Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/5/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220679 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1214220679.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Blockchain SK s.r.o., Bakossova 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 865 678, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: ius aegis s.r.o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 857 203, o zaplatenie 446.466,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 23Cb/133/2014-241 zo dňa 28.05.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/133/2014-241 zo dňa 28.05.2018 potvrdzuje. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných - spoločnosť Infra Services, a.s. a Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, a.s. spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 446.466,17 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014 uzatvorenej medzi ním a PRIMA INVEST, spol. s r.o. sa stal vlastníkom neuhradenej pohľadávky voči žalovaným v sume 446.466,77 eur s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že dňa 21.05.2012 uzatvoril so spoločnosťou Infra Services, s.r.o. zmluvu o dielo na realizáciu prác údržby trávnatého porastu a odstraňovanie drevín a krovín vo vodárenských objektoch a areáloch v správe žalovaného 2/. Poukázal na to, že po podpísaní zmluvy o dielo došlo ešte pred realizáciou prác k osobnému rokovaniu, na ktorom G.. H. K., generálny riaditeľ Infra Services, a.s. predstavil pána P. L., vedúceho správy PRIMA INVEST, s.r.o. s tým, že objednávky prác môžu byť realizované aj ústnou formou, ale len cez pána P. L. a on jediný je kompetentný, ktorý bude zabezpečovať sprístupnenie objektov v správe žalovaného pri realizácii objednaných prác. Uviedol, že Infra Services, a.s. prostredníctvom pána P. L. ústne objednávala práce aj nad rámec zmluvy o dielo, a to práce rovnakého charakteru, ale v niekoľkonásobne väčšom finančnom rozsahu. Na základe týchto požiadaviek sa práce realizovali pre ten istý subjekt, ktorý bol uvedený v pôvodnej zmluve o dielo. Žalovaná pohľadávka predstavuje vykonané naviac práce a služby v objektoch v správe žalovaného. Pôvodný žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že PRIMA INVEST, spol. s r.o. ako úspešný uchádzač verejnej súťaže a Infra Services uzatvorili dňa 21.05.2012 zmluvu o dielo, v ktorej sa dohodli na pravidelnom vykonávaní kosenia v objektoch žalovaného a navyše sa dohodli, že akékoľvek práce nad rozsah kosení budú vykonávané výlučne na základe písomnej objednávky Infra Services, a.s., pričom tieto objednávky budú zaznamenané do harmonogramu prác. V rámci zmluvy o dielo si Infra Services, a.s. a PRIMA INVEST, spol. s r.o. dohodli cenu za vykonávanie kosenia vo výške 0,0165 eur bez DPH za m2 a cenu za odstraňovanie drevín, krovín a iného ruderálneho porastu za rok 2012 v celkovej výške 56.666,67 eur, v zmysle čl. 4.4 zmluvy o dielo takto stanovená cena bola fixná. PRIMA INVEST, spol. s r.o. začala vykonávať dohodnuté práce, za ktoré vystavila faktúru č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, pričom cena kosenia fakturovaná v týchto faktúrach bola 2.458,10 eur a cena za odstraňovanie drevín, krovín a iného ruderálneho porastu vo výške 48.222,95 eur. Tieto faktúry Infra Services, a.s. uhradil v plnej výške. V rámci týchto faktúr odstraňovanie drevín, krovín a iného ruderálneho porastu tvorilo podstatnú sumu, avšak bez toho, aby bol Infra Services, a.s. o tom vopred upovedomený, bez písomného pokynu Infra Services, s.r.o. a bez toho, aby výkon týchto prác vopred zaznačil do harmonogramu prac, postup PRIMA INVEST, spol. s r.o. bol v rozpore s podmienkami v zmluve o dielo. Následne PRIMA INVEST, s.r.o. vystavil ďalšie faktúry za práce na základe zmluvy o dielo v celovej sume 517.818,52 eur bez DPH, z čoho 479.498,03 eur bez DPH mala byť cena za odstraňovanie drevín a krovín. Keďže fakturovaná cena za odstraňovanie drevín, krovín a iného ruderálneho porastu presahovala zmluvne dohodnutú cenu o 422.831,36 eur bez DPH a PRIMA INVEST, spol. s r.o. sumu 48.222,95 eur nevrátila, Infra Services si túto započítal voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny kosenia. Vzhľadom k tomu, že vykonávanie prác na základe zmluvy o dielo predstavovalo subdodávku pre žalovaného, Infra Services, spol. s r.o. nebol oprávnený fakturovať žalovanému práce, ktoré si neobjednal, a preto na jeho strane ani nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.12.2016 vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu voči žalovanému 1/ Infra Services, s.r.o., súd preto konanie voči žalovanému 1/ uznesením č.k. 23Cb/133/2014-193 zo dňa 04.06.2017 zastavil. