Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/145/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226904 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215226904.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu MR FLOOR s.r.o., Bajkalská 9, Bratislava, IČO: 46 618 686, práv. zast. JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom, Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanému Metrostav Slovakia a.s., Mlynské Nivy 68, Bratislava, IČO: 47 144 190, práv. zast. Tomášek & partners, s.r.o., Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 36 858 811, o zaplatenie 17.869,34 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/496/2015-526 zo dňa 15.5.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/496/2015-526 zo dňa 15.5.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.869,34 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 17.869,34 EUR od 25.6.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- EUR a žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 17.869,34 EUR s prísl. titulom nezaplatenia faktúry č. 08/MR/13 z 10.4.2013, splatnej 24.6.2013 vo výške 18.313,62 EUR podľa zmluvy o dielo č. 223/1/1030/2012 (rekonštrukcia bývalých kasární - KULTURPARK, Košice) - po odpočítaní pohľadávky žalovaného v sume 444,28 EUR (fa č. 90130154 z 15.4.2013). Zmluva o dielo bola uzavretá s právnym predchodcom žalovaného Metrostav SK. a.s., IČO: 35 821 278. V konaní nebola sporná suma, ktorú žalobca vyčíslil za vykonané dielo. Žalovaný však v konaní uplatnil kompenzačnú námietku v rovnakej výške ako obranu v spore, čo odôvodnil tým, že žalobca nedokončil dielo v dohodnutom rozsahu a čase, v dôsledku čoho žalovanému vznikli náklady navyše za zabezpečenie dokončenia diela tretím subjektom, resp. vznikol mu nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcu s odovzdaním diela. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazového materiálu vyplývajúceho zo spisu mal za to, že kompenzačná námietka žalovaného uplatnená ako obrana v spore bola nedôvodná, a to v dôsledku porušenia zmluvných podmienok dohodnutých medzi zmluvnými stranami zo strany žalovaného na základe zmluvy o dielo č. 223/1/1030/2012 z 11.2.2013 vrátane všeobecných zmluvných podmienok vykonávania diela. Zo zmluvy zreteľne vyplývalo, aké dielo / aké špecifikované práce boli jej predmetom a za akú cenu sa tieto mali vykonať. Zmluva taktiež jasne uvádzala, že ju zmeniť možno len na základe písomnej dohody strán, pokiaľ v zmluve výslovne nie je uvedené inak. V zmysle bodu 2.1 VZP má objednávateľ právo žiadať o zmenu diela a zhotoviteľ je povinný zmeny diela vykonať. Hoci bod 2.2 umožňuje vykonať zmenu diela aj vtedy, keď v jej dôsledku bude musieť dôjsť k zmene východiskových podkladov, bod 2.3 však pri zmene diela ustanovuje, že cena zmeny diela nie je zahrnutá v cene diela, resp. že požiadavku na zmenu diela zadáva objednávateľ výlučne prostredníctvom zmenového listu spolu s projektovou dokumentáciou v rozsahu potrebnom pre ocenenie zmeny diela. V konaní však žalovaný nepreukázal, že v dôsledku príkazu ku zmene zo dňa 21.3.2013 (zúženie predmetu diela o nezrealizované práce v hodnote 50.489,12 EUR) došlo k vypracovaniu projektovej dokumentácie v rozsahu potrebnom pre ocenenie zmeny diela. Zo všeobecných zmluvných podmienok jasne vyplýva, že cena zmeny diela nie je zahrnutá v cene diela, to znamená že objednávateľ nemôže očakávať, že cena jednotlivých prác dohodnutých pôvodne v zmluve ako jeden celok bude aj po zúžení rozsahu diela rovnaká v zmysle pôvodného rozpočtu. Žalovaný nevypracoval v súlade s VZP projektovú dokumentáciu v rozsahu potrebnom pre ocenenie zmeny diela, t.j. tej časti diela, ktorej dokončenie očakával od žalobcu. Zmena diela si vyžaduje novú dohodu o cenách prác, ktoré žalovaný požadoval dokončiť, avšak k takejto dohode medzi zmluvnými stranami nedošlo, teda nebola vypracovaná žiadna projektová dokumentácia v rozsahu potrebnom pre učenie nových cien diela. Zmena projektovej dokumentácie v súvislosti s dokončením prác, ktoré žiadal žalovaný vykonať od žalobcu si v zmysle zmluvy vyžadovala písomnú formu a samozrejme vzájomnú dohodu, ku ktorej však medzi zmluvnými stranami nedošlo. Pre žalobcu bolo vykonanie zvyšku diela po zmene diela za pôvodné ceny nevýhodné (stratové), preto s takouto zmenou diela nesúhlasil a v konečnom dôsledku odstúpil od zmluvy. 