Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/86/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215814 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215215814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s., Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 725 818, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: M.V.K. - SECURITY s.r.o., Sklenárova 20, 821 09 Bratislava, IČO: 35 948 353, zastúpený: Mgr. Mária Čechová, advokátka, Lipová 18/C, 900 23 Viničné, o zaplatenie 216,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/296/2015-180 zo dňa 28.01.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/296/2015-180 zo dňa 28.01.2019 potvrdzuje. Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 216,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prestojmi. V žalobe uviedol, že ako vlastník nebytových priestorov vo vchode C. X S. N. si u tretej osoby (F. Z. - V.) objednal vykonanie spevnenia oplotenia na opornom múre v rámci areálu O. S. S. N.. Dňa 24.03.2015 pracovník žalovaného zabránil vstupu zhotoviteľovi do garáže bytového domu S. V., čím mu znemožnil prístup k materiálu, náradiu a k zdroju elektrickej energie. Z toho dôvodu nebol zhotoviteľ schopný štyri hodiny vykonávať svoju prácu, na ktorú si žalobca zhotoviteľa objednal. Dňa 27.03.2015 vystavil zhotoviteľ žalobcovi faktúru č. 1 na sumu 216,- eur z dôvodu predmetných prestojov. Listom zo dňa 02.04.2015 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, do dnešného dňa ju však nezaplatil. Žalovaný v odpore uviedol, že v predmetnej veci postupoval na základe pokynu vlastníka bytu O. S., p. F. N., ktorý ho výslovne žiadal, aby sa bez jeho prítomnosti nerobili žiadne stavebné úpravy. V zmysle uvedeného žalovaný robotníkov do areálu pustil, ale na pokyn vlastníka garáže túto nemohol otvoriť. Žalobca v podaní zo dňa 13.04.2017 uviedol, že garáž prislúchajúca k S. V. nebola v danom čase vo výlučnom vlastníctve p. N., ale väčšinovým vlastníkom nebytových priestorov vrátane predmetnej garáže bol žalobca, pán N. preto nedisponoval potrebnými kompetenciami na to, aby vydal žalovanému oprávnený pokyn na zamedzenie prístupu zhotoviteľa do garáže. Mal za to, že pokiaľ žalovaný konal na pokyn p. N. ako menšinového vlastníka nebytových priestorov, nezbavuje ho to zodpovednosti za škodu, keď zamedzil vstupu väčšinovému spoluvlastníkovi, resp. ním poverenej osobe. Poukázal an to, že žalovaný je oprávnený prijímať pokyny výlučne od správcu (HomePro Správcovská, s.r.o.) podľa Zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby zo dňa 30.12.2013 alebo od väčšinového spoluvlastníka v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, svojím konaním preto prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle uzavretej zmluvy. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dňa 24.03.2015 sa stala zásadná udalosť, keď sa podľa listu vlastníctva žalobca stal vlastníkom a k bráneniu malo dôjsť až po tomto dátume s tým, že žalovaný nebol o tejto udalosti informovaný, a teda nemohol ani zaujať fundované stanovisko na koho stranu sa postaviť. Žalovaný poukázal na to, že prijíma pokyny od správcu bytového objektu a pokyn, že SBS má vpustiť do areálu žalobcu, nedostal. Uviedol, že proti žalobcovi v prvý deň nezasiahol preto, lebo si otvoril bránu diaľkovým ovládaním, a preto ho žalovaný považoval za osobu, ktorá má oprávnenie, súhlas byť v areáli a na druhý deň žalovaný začal obmedzovať prácu žalobcu preto, lebo dostal taký pokyn od p. N., ktorý sám povedal, že zastupoval vlastníkov objektu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 757, § 373, § 379 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že správaním žalovaného dňa 24.03.2015 došlo k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby uzavretej dňa 30.12.2013, predmetom ktorej je záväzok dodávateľa (žalovaného) poskytovať odberateľovi (vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. X. S. N. v zastúpení správcovskou spoločnosťou HomePro Správcovská, s.r.o.) bezpečnostnú službu za podmienok uvedených v tejto zmluve a záväzok odberateľa zaplatiť za jej poskytovanie cenu. Žalobca podľa súdu nepreukázal, že mal povolenie/súhlas vykonať prostredníctvom zhotoviteľa spevnenie oplotenia na opornom múre. Uviedol, že z Rozhodnutia O. Č. N.