Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/196/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215200717 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215200717.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: D.. A.. I. D., N.., U.. X. X. XXXX, R. L. X, R., zast. advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovaným: X/ B.. B. V., U.. X. X. XXXX, X/ K. V., U.. XX. X. XXXX, O. R. Š. X, R., obaja zast. advokátkou JUDr. Máriou Peráčkovou, Hrušková 21, Bratislava, o zaplatenie 10.223,28 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 14. decembra 2016 č. k. 51C/15/2015-116, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej (výroky I., II.) p o t v r d z u j e. Výrok napadnutého rozsudku o trovách konania (výrok III.) sa m e n í tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.117,28 eur s úrokami z omeškania špecifikovanými vo výroku napadnutého rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,8 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. A. Č.. XXXX K. D.. Č.. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. A. Č.. XXXX ako D.. Č.. XXXX/XX, D.. Č.. XXXX/XX, D.. Č.. XXXX/ XX, D.. Č.. XXXX/XX K. D.. Č.. XXXX/XX. Tieto pozemky boli súčasťou záhradkárskej osady Q. E. „.- XX E..“ Vo vzťahu k tejto záhradkárskej osade bol podaný návrh na začatie konania o vyporiadanie vlastníctva pozemkov, ktoré sú jej súčasťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Zb. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim (záhradkársky zákon). Pozemkový a lesný odbor Okresného úradu Bratislava v konaní týkajúcom sa záhradkárskej osady vydal rozhodnutím č. O.-R.-D.-XXXX/XXXXX/XXXXXX-L. zo dňa 29. 9. 2014 konanie zastavil. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2014 č. O.-R.-O.-XXXX/X/XXXXX-H. a odvolanie predsedu ZO SZZ 2-36 Snaha zamietol. Rozhodnutie č. O.-R.- D.-XXXX/XXXXX/XXXXXX-L. nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 2. 2015. Konanie teda bolo právoplatne zastavené, pričom z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že sa tak stalo z dôvodu absencie zákonných podmienok pre vznik záhradkárskej osady podľa zák. č. 64/1997 Z.z. SZZ Q. X-XX R. - E. podal na Okresný úrad v Bratislave žiadosť o preskúmanie rozhodnutia OÚ Bratislava č. O.-R.-D.-XXXX- XXXXX/XXXXXX-L. zo dňa 29. 9. 2014. Okresný úrad Bratislava listom zo dňa 17. 8. 2015 súdu prvej inštancie oznámil, že Krajský súd v Bratislave neeviduje v súvislosti s rozhodnutím č. O.-R.-D.-XXXX- XXXXX/XXXXXX-L. zo dňa 29. 9. 2014 žiadne súdne konanie a rozhodnutie č. O.-R.-D.-XXXX-XXXXX/ XXXXXX-L. nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 2. 2015. 3. Na parc. Č.. XXXX/XX a na parc. Č.. XXXX/XX majú žalovaní postavenú dočasnú stavbu - záhradnú chatku Y.. Č.. XXXX/X. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. O. C. č. X/XXXX pre zadávateľa A.. I. D. zo dňa 10. 11. 2012 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku a nájmu pozemkov parc. Č..: XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,XXXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X bola cena nájmu predstavuje sumu 4,733 eur/ m2/ rok. Podľa znaleckého posudku znalca B.. B. Š. Č.. XX/XXXX pre zadávateľa Q.Á. O. X-XX E. zo dňa 3. 5. 2013 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v záhradkárskej osade 2-36 Snaha cena nájmu predstavuje 2,783 eur/ m2/ rok. 4. Z obsahu pripojeného spisu OS Bratislava II sp. zn. 12C/90/2009 vyplýva, že B.. B. V. K. K. V. podali dňa 22. 7. 2009 proti A.. I. D. žalobu, ktorou sa domáhali zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za náhradu, v ktorej žiadali, aby súd v ich prospech ako vlastníkov záhradnej chatky ev. Č.. XXXX/X zriadil vecné bremeno pozostávajúce z práva prechodu peši cez pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/XX vo výmere 201 m2 na ťarchu vlastníka pozemku I. D.. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia, ktorým bola pridelená záhrada vo výmere 577 m2, ako vlastníci záhradnej chatky túto od roku 1968 nerušene užívajú. Ďalej v žalobe uvádzajú, že je síce pravdou, že žalovaný I. D. ich zatiaľ v užívaní celej záhrady a záhradnej chatky nijakým spôsobom neruší ani neobmedzuje, ale kedykoľvek by mohla nastať takáto situácia a im by bolo znemožnené užívať ich nehnuteľnosť. Podaním doručeným súdu dňa 14. 