Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/131/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220968 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1214220968.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., so sídlom: Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 467 80 751, právne zast.: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, so sídlom: Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Verejné prístavy, a.s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 368 56 541, právne zast.: ADVOKÁCIA , s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 368 54 107, v 2. rade: Dopravný úrad, Letisko M. R. Štefánika, 823 05 Bratislava, IČO: 423 55 826 a v 3. rade: P.A.D., spol. s r.o., so sídlom Rázusovo nábrežie - HUMA 3, 811 02 Bratislava, IČO: 365 32 819, právne zast: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, P.O.BOX 86, o zaplatenie 30.056,20,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/176/2014-536 zo dňa 08. 11. 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/176/2014-536 zo dňa 08.11.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému v 1. a v 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta, žalovanému v 1. a 3. rade priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania rozsahu 100 % a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že vybudoval na vlastné náklady prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. odštepný závod Bratislava, / ďalej len SVP / 5 kusov bitiev a prístupovú rampu s príslušenstvom na úseku rieky Dunaj, ľavý breh rkm 1869,240 -1863,370, za ktoré žalobca zaplatil na základe objednávky v súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo / ďalej len ZOD/ v zmysle § 536 -545 Obch. zák., čím dobromyseľne nadobudol vlastníctvo k vybudovanému dielu v zmysle ust. § 123 a 124 Obč. zák.. Žalobca sa žalobou voči žalovaným domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 30.056,20,-€ s prísl., ktoré spočíva v nákladoch vynaložených žalobcom v súvislosti s prípravou realizácie investičného projektu, resp. účelne vynaložených nákladov na zhotovenie diela vrátane stavebných prác. Dňa 16. 11. 2004 vydala Štátna plavebná správa ako právny predchodca žalovaného v 2 . rade predbežný súhlas k umiestneniu plávajúceho zariadenia Casino GOLD EDEN postaveného z pôvodných remorkérov VIHORLAT a GERLACH v Bratislave na ľavom brehu Dunaja. Žalobca zaslal SVP objednávku vo veci remorkáže plavidiel VIHORLAT a GERLACH z prístavu Komárno do Bratislavy a stavebných úprav, SVP potvrdil objednávku s tým, že predloží žalobcovi cenovú ponuku. Žalobca obdŕžal dňa 9. 8. 2006 cenovú ponuku od SVP , ktorá zahŕňala zhotovenie prístupovej rampy v sume 10.560,45,-€, zhotovenie sedla pred 1 mostík v sume 2.445,43,-€, zhotovenie 5 ks bitiev v sume 8.468,27,- €, zhotovenie sediel pre vzpery v sume 2.304,79,-€ , celkovo vo výške 28.296,92,-€ s 19 % DPH. Žalobca listom zo dňa 22. 8. 2006 akceptoval ponuku. Na základe stavebných prác zo strany SVP došlo k zhotoveniu prístupovej rampy , sedla pre 1 mostík , sediel pre vzpery , 5 kusov bitiev a k uhradeniu správneho poplatku , spolu v celkovej výške 28.396,50,-€ s 19 % DPH. Na základe dodávateľsko-odberateľského vzťahu medzi žalobcom a SVP , š.p. bolo zhotovené dielo prevzaté dňa 30. 11. 2006 . Žalobca má za to, že dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo odovzdaním zhotoveného diela a to na základe jeho prevzatia podpisom zo dňa 30. 11. 2006. Dňa 28. 6. 2010 Štátna plavebná správa / právny predchodca žalovaného v 2. rade / vydala rozhodnutie č. 228-EB5/2010 o povolení státia plávajúceho zariadenia evidenčného označenia XXXX/HUMA X, ktorého vlastníkom je žalovaný v 3. rade , na dobu od 28. 6. 2010 do 31. 12. 2011. Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom nesúhlasil s povolením státím a uviedol, že vybudoval na vlastné náklady prostredníctvom SVP 5ks bitiev a prístupovú rampu na úseku Dunaja , za ktoré zaplatil , čím dobromyseľne nadobudol vlastníctvo k vybudovanému dielu. Na základe podaného odvolania Ministerstvo dopravy , pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 3. 9. 2010 rozhodnutie č. 15302/2010/SCLVD-z.36337, ktorým , potvrdilo rozhodnutie Štátnej plavebnej správy a odvolanie žalobcu zamietlo. Žalovaný v 3. rade mal súhlas k státiu od všetkých účastníkov správneho konania, nemal však súhlas žalobcu ako vlastníka k vyviazaniu svojho plávajúceho zariadenia k dielu. 3. Žalobca má za to, že v období od vydania rozhodnutia Štátnej plavebnej správy do rozhodnutia Ministerstva dopravy , pôšt a telekomunikácií a ani v nasledujúcom období nebola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená žiadna z typov scudzovacích zmlúv a ani nájomnej zmluvy , ktorá by oprávňovala žalovaných privlastniť si užívať , resp. prenechať do užívania tretej osobe zhotovené dielo vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ verejného prístavu, Štátna plavebná správa ako právny predchodca žalovaného v 2. rade a žalovaný v 3. rade svojím konaním naplnili skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. 4. Podľa žalobcu Štátna plavebná správa / právny predchodca žalovaného v 2. rade / naplnila skutkovú podstatu tým, že bez právneho titulu umožnila vyviazanie plávajúceho zariadenia žalovaného v 3. rade k zhotovenému dielu vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutia č. 228-EB5/2010. Žalovaný v 1. rade ako účastník správneho konania o povolení státia svojím súhlasom umožnil vyviazanie plávajúceho zariadenia XXXX/HUMA X bez právneho titulu , čím mu v súlade s § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe vznikol nárok na úhradu za používanie verejných prístavov. Žalovaný v 1. rade svojím súhlasom v správnom konaní a opomenutím súhlasu vlastníka diela navodil stav, ktorý mu umožnil nadobudnúť majetkový prospech v podobe úhrad za požívanie verejných prístavov. 5. Žalovaný v 3. rade naplnil skutkovú podstatu tým, že bez právneho titulu vyviazal , užíval a užíva dielo, na ktorom má vyviazané svoje plávajúce zariadenie XXXX/HUMA X bez súhlasu žalobcu ako vlastníka diela. 6. Žalobca požaduje protihodnotu vo forme zodpovedajúcej peňažnej náhrady vo výške vynaložených nákladov na zhotovenie diela vo výške 30.056,20,-€ s príslušenstvom. 7. Žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že žalovaný v 3. rade doložil príslušnému správnemu orgánu všetky potrebné náležitosti pre vydanie rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia v prístave/ platné lodné osvedčenie, potvrdení o poistení zodpovednosti za škodu , uhradil príslušný správny poplatok /. Je zrejmé, že boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení státia pre žalovaného v 3. rade. Tvrdenie, že sa žalovaný v 1. rade obohatil na úkor žalobcu tým, že od žalovaného v 3. rade vyberal úhrady za používanie verejných prístavov považuje za absurdné a nedôvodné. Podľa ust. § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe, používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady určí a vyberá a.s. Verejné prístavy / t.j. žalovaný v 1. rade / na základe schváleného sadzobníka úhrad. Výnosy z úhrad sú príjmom žalovaného v 1. rade, ktorý je priamo zo zákona poverený a zároveň aj povinný vyberať úhrady za používanie verejných prístavov od užívateľov, ktorým bolo vydané právoplatné povolenie na státie ich plávajúcich zariadení vo verejných prístavoch. Úhrady vyberané žalovaným v 1. rade od žalovaného v 3. rade boli vybrané na základe zákona o vnútrozemskej plavbe a v súvislosti s vydaným právoplatným Rozhodnutím o povolení státia. 8. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nesúhlasí so žalobou, jeho právny predchodca nemohol svojím konaním - správnym rozhodnutím naplniť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia , nakoľko nezískal žiadny majetkový prospech. Zároveň namietol premlčanie. Na ochranu svojich práv uviedol nasledujúce skutočnosti: Podľa § 23 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením, na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. Orgán, ktorý môže povoliť státie je Dopravný úrad. Žalobcovi bolo v konaní o povolení státia plávajúceho zariadenia HUMA 2 na základe žiadosti žalovaného v 3. rade priznané právo účastníka konania. Žalobca bol v konaní predvolaný na ústne pojednávanie, na čo žalobca požiadal o zmenu termínu ústneho pojednávania, v čom mu Štátna plavebná správa vyhovela. Žalobca sa však nedostavil na ústne pojednávanie a ani počas celého konania neuplatnil žiadne pripomienky alebo námietky. Správne konanie prebehlo za účasti dotknutých účastníkov konania a žalovaného v 3. rade, ktorý splnil všetky podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení státia, preto Štátna plavebná správa vydala kladné rozhodnutie o povolení státia plavidla HUMA 2. Rozhodnutie Štátnej plavebnej správy neurčovalo konkrétne vyväzovacie prvky, na ktoré sa malo plavidlo HUMA 2 vyviazať. Vyriešenie vyviazanie formou nájomného resp. iného právneho vzťahu závidí od vôle a rozhodnutia prevádzkovateľa plavidla. Je rovnako potrebné uviesť, že žiadny vlastník vyväzovacích prvkov si nemôže nárokovať konkrétne miesto na státie na vodnej ceste iba z dôvodu, že vybudoval na pobrežnom pozemku vyväzovacie prvky. 9. Žalovaný v 3. rade uviedol, že splnil všetky zákonné požiadavky na vydanie osobitného povolenia na státia plávajúceho zariadenia na predmetnej prístavnej ploche. Žalobca mal možnosť počas správneho konania vyjadriť svoje výhrady k udeleniu osobitného povolenia pre žalovaného v 3. rade , avšak žalobca žiadne skutočnosti neuviedol a priebeh správneho konania odignoroval. Žalovaný v 3. k bezdôvodnému obohateniu uviedol, že žalobca požaduje titulom bezdôvodného obohatenia poskytnutie protihodnoty vo forme zodpovedajúcej peňažnej náhrady vo výške vynaložených nákladov na zhotovenie diela a úrokov z omeškania, tieto tvrdenia vo vzťahu k žalovanému v 3. rade sú absurdné. Žalobca nemôže výšku bezdôvodného obohatenia odvodzovať od výšky nákladov a úrokov z omeškania. 