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 50 ods. 1, 2, 3, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 549 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („dalej len „CSP“). Konštatoval, že Infra Services, a.s. uzatvorením zmluvy o dielo zo dňa 21.05.2012 objednal u PRIMA INVEST, spol. s r.o. práce, ktoré mali byť vykonané v prospech tretej osoby - žalovaného, preto zmluvu o dielo posudzoval nielen podľa § 536 a nasl. OBZ, ale aj podľa § 50 OZ. Uviedol, že súčasťou žalobcom namietaných faktúr sú aj služby kosenia v sume 38.672,65 eur, preto pasívne legitimovaným na ich úhradu bol Infra Services, s.r.o.. Podľa súdu existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nie je možné konštatovať ani zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, podľa týchto tvrdení práce, ktorých zaplatenia sa žalobou žalobca domáha, boli vykonané na základe ústnych objednávok pána P. L., vedúceho správy Infra Services, a.s., ktorý bol predstavený ako osoba oprávnená konať v mene Infra Services, a.s. v zmysle § 15 ods. 1 OBZ. Mal za to, že pokiaľ by pán P. L. objednal u PRIMA INVEST, spol. s r.o. aj práce týkajúce sa vodárenských areálov v správe žalovaného, ktoré neboli predmetom zmluvy o dielo, bolo by prijatie objednávky a následnú realizáciu týchto prác spoločnosťou PRIMA INVEST, spol. s r.o. možné považovať iba za uzatvorenie novej zmluvy o dielo, ktorá by bola opäť uzatvorená medzi Infra Services, a.s. ako objednávateľom a PRIMA INVEST, spol. s r.o. ako zhotoviteľom a povinnosť uhradiť cenu prác by svedčila opäť a výlučne Infra Services, a.s., nakoľko pán P. L. konal práve v mene tejto spoločnosti. Povinnosť žalovaného uhradiť pohľadávky uplatnené žalobcom nie je podľa súdu možné odvodiť ani od skutočnosti, že pracovníci žalovaného tieto práce prevzali a potvrdili ich vykonanie, nakoľko zmluvu v prospech tretieho je možné uzavrieť iba v prospech tretej osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy a takáto zmluva nemôže zakladať tretej osobe povinnosti, žalovaný nikdy nebol nositeľom povinnosti uhradiť cenu prác, a to bez ohľadu na to, či išlo o práce vykonávané v rámci predmetu zmluvy o dielo alebo o práce osobitne objednané zamestnancom Infra Services, s.r.o. Mal za to, že konaní nie je daná pasívna legitimácia žalovaného. Z dôvodu, že ani pri preukázaní pravdivosti a opodstatnenosti všetkých skutkových tvrdení žalobcu, by nebolo možné žalobe vyhovieť, súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom svedkov H. K., P. L. a H. X.. Poukázal na to, že až v podaní doručenom súdu dňa 23.05.2018 žalobca zmenil svoje skutkové tvrdenia, keď tvrdil, že práce vykonané spoločnosťou PRIMA INVEST, spol. s r.o. nad rámec zmluvy o dielo boli objednávané priamo pracovníkmi žalovaného, a to vedúcimi jednotlivých prevádzok. Súd toto podanie posúdil v súlade s § 140 ods. 2 CSP ako zmenu žaloby spočívajúcu v zmene alebo doplnení rozhodujúcich skutočností a v súlade s § 143 ods. 1 CSP zmenu žaloby nepripustil, nakoľko novo uvádzané skutočnosti sú v priamom rozpore s doterajšími skutkovými tvrdeniami žalobcu a výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre rozhodovanie o novej zmenenej žalobe. Okrem toho uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014 je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná z dôvodu, že jej predmetom malo byť postúpenie pohľadávky vo výške 446.466,77 eur, ktorú mali splniť spoločne a nerozdielne Infra Services, a.s. a žalovaný, pričom je zrejmé, že PRIMA INVEST, spol. s r.o. takouto pohľadávkou nikdy nedisponoval. Zdôraznil, že Infra Services, a.s. a žalovaný nikdy nemohli byť zaviazaní uhradiť PRIMA INVEST, spol. s r.o. sumu 446.466,77 eur spoločne a nerozdielne, táto povinnosť by vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe mohla svedčiť iba Infra Services, a. a v prípade, ak by práce boli objednané priamo žalovaným, táto