11. 2016 vzali žalobcovia žalobu späť v celom rozsahu a žiadali konanie zastaviť. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalovaní v konaní uplatnili námietku premlčania nároku, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal nasledovne: „Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanými, súd má za to, že za obdobie do skončenia konania o usporiadaní vlastníctva v záhradkárskej osade (t. j. do 10. 2. 2015, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie č. O.-R.-D.-XXXX/XXXXX/XXXXXX-L. ) išlo o nárok titulom nájomného s poukazom na zákon č. 64/1997 Zb., na základe ktorého sa medzi stranami sporu vytvoril ex lege nájomný vzťah, preto v tomto prípade je nutné aplikovať všeobecnú 3 ročnú premlčacia dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Až po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia a skončenia konania, sa tento nárok žalobcu zmenil na bezdôvodné obohatenie. Keďže bola žaloba podaná na súd dňa 16. 1. 2015 a žalobca si svoj nárok uplatňuje za obdobie od januára 2012, bol nárok žalobcu uplatnený včas.“ 6. K veci samej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Užívanie pozemkov, na ktorých bola zriadená záhradkárska osada, sa po roku 1989 stalo predmetom úpravy zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 64/1997 Zb., pričom ich prístup k právam užívateľov a vlastníkov bol rozdielny. Zákon č. 229/1991 Zb. zaviedol len dočasný inštitút zákonného nájmu a až zákon č. 64/1997 Zb. vytvoril ex lege nájomný vzťah. Zákon č. 64/1997 Zb. upravil, že pri neexistencii nájomnej zmluvy medzi vlastníkom a užívateľom, vznikne dňom účinnosti zákona (26. 3. 1997) nájomný vzťah časovo neobmedzený. Keďže vo vzťahu k predmetnej záhradkárskej osade Q. E. „.-XX E.“, bol podaný návrh na začatie konania o vyporiadanie vlastníctva pozemkov, ktoré sú súčasťou Q. E. X-XX E., L..Ú.. A. v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Zb. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim (záhradkársky zákon), pričom toto konanie bolo na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č. O.-R.-D.-XXXX/XXXXX/XXXXXX-L. zo dňa 29. 9. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 2. 2015, zastavené, zmenil sa v dôsledku uvedeného rozhodnutia aj charakter užívania pozemkov žalovanými z nájomného vzťahu, ktorý vznikol ex lege, na užívanie bez právneho dôvodu, pričom toto bezodplatné užívanie predmetných nehnuteľností vykazuje znaky bezdôvodného obohacovania sa. I keď sa im uvedeným užívaním nezvýšili aktíva, nemožno prehliadnuť, že užívaním týchto nehnuteľností bez právneho dôvodu, prijímajú plnenie. Pokiaľ by uvedené plnenie prijímali na základe právneho dôvodu (napr. dohody so žalobcom), ich majetkový stav by sa zmenšil, lebo za prijímané plnenie by mu poskytovali náhradu. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986). Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že predmetný pozemok neužívajú, tento je spustnutý a záhradná chatka je neobývateľná a preto nie sú povinní žalobcovi za jeho užívanie ani platiť za toto „neužívanie“, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nič nebránilo žalovaným odovzdať tento pozemok žalobcovi a dať z neho odstrániť predmetnú chatku. Toto tvrdenie žalovaných je však v príkrom rozpore s ich tvrdením uvádzanom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/90/2009, v ktorom sa domáhali zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za náhradu v ich prospech ako vlastníkov záhradnej chatky ev. Č.. XXXX/X na ťarchu vlastníka pozemku I. D., pričom v tomto konaní sami tvrdili, že chatku aj záhradu užívajú nerušene od roku 1968 a majú obavu, že vlastník by im mohol v užívaní brániť a ich obmedzovať a aktívne v spore zotrvali až do roku 2016, kedy bez udania dôvodu zobrali žalobu späť (dňa 14. 11. 2016). Teda zo samotného správania žalovaných a ich úkonov bolo zrejmé, že majú záujem a chcú pozemok a chatku užívať, a skutočnosť, že tento prestali užívať (pričom pozemok bol naďalej oplotený a uzamknutý a bola na ňom ich záhradná chatka) bez toho, aby túto skutočnosť právne relevantným spôsobom oznámili žalobcovi a podnikli potrebné kroky na vypratanie pozemku (bez toho, aby si to vypratanie podmieňovali finančnými nárokmi), nemôže ísť na ťarchu žalobcu a nezbavuje žalovaných povinnosti poskytovať žalobcovi za užívanie predmetných nehnuteľností finančné plnenie za celé žalobcom uplatnené obdobie.