10. Súd prvej inštancie z listinného dokladu - Vydanie predbežného súhlasu zo dňa 16. 11. 2004 / č. l. 26 / zistil, že právny predchodca žalovaného v 2. rade vydal žalobcovi / právnemu predchodcovi / predbežný súhlas k umiestneniu plávajúceho zariadenia casino GOLD EDEN , s tým, že predbežný súhlas stráca platnosť dňom 16. 11. 2005 ak plávajúce zariadenie nebude zaradené do prevádzky na základe vydaného osobitného povolenia na jeho státie. Predbežný súhlas bol neskôr predĺžený. Z listinného dokladu- objednávka zo dňa 12. 5. 2005 / č.l. 27/ súd zistil, že právny predchodca žalobcu si objednal u SVP služby uvedené v objednávke , najmä remorkáž súlodia Vihorlat , Gerlach z prístavu Komárno do prístavu Bratislava, vybudovanie prvkov vyviazania súlodia a lôžka prístupového mostíka. Z listinného dokladu - potvrdenie objednávky zo dňa 14. 10. 2005 / č. l. 28/ súd zistil , že SVP objednávku potvrdil . Z listinného dokladu - súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 7. 11. 2006 / č. l. 39/ súd zistil, že bolo zhotovených 5 ks bitiev v cene 255.115,-Sk dodávateľa SVP a odberateľa právneho predchodcu žalobcu. Z listinného dokladu - zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach zo dňa 7. 11. 2006 / č.l. 41/ vyplýva, že v doklade označený dodávateľ - SVP a investor - právny predchodca žalobcu podpísali protokol stavby označenej ako NIGHT CLUB GOLD EDEN a CSASINO GOLD EDEN za október 2006 na sumu 255.115,-Sk. Z listinného dokladu - súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 30. 11. 2006 / č. l. 51/ súd zistil, že bola zhotovená prístupová rampa a sedlo pre 1 mostík spolu v o výške 461.249,-Sk dodávateľa SVP a odberateľa právneho predchodcu žalobcu. Z listinného dokladu - zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach zo dňa 30. 11. 2006 / č.l. 50/ vyplýva, že v doklade označený dodávateľ - SVP a investor - právny predchodca žalobcu podpísali protokol stavby označenej ako NIGHT CLUB GOLD EDEN a CSASINO GOLD EDEN za november 2006 na sumu 461.249,-Sk. Z listinného dokladu - Státie plávajúceho zariadenia -vyjadrenie SVP zo dňa 25. 9. 2007 adresované právnemu predchodcovi žalobcu / č. l. 63 / súd zistil, že SVP súhlasí so státím plávajúceho zariadenia zostaveného z dvoch tlačných remorkérov Vihorlat a Gerlach pri ľavom breho Dunaja v rkm 1869,350 -1869250 s tým, že určenie miesta stanovišťa sa vydáva na dobu 5 rokov t. j. do 1. 10. 2012 a o povolenie na státie plávajúceho zariadenia musí požiadať Štátnu plavebnú správu. Z listinného dokladu - Rozhodnutie Štátnej plavebnej správy zo dňa 28. 6. 2010 / č. l. 65/ súd zistil, že právny predchodca žalovaného v 2. rad e rozhodol o povolení státia plávajúceho zariadenia XXXX/HUMA X umiestneného na vodnej ceste Dunaj ľavý breh , rkm 1869,240 - 1869,370 , ktorého vlastníkom je žalovaný v 3. rade. Z listinného dokladu - Rozhodnutie Ministerstva dopravy , pôšt a telekomunikácii SR zo dňa 3. 9. 2010 / č. l. 72- 74/ súd zistil, že ministerstvo potvrdilo rozhodnutie Štátnej plavebnej správy č. 228-EB5/2010 zo dňa 28. 6. 2010 o povolení státia plávajúceho zariadenia XXXX/HUMA X a odvolanie žalobcu / právneho predchodcu žalobcu / zamietlo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 9. 2010. Z listinného dokladu - list Ministerstva Dopravy pôšt a telekomunikácií odbor vodnej dopravy zo dňa 17. 7. 2002 / č. l. 469 - 470/ súd zistil, že týmto listom Ministerstvo upresnilo vymedzenie územia verejných prístavov a to v Bratislave s tým, že územie verejného prístavu Bratislava je vymedzené na Dunaji od r.km 1871,350 po r.km 1862,0 po oboch brehoch Dunaja. 11. Takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 1, § 536 a nasl., § 397 Obch. zák., § 451 a nasl., § 100 ods. 1, § 107 Občianskeho zákonníka, § 191 ods. 1 a 2 CSP a § 5 a § 23 zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe. 12. Súd prvej inštancie v konaní skúmal jednak otázku aktívnej legitimácie žalobcu /právneho predchodcu žalobcu/ ako aj otázku pasívnej legitimácie žalovaných v 1. až 3. rade . Nakoľko žalovaní v 1. až 3. rade o. i. namietli premlčanie nároku žalobcu, súd prihliadol na námietku premlčania a žalobu žalobcu aj z dôvodu premlčania zamietol. 13. Za účelom posúdenia vznesenej námietky premlčania sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou charakteru vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanými. Z predložených listinných dokladov, označených strán v spore na strane žalovaných a z vykonaného dokazovania mal za to, že medzi žalobcom a žalovanými neexistoval /ani neexistuje / žiadny obchodnozáväzkový vzťah. V nadväznosti na uvedené sa súd nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktorý v priebehu konania trval na tom, že medzi žalovanými a žalobcom bol obchodno-záväzkový vzťah, a teda premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia sa má posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka /štyri roky/ . Preto bol v danom prípade súd toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka sa medzi stranami sporu nejedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ale o vzťah upravený výlučne predpismi Občianskeho práva, a preto je aj na úpravu premlčania a posúdenie premlčacej doby potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. S poukazom na žalovanými vznesenú námietku premlčania mal súd za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 30.056,20,-€ je v celom rozsahu premlčaný, a to v subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť právoplatnosťou rozhodnutia Štátnej plavebnej správy o povolení státia plávajúceho zariadenia označeného ako XXXX/HUMA X, ktorého vlastníkom je žalovaný v 3. rade. Rozhodnutie Štátnej plavebnej správy bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií zo dňa 3. 9. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 9. 2010. Žalobca sa momentom právoplatného rozhodnutia Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií dozvedel o skutkových okolnostiach , z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovednostného subjektu, t.j. ako ich v žalobe označil / žalovaných v 1. až v 3. rade/. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie, a o tom, kto ho získal. Žalobca sa o tom dozvedel vydaním rozhodnutia Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií ,ktoré mu bolo riadne doručené. Z uvedeného dôvodu sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobcom premlčalo dňa 10. 9. 2012 , t.j. dva roky od dňa 10. 9. 2010 , kedy bolo právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu, t.j. Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií. V prejednávanej veci tak posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pripadol na 10. 9. 2012 , pričom žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil na súde až 2. 9. 2014, t.j. po uplynutí tejto doby. Nakoľko žalovaní v konaní právne relevantným spôsobom vzniesli námietku premlčania, žalobcovi v danej situácii nebolo možné podľa súdu prvej inštancie premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 OZ). 14. Odhliadnuc od vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie zaoberal aktívnou a pasívnou legitimáciou strán v spore. Uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). 15. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovaných o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a žalobu aj z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal, že je vlastníkom diela nachádzajúceho sa vo verejnom prístave Bratislava. Žalobca súdu nedoložil žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal svoje vlastníctvo k dielu a ani hodnoverne nepreukázal, akým spôsobom mal nadobudnúť vlastníctvo k dielu. Žalobcom predložené doklady / objednávka, potvrdenie objednávky SVP , súpisy vykonaných prác a dodávok, zisťovacie protokoly o vykonaných stavebných prácach , faktúry a výpisy z účtov žalobcu, ktorými žalobca preukazoval, že uhradil faktúry SVP/ nie sú podľa názoru súdu dôkazom skutočnosti, že žalobca je vlastníkom diela . Žalobca nepreukázal vydanie stavebného a kolaudačné rozhodnutia na dielo / súhlas príslušného štátneho orgánu /, nepreukázal odovzdanie resp. prevzatie diela, podpisy súpisov vykonaných prác, a zisťovacích protokolov nepreukazujú nadobudnutie vlastníctva. Vystavená objednávka zo strany žalobcu a následné potvrdenie objednávky zo strany SVP malo za následok vybudovanie diela- /vodnej stavby- prístav /, ale nie aj nadobudnutie vlastníctva k dielu zo strany žalobcu. Súd mal za to, že v súlade s platnou právnou úpravou (zákon č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách) žalobca ani nemôže byť vlastníkom diela, ktoré sa nachádza v územnom obvode verejného prístavu Bratislava. 16. Súd prvej inštanice poukázal na to, že z rozhodnutia Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií zo dňa 3. 9. 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Štátnej plavebnej správy / č. l. 72/ vyplýva, že súhlasné rozhodnutie -stanovisko SVP zo dňa 25. 9. 2007 s umiestnením plávajúceho zariadenia spoločnosti GOLD EDEN / právneho predchodcu žalobcu / na dobu 5 rokov / do 1. 10. 2012/ nenahrádza rozhodnutie o povolení státia plávajúceho zariadenia , ktoré vydáva Štátna plavebná správa / právny predchodca žalovaného v 2. rade /. SVP ani podľa zák. č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami , ktorý bol zrušený zák. č. 7/2010 Z.z. nevydával rozhodnutia vo veci státia plávajúceho zariadenia na vodnom toku , ale iba súhlas. Nie je preto podstatné, koľko súhlasov udelil správca vodného toku na umiestnenie plávajúcich zariadení na určitom mieste vodného toku. Právne relevantným je len rozhodnutie o povolení státia plávajúceho zariadenia vydané Štátnou plavebnou správou. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu splnil iba jednu podmienku - získal súhlas SVP, avšak ostatné podmienky na získanie kladného rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia vydané Štátnou plavebnou správou nevie splniť ani v blízkej budúcnosti , čo mal žalobca potvrdiť aj vo svojom odvolaní. 17. K namietanej pasívnej legitimácií žalovaných v 1. až 3. rade súd uviedol, že žalobca odvodzoval pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, že svojím súhlasom umožnil vyviazanie plávajúceho zariadenia HUMA 2 bez právneho titulu , čím mu vznikol nárok na úhradu za požívanie verejných prístavov, čím nadobudol majetkový prospech v podobe úhrad za požívanie verejných prístavov. K udeleniu súhlasu je potrebné uviesť, že žalovaný v 3. rade doložil príslušnému správnemu orgánu všetky potrebné náležitosti pre vydanie rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia v prístave/ platné lodné osvedčenie, potvrdení o poistení zodpovednosti za škodu , uhradil príslušný správny poplatok /. Boli teda splnené všetky zákonom požadované podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení státia pre žalovaného v 3. rade. Toto rozhodnutie o povolení státia vydané právnym predchodcom žalovaného v 2. rade bolo v celom rozsahu potvrdené aj Ministerstvom dopravy , pôšt a telekomunikácií , ktoré ako príslušný odvolací orgán rozhodoval v danej veci o odvolaní žalobcu. Vyviazanie plávajúceho zariadenia HUMA 2 nebolo bez právneho titulu, ale na základe právoplatného rozhodnutia , ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom. 18. Ďalšie tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný v 1. rade obohatil na úkor žalobcu tým, že od žalovaného v 3. rade vyberal úhrady za používanie verejných prístavov taktiež podľa súdu neobstojí. Súd poukázal na ust. § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe, podľa ktorého používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady určí a vyberá a.s. Verejné prístavy / t.j. žalovaný v 1. rade / na základe schváleného sadzobníka úhrad. Výnosy z úhrad sú príjmom žalovaného v 1. rade, ktorý je priamo zo zákona poverený a zároveň aj povinný vyberať úhrady za používanie verejných prístavov od užívateľov, ktorým bolo vydané právoplatné povolenie na státie ich plávajúcich zariadení vo verejných prístavoch. Úhrady vyberané žalovaným v 1. rade od žalovaného v 3. rade boli vybrané na základe zákona o vnútrozemskej plavbe a v súvislosti s vydaným právoplatným Rozhodnutím o povolení státia a teda nie bez právneho dôvodu. Nemohlo preto dôjsť zo strany žalovaného v 1. rade k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu , žalovaný v 1. rade neužíval dielo vodnú stavbu - prístav, nesvedčí mu pasívna legitimácia v spore. 19. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade k otázke pasívnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 23 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením , na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. Orgán, ktorý môže povoliť státie je Dopravný úrad/ právny predchodca Štátnej plavebnej správy / , t.j. žalovaný v 2. rade . Správne konanie o povolení státia prebehlo za účasti dotknutých účastníkov konania a žalovaného v 3. rade, ktorý splnil všetky podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení státia , preto Štátna plavebná správa vydala kladné rozhodnutie o povolení státia plavidla HUMA 2. / Žalobca sa správneho konania nezúčastnil, napriek tomu , že bol predvolaný /. Štátna plavebná správa rozhodovala na základe zákona / nie bez právneho titulu ako tvrdí žalobca / a jej rozhodnutie bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania Ministerstvom dopravy pôšt a telekomunikácií .Predbežné súhlasy vydávané Štátnou plavebnou správou, na ktoré žalobca poukazoval, nenahrádzali povolenie na státie a strácali platnosť, ak predmetné plávajúce zariadenie nebolo zaradené do prevádzky . V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd uviedol, že ani žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. 20. Tvrdenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade , že bez právneho titulu vyviazal , užíval a užíva dielo , na ktorom má vyviazané svoje plávajúce zariadenie / HUMA 2 / bez súhlasu žalobcu ako vlastníka diela , čím naplnil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu taktiež podľa súdu prvej inštancie neobstojí. Žalovaný v 3. rade splnil všetky zákonné požiadavky na vydanie osobitného povolenia na státie plávajúceho zariadenia na predmetnej prístavnej ploche. Žalobca navyše nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný v 3. rade reálne vyväzovacie prvky aj užíva. Pokiaľ by aj žalovaný v 3. rade užíval vyväzovacie prvky, nerobil by tak bez právneho titulu ako tvrdí žalobca, ale na základe právoplatného rozhodnutia vydaného Štátnou plavebnou správou v správnom konaní. V konaní nebolo preukázané ani vo vzťahu k žalovanému v 3. rade naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný v 3. rade nie je v konaní pasívne legitimovaný. 21. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a to výsluch svedka F.. Z. N. , nevykonal ohliadku miesta, znalecké dokazovanie, nakoľko žalobca tieto navrhol po márnom uplynutí lehoty, ktorá mu bola daná súdom v súlade § 181 ods. 4 C.s.p., nie z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 C.s.p.. Lehota uplynula dňa 24. 8. 2017 a žalobca navrhol dôkazy na pojednávaní dňa 12. 9. 2017. Navyše vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo bez právneho významu vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú v konaní zo strany žalovaných v 1. až 3. rade ako aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie všetkých žalovaných. 22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v 1. a v 3. rade v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Nakoľko žalovanému v 2. rade žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. 23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal a odignoroval navrhnuté dôkazy žalobcom, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tým vykonal svojvôľu v rozpore s princípmi Civilného sporového poriadku a v samotnom odôvodnení potvrdzujúcich výrokov I a II, rozhodol tak, že samotné rozhodnutie vo veci samej je svojvoľné / arbitrárne /, úmyselne sa priklonil v rozpore s hmotný právom na stranu žalovaného. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe len vybraných a vytrhnutých dôkazov z kontextu, k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kde súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec samu, respektíve sa odkláňa od hmotnoprávneho základu zmiešavaním hmotnoprávnych predpisov v rozpore so zásadou lex specialis a iné vady uvedené ďalej v odôvodnení odvolania. Žalobca žiada, aby odvolací súd vykonal dokazovanie a vytýčil vo veci pojednávanie na odvolacom súde a to: vypočutím svedka F.. Z. N. ktorého navrhoval žalobca na súde prevej inštancie z dôvodu, že svedok bol riaditeľom SVP š.p v BA, ktorý v čase realizácie diela pre žalobcu zastupoval zhotoviteľa SVP š.p Bratislava a ktorý bol orgánom pre povoľovanie drobných vodných stavieb a taktiež ako odborná organizácia realizovala a odovzdával stavebné dielo drobnej vodnej stavby - prístav - žalobcovi t.j. do vlastníctva žalobcu, ktoré neoprávnene užívajú a berú z neho plody bez právneho dôvodu ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov žalovaný v I až III rade (Bezdôvodné obohatenie) a pripustil dôkazy založené žalobcom do súdneho spisu spojené s vyjadrením žalobcu zo dňa 08.01.2018, ako aj vykonal sám obhliadku miesta, aby súdy mohli objektívne posúdiť skutkový stav užívania majetku vo vlastníctve žalobcu a jeho nepoctivé užívanie a brania prospechu tretími osobami (žalovaný v I a III. rade), ako aj vykonal dôkaz ocenenia súdnym znalcom (znalecký posudok) t.j. hodnotu / cenu za čas užívania vlastníctva drobnej stavby (vybudovanie prístavných prvkov a stavebných konštrukcií, ktorú legitímne nadobudol žalobca od SVP š.p. vybudovaním diela a toto dielo užíva najmä žalovaný v III. rade na ktorom sa obohacuje z majetku žalobcu, avšak tieto dôkazy súd prvej inštancie ich svojvoľne odmietol v rozpore so zákonom CSP, alebo aby odvolací súd vec vrátil súdu prevej inštancie, aby súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie vo veci samej. Taktiež, aby súd prijal dôkazy založené žalobcom na súde prevej inštancie, ktoré súd prvej inštancie odignoroval v rozpore s právom na vykonanie dôkazu a tvrdení opaku proti strany - procesný útok /procesná obrana; pred konečným skončením dokazovania vo veci samej. 24. Poukázal na to, že vzhľadom na síce široké odôvodnenie Rozsudku má samotné odôvodnenie rozsudku nedostatky v zmätenosti odôvodnenia, kde chýba vysporiadanie sa súdu prvej inštancie s predloženými dôkazmi založenými žalobcom v konaní na súde prvej inštancie, ktoré v ďalších bodoch žalobca odôvodňuje. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II ako súdu prvej inštancie, pôsobí zmätočne a nie sú presvedčivé skôr sa javia protirečivé a jednostranne, v rozpore s právom vlastniť majetok a brať z neho plody žalobcom ako aj so zákonom OBZ v časti premlčania na uplatnenie práva na súde. Ďalej samotné rozhodnutie je v rozpore s právnym a skutkovým stavom vo veci samej. Z tohto dôvodu žalobca má za to, že v konaní boli aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávneho rozhodnutie v merite veci. 25. Podľa žalobcu Okresný súd BA II vo svojom rozhodnutí nevychádzal zo zásady, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. 26. Namietal, že súd prvej inštancie nemohol nariadiť sudcovskú koncentráciu, nakoľko táto je vylúčená v predmetnom konaní, lebo samotný spor vo veci samej začal podľa OSP a nie CSP. Podľa § 470 ods. 2 CSP Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Ak žalobca napadol procesnú nezákonnosť súdu v spojení so sudcovskou koncentráciou na pojednávaní (napr. aj 18.11.2018), ale aj vo svojich písomných vyjadreniach, tak súd prvej inštancie nemôže svojvoľne dodatočne zmeniť vo svojom rozhodnutí, že táto lehota bola daná podľa § 181 ods. 4 CSP a to len pre žalobcu bez právneho dôvodu, v rozpore s právnou istotou, nakoľko zákony platia pre všetkých rovnako, pričom žalovaný taktiež zakladali dôkazy a vyjadrenia aj po tomto termíne a tieto súd pripustil. 27. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil námietku premlčania. Má za to, že lehota na premlčanie žalobného nároku je všeobecnou lehotou 4 roky podľa OBZ nakoľko ide o spor medzi právnickými osobami ( z toho žalovaný v prvom a treťom rade sú podnikateľmi zriadený a zapísaný v Obchodnom registri ako aj žalobca). Podľa OBZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Žalobca citoval z rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/81/2014, podľa ktorého ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa nebude riadiť premlčanie peňažnej pohľadávky z bezdôvodného obohatenia, pretože Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania zo vzťahov, ktoré vzniknú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a to v ustanovení § 387 - §408 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nekoncipuje ako osobitne plynúcu objektívnu premlčaciu lehotu. Znamená to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa má na súde uplatniť do 4 rokov odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 28. Žalobca namietal, že súd svoje dôvody postavil na nezmyselnom a neprávnom základe, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu. Žalobca podľa poukázal na to, že preukázal, že nadobudol dobromyseľne vlastníctvo drobnej stavby (vodná stavba) prístav, ktorý nadobudol prevzatím diela - stavby od SVP. š .p. za ktoré riadne zaplatil. To znamená, že je vlastníkom stavby - prístav. Taktiež všetky tvrdenia žalovaných, že stavba nebola legálna neobstoja, nakoľko zhotoviteľom stavby bola odborná organizácia SVP. š.p; a tu treba vychádzať aj z domnienky, že štátny podnik by nestaval čiernu stavbu. A ak by aj išlo o čiernu stavbu tak žalobca ju nadobudol do vlastníctva dobromyseľne, to znamená, že ide o legálnu stavbu = vlastníctvo žalobcu. Hmotnoprávnym základom v tomto prípade ide teda o stavbu, ktorú nadobudol do vlastníctva žalobca. Základom pre aktívnu legitimáciu žalobcu je teda vlastníctvo k stavbe, ktorú užíva žalovaný v III rade bez právneho dôvodu. Aktívna legitimácia žalobcu pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 O <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-40/1964%23par456>Z Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným (žalobca). Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Má za to, že aktívna legitimácia žalobcu (§456OZ) proti žalovaným v prvom až treťom rade je jednoznačne daná tým, že majetok vo vlastníctve žalobcu = vodnej stavby - prístav sa nezväčšil od 3.9.2010 až do podania žaloby o bezdôvodne obohatenie, nakoľko nemohol užívať svoje vlastníctvo v súlade s § 123 OZ. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, avšak toto právo mu bolo obmedzené žalovaným v druhom rade na prospech tretej osoby - žalovaný v treťom rade. Žalovaný v prvom rade taktiež poberá plody - prístavné poplatky z majetku žalobcu. 29. K pasívnej legitimácii žalovaného v 1.rade uviedol, že žalovaný v I. rade (Verejné prístavy, a.s.) je právnickou osobou zriadenou podľa Obchodného zákonníka. Akciová spoločnosť - Verejné prístavy, a. s. žalovaný v I. rade je v súlade s § 5, ods. 16 a s § 6 Zákona o vnútrozemskej plavbe je poverená výberom úhrad za používanie verejných prístavov. Výšku úhrad určuje a vyberá na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Môže dať investičný majetok do nájmu, ako aj môže zriaďovať dočasné stavby. Ak sa dočasná stavba zriaďuje v inundačnom území, je potrebné aj vyjadrenie správcu vodného toku. Správcom vodného toku je SVP š.p. na základe Zákona č. 364/2004 Z.z. - Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Zdôraznil, že jediným vlastníkom stavby na ľavom brehu Dunaja na riečnom km 1869,240 -1869 370 (prístav) je žalobca. Žalovaný v I. rade ak by nevyužíval k poberaniu poplatkov vybudovaný prístav - úprava nábrežia ( vodná stavba -prístav), podotýkame vo vlastníctve žalobu, nemohol by ani od žalovaného v III. rade vyberať poplatky - príjem - zisk z neexistujúceho verejného prístavu pre lodné zariadenia. Vyberaním poplatkov, nájmu - príjem žalovaného v I .rade od žalovaného v III. rade je k pomeru medzi stavbou vybudovanou žalobcom a prenájmom pozemku žalovaným v I rade, bezdôvodným obohatením žalovaného v I. rade na úkor z majetku žalobcu. Podotýka, že žalovaný v I. rade nemá ani vo vlastníctve pozemky na nábreží - brehu Dunaja na riečnom km 1869,240 -1869 370, ale predmetný breh patrí do správy SVP. š.p. Žalovaný v I. rade svojou ľahostajnosťou dovolil užívať majetok žalobcu žalovanému v III. rade, z ktorého berú pôžitky tak žalovaný v III. rade ako aj žalovaný v I. rade a to žalovaný vyberá poplatky, nájom - príjem od žalovaného v III. rade. Takýmto konaním žalovaný v I. rade a v III. rade spôsobili , že žalobca nemôže na svojom majetku (vlastníctvo) riadne hospodáriť a poberať z neho plody čím dochádza k znižovaniu majetkovej hodnoty žalobcu a žalovaný si vyberaním poplatkov, najmú zvyšuje na úkor žalobcu svoj majetkový prospech bez právneho dôvodu ( zmluvy o užívaní veci - nájom veci), ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ktoré mal vynaložiť sám tak, aby bol legálnym vlastníkom alebo držiteľom vodnej stavby - prístav. Žalovaný v I. rade poberajúc príjmy od žalovaného v III. rade, ktoré si ponecháva v plnom rozsahu sú príjmami na úkor žalobcu. Slovným spojením „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí“ je zároveň určená aj pasívna legitimácia tej-ktorej osoby (žalovaného I rade) a to tak, že povinnosť tu stíha toho, kto plnenie prijal a nie je dôvod, aby si ho ponechal. 30. K pasívnej legitimácii žalovaného v 2.rade uviedol, že žalovaný v druhom rade má pasívnu legitimáciu, ktorá vyplýva z jeho samotného konania zo zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi zo samotnej vlastnej rozhodovacej činnosti. Žalovaný svojim konaním úmyselne poškodil majetkové práva žalobcu - v zmenšení majetkovej hodnoty. V rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie žalovaný v druhom rade je pasívne legitimovaný, čo vyplýva z § 451 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Žalovaný v druhom rade ako orgán štátnej správy sa priamo podieľal svojim rozhodnutím a úmyselným konaním, aby sa zvýšil majetkový prospech štátu prostredníctvom zisku (poplatková povinnosť) v prospech žalovaného v prvom rade od žalovaného v treťom rade z majetkovej podstaty - vlastníctva žalobcu. Žalovaný v druhom rade svojim konaním - vydanie rozhodnutia č. 228-EB5/2010 o povolení státia plávajúceho zariadenia evidenčného označenia XXXX/HUMA X, v prospech žalovaného v treťom rade, tak obmedzil vlastnícke práva žalobcu vecným bremenom, kde žalobca podľa rozhodnutí žalovaného v II rade na základe predmetného rozhodnutia nemohol užívať svoje vlastníctvo - stavbu prístav v súlade so svojou podnikateľskou činnosťou. Rozhodnutia organov štátnej správy sú záväzné pre všetkých účastníkov konania, kde vzniklo na majetku žalobcu falce nežiadané vecné bremeno k riečnemu km, kde žalobca vybudoval prístav a zrazu žalobca nemal prístup k svojmu majetku - prístav a došlo k obmedzeniu vlastníctva žalobcu, kde je povinný strpieť na tom istom rkm v inom záujme štátneho orgánu žalovaného v III rade. §128 OZ ods.1 Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Respektíve žalovaný v druhom rade svojim konaním sa správal ako neoprávnený držiteľ veci vo vlastníctve žalobcu respektíve ho priznal žalovanému v treťom rade. V tejto súvislosti poukazuje, že Rozhodnutím žalovaného v II rade sa žalovaný v prvom až treťom rade, v rozpore s dobrými mravmi zbavili povinnosti vybudovať prístav (stavebné výkony) - dielo - stavbu spočívajúce vo výkonoch v jej realizáciu, respektíve predmetné dielo objednať (Zmluva o dielo) od žalobcu alebo si ho prenajať. Podľa ustanovenia § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. § 454 OZ Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 31. K pasívnej legitimácii žalovaného v 3.rade uviedol, že tento sa bezdôvodne obohatil bez právneho dôvodu (nájomnej zmluvy so žalobcom alebo uzatvorenia scudzovanej zmluvy) a to vyviazaním plávajúceho zariadenia XXXX/HUMA X na majetok - prístav žalobcu. Uviedol, že žaluje žalovaných v prvom až treťom rade z dôvodu zabezpečenia právnej istoty svojho zneisteného postavenia za bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Na úkor žalobcu respektíve z užívania veci - prístav vo vlastníctve žalobcu žalovaný v druhom rade svojim rozhodnutím zo dňa 28.6.2010 Štátnou plavebnou správou, ako právny predchodca žalovaného v druhom rade, vydal rozhodnutie č. 228-EB5/2010 o povolení státia plávajúceho zariadenia evidenčného označenia XXXX/HUMA X, umiestneného na vodnej ceste Dunaj ľavý breh, rkm 1869,240 - 1869,370 v prospech žalovaného v treťom rade a taktiež žalovaného v prvom rade, ktorý začal vyberať prístavné poplatky od žalovaného v treťom rade. Konaním žalovaných v prvom až treťom rade porušili povinnosť neobohacovať sa na úkor žalobcu. 