povinnosť by svedčila iba žalovanému. Existenciu pasívnej solidarity pri uplatňovanom nároku podľa súdu nemožno dovodiť ani zo skutočnosti, že žalovaný bol vlastníkom 100 % akcií Infra Services, a.s., pretože žalovaný a Infra Services, a.s. sú samostatnými právnickými osobami, ktoré za svoje záväzky zodpovedajú samostatne, záväzok jednej z nich druhú nezaväzuje bez ohľadu na to, či tieto sú navzájom vlastnícky prepojené alebo nie a z § 154 ods. 1 OBZ je navyše zrejmé, že žalovaný ako akcionár Infra Services, a.s. za záväzky tejto spoločnosti neručí. Dospel k záveru, že ani jedna zo strán sporu nie je v tomto konaní vecne legitimovaná, keďže na žalobcu bola postúpená neexistujúca pohľadávka a žalovanému nikdy nesvedčila povinnosť uhradiť služby, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa žalobcu zo znenia zmluvy o dielo je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa práce podľa zmluvy zaviazal vykonať výlučne pre pôvodného žalovaného 1/ a nie v prospech tretej osoby. Uviedol, že pokiaľ by právny predchodca žalobcu a pôvodne žalovaný 1/ mali záujem uzatvoriť zmluvu v prospech tretej osoby, nič im nebránilo v tom, aby už pri uzavretí zmluvy osobu oprávnenú zo zmluvy označili. V danom prípade, tak podľa neho, vznikol záväzkovoprávny vzťah len medzi pôvodným žalovaným 1/ a právnym predchodcom žalobcu. Namietal, že závery súdu, v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v právnych predpisoch, kedy ak by aj P. L. bol oprávnený konať v mene pôvodného žalovaného, takéto jeho oprávnenie sa mohlo týkať výlučne objednávania prác v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 21.05.2012, nie uzatvárania nových zmlúv, pričom z čl. 12 bod. 12.5 zmluvy o dielo vyplýva, že túto zmluvu bolo možné meniť a dopĺňať len písomnými dodatkami a v čl. 4 bod. 4.1 bola stanovená cena diela s odkazom na Prílohu č. 2 k zmluve, kde bola stanovená cena vo výške 56.666,67 eur bez DPH, a teda v prípade, ak bola táto cena „vyčerpaná“, nebola žiadna osoba oprávnená ústne meniť túto zmluvu alebo ústne nad rámec tejto zmluvy objednávať práce. Z uvedených dôvodov podľa neho nie je možné vyvodiť akýkoľvek záver o tom, že pôvodný žalovaný 1/ a právny predchodca žalobcu uzatvorili novú zmluvu v prospech tretej osoby tak, ako to uviedol súd. Žalobca zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je nepochybné a nesporné, že k prácam resp. k výkonom došlo bez právneho dôvodu. Vyjadril preto názor, že v danom prípade na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktorým je majetkový prospech spočívajúci vo výkonoch právneho predchodcu žalobcu realizovaných bez právneho dôvodu v prospech žalovaného. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. R25/1986. To, že bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo, je podľa žalobcu zrejmé aj z preberacích protokolov a dokladov o likvidácii odpadu. Zdôraznil, že aj keď vlastník veci - žalovaný by sám nebol aktívne činný, napriek tomu bezdôvodné obohatenie získal, a to na ťarchu právneho predchodcu žalobcu. Z uvedeného je podľa neho nepochybná aj pasívna legitimácia žalovaného, ktorý jediný získal prospech na úkor právneho predchodcu žalobcu. Namietal, že nenastal stav podľa § 143 ods. 1 CSP, nakoľko do doručenia písomného podania žalobcu dňa 23.05.2018, ktorým malo dôjsť k zmene žaloby, nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a teda súd bez splnenia zákonných podmienok nepripustil zmenu, resp. rozšírenie skutkových dôvodov. Konštatovanie súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je, podľa neho, v rozpore s dokazovaním, nakoľko v konaní nikdy nebolo sporné, že práce vykonané boli, sporná zostávala len hodnota týchto prác. Vyjadril názor, že zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky atribúty predpokladané právnymi predpismi, pričom v prípade skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, je postačujúce preukázanie oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi postupcom, ktoré medzi účastníkmi sporné nebolo. Mal preto za to, že vecná aktívna legitimácia žalobcu je daná. Ďalej uviedol, že v súlade s § 41 OZ, ak súd dospel k záveru, že nešlo o pohľadávku voči Infra Services, a.s. a žalovanému, ktorí majú splniť dlh žalobcovi spoločne a nerozdielne, je možné vyhlásiť za neplatnú len