“ 7. Pokiaľ ide o výšku nároku, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Spornou v konaní zostala výška nájmu, ktorí budú musieť žalovaní za užívanie pozemku žalobcovi zaplatiť. Za účelom vyriešenia tejto otázky predložil žalobca znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom B.. O. C., v ktorom znalec stanovil cenu nájmu stanovená na m2 vo výške 4,733 eur/ m2/ rok. Žalovaní súdu predložili Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom B.. B. Š., v ktorom bola znalcom cena nájmu stanovená na m2 vo výške 2,783 eur/ m2/ rok. Vzhľadom na rozdielnosť ceny nájmu stanovenú znalcami v znaleckých posudkoch, súd pri určení ceny nájmu určil priemer ceny nájmu, vychádzajúc pritom z ceny nájmu vyplývajúcej z predložených znaleckých posudkov: (4,733 eur/m2/rok + 2,783 eur/ m2/rok) delené 2; a určil cenu nájmu vo výške 3,758 eur/m2/rok. Žalobca požadoval plnenie za obdobie od 1/2012 až do 6/2016, pri ploche pozemku 480 m2 užívanom žalovanými, čo pri súdom stanovenom nájomnom 3,758 eur za m2 ročne spolu predstavuje 1.803,84 eur ročne; čo potom za jeden mesiac predstavuje sumu 150,32 eur a za obdobie 54 mesiacov spolu predstavuje 8.117,28 eur.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.117,28 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku (žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 10.223,28 eur) žalobu zamietol. 8. Výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške, tak ako si ho uplatnil žalobca žalobou.“ 9. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil takto: „O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná starne náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech žalobcu zo žalovanej pohľadávky 10.223,28 eur s príslušenstvom je súdom priznaná suma 8.117,28 eur s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu žalobcu v pomere 79,4 % a jeho neúspech, ktorý je úspechom žalovaného, je 20,6 %. Pomer úspechu žalobcu je 79,4 % k úspechu žalovaných 20,6 %, z čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 58,8 % (79,4 % mínus 20,6 % ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).“ 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietli, že znalecký posudok znalca B.. B. Š. predložený žalovanými stanovuje cenu nájmu iných parciel aj keď nachádzajúcich sa v rovnakej záhradkárskej osade a netýka sa teda predmetu konania. rozdiel v cenách stanovených týmito znaleckými posudkami má svoj vecný dôvod v rozličnej kvalite pozemkov a ich skladbe. Znalecký posudok predložený žalovanými posudzoval veľké množstvo pozemkov v celej záhradkárskej osade, keď znalec B.. Š. v posudku uviedol, že „predmetom ohodnotenia sú zbytkové parcely rozmiestnené vo viacerých častiach záhradkárskej osady.. uvedené parcely tvoria súčasti užívaných záhrad prípadne záhradných chát, ktoré sú využiteľné výlučne pre účely súčasných užívateľov.“ Znalecký posudok predložený žalobcom naopak neposudzoval zbytkové parcely, ale parcely tvoriace jeden kompaktný celok spôsobilý na samostatné užívanie, čo dokazuje aj skutočnosť, že žalovaní ich takto užívali. V znaleckom posudku predloženom žalovanými sa uvádza, že redukujúcim faktorom v hodnote 0,95 je prítomnosť skládky komunálneho odpadu na časti pozemkov. Na pozemku užívanom žalovanými sa však žiadna skládka komunálneho odpadu nenachádza. Pozemok užívaný žalovanými je prístupný po komunikácii s asfaltovým povrchom a súčasne je v bezprostrednej blízkosti ulice N. A.. Preto nezodpovedá skutočnosti konštatovanie v znaleckom posudku predloženom žalovanými, že nimi užívaný pozemok je prístupný v ulice N. A. a následne len obslužnými komunikáciami s prašným povrchom vozovky. Odvolanie čo do výroku o trovách konania žalobca odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 257 C.s.p. a priznať mu plnú náhradu trov konania. 