32. Žalobca namietal, že preukázal výšku bezdôvodného obohatenia ako aj časové obdobie. Podľa žalobcu preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia vychádza zo žalobného návrhu, kde žalobca uviedol, že žalobca si týmto návrhom voči žalovaným v prvom až treťom rade uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 30.056,20 EUR s príslušenstvom, ktorý spočíva v nákladoch vynaložených žalobcom v súvislosti s prípravou realizácie investičného projektu, resp. účelne vynaložených nákladov na zhotovenie diela vodnej stavby - prístav, vrátene stavbárskych prác. Žalobca má zato, že zhotovením diela žalobcom - prístav nemá dochádzať k vydaniu predmetu bezdôvodného obohatenia za cenu znehodnotenia alebo dokonca zničenia veci, ktoré by inak mohli slúžiť svojmu účelu tam, kde sú tieto veci doposiaľ umiestnené (zabudované), a tiež aby nedochádzalo aj k ďalším nákladom, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na demontáž vrátených vecí. V tejto súvislosti je potrebné postupovať tak, že žalovaný v prvom až treťom rade na ich pomer k veci sú povinný tieto náklady - výkony uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne, alebo súd určí, že tí, ktorí sa bezdôvodné obohatil alebo bezdôvodné obohatenie spôsobili, zodpovedajú zaň podľa svojej účasti na vzniku a spôsobení bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. Poukázal na to, že lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia sa počíta od výzvy žalobcu na bezdôvodné obohatenie od žalovaných v prvom až treťom rade. Výzva na bezdôvodné obohatenie žalobcom bola doručená žalovaným do 4 rokov od vydania právoplatného rozhodnutia žalovaného v druhom rade, nakoľko žalovaný zostali všetci pasívny k usporiadaniu si záväzkových vzťahov k žalobcovi po celý tento čas. Taktiež žalobca sa dozvedel, až neskôr, že žalovaný v treťom rade, okupoval prístav vybudovaný žalobcom a to aj po lehote určenej v rozhodnutí č. 228-EB5/2010 o povolení státia plávajúceho zariadenia evidenčného označenia XXXX/ HUMA X t. j. do 31.12.2011. Aj z tohto dôvodu žalobca mal neisté postavenie, kto sa trvalo obohacuje - užíva vlastníctvo - vybudovaný prístav žalobcom. Po zistení, že žalovaný v treťom rade naďalej okupuje prístav - vodná stavba vo vlastníctve žalobcu a to aj po určenej lehote v rozhodnutí č. 228-EB5/2010 vydané žalovaným v druhom rade, sa žalobca začal domáhať svojho práva od všetkých žalovaných v prvom až treťom rade - užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, čo podľa ne/konania žalovaných prvom až treťom rade je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. 33. Žalobca ďalej namietal, že žalobca nadobudol vlastníctvo na základe Zmluvy o dielo - objednávka zo dňa 12.05. 2005 (číslo strany v súdnom spise 27) potvrdením objednávky SVP š.p zo dňa 14.10.2005 (číslo strany v súdnom spise 28) - dohodnutej ceny za dielo (číslo strany v súdnom spise 30 a 32), odovzdaním a prevzatím stavebného diela - drobná vodná stavba - prístav a to medzi objednávateľom GOLD EDEN a zhotoviteľom diela stavby SVP š.p. viď dôkazy na (čísle strany v súdnom spise 41, 50 a stým súvisiace prílohy na stranách v spise 41 až 60) a to realizovaných výkonov na stavbe prístavu na nábreží Dunaja - na úseku rieky Dunaj, ľavý breh rkm 1869,240 -1869 370 a to vybudovaním: - Zhotovenia sediel pre jeden mostik, Zhotovenie sediel pre spery, Zhotovenie bitiev 5 ks - vyväzovacich prvkov a prístupovej rampy t. j. „prístav“ k lodným plavidlám pre bezpečné vyviazanie lodných plavidiel a bezpečnej prístupovej rampy z nábrežia (chodník - schody) pre prístup ľudí k vyviazaným plavidlám . Tieto skutočnosti vychádzajú z predložených dôkazov objednávka, preberacie protokoly k stavbe, stavebný denník, projektová dokumentácia, fotodokumentácia realizovanej stavby, faktúry od Slovenského vodohospodárskeho podniku štátny podnik č. 2006502025 a fa 2006502030 a jej prílohy, úhrada faktúr- zaplatenie diela. Uvedené faktúry, ktoré opísali aj v žalobnom návrhu, sú faktúrami Slovenského vodohospodárskeho podniku (odborná organizácia) ako dodávateľa stavby účtované odberateľovi - objednávateľ stavby, ktorým je žalobca. Zdôraznil, že SVP š.p. vydal súhlasné stanovisko žalobcovi s umiestením plavidiel žalobcu zo dňa: 25.09.2005 číslo strany 63-64 súdneho spisu a taktiež ako odborná osoba vykonal stavbu pre žalobcu, čím svojim konkludentným konaním dal súhlas aj k výstavbe drobnej vodnej stavby - prístav - ohlasovacia povinnosť a taktiež žalobca - objednávateľ stavby naplnil podstatu ustanovenie § 56 ods.7 vodného zákona. 34. Žalobca poukázal na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými v I. až III. rade, ak by konali z právneho dôvodu t.j. vznik obchodnoprávnych záväzkov, ktorých právnym dôvodom vzniku je vznik zo zákona t. j. scudzovanou zmluvou - respektíve prevod vlastníctva k zhotovenému dielu vodnej stavby - prístav od žalobcu na základe zmluvy o dielo spočívajúcich v stavených výkonoch, by sa zmluvný vzťah riadil ustanoveniami OBZ § 536 a nasl. a to najmä z dôvodu, že všetky subjekty sporu sú právnickými osobami a žalovaný v prvom a treťom rade sú podnikateľmi ako aj žalobca. Ak by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktoré sa vzťahuje na užívanie podstaty (vlastníctvo žalobcu) právnickou osobou - podnikateľ na jednej strane (prenajímateľ) a na druhej strane (nájomca) medzi právnickými osobami, tak sa použije zmluvný záväzkový vzťah v súlade s OBZ § 261 ods.9 a to subsidiárne ustanovenia OZ o nájme § 663 a nasl ., respektíve, podľa kvalifikácii prenajímanej veci sa použijú ustanovenia § 262 OBZ t.j uzavretie záväzkového vzťahu zmluvy o užívaní (nájmu) diela „ vodnej stavby“. Z vyššie uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že ak by dobromyseľne zo strany žalovaných v I. až III rade existoval záujem konať v súlade s platnou legislatívou SR = ochrana vlastníctva žalobcu, a došlo by k záväzkovému vzťahu - zmluvy (z právneho dôvodu) medzi niektorým zo žalovaných v I až III. rade so žalobcom, tak by sa riadili v súlade s OBZ. Právna teória pri bezdôvodnom obohatení právnických osôb vychádza síce s OZ, avšak z obchodnoprávnych vzťahov je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. 35. Podľa žalobcu žalovaný v I. a III. rade užívali a užívajú vlastníctvo žalobcu bez užívacej - scudzovacej zmluvy (nájomná zmluva, alebo inej zmluvy so žalobcom) t. j . užívanie cudzej veci (vodné stavby - prístav) bez právneho dôvodu respektíve ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ktoré mali plniť -vynaložiť sami do vodnej stavby - prístav. Má za to, že súd prvej inštancie si zamieňa právne normy v rozpore s hmotným právom ako je napríklad premlčanie, nesprávne interpretuje aktívnu a pasívnu legitimáciu sporových strán ak vlastníkovi - žalobcovi neprizná postavenie aktívne legitimovaného žalobcu. Súd si zamieňa procesné postupy /lehoty/ pre dokazovanie a jednotlivými dôkazmi žalobcu sa vôbec nezaoberá vôbec ich nehodnotí. Odôvodnenie je síce široké, ale samotné odôvodnenie je v rozpore so skutkovým stavom a dôkazmi respektíve v absolútnom nepomere s predloženými dôkazmi žalobcu respektíve ich ani neodôvodňuje prečo sa nimi nezaoberal, ba aj v rozpore s hmotnoprávnym základom a jeho časovým sledom jednotlivých novelizácií právnych predpisov čo z rozhodnutia robí arbitrárne rozhodnutie. V rozsudku chýba prečo sa súd prvej inštancie odklonil od stabilnej judikatúry a s tým spojené odôvodnenie, prečo na tie ustanovenia poukázal v odôvodnení a v čom vidí ich odôvodnenie tak ako v merite veci rozhodol. Takýto úkon rozhodnutie je v rozpore s právnou istotou kde právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. 36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 37. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1.rade, ktorý uviedol, že žalobca žiadal vykonanie takých dôkazov, ktoré v tomto konaní nemohli rozhodnutie vo veci ovplyvniť, navyše tak urobil po lehote, ktorú určil súd v zmysle § 181 ods. 4 CSP a požadované vykonanie dôkazov nebolo ani v súlade s princípom hospodárnosti konania. Má za to, že súd zhodnotil dôkazy v súlade so zákonom, vzal do úvahy všetky okolnosti tohto konania a jeho hodnotenie dôkazov je správne. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku v tejto veci je úplne jasné, jeho jednotlivé časti alebo argumentácie v ňom uvedené si neodporujú, súd uvádza všetky podstatné okolnosti konania, uvádza ako sa s rôznymi okolnosťami prípadu vysporiadal a preto nemožno hodnotiť rozsudok, jeho odôvodnenie ako ani celé konanie za arbitrárne alebo svojvoľné. Mal za to, že bezdôvodné obohatenie je občiansko-právny vzťah, vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote uvedenej v občianskom zákonníku, pričom bolo súdom správne vyhodnotené, že žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Uviedol, že žalovaný v 1.rade nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko žalovaný v 1.rade nenaplnil žiadnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný v 1.rade v žiadnom prípade neužíva cudziu vec, neprisvojuje si jej úžitkovú hodnotu, takáto cudzia vec nie je predmetom tvorby ceny za užívanie verejných prístavov. Žalovaný v 1.rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 38. Žalovaný v 2. rade k podanému odvolaniu uviedol, že sa s dôvodmi odvolania nestotožňuje. Uviedol, že Dopravný úrad, ako žalovaný v 2. rade, nemohol naplniť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, nakoľko ide záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný v 2. rade nezískal žiadny majetkový prospech (žiadne plnenie), a to ani plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani nezískal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Vybudovanie vyväzovacích prvkov je náklad spätý so zámerom prevádzkovať plavidlo na vodnej ceste. Žalovaný v 2. rade nemôže zodpovedať za nenaplnenie investície žalobcu. Je toho názoru, že žalovaný si nemôže nárokovať bezdôvodné obohatenie z užívania stavby, ktorej užívanie nebolo povolené, nakoľko nedisponoval povolením na uskutočnenie vodnej stavby v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. Žalovaný v 2. rade má za to, že doteraz neboli žalobcom preukázané žiadne vlastnícke práva k vyväzovacím prvkom a ani ich existencia, a preto nemali aké práva prejsť na žalobcu. Považuje finančné nároky žalobcu za neodôvodnené a nesprávne. V právnom štátne nie je prípustné, aby si niekto bez povolenia vybudoval vyväzovacie prvky a v nadväznosti na uvedené obmedzoval státie plávajúcich zariadení na