-Z. O. (č. XXXX/XXXXX/ XXXX/URS/Zub z 31.08.2010), ktorým došlo k povoleniu užívania predmetnej stavby, nevyplýva, že žalobca bol oprávnený vykonať akékoľvek zmeny oplotenia na opornom múre tohto objektu, rovnako ako to nevyplýva ani z Dohody medzi žalobcom a skupinou subjektov zo dňa 10.10.2014, nakoľko z nej nevyplýva, že na realizáciu oplotenia dali súhlas všetci vlastníci objektu, na ktorý sa toto oplotenie vzťahuje a ani v nej nie je určený spôsob, akým sa má toto oplotenie vykonať. Zdôraznil, že žalobca do spisu nezaložil žiaden dôkaz, že správca areálu, alebo samotní vlastníci vyslovili súhlas s touto stavebnou úpravou, respektíve s formou, akou sa osadenie oplotenia má realizovať a absentuje dôkaz o tom, že žalobca bol oprávnený uzavrieť zmluvu so zhotoviteľom oplotenia F. Z. v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých sa takáto stavebná úprava týka. Vzhľadom na uvedené, súd nemal za preukázané, že žalovaný porušil akékoľvek zmluvné či zákonné ustanovenie, keď nevpustil do objektu cudzie osoby, najmä keď jeden z vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalovaného výslovne upozornil, že tieto osoby do objektu nemá púšťať. Zdôraznil, že žalobca ani prostredníctvom vypočutých svedkov nepreukázal, že by žalovaný dostal od odberateľa v zmysle zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby výslovný pokyn na vpustenie zhotoviteľa do objektu za účelom vykonania oplotenia. Rovnako žalobca nepreukázal, že žalovaný mal vedomosť o aktuálnych vlastníckych vzťahoch vzťahujúcich sa na predmetný objekt, v rámci ktorého sa mala rekonštrukcia vykonať, vzhľadom na tvrdenú skutočnosť, že k formálnej zmene vlastníkov došlo až v deň, keď žalovaný zabránil vstupu zhotoviteľa do garáže bytového domu S. V.. Dodal, že aj svedkovia - vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom objekte (p. N. a p. O.) na pojednávaní zhodne uviedli, že žalobca nemal súhlas správcu objektu na vykonanie stavebných prác, čo svedčí v prospech správnosti konania žalovaného. Súd mal preto za to, že v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvnej či zákonnej povinnosti žalovaného a ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom tvrdenej škody na strane žalobcu, preto žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania, pretože mal v konaní plný úspech. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázal na to, že v čase spôsobenia škody zo strany žalovaného, bol žalobca väčšinovým vlastníkom predmetnej garáže, teda nikto nemohol mať kompetenciu k tomu, aby žalobcovi, resp. ním povereným osobám, zabránil vstup do uvedenej garáže. Za najpodstatnejšiu skutočnosť považoval, že na pojednávaní dňa 08.02.2017 sporové strany a súd vyhlásili za nespornú skutočnosť, že v prípade, ak žalovaný zasiahol, resp. zamedzil prístup žalobcovi, resp. jeho pracovníkom, do garáže, išlo by zo strany žalovaného za protiprávne konanie. Uviedol, že zo zvukového záznamu z daného pojednávania je zrejmé, že sám súd v diskusii so sporovými stranami uviedol, že je možné prakticky ustáliť, že ak sa v tomto súdnom konaní preukáže, že žalovaný alebo jeho pracovník zamedzil pracovníkom žalobcu prístup do garáže, na takéto niečo nemal žalovaný a ani jeho pracovník oprávnenie. Žalobca z právnej opatrnosti doložil do súdneho spisu Zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby zo dňa 30.12.2013 uzavretú medzi žalovaným a ostatnými vlastníkmi bytov a garáže zastúpených správcom, z ktorého nevyplýva oprávnenie svojvoľne zamedzovať prístup (spolu)vlastníkom (ďalej len „Zmluva o SBS“). Vyjadril názor, že v súdnom konaní sa malo preukázať, kto v skutočnosti zamedzil prístup pracovníkom žalobcu do garáže, pričom z vyjadrení strán sporu a dôkazných prostriedkov je zrejmé, že k zamedzeniu prístupu pracovníkov žalobcu skutočne došlo pracovníkom žalovaného na pokyn p. N., čo však žalovaného nezbavuje zodpovednosti voči žalovanému. Uviedol, že zo Zmluvy o SBS, Zmluvy o výkone správy zo dňa 09.12.2013, ani zo zákona č. 183/1993 Z.z. nevyplýva žiadna kompetencia zástupcovi vlastníkov (p. N.), aby mohol dávať za vlastníkov nehnuteľností záväzné pokyny pre SBS, a už vôbec, nie ak ide o garáž (spoločnú vec), ktorej väčšinovým vlastníkom je žalobca. Súd podľa neho nesprávne právne a skutkovo posúdil uvedený prípad, ak v bode 12 odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Za ďalšiu podstatnú skutočnosť považoval, že výlučným vlastníkom oporného múru, na ktorom žalobca vykonával budovanie a spevňovanie oplotenia, bol práve žalobca, čo preukázal doložením kolaudačného rozhodnutia, no súd, podľa neho, nedôvodne konštatoval, že z neho nevyplýva, že žalobca bol oprávnený budovať na tomto múre oplotenie. Uvedené konštatovanie súdu sa podľa žalobcu prieči základným oprávneniam vlastníka v rovine § 123 OZ. Žalobca zdôraznil, že mal plné právo nakladať so svojou vecou, ktorej je výlučným vlastníkom. Ďalej namietal nedôvodnosť a nesprávnosť konštatovania súdu v bode 12. odôvodnenia rozsudku, že k uvedenej činnosti žalobcu nebol daný súhlas vlastníkov objektu. Žalobca zdôraznil, že bol vlastníkom múru, stavby, na ktorom sa plot budoval a spevňoval a navyše múr je samostatnou stavbou, preto akékoľvek súhlasy ostatných vlastníkov alebo správcu sú právne irelevantné. Súd podľa neho vyhodnotil predmetnú skutočnosť v rozpore s obsahom súdneho spisu, procesným útokom a procesnou obranou sporových strán. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu, že žalobca nebol oprávnený uzavrieť s F. Z. zmluvu na zhotovenie oplotenia na svojom vlastnom múre. Podotkol, že s vybudovaním oplotenia dokonca súhlasili (spolu)vlastníci bytov a nebytových priestorov v rámci areálu, čo potvrdil aj sám svedok p. N., iba p. N. mal osobné subjektívne predstavy o oplotení. S poukazom na uvedené mal za to, že porušenie povinnosti na strane žalovaného ako aj kauzálny nexus boli jasne preukázané. Uviedol, že po tom, čo súd usmernil sporové strany, ktoré skutočnosti považuje za nesporné, následne v rozsudku mal tieto nesporné skutočnosti za nepreukázané, čím došlo k porušeniu základných procesných práv žalobcu na spravodlivý súdny proces a takýto rozsudok je navyše nepreskúmateľný. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže do troch dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť žalobcovi sumu vo výške 216 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 216,- eur od 31.03.2015 až do zaplatenia a žalovaného zaviaže nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.04.2019. Uviedol, že neobstojí argumentácia žalobcu, že vlastnil v čase vzniku rozhodnej udalosti väčšinový podiel na nebytových priestoroch zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Z. O., pretože v žalobe popisovaná udalosť sa odohrala na parc. č. XXXX/XX zapísanom na LV č. XXXX k.ú. Z. O., kde žalobca v tom čase nebol väčšinovým vlastníkom. Ďalej uviedol, že dňa 24.03.2015 nadobudol prevodom 24 z 58 bytov, čo nie je väčšinový podiel a ako vyplýva z LV č. XXXX k.ú. Z. O. ku dňu 24.03.2015 mal žalobca spoluvlastnícky podiel na priestore č. XX-X vo veľkosti XXXXX/XXXXX, na priestore č. XX-X o veľkosti X/XX a X/XX, čo nie je väčšina, preto poukaz žalobcu na § 123 OZ neobstojí. Keďže žalobca nebol väčšinovým vlastníkom, nemohol rozhodovať o potrebe opráv sám. Mal preto za to, že žalobca nepreukázal na základe akého právneho titulu bol oprávnený vykonávať opravy alebo iné zásahy v areáli v čase, keď malo dôjsť k vzniku predmetnej udalosti. Žalobca podľa neho neuniesol dôkazné bremeno, že žalovanému preukázal, že je väčšinovým vlastníkom a je oprávnený vykonávať opravy na oplotení. Dal do pozornosti, že predmetná udalosť sa mala stať 24.03.2015 a aj podľa výpisu LV č. XXXX k.ú. Z. O., v ten istý deň žalobca podpísal zmluvu o spätnom prevode vlastníctva, pričom podľa katastrálneho zákona zápis zrýchleného návrhu na vklad trvá minimálne 15 dní, t.j. žalovaný sa nemal ako dozvedieť, že žalobca je väčšinovým vlastníkom nehnuteľnosti. Uviedol, že žalobcom predvolaní a vypočutí svedkovia sa rozchádzajú vo svojich výpovediach, nevedeli jednoznačne popísať, čo sa stalo 24.03.2015 a 25.03.2015. Vyjadril názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal akú právnu povinnosť porušil žalovaný a aká bola príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, dostatočne odôvodnený, vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu, preto sa s ním stotožnil a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.04.2019. Argumentáciu žalovaného, že v žalobe popisovaná udalosť sa odohrala na parč. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Z. O., považoval za právne a skutkovo irelevantnú, navyše ide o nový argument, ktorý nebol v konaní v prvej inštancii zo strany žalovaného uplatňovaný, a tým je v zmysle § 366 CSP neprípustný. Uviedol, že prevod vlastníctva, resp. počtu bytov na žalobcu nemá žiadnu právnu a skutkovú relevanciu a rovnako ide o nový argument, neprípustný v zmysle § 366 CSP. Zdôraznil, že počas celého konania v prvej inštancii nebolo sporné, že v čase rozhodnej udalosti bol žalobca väčšinovým vlastníkom nebytového priestoru, žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Poukázal na to, že sám žalovaný v jeho vyjadrení prakticky potvrdil, že žalobca bol v danom rozhodnom období (v čase vzniku škody) väčšinovým vlastníkom nebytového priestoru, keď uviedol, že z doložených listov vlastníctva v súdnom spise vyplýva, že žalobca v rozhodnom čase vlastnil spoluvlastnícke podiely X/XX a X/XX na nebytovom priestore, čo znamená, že vlastnil celkový spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX, t.j. XX,XX %. nebytového priestoru, čo predstavuje nespochybniteľnú väčšinu v rovine § 139 ods. 2 OZ. Nevedomosť žalovaného o prevodoch nehnuteľností považoval za irelevantnú. Uviedol, že ním navrhnutí svedkovia sa vo svojich výpovediach zhodli na podstatných skutočnostiach pre účely tohto súdneho konania, a to v tom, že do nebytového priestoru zamedzil prístup pracovníkom žalobcu pracovník žalovaného (člen SBS) a aj to, že z tohto dôvodu v priamej súvislosti vznikli niekoľkohodinové prestoje. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.05.2019. Poukázal na to, že v napadnutom rozsudku je v bode 9. uvedené, že počas pojednávania bolo zo strany žalovaného argumentované, že prevod vlastníctva bol v čase rozhodnej udalosti len podaný na kataster nehnuteľnosti a ani o tomto návrhu žalobca neinformoval žalovaného, t.j. žalovaný sa nemal ako dozvedieť, že žalobca je vlastníkom. Vyjadril názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nešpecifikoval od začiatku, kde presne sa stala rozhodná udalosť. Mal za to, že žalobca v priebehu konania nevyvrátil jeho tvrdenie ohľadom oznámenia podania návrhu na vklad. 6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 22Cb/296/2015-80 zo dňa 28.01.2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/296/2015-80 zo dňa 28.01.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 11. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava zodpovednosti za škodu sa nachádza tak v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v OBZ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu, predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody. Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v právnej teórii, ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. O protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou právnou úpravou spoločenských vzťahov, alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. 12. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že pracovník žalovaného zabránil vstupu zhotoviteľovi do garáže bytového domu S. V., čím mu znemožnil prístup k materiálu, náradiu a k zdroju elektrickej energie, a to po tom, čo žalobca ako vlastník nebytových priestorov v predmetnom objekte objednal u zhotoviteľa vykonanie spevnenia oplotenia na opornom múre tohto objektu. Žalobca namietal, že súd nesprávne právne a skutkovo posúdil daný prípad, nakoľko žalobca preukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného i kauzálny nexus. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v danom prípade žalobca relevantným spôsobom nepreukázal existenciu predpokladov na vznik nároku na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal protiprávne konanie žalovaného, resp. skutočnosť, že pracovník žalovaného dňa 24.03.2015 porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby uzavretej medzi žalovaným a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. X. súpisné č. X,X,X,X,X,XX v N. zo dňa 30.12.2013 (ďalej len „Zmluva o SBS“). Podľa čl. III bod 3.1 Zmluvy o SBS „Dodávateľ sa zaväzuje poskytovať odberateľovi nasledovnú bezpečnostnú službu: Strážna služba - ochrana majetku na verejne prístupnom mieste podľa zákona č. 473/2005 Z.z. a podľa § 3 písm. a) z. o súkromnej bezpečnosti v znení neskorších zákonov a predpisov (ďalej len „bezpečnostná služba“) a podľa pokynov odberateľa.“ Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v predmetnom konaní žalobca nepreukázal, že mal povolenie, resp. súhlas vykonať prostredníctvom zhotoviteľa spevnenie oplotenia na opornom múre, nakoľko žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že na realizáciu oplotenia dal súhlas správca areálu (HomePro Správcovská, s.r.o.) alebo vlastníci objektu, prostredníctvom rozhodnutia na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rovnako súd správne poukázal na skutočnosť, že v súdnom spise absentuje dôkaz, že žalobca bol oprávnený uzavrieť zmluvu so zhotoviteľom oplotenia F. Z. v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých sa táto stavebná úprava týkala. Žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie i v odvolaní argumentoval tým, že v čase spôsobenia údajnej škody žalovaným, bol žalobca väčšinovým vlastníkom predmetnej garáže, a teda nikto nemohol mať kompetenciu k tomu, aby žalobcovi, resp. ním povereným osobám, zabránil vstup do garáže. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa tvrdení sporových strán, ako aj z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 02.04.2015 týkajúceho sa LV č. XXXX k.ú. Z. O., vyplýva, že titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nebytovému priestoru XX-X na C. X. Č.. X (B.) vo veľkosti X/XX bola Zmluva o spätnom prevode vlastníckeho práva S.-XXXX/XX zo dňa 24.03.2015. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa ustanovenia § 32 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, Okresný úrad mal lehote na rozhodnutie o návrhu na vklad najmenej 15 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Nakoľko Zmluva o spätnom prevode vlastníckeho práva S.-XXXX/XX zo dňa 24.03.2015 na žalobcu pochádza z tohto istého dňa, ako došlo k spornej udalosti, ktorou mala žalobcovi vzniknúť konaním žalovaného škoda, je zrejmé, že žalobca sa nemôže odvolávať na svoj väčšinový vlastnícky podiel k predmetnej garáži, nakoľko dňa 24.03.2015 nemohla byť žalovanému táto skutočnosť známa, keďže v danom čase nebola zapísaná do katastra nehnuteľností, a teda nemohlo ísť o všeobecne známu skutočnosť. Nemožno tiež opomínať, že vklad do katastra nehnuteľností má konštitutívny význam a až zápis vkladu do katastra nehnuteľností spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva a právne účinky vkladu nastanú až na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný sa nemôže odvolávať na svoj väčšinový vlastnícky podiel. Žalovaný potom žiadnym spôsobom neporušil svoje zmluvné či zákonné povinnosti, keď dňa 24.03.2015 nevpustil do objektu cudzie osoby, nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalovaný dostal od odberateľa v zmysle Zmluvy o SBS výslovný pokyn na vpustenie zhotoviteľa do objektu, za účelom vykonania oplotenia. Okrem toho v prospech správnosti konania pracovníka žalovaného svedčí skutočnosť, že svedkovia N. a O., ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom objekte, na pojednávaní zhodne uviedli, že žalobca nemal súhlas správcu objektu na vykonanie stavebných prác. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, a síce, že nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, keďže v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvnej či zákonnej povinnosti zo strany žalovaného, ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom tvrdenej škody na strane žalobcu. Protichodnú argumentáciu žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nepodloženú a nedôvodnú. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadom oporného múru odvolací súd poukazuje na bod 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. 13. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že sporové strany i súd na pojednávaní dňa 08.02.2017 vyhlásili za nespornú skutočnosť, že v prípade ak žalovaný zasiahol, resp. zamedzil prístup žalobcovi (jeho pracovníkom) do garáže, išlo by zo strany žalovaného za protiprávne konanie. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom štádiu konania nebola zo strany žalobcu predložená zaplatená faktúra za prestoje preukazujúca údajne vzniknutú škodu, nebolo nesporné a preukázané, čo sa v danej situácii na dotknutom mieste stalo, či sa to skutočne stalo, žalobca nevedel identifikovať zodpovednú osobu a bolo sporné, sa či osoba, ktorá odpojila kábel bol zamestnanec žalovaného. Súd prvej inštancie na uvedenom pojednávaní poukázal na to, že až po zistení takýchto skutočností sa možno baviť o oprávnenosti žalobcovho nároku. Okrem toho je potrebné uviesť, že na danom pojednávaní súd komunikoval so sporovými stranami a snažil sa ich doviesť k zmierlivému vyriešeniu sporu, pričom súd vyslovil svoj predbežný právny názor na vec k uvedenému dňu tak, že by žalobu zamietol. Nakoľko v ďalšom konaní nebola preukázaná existencia predpokladov na vznik nároku žalobcu na náhradu škody, súd prvej inštancie postupoval správne, keď po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu žalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti požadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, nie je nepreskúmateľné, ako namietal žalobca, a konaním súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 15. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 16. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/296/2015-80 zo dňa 28.01.2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).