11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie aj žalovaní a napadli ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedli, že predmetné pozemky užívali v dobrej viere ako členovia záhradkárskej osady X-XX E. minimálne od roku 1965. Rozhodnutie o neexistencii záhradkárskej osady bolo založené na formálnej chybe (nebolo predložené rozhodnutie býv. ObNV Bratislava II, na aké účely bola podľa územnoplánovacej dokumentácie určená lokalita, v ktorej sa nachádzajú predmetné pozemky), ktorú žalovaní nezavinili. Pokiaľ ide o námietku premlčania žalovaní v odvolaní poukázali na to, že predmetná záhradkárska osada nevznikla z dôvodu absencie územného rozhodnutia o určení využitia daného územia na záhradkárske účely a preto nie je možné, aby zo zákona vznikol nájomný vzťah. Žalovaní žalobcovi nikdy nebránili v užívaní pozemkov v jeho vlastníctve a vo vstupe na tieto pozemky. Žalobca vedel, že žalovaní minimálne od roku 2012 predmetné pozemky neužívajú. 12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaniami napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. 13. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou došlou súdu prvej inštancie dňa 16. 1. 2015 proti žalovaným domáhal zaplatenia nájomného za pozemky v jeho vlastníctve užívané žalovanými za obdobie od 1/2012 do 1/2015, teda za 37 mesiacov spolu vo výške 7.004,84 eur. Podaním z 27. 6. 2016 (č. l. 65) došlým toho istého dňa súdu prvej inštancie žalobca žalobu zmenil - rozšíril o sumu 3.218,44 eur s tým, že sa domáha odplaty za užívanie pozemkov aj za obdobie od 2/2015 do 6/2016. Súd prvej inštancie uznesením z 25. 7. 2016 č. k. 51C/15/2015- 69 zmenu žaloby pripustil. Po zmene žaloby sa teda predmetom konania stala suma 10.223,28 eur (7.004,84 + 3.218,44 = 10.223,28 eur). 14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konanie v zmysle § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. o vyporiadanie vlastníctva pozemkov v predmetnej záhradkovej osade bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že predmetná záhradková osada nie je zriadenou záhradkovou osadou v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z., pretože v konaní nebolo predložené rozhodnutie o využití územia v zmysle stavebného zákona. Možno teda urobiť záver, že predmetná záhradková osada nikdy (od počiatku) nevznikla a preto sa na ňu zák. č. 64/1997 Z.z. nevzťahuje. Medzi stranami teda nikdy nevznikol nájomný vzťah upravený zákonom č. 64/1997 Z.z., ktorý by sa neskôr mohol zmeniť na užívanie predmetných pozemkov bez právneho dôvodu, ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie. Žalovaní teda od počiatku užívali predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa bezdôvodne obohatili, pretože ich majetok sa nezmenšil o sumu, ktorú by museli zaplatiť vlastníkovi v prípade, ak by pozemky užívali na základe nájomnej zmluvy. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. premlčuje v 2 - ročnej subjektívnej a v 3 - ročnej objektívnej premlčacej dobe. 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť momentom, keď sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca sa najskôr dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď Okresný úrad Bratislava vydal dňa 29. 9. 2014 rozhodnutie, ktorým konania o vyporiadanie vlastníctva pozemkov v predmetnej záhradkovej osade zastavil. Až týmto momentom totiž žalobca zistil, že žalovaní užívajú pozemky v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 16. 1. 2015 a podal ju teda pokiaľ ide o sumu 7.004,84 eur uplatnenú žalobou za obdobie 1/2012 - 1/2015 včas - pred uplynutím 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby. K bezdôvodnému obohateniu za mesiac január 2012 došlo najneskôr 1. 2. 2012 a 3 - ročná objektívna premlčacia doba teda začala plynúť 2. 2. 2012 a uplynula dňom 1. 2. 2015. Keďže žalovaný podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 16. 1. 2015, nárok vo výške 7.004,84 eur nie je premlčaný ani z hľadiska objektívnej premlčacej doby. Sumu 3.218,44 eur za obdobie 2/2015 - 6/2016 žalobca uplatnil na súde prvej inštancie dňa 27. 6. 2016. Ani tento nárok nie je premlčaný, pretože 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie uplynula až dňa 29. 9. 2016 a 3 - ročná objektívna premlčacia doba pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie za 2/2015 uplynula až vo februári 2018. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok nie je premlčaný. 15. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia za logický, správny a najmä spravodlivý považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorým určil cenu nájmu za m2 ako cenu priemernú z oboch predložených znaleckých posudkov, teda na 3.758 eura/m2/rok. Je nepochybne pravdivé tvrdenie žalobcu obsiahnuté v odvolaní, že ním predložený znalecký posudok určoval cenu za konkrétny žalobcov pozemok v užívaní žalovaných, pričom znalecký posudok preložený žalovanými určoval cenu za m2 za podstatne širšie územie, ktoré sa historicky užívalo na záhradkárske účely. Aj podľa názoru odvolacieho súdu však určenie ceny nájmu uvedeným spôsobom je najobjektívnejší možný spôsob určenia výšky nájmu. V postupe znalcov B.. C. K. B.. Š. pri určovaní ceny nájmu pritom neboli zistené a ani namietané žiadne nedostatky. Na pojednávaní konanom 7. 12. 2016 dokonca strany sporu uviedli, že nerozporujú avizovaný postup súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní môže použiť priemernú cenu za nájom určenú znaleckými posudkami. 16. K odvolacej argumentácii žalovaných odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava z 29. 9. 2014 č. OU-BA-PLO-2014/58569/177136-KKO (č. l. 10) totiž vyplýva, že Q. E. Č.. X-XX E. predmetné pozemky získala do dočasného užívania na základe zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov z 1. 10. 1988 uzavretej s ObNV Bratislava II. Následne Q. E. Č.. X-XX E. predmetné pozemky odovzdala do dočasného užívania jednotlivým občanom, okrem iných aj žalovaným. Žalovaní teda mali domnelý právny dôvod na užívanie predmetných pozemkov. Je nepochybné, že žalovaní boli dobromyseľní v tom, že predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu užívajú úplne legálne a táto ich dobromyseľnosť trvala až do 29. 9. 2014, kedy Okresný úrad Bratislava vydal rozhodnutie, ktorým konanie vedené v zmysle § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. zastavil z dôvodu, že zistil, že predmetná záhradková osada nie je zriadenou záhradkovou osadou v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. Zák. č. 229/1991 Zb. sa na prejednávanú vec nevzťahuje z dôvodu, že tento zákon sa týka iba pozemkov, na ktorých bola zriadená záhradková osada. Na druhej strane dobromyseľnosť žalovaných, že predmetné pozemky užívajú v riadne zriadenej záhradkovej osade nemá v prejednávanej veci žiadny právny význam. Totiž odplatu za užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu (nájomné) by museli žalobcovi zaplatiť aj v prípade, ak by išlo o zriadenú záhradkovú osadu v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. Tento zákon totiž v § 3 ods. 1 stanovil, že dňom jeho účinnosti vzniká medzi vlastníkom a užívateľom nájomný vzťah. 17. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo veci samej. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej, teda vo výroku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.117,28 eur s prísl. (výrok I.) a vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok II.), potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Keďže súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku nezaložil pasívnu solidaritu dlžníkov - žalovaných a solidarita dlžníkov nevyplýva ani z právneho predpisu, z dohody strán a ani z povahy plnenia (§ 511 ods. 1 a contrario Obč. zák.), každý z dlžníkov je povinný prisúdenú sumu 8.117,28 eur zaplatiť žalobcovi rovnakým dielom. 18. Ani jedna zo strán v odvolaní nenapadla správnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a preto odvolací súd, ktorý bol dôvodmi odvolaní viazaný, správnosť tohto výroku rozsudku súdu prvej inštancie nepreskúmaval. 19. Žalobca bol v spore čo do základu nároku plne úspešný, pričom výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Vzhľadom na to nie je možné žalobcu považovať za procesne neúspešného vo veci, keďže mu bola priznaná časť uplatneného nároku (k tomu viď Civilný sporový poriadok, Komentár, doc. C.. G. Š. a kol., C.H.BECK 2016, str. 926, bod 3). Nie je preto dôvod na postup podľa § 255 ods. 2 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania, teda pre pomerné rozdelenie nároku na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok III.) zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri výpočte výšky trov právneho zastúpenia žalobcu sa bude samozrejme vychádzať z priznanej sumy 8.117,28 eur. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech každej zo strán v odvolacom konaní žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).