vodnej ceste, pri ktorej môžu byť zároveň vybudované iné, riadne povolené vyväzovacie prvky. Tvrdenie, že žalovaný v 2. rade vydaním rozhodnutia v prospech žalovaného v 3. rade obmedzil vlastnícke práva žalobcu vecným bremenom je z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov úplne absurdné a nemožné. Dopravný úrad, ani jeho právny predchodca, nikdy nemal zákonné oprávnenie a ani povinnosť budovať prístav, ako tvrdí žalobca. Predbežné súhlasy vydané právnym predchodcom žalovaného v 2. rade - Štátnou plavebnou správou nenahrádzali povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, pričom žalovaný bol priamo v týchto súhlasoch upozornený, že musí pre svoje plávajúce zariadenia získať povolenie na státie. Žalovaný v 2. rade nemohol svojim konaním - správnym rozhodnutím naplniť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nezískal žiadny majetkový prospech a ani sa neobohatil na úkor iného. Žalovaný v 2. rade povoľuje len státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste, pričom neschvaľuje, nepovoľuje, ani nerieši právne vzťahy prevádzkovateľa plavidla k vyväzovacím prvkom. Žalovaný v 2. rade rozhodol na základe zákona a vydal po splnení zákonom stanovených podmienok rozhodnutie o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste, t.j. Dopravný úrad ako žalovaný v 2. rade nemôže byť pasívne vecne legitimovaný. Pokiaľ ide o námietku premlčania, mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade neexistoval, a ani neexistuje, žiadny obchodno-záväzkový vzťah. K námietke žalobcu týkajúcej sa sudcovskej koncentrácie uviedol, že žalobca mal uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, čo neurobil. S poukazom na trvanie sporového konania, ako aj na výzvu súdu prvého stupňa, nemožno konštatovať, že prostriedky procesného útoku a obrany boli zo strany žalobcu uplatnené včas. Žalovaný v 2.rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 39. Žalovaný v 3.rade k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca sa vo viacerých prípadoch snažil dôkazné bremeno presunúť na žalovaných v I. až III. rade a to zrejme z dôvodu vlastnej dôkaznej núdze. Poukázal na to, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. V predmetnom konaní žalobca nereflektoval na súdom uplatnenú zákonnú ako aj sudcovskú koncentráciu konania, nepredložil včas akékoľvek vyjadrenie k veci s označením podstatných skutkových okolnosti a tvrdení a ani relevantné dôkazy. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že premlčanie sa v tomto prípade riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade nikdy neexistoval a neexistuje akýkoľvek zmluvný vzťah, subjekty nikdy navzájom neobchodovali. Žalobca sa v konaní domáha svojich údajných (fiktívnych) nárokov voči žalovaným v 1. až 3. rade, ktoré však v žiadnom prípade nevznikli v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, aj keď ide o právnické osoby, tak ako to uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Uviedol, že žalobca v podanom návrhu, ani listinami, ktoré do súdneho spisu v priebehu konania založil, žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že je vlastníkom vybudovaných 5 ks bitiev a prístupovej rampy s príslušenstvom na úseku rieky Dunaj, ľavý breh rkm 1869,240 - 1869,370. Žalovaný v III. rade výslovne popiera účelovú a nepodloženú argumentáciu žalobcu o pasívnej legitimácii žalovaného v III. rade. Poukázal na to, že v predbežnom súhlase, ktorý je aj prílohou podaného návrhu, je výslovne uvedené, že tento predbežný súhlas neoprávňuje k preprave a vyviazaniu plávajúceho zariadenia v uvedenom mieste a nenahrádza osobitné povolenie na jeho státie. V súhlase bolo uvedené, že tento súhlas stráca platnosť dňom 16.11.2005 ak predmetné plávajúce zariadenie nebude zaradené do prevádzky na základe vydaného osobitného povolenia na jeho státie. Konštatoval, že list SVP, š.p. OZ Bratislava zo dňa 25.09.2007 nazvaný ako „vyjadrenie“ nemá povahu správneho rozhodnutia ale povahu neformálneho listu a tento list bol adresovaný žalobcovi ako subjektu, ktorý nikdy v minulosti ani do dnešného dňa nedisponuje podnikateľským oprávnením na podnikanie vo vodnej doprave. Žalovaný v 2. rade, resp. jeho právny predchodca Štátna plavebná správa dňa 28.06.2010 na základe žiadosti žalovaného v 3. rade rozhodla o povolení státia plávajúceho zariadenia evidenčného označenia XXXX/HUMA X, umiestneného na vodnej ceste Dunaj ľavý breh, rkm 1869,240 - 1869,370, ktorého vlastníkom je žalovaný v 3. rade na dobu od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia až do 31.12.2012. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii ako odvolací orgán dňa 03.09.2010 o odvolaní žalobcu rozhodlo tak, že rozhodnutie žalovaného v 2. rade, resp. jeho právneho predchodcu Štátnej plavebnej správy potvrdilo a odvolanie zamietlo. K samotnej výške bezdôvodného obohatenia uviedol, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom bitiev, prístupovej rampy a príslušenstva a taktiež nepreukázal, že by žalovaný v 3. rade tieto bitvy, prístupovú rampu a príslušenstvo bez právneho titulu užíval. Napriek tejto skutočnosti však žalovaný v III. rade uvádza, že výšku bezdôvodného obohatenia nie je možné za žiadnych okolnosti odvodzovať od výšky nákladov a akýchsi úrokov z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 40. K podaným vyjadreniam žalovaných zaslal dňa 15.4.2019 žalobca písomnú repliku. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného v 1.rade, že žalobca žiadal vykonanie takých dôkazov, ktoré v tomto konaní nemohli rozhodnutie vo veci ovplyvniť, navyše tak urobil po lehote, ktorú určil súd v zmysle §181 ods. 4 CSP. Žalobca navrhoval vypočutie svedka F.. Z. N. ktorého navrhoval žalobca na súde prevej inštancie z dôvodu, že svedok bol riaditeľom SVP š.p v BA, ktorý v čase realizácie diela pre žalobcu zastupoval zhotoviteľa SVP š.p Bratislava a ktorý bol orgánom pre povoľovanie drobných stavieb a taktiež ako odborná organizácia realizovala a odovzdávala stavebné dielo - prístav žalobcovi. Ďalej uviedol, že súd odmietol vykonanie dôkazov v rozpore s CSP. Trval na tom, že odôvodnenie rozhodnutia je účelové a na vydanie bezdôvodného obohatenia z obchodnoprávnych vzťahov je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného v I. rade, že nie je pasívne legitimovaný v spore. Žalovaný v I. rade sám v konaní na súde prvej inštancie potvrdil, že má príjmy za daný riečny r km od žalovaného v III. rade, kde práve na danom rkm, prístav vybudoval žalobca prostredníctvom SVP.š.p a ani jeden zo žalovaných nemá so žalobcom nájomnú zmluvu, alebo inú scudzovaciu zmluvu. 41. K vyjadreniu žalovaného v 2.rade žalobca uviedol, že žalovaný v druhom rade ako orgán štátnej správy sa priamo podieľal svojim rozhodnutím a úmyselným konaním, aby sa zvýšil majetkový prospech štátu prostredníctvom zisku (poplatková povinnosť) v prospech žalovaného v prvom rade od žalovaného v treťom rade z majetkovej podstaty - vlastníctva žalobcu. Žalovaný v druhom rade vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie štát a súčasne, že ho získať chcel pre žalovaného v prvom rade a žalovaného v treťom rade a preto musí ručiť za bezdôvodné obohatenie spoločne a nerozdielne so žalovaným v prvom rade. Žalovaný v II. rade vydáva a predlžuje rozhodnutia o umiestnení plavidla pre žalovaného v III. rade, ktorý využíva k svojej prevádzke „lodné plavidlo HUMA“, vlastníctvo žalobcu a žalovaný v I rade poberá prístavné poplatky od žalovaného v III. rade a žalovaný II. rade poberá zákonné poplatky za rozhodnutia o umiestnení plavidla, taktiež od žalovaného v I. rade. Zdôraznil, že si dal vybudovať pristav na základe súhlasu SVP š.p. a zároveň aj samotné dielo zadal objednávkou (zmluva) vybudovať SVP.š.p Žalobca predmetné dielo prevzal a zaplatil dielo stavby zhotoviteľovi SVP š.p.. Žalobca aj pre tieto tvrdenia žalovaného, žiadal predvolať svedka bývalého riaditeľa SVP š.p. pobočka Bratislava - K. N., aby vysvetlil tieto skutočnosti, čo súd prvej inštancie odmietol. Napriek tomu nič nemení na veci, že ak ide o čiernu stavbu, čo žalobca nemohol vedieť nakoľko sa spoľahol na štátny orgán = štátny podnik SVP š.p. a tento koná a konal alebo mal konať v súlade so zákonom a stavba je legálnou stavbou na území SVP š.p., legálnu stavbu odovzdal SVP š.p žalobcovi. Žalobca preukázal aj vlastnícke právo k stavbe a nie ako to tvrdí žalovaný v II. rade. Vlastnícke práva vznikajú odovzdaním a prevzatím veci (stavby) čo umocňuje aj skutočnosť zaplatenia za vec (stavbu) a tieto žalobca preukázal založením dôkazov. Žalobca konal v dobrej viere, že SVP š.p. je oprávnenou osobou na konanie, povoľujúcej drobnú vodnú stavbu, ktorú SVP š.p realizoval ako zhotoviteľ stavby pre žalobcu na základe objednávky - dohodnutej ceny diela. Žalobca uviedol, že nadobudol vlastníctvo drobnej vodnej stavby - prístav, ktorá sa nezapisuje do katastra nehnuteľnosti. Žalobca nadobudol vlastníctvo k stavbe prístavu dňa 11.10. 2006, prevzatím diela - stavby, ktoré pozostáva zo stavebných prác: Zhotovenie prístupovej rampy - Zhotovenie sediel pre jeden mostík- Zhotovenie sediel pre spery - Zhotovenie bitiev 5 ks sa stal vlastníkom diela drobnej stavby prístav pre plávajúce zariadenie, ktoré okupuje na základe rozhodnutia žalovaného v II. rade, žalovaný v III. rade a žalovaný v I. rade vyberá od žalovaného v II. rade prístavné poplatky a to všetko na úkor žalobcu = z majetku žalobcu sa bezdôvodne obohacujú žalovaný v l. rade a žalovaný v III. rade a žalovaný v II. rade priamo zabezpečuje bezdôvodné obohacovanie pre štát cez žalovaného v I. rade na úkor žalobcu. Zdôraznil, že medzi žalovaným v II. rade a žalobcom tu mal existovať záväzkový vzťah a to medzi štátom a žalobcom, kde žalovaný v II. rade ako štátny orgán, ak chce a chcel prijímať finančné prostriedky neskôr cez žalovaného v I. rade, tak štát musí mať aj k veci vlastnícke právo k stavbe na brehu Dunaja. Verejný Prístav musí spĺňať kumulatívne podmienky a to mať vzťah k pozemkom ako aj prístupu a vyväzovacím prvkom pre bezpečné naloďovanie a vyloďovanie ľudí ako aj bezpečné vyviazania plavidiel k brehu. 