Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/90/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214589 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215214589.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu MARIBAN, s.r.o., Alšavská 2874/11, Košice - mestská časť Vyšné Opátske, IČO: 45 474 346, práv. zast. JUDr. Marián Rušin, PhD., advokátska kancelária, Letná 47, Košice, IČO: 42 329 230, proti žalovanému Rexit s.r.o. v likvidácii, Haburská 49/A, Bratislava, IČO: 46 058 885, práv. zast. Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Bajkalská 21/ A, Bratislava, IČO: 36 862 746, o zaplatenie 6.120,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/180/2015-157 zo dňa 19.2.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/180/2015-157 zo dňa 19.2.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.120,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.500,-EUR od 27.9.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.620,-EUR od 4.10.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalovaný ako objednávateľ na jednej strane a žalobca ako zhotoviteľ na strane druhej uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce, a to realizáciu sadrových omietok na bytovom dome Rovinka Residence, čo potvrdil vo svojej výpovedi i svedok J. D., pričom uzatvorenie zmluvy o dielo potvrdzuje ďalej faktúra č. 201486 na sumu 9.000,- EUR, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil. Tieto skutočnosti neboli sporné. Na základe týchto prác, žalobca ďalej vystavil žalovanému faktúru č. 2014092, na sumu 4.500,- EUR s DPH, so splatnosťou dňa 26.9.2014 a faktúru č. 2014093, na sumu 1.620,- EUR s DPH, so splatnosťou dňa 3.10.2014. Medzi stranami nebol sporný rozsah vykonaných prác, ani cena fakturovaných prác. Sporným v konaní bola skutočnosť, či dielo malo vady a či tieto vady boli uplatnené riadne a včas v nadväznosti na nárok na zľavu z ceny diela a/alebo vznik škody na strane žalovaného. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz aj napriek skutočnosti, že súd tohto vyzval listom zo dňa 28.3.2018 (ako i na predbežnom prejednaní sporu) na predloženie kompletnej fotokópie stavebného denníka za obdobie 11.8.2014 až do ukončenia diela na stavbe „bytový dom Rovinka Residence“, ako aj aby špecifikoval všetky vady na diele vykonanom žalobcom, uviedol kedy a akým konkrétnym spôsobom boli vady na predmete diela oznámené žalobcovi, kedy a akým spôsobom bol žalobcovi oznámený nárok na zľavu z ceny diela a v ktorom období a akým spôsobom, v akom rozsahu a kým boli vady diela odstránené. Žalovaný dané skutočnosti súdu neoznámil a nepredložil fotokópiu stavebného denníka za rozhodné obdobie ani na pojednávaní konanom dňa 19.2.2019. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný mal dostatok času (takmer jeden kalendárny rok) na to, aby tieto skutočnosti súdu oznámil, ako i na to, aby súdu predložil požadovaný dôkaz, preto súd prísľubu žalovaného na pojednávaní na doloženie dôkazov v krátkej lehote neuveril a tieto dôkazy nevykonal z dôvodu nehospodárnosti a neúčelnosti. Čo sa týkalo dôkazu navrhnutého žalovaným na výsluch svedka E. T., súd uznesením zo dňa 18.1.2017 uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu v sume 50,-EUR preddavok, ktorý však žalovaný neuhradil a voči uzneseniu podal sťažnosť, ktorú súd uznesením zamietol. Na základe uvedeného, súd nevykonal ani tento dôkaz navrhnutý žalovaným. 3. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdeného nároku v podobe nároku na zľavu z ceny diela vyplývajúceho z riadne a včas uplatnených vád diela u žalobcu. Ak bol ďalej žalovaný toho názoru, že došlo na jeho strane k vzniku škody zapríčinenej žalobcom, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť súdu preukázať v rámci procesnej obrany. Nárok na náhradu škody je potom potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka. Tvrdenia žalovaného v konaní, že žalobca spôsobil žalovanému škodu rovnajúcu sa uplatnenému nároku žalobcu, tak vyznievajú čisto hypoteticky a z pohľadu ním uplatneného nároku pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivý výsledok sporu. Zhodnotením vykonaných dôkazov tak súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal pre vznik zodpovednosti za škodu kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov (porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou), preto procesnej obrane žalovaného nemožno pričítať úspech v konaní. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že nešpecifikoval vady na diele, nakoľko zo strany žalovaného k špecifikácii vád došlo, a to vo vyjadrení doručenom súdu 16.8.2016, kde okrem iného uviedol, že predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bola realizácia sadrových omietok v bytovom dome Rovinka Residence. Po dokončení diela žalobcom, žalovaný zistil, že na takto vyhotovené omietky nie je možné ďalej aplikovať náter, po aplikácii náteru tento na omietke nedržal a neustále opadával. Žalovaný žalobcu vyzval na odstránenie vád. Nakoľko žalobca vady neodstránil, žalovaný musel aplikovať na omietky iný materiál, ako napr. tapety a obklady. Tým, že žalovaný musel na omietku namiesto náteru aplikovať tapety a obklad, vznikla žalovanému ďalšia škoda súvisiaca s obstaraním ďalšieho potrebného stavebného materiálu. Žalovanému nebolo umožnené v predmetnej veci uniesť dôkazné bremeno tvrdeného nároku v podobe nároku na zľavu z ceny diela vyplývajúceho z riadne a včas uplatnených vád diela u žalobcu a rovnako tak riadne preukázať vzniknutú škodu rovnajúcu sa uplatnenému nároku žalobcu. Na základe uvedeného považuje postup a konečné rozhodnutie súdu za nesprávne, nakoľko sa toto opiera len o dôkazy predložené žalobcom, pričom nevykonal navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 5. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného je však podľa žalobcu účelové, pretože už v samotnom vyjadrení žalovaného doručeného súdu dňa 16.8.2016 sa uvádza, že „žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie vád“, pričom toto tvrdenie žalovaný napriek niekoľkým súdnym výzvam vôbec nepreukázal a nepredložil súdom požadovanú dokumentáciu ako sú fotografie či stavebný denník. Pre úplnosť žalobca dodáva, že ani z jedného vyjadrenia žalovaného nebolo do dnešného dňa špecifikované, aké údajné vady má mať dielo, aké chyby sa vyskytli, kde sa nachádzajú, kedy údajné vady žalovaný zistil a pod., a preto aj z tohto dôvodu považuje žalobca uplatnenie vád žalovaným podaním doručeným súdu dňa 18.6.2016 za neurčité a nesúladné so zákonom. Ak teda žalovaný zistil údajné vady diela pred 26.9.2014 a uplatnil ich podaním doručeným súdu dňa 12.8.2016, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.8.2016, v žiadnom prípade nemôže ísť o včasné uplatnenie vád. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.1.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. K odvolacím námietkam žalovaného, že mu nebolo umožnené v predmetnej veci uniesť dôkazné bremeno tvrdeného nároku v podobe nároku na zľavu z ceny diela vyplývajúceho z riadne a včas uplatnených vád diela u žalobcu, súd uvádza, že v konaní bolo riadne preukázané, že žalovaný nereagoval na výzvy súdu na predloženie dôkazov, dokumentácie, fotografií, či stavebného denníka, pričom údajné vady diela menoval vo vyjadrení z 16.8.2016, avšak nepreukázal. Odvolací súd konštatuje, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu, pričom ďalej strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Pokiaľ žalovaný síce označil skutkové tvrdenia ale tieto bližšie nešpecifikoval, má sa za to, že vo veci sám neuniesol dôkazné bremeno. V sporovom konaní totiž nie je povinný dokazovať len žalobca, ale aj žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré vyvracajú alebo oslabujú tvrdenia žalobcu. 9. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).