Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/251/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213394 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215213394.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcov: X/ Y. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XX, L., V.. Č.. XXX L.N. K., P., Z., Y. L., X/ S. H., X.. XX.XX.XXXX, XXX L. K., P., Z., Y.Ľ. L., proti Ž.: A.. Z. G., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F.R. XX, L., o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. mája 2019, č.k. 52C/264/2015-383, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobcov a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 137 písm. c) C.s.p. v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že v konaní sa žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese L. A., S. L. - H.. Č.. K., F.. Ú.. K., B. na Z. Č.. XXXX, vo výške podielu každý v 1/12 z celku. Určenia vlastníckeho práva k predmetným podielom na nehnuteľnosti sa domáhali z dôvodu, že žalovaná im neuhradila sumu za ich spoluvlastnícky podiel, ktorá bola určená v rozsudku tunajšieho súdu 7C/140/2003, ktorým bolo podielové spoluvlastníctva strán sporu zrušené a nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou uhradiť žalobcom 1/ 2/ peňažnú náhradu. Mal preukázané, že konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obci Bratislava - H.. Č.. K.A., F.. Ú.. K., B. na Z. Č.. XXXX, C. V. na J. K.. ". Č.. XXX/X, B. J. C. X.G. S. Y. XXX H., J. K.. ". J.. Č.. XXX/X, B. S. Y. XXX H. C. J.. K.. ". Č.. XXX/X B. J. C. X. S. Y. XX H. , C. C. R. R.J.. Č.. XXXX, X. R. na J.. Č.. XXX/X C. R. R.. Č.. XXXX X.M. R. na J. Č.. XXX/X bolo právoplatne skončená rozsudkom zo dňa 18.10.2010, č. k. 7C/140/2003-1070 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2013, č. k. 8Co/321/2011-1413, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 03.10.2013. Predmetným rozhodnutím bolo súdom zrušené podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu k predmetným nehnuteľnostiam a tieto boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, s tým že každému zo žalobcov má vyplatiť vyrovnávací podiel vo výške 26.291,87 eur. Dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali nijakým spôsobom, žeby im svedčilo vlastnícke právo k predmetným podielom na nehnuteľnosti. Samotné neuhradenie vyrovnávacieho podielu zo strany žalovanej nie je dôvodom na určenie vlastníckeho práva žalobcov a obnovenie podielového spoluvlastníctva. Poznamenal, že ak nedošlo k úhrade uvedenej sumy, tak žalobcovia na základe právoplatného rozsudku majú možnosť pristúpiť k výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní, o čom boli žalobcovia v rozsudku poučení. Ako vyplýva z podaní a vyjadrení žalovanej, táto nepopiera, že predmetnú sumu žalobcom neuhradila, avšak uvádza, že je pripravená dlžnú sumu uhradiť, nakoľko však nemá vedomosť o účtoch žalobcov, peňažné prostriedky im nemá kde zaslať. Žalovaná opakovane žalobcov vyzývala na doloženie čísla účtu. Keďže nedisponovala číslami účtov strán sporu nemohla žalobcom zaslať peňažné prostriedky. Žalobcovia sami bránia uhradeniu finančných prostriedkov. K požiadavke zrušenia právoplatných rozsudkov vo veci 7C/140/2003 uviedol, že súd prvej inštancie v sporovom konaní o určenie vlastníckeho práva nie je oprávnený rušiť právoplatné rozhodnutia súdov. S poukazom na uvedené uzavrel, že žalobcovia ničím iným nepreukázali to, že by im svedčilo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, tak ako sa ho domáhajú žalobou. Žalobcovia v konaní v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, a teda nepreukázali žiadnym relevantným spôsobom, žeby im svedčilo k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vo výške spoluvlastníckeho podielu. Naopak bolo preukázané, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam bolo rozhodnutím súdu zrušené a vyporiadané. Pokiaľ išlo o žiadosť žalobcov o ich výsluch dožiadaním uviedol, že žalobcovia mohli súdu uviesť všetky skutočnosti, ktoré považovali za potrebné vo svojich písomných podaniach. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že nebolo vykonané riadne dokazovanie v zmysle podanej žaloby, nepresnej interpretácie súdom, zistenia skutkovej podstaty v zmysle znenia podaného návrhu. Poukázali na to, že súd aj žalovaná akceptovali zmenu žalobného návrhu oboch žalobcov, podielových spoluvlastníkov, ale o návrhu žalobcov súd dňa 10.05.2009 vôbec nejednal. Podľa ich názoru súd dezinterpretoval ich podania, nevykonal vôbec žiadne dokazovanie, hoci obaja navrhli, a to, aby okrem iného žalovaná, resp. E.. F. B. doložili do spisu dôkaz, že v čase vydania rozsudku boli v banke zložené peniaze v potrebnej výške. Súd zrejme neakceptoval skutočnosť, že bola zrušená aj plná moc osoby, ktorá pôvodnú žalobu na Okresný súd Bratislava II podávala. Vytýkali súdu prvej inštancie je porušenie zásady "in camera". V danom prípade išlo o ich bývanie na Slovensku, o ich adresu v Slovenskej republike, o odňatie vlasti, urobenia bezdomovcov dvoch občanov SR, ktorí sú stále na úteku. Žalobca poukázal na to, že on nie je bezdomovec, lebo s dcérou kúpili byt v Prahe na polovicu, čo neplatí o žalobkyni, ktorá je bezdomovec do dnešného dňa. Vo veci konajúca sudkyňa ich nepozná, ani ich nikdy nevidela. Opakovane sa dovolávali porušenia zásady "in camera" ako i zákonného sudcu, ktorý v danej veci bola JUDr. Štepániková. Vytýkali súdu prvej inštancie, že zabudol, že všetko sa začal 100 % vyhovením žaloby žalobkyne, a to tak, že žalobkyňa ani nemohla v odvolaní sa žalovanej podať návrhy na doplnenie žaloby a navyše JUDr. Štepániková do skutkovej podstaty pri vynášaní rozsudku nezahrnula ako dôveryhodnú výpoveď jeho manželky P. L.. Táto žaloba má napraviť to, čo urobila JUDr. Zuzana Korčeková v roku 2010, keď vyniesla rozsudok v ich neprítomnosti, ibaže o tom, že sa na pojednávaní 18.10.2010 nezúčastnia, lebo náhle služobne žalobca vycestoval do zahraničia deň pred pojednávaním, sa súd dozvedel až 17.10.2010, respektíve 18.10.2010, keď to súdu doručil z Kréty, lebo išlo o náhle vycestovanie na filmovanie. Namietali, že im rozsudok do dnešného dňa nebol doručený a žiadali uvedenie nápravy. Dovolávali sa tiež zrušenia zápisu na liste vlastníctva, lebo ten, čo použila žalovaná, nemá všetky náležitosti. Žalobu podali po tom, čo im tak poradila polícia, že nie podľa nich trestný čin. V tomto prípade mal súd vykonať dokazovanie, čo neurobil, nevyzval žalovaného ani JUDr. Korčekovú, aby založili do spisu potvrdenie z banky, čo navrhli vykonať. Súd konal nad ich žaloby, pozmenil ich znenie, čo nemôže, a nerobil dokazovanie. Poukázali na možnosť ich vypočutia na zastupiteľskom úrade, kde sa stále zdržiavajú na úteku. Súd teda nemusel postupovať podľa § 180 C.s.p. a zisťovať, že sa na pojednávanie nedostavili, keď nedostavenie súd vopred vedel. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že ho považuje za nedôvodné a neopodstatnené a v plnom rozsahu sa stotožnila s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý žiadala ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že dokazovaním ohľadne jej peňažných prostriedkov na zaplatenie finančnej náhrady spoluvlastníkom bolo vykonané už v roku 2010 a v tomto smere poukázala na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 140/2003 - 1070 zo dňa 18.10.2010. Uviedla, že samotné neuhradenie vyrovnacieho podielu z jej strany nie je dôvodom na určenie vlastníckeho práva žalobcov. Preto ani skutočnosť, či mala peňažné prostriedky na zaplatenie náhrady, nie je relevantná pre rozhodnutie v tejto veci. Ohradila sa so záverom voči klamstvám žalobcov, ktorými chcú negatívne ovplyvniť mienku súdu o jej osobe. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočne potrebnom na posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, ich vyhodnotením v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov konajúci súd dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 123) v spojení s § 137 písm. c) C.s.p., ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy, pre ktoré žalobu zamietol, dôkladne vysvetlil, a to so zreteľom na skutkové závery, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospel, ako aj s poukazom na právne posúdenie veci, v rámci ktorého citoval relevantné právne predpisy a uviedol ako tieto na zistený skutkový stav aplikoval a k akým právnym záverom dospel. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku zároveň vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Odvolanie žalobcov tak nie je spôsobilé; z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie. 6. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že samotné neuhradenie vyrovnacieho podielu žalobcom zo strany žalovanej nie je spôsobilým dôvodom privodiť žalobcom obnovenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Preto ani skutočnosť, či žalovaná mala (má) peňažné prostriedky na zaplatenie peňažnej náhrady nie je v posudzovanej veci relevantná. Táto skutočnosť bola totiž predmetom dokazovania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom bolo podielové spoluvlastníctvo žalobcov so žalovanou zrušené a vyporiadané. Správne poukázal súd prvej inštancie i na tú skutočnosť, že žalobcami zvolená žaloba nie je právne účinným právnym prostriedkom ochrany ich porušených práv. Odvolací súd sa stotožnil aj s jeho konštatovaním, že zrušenie právoplatného rozsudku; na základe žalobcami podanej žaloby; v tomto konaní nie je prípustné. 7. Súd prvej inštancie ustálil predmet konania po tom, ako uznesením na pojednávaní dňa 10.05.2019 nepripustil jeho rozšírenie o zrušenie titulu nadobudnutia nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím neprekročil rámec predmetu konania vymedzený žalobcami ich žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby, ktorými bol viazaný, a rozhodol o tom, čo bolo predmetom konania. Žalobcovia preto nedôvodne namietajú v podanom odvolaní, že konajúci súd rozhodol nad rámec ich žaloby. 8. Odvolací súd považoval zhodne so súdom prvej inštancie ďalšie dokazovanie za nadbytočné, pretože by nebolo spôsobilé privodiť žalobcom priaznivé rozhodnutie v danej veci. So zreteľom na uvedené odvolací súd nezistil v súvislosti so žalobcami označenými a súdom prvej inštancie zamietnutými (nevykonanými) dôkazmi v postupe prvoinštančného súdu žiadnu takú vadu či pochybenie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť či predčasnosť jeho rozhodnutia, prípadne neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže vzhľadom k vymedzeniu žalovaného nároku, opísaného skutkového stavu a prijatých právnych záverov, neboli navrhované dôkazy potrebné. 9. K uvedenému ešte odvolací súd dodáva, že právo na spravodlivý proces nezahŕňa právo strany, aby sa súd stotožnil s jej skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo strany na to, aby bola v konaní pred súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej návrhmi. Z uvedeného možno dovodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu strany na vykonanie určitého ňou navrhovaného dôkazu. 10. Odvolací súd zistil, že zo spisu nevyplýva žiadna okolnosť svedčiaca o tom, že by konajúcej sudkyni nebola predmetná vec pridelená náhodným výberom v súlade s rozvrhom práce okresného súdu, a je preto nenáležitá námietka žalobcov, že zákonným sudcom v danej veci bola JUDr. Štepániková. 11. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalobcov už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobcovia v podanom odvolaní len zopakovali skutočnosti, ktoré odprezentovali aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok 12. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcami uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho; odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého; výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 ). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).