Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/33/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214211554 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1214211554.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: 1. JUDr. Eva Plichtová, so sídlom kancelárie Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, správca konkurznej podstaty úpadcu STAX, s.r.o., so sídlom Ul. Karvaša a Bláhovca 743, 038 61 Vrútky, IČO: 35 807 024, zastúpená JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, 2. B.. H. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. H. XXX/XX, XXX XX L., 3. B.. C. Ž.B., U.. XX.XX.XXXX, R. N. U. H. XXX, XXX XX N. U. H., proti žalovaným: 1. B.. K. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXX/XX XXX XX E. C., zastúpený SVITOK a spol., s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, 2. TRILL s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bieloruská 6, 821 06 Bratislava, IČO: 35 851 961, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/85/2014-416 zo dňa 09.12.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/85/2014-416 zo dňa 09.12.2019, v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi v 1. rade nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II). 2. Proti meritórnemu rozhodnutiu podal žalobca v 1. rade v časti výroku II odvolanie, ktoré dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) C.s.p. tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3. Žalobca v 1. rade v odvolaní uviedol, že napriek procesnému úspechu žalovanej strany sporu nie je rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania v súlade so zákonom, nakoľko predmetný výrok je z hľadiska svojho obsahu výrokom neurčitým z dôvodu absencie určenia sporovej strany, voči ktorej majú žalovaní v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania. Žalobca v 1. rade zároveň uviedol, že s ohľadom na charakter sporu, postavenie žalobcu v 1. rade ako správcu konkurznej podstaty a s tým súvisiacej povinnosti pri výkone predmetnej funkcie a tiež účel konkurzného konania boli v konkrétnom spore splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade neprizná. 4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k predmetnému odvolaniu nevyjadrili. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu v 1. rade dospel k záveru, že predmetnému odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je na mieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Esenciálnym kritériom priznania náhrady trov konania je teda zásada úspechu v spore, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 C.s.p. Predmetná zásada sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane vzniknuté trovy konania. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žaloby a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, pričom tento môže mať aj žalobca, aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným návrhom, t.j. ak sa žalobe vyhovie v celom rozsahu. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. 7. Na základe vyššie uvedených teoretických východísk tak možno konštatovať, že rozhodnutie o trovách konania je neoddeliteľne späté s rozhodnutím vo veci samej. Odvolací súd preto s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí vo výroku I žalobu v celom rozsahu zamietol (pričom v tejto časti zároveň predmetné rozhodnutie nebolo žiadnou sporovou stranou napadnuté opravným prostriedkom), odvolaním napadnutý výrok II o náhrade trov konania (hoci s absentujúcim jednoznačným uvedením, kto má žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania nahradiť), je analogicky vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu úspechu spore možné považovať za výrok dostatočne určitý na to, aby bolo zrejmé, ktorá zo sporových strán je povinná v danom prípade žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania nahradiť. Odvolací súd však považuje za potrebné dať súdu prvej inštancie do pozornosti, aby v rámci formulácie výroku o trovách konania do budúcna jasne uvádzal, kto a komu má povinnosť náhradu trov konania zaplatiť. 8. K odvolacej námietke žalobcu v 1. rade týkajúcej sa splnenia predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania odvolací súd uvádza, že samotný procesný predpis v predmetnom ustanovení vyžaduje, aby sa jednalo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ustálená súdna prax a rovnako tak aj sám zákonodarca konštatuje, že uplatnenie tohto osobitného kritéria sa musí vykladať prísne reštriktívne a nie je možné naň prihliadať kedykoľvek, v zmysle svojvôle a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. 9. Odvolací súd v danom prípade nezistil žiadne nedostatky a konštatuje, že skutočnosti a námietky zo strany žalobcu v 1. rade nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania, nakoľko po preskúmaní všetkých relevantných skutočností ani odvolací súd nedospel k záveru, že by v danom prípade bola preukázaná existencia výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa (t.j. majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu vrátane okolností, ktoré viedli k podaniu žaloby a postoj sporových strán v konaní), ktoré by umožňovali aplikovať moderačné právo a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa odchýliť od zásady zodpovednosti za výsledok v zmysle § 255 C.s.p.. 10. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil ( 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, ktorým však trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolania proti žalobcovi v 1. rade nepriznal. 12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).