3. V danom prípade išlo podľa názoru súdu prvej inštancie o jednostranné zúženie rozsahu diela zo strany objednávateľa bez súhlasu zhotoviteľa, bez dohody o zmene cien za práce, ktoré mal žalobca ešte vykonať a bez projektovej dokumentácie, ktorá by takúto zmenu diela pre učenie nových cien odôvodňovala. Uvedené konanie objednávateľa nebolo v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, preto súd vyhodnotil kompenzačnú námietku žalovaného (uplatnenú ako obranu v spore) ako nedôvodnú. Žalovaný nemôže oprávnene očakávať dôvodnosť započítania nespornej pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní s pohľadávkou žalovaného spočívajúcou vo zvýšených nákladoch žalovaného na dokončenie diela, ktoré jednostranne zmenil on sám bez toho, aby sa so žalobcom dohodol o nových cenách za vykonanie takto zmeneného diela. To isté platí aj o zmluvnej pokute uplatnenej na započítanie zo strany žalovaného za omeškanie žalobcu s dokončením diela, ktorá nemá oporu v zákone, ani v zmluve z dôvodu, že žalobcovi nebolo umožnené dokončiť dielo v pôvodne dohodnutom rozsahu, pričom žalovaný zabezpečil dokončenie diela treťou osobou, t.j. pôvodná zmluva už fakticky zanikla aj z dôvodu nemožnosti plnenia. Žalovaný už nebol oprávnený prevziať od žalobcu časť diela, ktoré zrealizoval treťou osobou a ktoré ako celok odovzdal investorovi. V zmysle všetkých uvedených skutočností mal žalobca právo na zaplatenie ceny nesporne vykonaného diela vo výške 17.869,34 EUR. Žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie sumy 40,- EUR od žalovaného, nakoľko bol žalovaný preukázane v omeškaní so zaplatením faktúry za nesporne vykonané dielo. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nevykonal dielo riadne a včas v takom rozsahu ako sa zaviazal a že v dôsledku toho vznikli žalovanému náklady navyše, súd ho považoval za nedôvodné a nepreukázané. Žalobca v priebehu konania opakovane poukazoval na skutočnosť, že stavenisko nebolo zo strany žalovaného pripravené na práce, ktoré mal žalobca vykonať, v dôsledku čoho došlo k omeškaniu s dodaním diela, pričom ďalším faktorom v tejto súvislosti boli aj nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré sú zrejmé aj z fotodokumentácie stavby založenej do spisu. Aj svedok na pojednávaní potvrdil, že výhrady žalobcu ohľadne nevhodných podmienok na stavenisku boli pravdivé, avšak tieto boli podľa jeho výpovede následne odstránené a žalobca bol vyzvaný, aby nastúpil na výkon prác. Uvedená výpoveď svedka potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že dielo nebolo možné dokončiť v pôvodne dohodnutých termínoch. Dôkazom je aj napr. email z 18.3.2013, v ktorom žalobca upozorňuje právneho predchodcu žalovaného, že termín ukončenia diela (31.3.2013) bol nereálny v dôsledku nepripravenosti stavby na práce, ktoré mal vykonať žalobca. Sám žalovaný napr. v zápise z kontrolného dňa 4.4.2013 uviedol termín splnenia úloh pre svojho subdodávateľa deň 9.4.2013, ktorý nasleduje po dohodnutom dni ukončenia stavby, pričom tieto zadané úlohy na výkon prác (na streche vrátane krytiny, betonáž suterénu, a i.) mali predchádzať realizácii prác žalobcom. Uvedené skutočnosti svedčia v prospech tvrdení žalobcu, že sa do omeškania s odovzdaním diela nedostal v dôsledku vlastného konania. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné dodať, že ak bol právny predchodca žalovaného nespokojný s prácami, ktoré vykonával žalobca, mohol napríklad zvoliť možnosť odstúpenia od zmluvy podľa bodu 17 VZP, namiesto jednostrannej zmeny diela jeho zúžením o práce, ktoré už nemal záujem, aby vykonal žalobca. Svojím vlastným konaním si tak spôsobil navýšenie nákladov na zabezpečenie dokončenia diela tretím subjektom, ku ktorému by nedošlo, keby vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou - teda na základe písomnej dohody ohľadom ceny a predmetu zmenených plnení (t.j. postupom, ktorý uzavretá zmluva o dielo predvída). Na základe vykonaného dokazovania vec posúdil podľa ustanovení § 536, § 548 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 a § 365 Obch. zák. a žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého právo na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi nevzniklo, čo odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na vznik práva na cenu diela podľa uzatvorenej Zmluvy a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že strany sa v Zmluve dohodli, že právo na cenu diela vznikne vykonaním diela, t.j. ukončením bez vád a nedorobkov a odovzdaním diela objednávateľovi (žalovanému). Žalobca dielo i/ neukončil bez vád, čo bolo v konaní nesporné, keďže nezrealizoval dielo v celom rozsahu a tiež ii/ neodovzdal dielo žalovanému. Žalobca nikdy nesplnil povinnosť odovzdať dielo žalovanému, medzi stranami ani nedošlo k podpisu Protokolu o odovzdaní diela, ktorý si strany dohodli ako hmotnoprávnu podmienku na splnenie povinnosti žalobcu odovzdať dielo žalovanému. Žalobca sa o odovzdanie ani nesnažil, neuskutočnil žiadne kroky s cieľom dielo odovzdať, a to ani po mailovej výzve žalovaného zo dňa 11.6.2013. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca má právo na zaplatenie ceny nesporne vykonaného diela je v rozpore s uzatvorenou Zmluvou a s podmienkami vzniku práva na cenu diela dohodnutými stranami v Zmluve. Ak by žalovaný aj pripustil skutočnosť, že žalobca zrealizoval časť prác na diele a túto časť diela posudzovali samostatne, žalobca nesplnil podmienky vzniku práva na cenu ani vo vzťahu k uvažovanej časti diela, keďže nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu tejto časti žalovanému. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný časť prác prevzal je nepravdivé, nemá podklad v spise a nebolo to v konaní preukázané. Žalobca nikdy nepredložil písomný Protokol o odovzdaní diela podpísaný stranami, ktorý na splnenie povinnosti odovzdať dielo vyžaduje Zmluva. Žalovaný ďalej uviedol, že predloženými fotografiami chcel žalobca preukázať ním tvrdenú nepripravenosť staveniska a nepriaznivé klimatické podmienky. Predložená fotodokumentácia je všeobecná, nie je z nej zrejmé v akom čase boli fotografie vyhotovené, nie sú identifikované priestory a čo konkrétne je predmetom fotografií, v dôsledku čoho nemožno prijať záver o tom, že preukazuje nepripravenosť staveniska. Žalobca fotodokumentáciu navyše predložil bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez konkrétnych tvrdení, čoho konkrétne sa fotodokumentácia týka. V období, v ktorom mala byť podľa žalobcu fotodokumentácia vyhotovená sa žalobca na stavenisku dlhodobo nenachádzal. Tvrdenie žalobcu o tom, že pre podmienky na stavenisku nemohol realizovať dielo vyvracia tiež skutočnosť, že práce boli zrealizované tretími osobami v rovnakom čase, ako ich mal vykonať žalobca po opakovaných výzvach žalovaného, aby žalobca pokračoval vo vykonávaní diela. Žalovaný tiež poukázal na to, že zo zmluvných ustanovení vyplýva, že bol oprávnený kedykoľvek jednostranne požiadať o zmenu diela a žalobca bol povinný ju vykonať. Taktiež sa súd v rozsudku vôbec nevysporiadal tým, že žalobca od samotného začiatku neplnil svoje zmluvné povinnosti, a to napr. nevypracoval časový harmonogram, ktorý bol povinný predložiť objednávateľovi na odsúhlasenie, neodovzdal žalovanému technologické postupy, nevykonával dielo po 7 dní v týždni, bez právneho dôvodu prerušil vykonávanie diela, odišiel zo staveniska a viac sa na stavenisko nevrátil. K realizácii časti diela treťou osobu žalovaný uviedol, že neporušil Zmluvu, žalovaný postupoval tak, ako mu to umožňovala dohoda strán v Zmluve, t.j. išlo o zmluvne regulovaný postup. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Konštatoval, že predmetom žaloby je cena za vykonanie časti diela, ktorého vykonanie potvrdil na písomnom zisťovacom protokole o vykonaných prácach žalovaný, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom reklamoval kvalitu či množstvo tam uvedených prác. Žalovaný oprávnenosť ani výšku faktúry nereklamoval, faktúru však neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Tým, že žalovaný jednostranne a neoprávnene zmenil predmet Zmluvy o dielo, žalobca nemohol preto zhotoviť dielo tak, ako bolo dohodnuté. Keďže dohoda o predmete diela je podstatnou náležitosťou Zmluvy o dielo, plnenie z takto zmeneným predmetom Zmluvy o dielo sa stalo nemožným a Zmluva stratila platnosť. Žalobca nemohol dielo ako bolo kontrahované ako i následne dokončená ďalšia jeho časť samotným žalovaným, resp. treťou osobou protokolárne odovzdať žalovanému, keďže túto časť, resp. časti sám nerealizoval a táto nebola v jeho vlastníctve. Žalobca tiež nemohol odovzdať ani ním zhotovenú časť diela žalovanému, keďže tento medzitým odovzdal, previedol vlastnícke právo na investora, vrátane časti diela, ktoré zrealizoval žalobca. Investor zaplatil žalovanému aj za časť zrealizovaného diela žalobcom, pričom žalovaný však žalobcovi za túto časť diela nezaplatil. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nepreukázal ktorú časť diela zrealizoval sám, a ktorú zrealizovala tretia osoba. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 3.2.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a to listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a predloženými žalobcom, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Záverom je však potrebné zdôrazniť, že žalovaný bez toho aby sa pokúsil so žalobcom dohodnúť dodatkom k zmluve ďalšie svoje požiadavky, dielo dal dokončiť inému subjektu, v dôsledku čoho už dielo nemohlo byť odovzdané žalobcom. 9. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).