42. K vyjadreniu žalovaného v 3.rade žalobca uviedol, že žalobca k meritu veci predložil k svojim vyjadreniam a k žalobe všetky dôkazy, ktoré osvedčovali oprávnenosť žaloby na bezdôvodné obohatenie žalovaných v I. až III. rade, avšak súd sa dôkazmi žalobcu nezaoberal jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Má za to, že aktívnu legitimáciu žalobca preukázal, nakoľko preukázal, že dielo stavby si objednal, prevzal a zaplatil SVP š.p. a tým sa stal vlastníkom stavby prístav. Žalovaný v III. rade nezákonne užíva vlastníctvo žalobcu (stavbu prístav) bez zmluvy so žalobcom, ako vyplýva aj z dôkazov založených žalovaným v II. rade = z Rozhodnutí žalovaného v II. rade. Žalovaný v III. rade ani nepopiera, že na danom riečnom km ma vyviazané plavidlo HUMA. Žalovaný v lll. rade ani nepreukázal, že by on sám vykonal dielo, ku ktorému ma vyviazané plavidlo alebo prístup z nábrežia Dunaja k plavidlu žalovaného v lll. rade. Jednoznačne aj s predloženej fotodokumentácie žalobcom, je zrejmé, že žalovaný v lll. rade užíva stavbu vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu - zmluvy so žalobcom a tým sa žalovaný v lll. rade bezdôvodne obohacuje na úkor - z majetku žalobcu. 43. K písomnej replike žalobcu zaslal žalovaný v 1.rade písomnú dupliku, v ktorej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých doterajších svojich tvrdení v konaní a pripája sa aj k tvrdeniam žalovaného v 2.a 3.rade. Konajúci súd rozhodol vo veci správne na základe správne zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav i správne právne posúdil a vo svojom rozhodnutí aj odôvodnil. Posúdenie bezdôvodného obohatenia súdom podľa Občianskeho zákonníka považuje za správne, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade (ako ani žalovanými v 2.a 3.rade) neexistoval žiadny záväzkový právny vzťah, nieto obchodno-právny. Poukázal na to, že žalobca ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného v 1.rade uvádza, že žalovaný v 1.rade nepreukázal, že nie je pasívne legitimovaný. Odhliadnuc od toho, že dôkazné bremeno v tomto konaní, dokázať aj pasívnu legitimáciu, zaťažuje žalobcu, žalovaný v 1.rade na svoju obranu uvádza, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť- niečo čo sa nestalo neexistuje). Ak žalobca tvrdí, že žalovaný v 1.rade sa obohacuje na jeho úkor, potom je potrebné, aby žalobca súdu poskytol dôkaz o takomto obohacovaní. Žalobcov údajný nárok voči žalovanému v 1.rade nemá oporu v zákone a ako sa počas celého súdneho konania ukázalo, žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho údajného nároku. 44. K písomnej replike žalobcu zaslal písomnú dupliku aj žalovaný v 2.rade. Zdôraznil, že žalovaný v 2. rade povoľuje státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste z pohľadu bezpečnosti jeho státia na danom mieste, ako aj bezpečnosti plavebnej prevádzky v danom mieste, pričom neschvaľuje, nepovoľuje, ani nerieši právne vzťahy prevádzkovateľa plavidla k vyväzovacím prvkom. Rozhodnutia o povolení státia plávajúcich zariadení na vodnej ceste žalovaného v 2.rade nikdy nestanovujú vyviazanie sa na konkrétne vyväzovacie prvky. Na základe uvedeného považuje žalovaný v 2. rade tvrdenie žalobcu, že sa ako orgán štátnej správy priamo svojim rozhodnutím a úmyselným konaním podieľal na zvýšení majetkového prospechu štátu prostredníctvom zisku (poplatkovej povinnosti) v prospech žalovaného v 1. rade od žalovaného v 3. rade z majetkovej podstaty - vlastníctva žalobcu, za absurdné. Na základe uvedeného by každá osoba mohla vybudovaním nepovolenej stavby - vyväzovacieho prvku, brániť iným osobám, ktoré splnia na povolenie státia nimi prevádzkovaných plavidiel zákonné podmienky, ktoré ona pre povolenie státia svojich plavidiel nesplní, prevádzkovať plavidlo na vodnej ceste, bez ohľadu na skutočnosť, že vyviazanie iného plavidla nie je závislé na na takto nepovolene vybudovanej stavbe. Žalobca nesprávne konštatuje, že správca vodného toku Dunaj, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., je štátnym orgánom, na ktorý sa spoľahol. Uvedený správca toku je štátnym podnikom, nie štátnym orgánom, ktorý ako správca vodného toku plní úlohy vyplývajúce zo zákona c. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. Pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy, medzi ktorými správca vodného toku nie je. upravuje ustanovenie § 58 a nasl. zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný v 2. rade zastáva názor, že žalobca nepredložil súdu v rámci dokazovania žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali jeho vlastnícke právo k dielu, oprávnenie užívať dielo, t. j. nepreukázal relevantnými dôkazmi, že mu vlastnícke právo patrí, a ak by bol aj investorom diela, nepreukázal, že na neho prešlo aj vlastnícke právo. 45. K písomnej replike žalobcu sa písomne vyjadril aj žalovaný v 3.rade. Uviedol, že argumenty opakovane deklarované zo strany žalobcu týkajúce sa problematiky sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania neobstoja. Opakovane zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade nikdy neexistoval a neexistuje akýkoľvek zmluvný vzťah, subjekty nikdy navzájom neobchodovali. Jediný kontakt medzi týmito subjektmi vznikol až v súvislosti s predmetným súdnym konaním a predtým v súvislosti s konaním na Dopravnom úrade. K aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že žalobca v podanom návrhu, ani listinami, ktoré do súdneho spisu v priebehu konania založil, žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že je vlastníkom stavby. 46. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 16.06.2020. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. 47. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 48. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovaným v 1. až 3.rade na zaplatenie 30 056,20 EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, resp. majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov, pričom žalobca formuloval záväzok ako solidárny. Žalobca v konaní tvrdil a na svoje tvrdenia predkladal listinné dôkazy, že dal vybudovať na svoje náklady prístav (vodnú stavbu) nad Mostom SNP v Bratislave na úseku rieky Dunaj, ľavý breh rkm 1869,240 -1869 370 v období rokov 2005 až 2006, za ktorú zaplatil zhotoviteľovi stavby SVP š.p, čím sa stal výlučným vlastníkom tejto vodnej tavby - prístavu t. j. úprava nábrežia Dunaja a to vybudovaním 5ks bitiev, vyväzovacich prvkov pre bezpečné vyviazanie lodných plavidiel a prístupové rampy pre prístup ľudí k vyviazaným plavidlám a iné stavebné výkony tak, aby spĺňala táto vodná stavba všetky kritéria stavby prístavu pre vyviazanie plávajúcich zariadení. Ide o vodnú stavbu na úseku rieky Dunaj, ľavý breh rkm 1869,240 -1869 370, ktorá je podľa žalobcu v jeho výlučnom vlastníctve, keďže ju získal dobromyseľne od SVP š.p.. Podľa žalobcu prevzatím a zaplatením za dielo mu vzniklo právo nerušene užívať svoje vlastníctvo, pričom žalovaní v 1. až 3.rade nezákonným spôsobom obmedzili vlastnícke právo žalobcu, ktorý je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žalovaný v 1.rade sa podľa žalobcu obohacuje tým, že vyberá poplatky od žalovaného v 3.rade, k čomu využíva prístav vybudovaný žalobcom. Žalovaný v 2.rade sa mal obohatiť tým, že vydal rozhodnutie č. 228-EB5/2010 o povolení státia plávajúceho zariadenia evidenčného označenia XXXX/HUMA X v prospech žalovaného v 3. rade, čím obmedzil vlastnícke práva žalobcu vecným bremenom, kde žalobca podľa rozhodnutí žalovaného v 2. rade na základe predmetného rozhodnutia nemohol užívať svoje vlastníctvo - vodnú stavbu v súlade so svojou podnikateľskou činnosťou. Žalovaný v 3.rade sa mal obohatiť a obohacuje sa tým, že vyviazal plávajúce zariadenie XXXX/HUMA X na majetok žalobcu (vodnú stavbu) bez náhrady. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a naviac nemožno priznať nárok žalobcovi z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu ako aj nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných. 49. Žalovaný sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie neuspokojil, proti tomuto rozsudku podal obsiahle odvolanie, pričom jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do niekoľkých okruhov: nesprávne právne posúdenie premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka, nedostatočne vykonané dokazovanie a s tým súvisiaca nesprávna aplikácia ustanovení o sudcovskej koncentrácii a neúplne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných, ako aj nedostatočné, resp. arbitrárne odôvodnenie rozsudku. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné. 50. Odvolací súd sa stotožnil iba s tou odvolacou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho právneho posúdenia premlčacej lehoty súdom prvej inštancie podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň odvolací súd uvádza, že toto pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, keďže existujú ďalšie dôvody na zamietnutie žaloby tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho názoru, že na daný spor je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka, keďže predmetom sporu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa týka podnikateľskej činnosti žalobcu. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Pojem bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník v § 451. Obchodný zákonník bezdôvodné obohatenie komplexne neupravuje, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je tu upravené iba v rámci ochrany proti zásahom do práv k obchodnému menu a proti nekalej súťaži. Preto aj na obchodné vzťahy sa uplatní úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Odvolací súd poukazuje na Rozhodnutie NS ČR z 30.7.2003, sp. zn. 29Odo/861/2001 podľa ktorého: „Samotná skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi tým, kto sa obohatil a tým, na koho úkor sa takto obohatil, nemôže byť svojou povahou vzťahom obchodným. Pretože Obchodný zákonník neupravuje všetky záväzkové vzťahy, do ktorých vstupujú podnikatelia, nemožno iba z toho, že určitý záväzkový právny vzťah je upravený iba v Občianskom zákonníku, vyvodzovať, že ide o občianskoprávny vzťah. Občianskoprávny charakter záväzkových vzťahov vzniknutých z bezdôvodného obohatenia potom nevyplýva ani z ust. 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy toto ustanovenie je aplikovateľné iba na zmluvy upravené v II hlave tretej časti Obchodného zákonníka a upravené ako zmluvné typy v Občianskom zákonníku. To, či v konkrétnom prípade má záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia obchodnú povahu, či nie, závisí potom od riešenia otázky, či k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo pri podnikateľskej činnosti strán.“ Podľa odvolacieho súdu je citované rozhodnutie aplikovateľné na daný prípad, keďže ide o zhodnú úpravu a k vzniku bezdôvodného obohatenia malo dôjsť v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu, resp. jeho podnikateľským zámerom. Žalobca formuloval žalobu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovaným v 1.až 3.rade, ktorí sa na jeho úkor obohacujú, dosahujú zisk, resp. takéto konanie umožnili (žalovaný v 2.rade). Za rozhodujúce teda odvolací súd považuje povahu vzťahov. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nárok žalobcu nebol premlčaný, premlčaciu lehotu bolo potrebné posúdiť podľa § 397 Obchodného zákonníka, t. j. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa má na súde uplatniť do 4 rokov odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 51. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie podstavil svoje dôvody na nezmyselnom a neprávnom základe, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu. Podľa žalobcu základom pre aktívnu legitimáciu je jeho vlastníctvo k vodnej stavbe, ktorú užíva žalovaný 3. rade bez právneho dôvodu pričom aktívna legitimácia žalobcu pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka. 52. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 53. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 54. Podľa § 456 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 55. Splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia vyplýva z ust. § 456 OZ. Oprávneným subjektom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. V spore je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca sám uvádza, že svoj nárok odvodzuje z vlastníctva k vodnej stavbe s tým, že jeho majetok sa od 3.9.2010 nezväčšil, nakoľko svoje vlastníctvo nemôže užívať. Podľa odvolacieho súdu nie je žalobca oprávneným subjektom, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie. Predovšetkým poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že žalobca vybudoval 5 kusov bitiev a prístupovú rampu s príslušenstvom na úseku rieky Dunaj, ľavý breh rkm 1869,240 -1863,370 (ďalej iba vyväzovacie prvky) na vlastné náklady a pre svoju budúcu potrebu v rámci krokov na zrealizovanie svojho zámeru umiestniť plávajúce zariadenia Casino GOLD EDEN na ľavom brehu Dunaji. Ako bolo preukázané pred súdom prvej inštancie k vybudovaniu vyväzovacích prvkov pristúpil žalobca prostredníctvom zhotoviteľa SVP š.p. bez rozhodnutia Štátnej plavebnej správy (právny predchodca žalovaného v 2.rade) o povolení státia plávajúceho zariadenia ako aj bez povolenia štátnym orgánom na úseku vodného hospodárstva. Predbežný súhlas SVP š.p ani skutočnosť, že zhotoviteľom diela mal byť SVP š.p. nenahrádza rozhodnutie o povolení státia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že až udelením povolenia bolo možné pristúpiť k vybudovaniu vyväzovacích prvkov a ich užívaniu. Ak teda aj dal žalobca na základe predbežného súhlasu ( z ktorého vyplývalo že nenahrádza povolenie) objednávku SVP š.p., dielo bolo postavené a prevzaté žalobcom, neznamená to, že sa stal vlastníkom a teda oprávnenou osobou, ktorá by mohla toto dielo užívať, prípadne si vymáhať nároky. 56. Žalobca odvodzuje svoje vlastníctvo zo zmluvného vzťahu uzavretého medzi ním ako objednávateľom a SVP š.p. ako zhotoviteľom. Má za to, že prevzatím diela sa stal jeho vlastníkom a ako vlastník požíva ochranu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že išlo o vybudovanie vyväzovacích prvkov na území, ktorého žalobca nie je vlastníkom, ani nemal k nemu žiadne užívacie právo. Skutočnosť, že si dal dielo vybudovať na základe súhlasu SVP š.p. a zároveň objednávku zadal SVP š.p., dielo bolo vykonané a prevzaté, neznamená, že sa stal sa jeho vlastníkom. Podľa odvolacieho súdu možno analogicky aplikovať ust. § 542 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že ak sa činnosť smerujúca k zhotoveniu diela vykonáva na pozemku objednávateľa, prípadne pozemku, ktorý obstaral objednávateľ, k zhotovovanému dielu má vlastnícke právo objednávateľ, ak zmluva neupravuje niečo iné. V prípade, ak objednávateľ dá stavbu postaviť na cudzom pozemku bez relevantného právneho titulu tzv. neoprávnenú stavbu, právna teória sa prikláňa k názoru, že objednávateľ sa nestane vlastníkom, keďže za obstaranie pozemku nemožno považovať jeho neoprávnené využite. Uvedené jednoznačne preukazuje, že žalobca sa nestal vlastníkom diela, tzv. vyväzovacích prvkov, keďže stavba predstavuje neopravené využitie územia, ide o neopravenú stavbu. Žalobca opak nepreukázal, keďže nepreukázal, že mu bolo vydané rozhodnutie o povolení státia plavidla. Naopak z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky na získanie povolenia na státie pre svoje plávajúce zariadenia, na základe čoho mu nemohlo byť právnym predchodcom žalovaného v 2. rade - Štátnou plavebnou správou vydané povolenie na státie jeho plávajúcich zariadení. Ak teda riešil žalobca otázku vyväzovacích prvkov, ich vybudovanie bez povolenia, ktoré by mu umožňovalo státie a umožňovalo by mu ich budovať na predmetnom území, išlo o stavbu, ktorej užívanie nebolo povolené a žabcovi nemožno poskytnúť ochranu formu vydania bezdôvodného obohatenia. Odvolací nespochybňuje, že žalobcovi vznikli náklady vybudovaním vyäzovacích prvkov (náklady predstavujú výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia), keďže však nebolo preukázané vlastníctvo, možno konštatovať, že z jeho strany išlo o podnikateľský zámer, ktorý zostal nenaplnený. Pokiaľ ide o samotné náklady na vodnú stavbu, je potrebné zdôrazniť, že žalobca začal so stavbou skôr ako mu bolo udelené povolenie a zo žiadneho predpisu ani zo žiadnej inej právnej skutočnosti nevyplýva, že by mu mali byť tieto náklady preplatené. Podľa odvolacieho súdu nie je prípustné, aby niekto bez riadneho povolenia, bez súhlasu na zriadenie prístavu a vymedzenia územia, vybudoval vyväzovacie prvky a v nadväznosti obmedzoval státie plavidiel, ktoré disponujú povolením, resp. uplatňoval si akékoľvek práva k neopravenej stavbe. 57. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, ktorej nedostatok je dôvodom na zamietnutie žaloby, v otázke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných, odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň zdôrazňuje, že nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu priamo vylučuje pasívnu legitimáciu žalovaných. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných v 1. až 3.rade ako solidárnych dlžníkov, pričom Občiansky zákonník pri úprave bezdôvodného obohatenia nemá osobitné ustanovenie o možnosti založiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť osôb, ktoré sa bezdôvodne obohatili. Z toho dôvodu povinnosť na solidárnu úhradu bezdôvodného obohatenia možno založiť iba v tých prípadoch, kde to právny predpis výslovne umožňuje, čo nie je tento prípad. Žalobca sa teda nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia ako solidárneho záväzku. 58. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, odvolací súd uvádza, že s touto námietkou sa správne vysporiadal už súd prvej inštancie v odseku 87 napadnutého rozsudku. Je nesporné, že predmetné konanie sa začalo podľa Občianskeho súdneho poriadku a v priebehu konania vstúpil do účinnosti Civilný sporový poriadok, ktorý v citovanom ust. § 470 upravuje, že ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohoto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. §153 CSP o sudcovskej koncentrácii, v dôsledku čoho nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Podľa odvolacieho súdu, postupoval súd prvej inštancie správne, keďže vyzval žalobcu, aby v určenej lehote predložil návrhy na doplnenie dokazovania a vzhľadom na to, že žalobca v stanovenej lehote dôkazy nenavrhol, súd podľa § 181 ods. 4 CSP na tieto dôkazné návrhy neprihliadal. Postup súdu teda nebol uplatnením sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP, ale poskytnutím dodatočnej lehoty na predloženie dôkazných návrhov. Za rozhodujúce však odvolací súd považuje, že súd prvej inštancie vyslovil názor, že vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie a pasívnej legitimácie by bolo vykonanie dôkazov nadbytočné. Podľa odvolacieho súdu by navrhnuté dokazovanie nemalo vplyv a rozhodnutie, keďže pre posúdenie boli postačujúce a prioritné listinné dôkazy predložené stranami sporu. 59. Na záver odvolací súd uvádza, že nesúhlasí s tvrdením, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a nepresvedčivo odôvodnený. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie okrem nesprávneho právneho posúdenia premlčacej lehoty vyvodil správne práve závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 60. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. Keďže žalovanému v 2.rade trovy konania nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. 62. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).