časť úkonu, týkajúcu sa solidarity dlžníkov, avšak naďalej je možné ponechať v platnosti konštatovanie o existencii pohľadávky voči žalovanému, ktorá je špecifikovaná dostatočne jasne, určite a zrozumiteľne. Okrem toho namietal, že súd v konaní nevykonal navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov P. L., H. X., H. K., ani správcov jednotlivých stredísk žalovaného, kedy až výsluchom týchto osôb, by bolo možné dôjsť k jednoznačným záverom, či išlo o zmluvu uzatvorenú v prospech tretej osoby, či a u koho vzniklo bezdôvodné obohatenie a na koho úkor. Taktiež namietal, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadnym spôsobom nespochybňoval svoju pasívnu a ani aktívnu legitimáciu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne zmenil tak, že žalobe po čiastočnom späťvzatí zo dňa 13.12.2016 v celom rozsahu vyhovie. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.11.2018. Odvolacie dôvody žalobcu považoval za nedôvodné a zotrval na právnej argumentácii o nedôvodnosti žaloby a nároku, ktorého sa ňou žalobca domáha voči žalovanému. Stotožnil sa s názorom súdu, že medzi žalobcom, žalovaným a pôvodne žalovaným 1/ vznikol právny vzťah na základe zmluvy v prospech tretej osoby, pre ktorej platnosť nie je potrebné, aby tretia osoba bola v zmluve individuálne určená, ale postačuje, ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť dodatočne individualizovaná. Predmetnú zmluvu preto považoval za platnú. Za nesporné označil, že žalovaný ako tretia osoba prejavil voči právnemu predchodcovi žalobcu svoj úmysel prijať plnenie podpisom preberacích protokolov, pričom týmto okamihom sa zmluva stala účinnou aj pre tretiu osobu (žalovaného). Súd podľa neho správne konštatoval, že zmluva v prospech tretej osoby bola platne uzatvorená a táto nemôže zakladať tretej osobe povinnosti, preto nositeľom povinnosti zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu odplatu za ním vykonané práce a činnosti môže byť iba výlučne objednávateľ, t.j. pôvodne žalovaný 1/ a nie žalovaný. Stotožnil sa i s argumentáciou súdu v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku a poukázal na skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe uviedol. Podľa jeho názoru žalobca v konaní presvedčivo nevysvetlil, prečo zastáva názor, že pôvodný žalovaný 1/ a právny predchodca žalobcu neuzatvorili resp. nemohli uzatvoriť novú zmluvu o dielo v prospech žalovaného ako tretej osoby. Poukázal na to, že v konaní namietal nielen cenu prác a výkonov realizovaných žalobcom na základe zmluvy o dielo, ale aj ich rozsah, ako aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Zdôraznil, že predmetné výkony a práce realizoval právny predchodca žalobcu v prospech žalovaného na základe zmluvy o dielo, resp. na základe objednávok pôvodne žalovaného 1/, t.j. nie bez právneho dôvodu a peňažnú odplatu za zrealizované výkony a poskytnuté služby mal právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť objednávateľ. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za absolútne neplatnú, pričom z jej obsahu vyplýva, že predmetom odplatného postúpenia nebola peňažná pohľadávka (z titulu bezdôvodného obohatenia), ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha žalobca voči žalovanému, ale úplne iná peňažná pohľadávka. K tvrdeniu žalobcu o tom, že od počiatku tvrdí, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, žalovaný poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj na obsah žaloby. Podľa neho súd správne odôvodnil, prečo na pojednávaní dňa 28.05.2018 nepripustil zmenu žaloby, pričom tento návrh na zmenu žaloby považoval žalovaný za účelový a špekulatívny, nakoľko bol podaný až po tom, čo súd oboznámil strany sporu so svojím predbežným právnym názorom a po tom, čo vykonal dôkazy listinami založenými v spise. Ďalej uviedol, že závery Nálezu Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. II.ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, na ktoré sa odvolával žalobca, sú neaplikovateľné na prejednávanú právnu vec. Zdôraznil, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže právny predchodca žalobcu postupovanou pohľadávkou nikdy nedisponoval. Mal za to, že dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa vzťahoval na celú zmluvu, pričom nebolo povinnosťou súdu podrobnejšie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberať predmetnou argumentáciou žalobcu, a to najmä s poukazom na ostatné dôvody majúce za následok zamietnutie žaloby. Súd podľa neho správne nevykonal navrhnuté dôkazy (výsluch svedkov), nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné, kto si objednal u právneho predchodcu žalobcu vykonanie predmetných prác a výkonov v prospech žalovaného ako tretej osoby a zároveň správne uviedol, že v konaní nie je daná ani pasívna legitimácia žalovaného. Dodal, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta a jej nedostatok je bez ďalšieho dôvodom zamietnutia žaloby. Napadnutý rozsudok označil za správny, zákonný a spravodlivý. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vecne správny a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.12.2018. Poukázal na to, že v prípade, ak by aj bola dňa 21.05.2012 uzatvorená zmluva v prospech tretej osoby, táto by sa týkala len objemu prác vo výške 56.666,67 eur bez DPH a nie do výšky žalovanej sumy. Uviedol, že P. L. nebol osobou oprávnenou uzatvárať nové zmluvy o dielo s právnym predchodcom žalobcu, takéto oprávnenie mu nevyplývalo zo zmluvy o dielo, zo žiadneho oprávnenia udeleného Infra Services, a.s., ani zo zápisu v obchodnom registri. Za nesporné považoval, že práce boli vykonané v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, žalovaný za tieto práce neuhradil cenu žiadnemu subjektu, a teda sa bezdôvodne obohatil. 5. K vyjadreniu žalobu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.12.2018. Uviedol, že zmluvný vzťah v prospech tretej osoby uzatvorený medzi právnym predchodcom žalobcu a pôvodným žalovaným 1/ sa týkal objemu prác v žalovanej sume. Zdôraznil, že pán P. L. bol osobou oprávnenou v mene Infra Services objednávať u právneho predchodcu žalobcu práce aj nad rámec písomnej zmluvy o dielo, kedy predmetné oprávnenie mu vyplývalo z jeho pracovného zaradenia, ako aj z pokynu vtedajšieho generálneho riaditeľa Infra Services. V tejto súvislosti poukázal na § 20 ods. 1 prvá veta OZ. Mal za to, že súd správne nevykonal navrhnuté dôkazy, nakoľko ich vykonanie by nebolo hospodárne, pričom z § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a navyše súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite a výstižne uviedol, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. 6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/133/2014-241 zo dňa 28.05.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/133/2014-241 zo dňa 28.05.2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 11. Žalobca namietal, že zo Zmluvy o dielo zo dňa 21.05.2012 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobu a pôvodným žalovaným 1/ spoločnosťou Infra Services, a.s. je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa práce podľa zmluvy zaviazal vykonať výlučne pre pôvodného žalovaného 1/ a nie v prospech tretej osoby. Odvolací súd považoval túto námietku za nedôvodnú, nakoľko sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o dielo bola zmluvou v prospech tretej osoby (žalovaného), preto na prejednávanú vec súd správne aplikoval okrem ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka aj ustanovenie § 50 Občianskeho zákonníka o zmluve v prospech tretej osoby. Odvolací súd poukazuje na to, že „contractus in favorem tertii“, t.j. zmluva v prospech tretej osoby nie je osobitným zmluvným typom, ale len modifikáciou iných zmlúv, v tomto prípade konkrétne modifikáciou zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný ako tretia osoba sa stal subjektom zmluvy o dielo konkludentne, prijatím plnenia zo zmluvy, t.j. podpísaním preberacích protokolov, nakoľko týmto momentom so zmluvou o dielo v jeho prospech prejavil súhlas. Po tomto súhlase sa tretia osoba stáva oprávnenou zo zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že už z názvu zmluvy v prospech tretej osoby vyplýva, že táto môže byť uzavretá len v prospech tretej osoby, nie v jej neprospech, takouto zmluvou nemožno tretej osobe založiť povinnosti. Podľa odvolacieho súdu žalobca v odvolaní ani v celom konaní neuviedol žiadny relevantný argument, ktorý by vyvracal záver súdu, že predmetná zmluva o dielo bola zmluvou v prospech tretej osoby - žalovaného. Na uvedenom nič nemení ani námietka žalobcu, že v zmluve o dielo nebol označený a vymedzený takým spôsobom, že by právny predchodca žalobcu mohol usúdiť, že je plnenie poskytované v prospech tretej osoby. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že pre platnosť zmluvy v prospech tretieho nie je potrebné, aby tretia osoba bola v zmluve individuálne určená, stačí, ak je určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť dodatočne individualizovaná, pričom táto podmienka bola zmysle čl. 2 bod 2.1 zmluvy o dielo v spojení s prílohou č. 1 zmluvy o dielo splnená. V danom prípade teda súd správne uviedol, že išlo o zmluvu o dielo uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a pôvodným žalovaným 1/ Infra Services, a.s. v prospech tretej osoby - žalovaného. 12. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktorým je majetkový prospech spočívajúci vo výkonoch právneho predchodcu žalobcu realizovaných v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, nakoľko pán P.A. L. nemohol v mene pôvodného žalovaného 1/ Infra Services, a.s. uzavrieť novú zmluvu v prospech tretej osoby. Odvolací súd poukazuje na to, že zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe vyplýva, že práce, ktorých zaplatenia sa žalobca touto žalobou domáha a ktoré boli právnym predchodcom žalobcu vykonané nad rámec zmluvy o dielo, boli vykonané na základe ústnych objednávok pána P. L.. Je potrebné zdôrazniť, že pán P. L.É. bol vedúcim správy spoločnosti Infra Services, a.s., pričom bol zástupcom právneho predchodcu žalobcu predstavený ako osoba kompetentná objednávať práce, a to aj ústnou formou, teda bol predstavený ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti Infra Services, a.s. v zmysle § 15 ods. 1 OBZ. Súd prvej inštancie potom správne uviedol, že ak by pán P. L. objednal u právneho predchodcu žalobcu aj práce nad rámec Zmluvy o dielo zo dňa 21.05.2012, bolo by prijatie objednávky a následnú realizáciu týchto prác spoločnosťou PRIMA INVEST, spol. s r.o. možné považovať za uzatvorenie novej zmluvy o dielo medzi spoločnosťou Infra Services, a.s. ako objednávateľom a PRIMA INVEST, spol. s r.o. ako zhotoviteľom a povinnosť uhradiť cenu diela by opätovne svedčila spoločnosti Infra Services, a.s., nakoľko pán P. L. konal v mene tohto subjektu a nie v mene žalovaného. Nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca plnil v prospech žalovaného na základe objednávok pána P. L., je zrejmé, že nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ako sa mylne domnieval žalobca a žalovaný nebol nositeľom povinnosti uhradiť odmenu za zrealizované výkony a služby, nakoľko nebol ani objednávateľom týchto prác, ani sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. Dôsledkom vyššie uvedených skutočností je právny záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní. Neopodstatnené je tvrdenie žalobcu o existencii pasívnej legitimácii žalovaného, ktoré zakladá na tom, že žalovaný ako jediný získal prospech na úkor žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že prospech získaný žalobcom sa zakladá na zmluve v prospech tretej osoby, ktorá takýto prospech pojmovo predpokladá. 13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku a síce, že z obsahu žalobcom predložených faktúr, z ktorých má vyplývať druh, množstvo a hodnota vykonaných prác je zrejmé, že ich súčasťou sú aj služby kosenia v celkovej sume 38.672,65 eur, teda osobou pasívne legitimovanou na ich úhradu bola spoločnosť Infra Services, s.r.o., ako povinný subjekt. Odvolací súd dáva do pozornosti tiež skutočnosť, že všetky faktúry, v zmysle ktorých si žalobca nárokuje uplatňovanú sumu, boli vystavené práve pôvodnému žalovanému 1/ spoločnosti Infra Services, a.s., neboli adresované žalovanému. Okrem toho je potrebné poukázať na zmätočnosť tvrdení žalobcu v konaní, keď tento síce namieta, že ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, avšak v žalobe i vo vyjadrení zo dňa 14.07.2016 uviedol že „Žalovaný 1/ prostredníctvom pána P. L. (podľa pokynu generálneho riaditeľa, týkajúceho sa objednávok) ústne objednával práce aj nad rámec zmluvy o dielo, a to práce rovnakého charakteru ale v niekoľko násobne väčšom finančnom rozsahu. Na základe týchto požiadaviek sa práce realizovali pre ten istý subjekt, ktorý bol uvedený v pôvodnej zmluve o dielo, pričom tieto naviac objednané práce boli fyzicky vykonané v objektoch v správe žalovaného 2/“. Rovnako v žalobe uviedol, že „zo strany pôvodného vlastníka ako zhotoviteľa nešlo o svojvoľné vykonanie objemovo oveľa väčšieho rozsahu prác oproti pôvodnej zmluve, ale tieto práce boli vykonané kvalifikovane na základe objednávok a so súčinnosťou žalovaného 1/, pre ktorého sa práce vykonávali, a to v objektoch žalovaného 2/ a tiež s jeho súčinnosťou ako subjektu, ktorý ich má v správe.