene. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že list konateľky žalovanej svedčí o tom, že cenu nerozporovala a teda nerozporovala ani spôsob jej určenia. 21. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej dielo nebolo vykonané, v dôsledku čoho nenastala splatnosť ceny, odvolací súd poukazuje na správnu aplikáciu § 555 ods. 1 Obch. zák. Medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o spôsobe odovzdania diela, preto možno považovať dielo za splnené vykonaním montážnych prác a dodávky materiálu. Podľa ustálenej súdnej judikatúry ak nebolo v zmluve o dielo dohodnuté, že spísanie preberacieho protokolu je hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela, má zhotoviteľ právo na zaplatenie ceny diela, aj keď nebol spísaný protokol. 22. Odvolací súd nesúhlasí so žalovaným, že k odovzdaniu diela nedošlo a že zo strany žalobcu išlo o svojvoľné prerušenie prác. Takémuto správaniu nenasvedčuje žiaden z predložených listinných dôkazov, ani výpoveď svedka. Z listinného dôkazu listu konateľky žalovanej v spojitosti so svedeckou výpoveďou jednoznačne vyplýva, že práce boli vykonané a konateľka namietala iba nedodanie technickej správy. Ak žalovaný tvrdí, že práce neboli vykonané, bolo jeho povinnosťou preukázať, že vyzýval na dokončenie prác. 23. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že nemožno súhlasiť s odvolateľom, že súd prvej inštancie vyriešil spornú otázku ceny diela iba poukázaním na akýsi list. Ako už bolo uvedené, súd vyhodnocuje dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C.s.p.), pričom vzhľadom na síce rozporné výpovede svedka a konateľky žalovaného v spojitosti s predloženými listinnými dôkazmi má odvolací súd za preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ako aj dohode o cene, s tým, že bol určený spôsob určenia, dielo bolo ukončené vykonaním prác a teda nárok žalobcu je dôvodný. Odvolací súd tiež poukazuje na správanie žalovaného do začatia súdneho konania, ako aj postupne meniacu sa obranu, pričom z písomných odpovedí konateľky žalovaného na položené otázky vyplýva, že pod technickou správou mala na mysli odovzdávací protokol. Ako už bolo uvedené, odovzdávací protokol nie je podmienkou na zaplatenie ceny diela, keďže nebolo preukázané, že strany sporu si protokolárne odovzdanie dojednali. 24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).