“ Vo vyjadrení zo dňa 22.05.2018 uviedol, že „V čase postúpenia pohľadávky, resp. v čase jej vzniku, právny predchodca žalobcu skutočne zrealizoval práce v prospech žalovaného s tým, že tieto práce ako aj ich cena vychádzali zo Zmluvy o dielo, ktorú mal uzatvorenú žalobca so spoločnosťou Infra Services, a.s.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca sám priznal, že sporné práce, resp. výkony boli dodané na základe objednávky pána P. L. a so súčinnosťou pôvodného žalovaného 1/, pričom práce ako aj ich cena vychádzali zo zmluvy o dielo, no napriek tomu následne tvrdí, že sporné práce boli dodané bez právneho dôvodu a domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ako subjektu v prospech ktorého boli tieto práce vykonané. 14. Za nedôvodnú považoval odvolací súd i námietku žalobcu, že súd bez splnenia zákonných podmienok nepripustil zmenu žaloby, resp. rozšírenie skutkových dôvodov. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca zmenu žaloby vykonal až podaním zo dňa 22.05.2018, doručeným súdu dňa 23.05.2018, ktorým zmenil a doplnil rozhodujúce skutočnosti uvedené v žalobe. V prejednávanej veci sa však už predtým uskutočnili viaceré pojednávania (dňa 04.06.2015, 17.01.2018, 18.04.2018). Žalobca sa zmeny žaloby domáhal len päť dní predtým, ako súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 28.05.2018, pričom je zrejmé, že v danom čase už súd mal vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom strán. Odvolací súd preto považoval za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý uznesením na pojednávaní dňa 28.05.2018 nepripustil zmenu žaloby v zmysle § 143 ods. 1 CSP, pretože výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Nie bez významu je skutočnosť, že žalobca podal tento návrh na zmenu žaloby až po tom, čo súd prvej inštancie oboznámil sporové strany so svojím predbežným právnym názorom. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov P. L., H. X., H. K., ani správcov jednotlivých stredísk žalovaného. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Bolo vecou uváženia súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov sa rozhodne vykonať, pričom súd v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň v súlade s § 220 ods. 2 CSP vysvetlil prečo tieto navrhnuté dôkazy nevykonal, keď ich vykonanie by nemalo vplyv na právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu o žalobe. Odvolací súd sa stotožnil taktiež s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014, uzavretá medzi spoločnosťou PRIMA INVEST, spol. s r.o. ako postupcom a EURO consulting, s.r.o. ako postupníkom, ktorej predmetom malo byť postúpenie pohľadávky vo výške 446.466,77 eur, ktorú mali splniť spoločne a nerozdielne spoločnosť Infra Services, a.s. a žalovaný, je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná, z dôvodu, že jej predmetom bolo postúpenie pohľadávky, ktorou postupca nikdy nedisponoval, pretože spoločnosť Infra Services, a.s. a žalovaný nikdy nemohli byť zaviazaní uhradiť spoločnosti PRIMA INVEST, spol. s r.o. sumu 446.466,77 eur spoločne a nerozdielne. Odvolací súd dodáva, že i v prípade pripustenia správnosti argumentácie žalobcu o použití § 41 OZ, v zmysle ktorého by bola neplatnou len časť úkonu, týkajúca sa solidarity dlžníkov, by to nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko sú dané ďalšie dôvody na zamietnutie žaloby. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Námietka žalobcu v závere jeho odvolania, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval svoju pasívnu legitimáciu ani aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, je preto nedôvodná. 15. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 16. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/133/2014-241 zo dňa 28.05.2018 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).