Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/139/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216211385 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216211385.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: O. Z. - KURIÉRSKA SLUŽBA MAVERICK, Istrijská 5067/19, 841 07 Bratislava, IČO: 33 628 769, zast. Mgr. Martin Berec, advokát, Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: ARAMEX CZ, s.r.o., Laglerové 1075/4, 160 08 Praha 6 - Ruzyně, Česká republika, IČO: 271 58 152, zast. Advokátska kancelária MICHALOVIČOVÁ/ŠRAMELOVÁ/TENCEROVÁ, Údernícka 11, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka o zaplatenie sumy 1.648,34 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/160/2016-287 zo dňa 16.4.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/160/2016-287 zo dňa 16.4.2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.7.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.648,34 eur spolu s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.5.2013 vydal Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu ARAMEX CZ, s.r.o. (v tomto konaní na strane žalovaného) proti žalovanému O. Z. - KURIÉRSKA SLUŽBA MAVERICK (v tomto konaní na strane žalobcu) rozsudok č.k. 12Cb/23/2012-154 (ďalej len „rozsudok č. 1“), v ktorom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania. Okresný súd Bratislava IV napriek skutočnosti, že rozsudok č. 1 nikdy nebol doručený žalobcovi vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť a tým pádom sa stal rozsudok č. 1 právoplatným exekučným titulom. Dňa 9.6.2014 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 175/2014-5, ktorej podkladom bol vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie rozsudok č. 1. Na základe skutočností uvedených v upovedomení žalobca dobrovoľne plnil a dňa 3.7.2014 sumu 1.648,34 eur zaplatil. Dňa 13.11.2014 bolo žalobcovi doručené Vyúčtovanie exekučného konania EX 175/2014 ku dňu 3.7.2014, v ktorom bolo uvedené, že dané exekučné konanie sa považuje za ukončené. Aj napriek skutočnosti, že žalobca predmetnú sumu z dôvodu právnej istoty a z dôvodu, aby nedochádzalo k navršovaniu trov exekúcie zaplatil, považoval stále rozsudok č. 1 za neprávoplatný a nevykonateľný. Dňa 18.7.2014 žalobca podal odvolanie. Dňa 19.1.2016 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie č.k. 2Cob/19/2015-209 (ďalej len „uznesenie č. 1“), ktorým zrušil rozsudok č. 1 a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.3.2016 (ďalej len „uznesenie č. 2“), Okresný súd Bratislava IV zastavil konanie a zaviazal žalobcu (v tomto konaní žalovaný) na náhradu trov konania vo výške 195,90 eur. Žalobca (v tomto konaní žalovaný) podal proti uzneseniu č. 2 odvolanie. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že exekúcie č.k. EX 175/2014 bola vedená na podklade neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia a došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. 3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si objednal u žalovaného prepravné služby na doručenie viacerých zásielok svojich klientov v rámci Európskej únie, a to expresnou cestnou alebo expresnou leteckou prepravou, skutočnosti ktoré medzi stranami sporné neboli. Sporným nebola ani tá skutočnosť, že za dodané služby vystavil žalovaný žalobcovi faktúry, ktoré žalobca v lehote splatnosti žalovanému neuhradil, z dôvodu ktorého žalovaný podal na Okresný súd Bratislava IV žalobu o zaplatenie 648,51 eur s prísl. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 12Cb/23/2012-154 uložil žalobcovi povinnosť plniť žalovanému žalobou uplatnený nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k začatiu exekúcie, ktorej podkladom bol uvedený rozsudok, žalobca vysporiadal nárok žalovaného ako aj súvisiace trovy, všetko spolu vo výške 1.648,34 eur, nárok ktorý je predmetom tohto konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.1.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV uznesením konanie zastavil a zastavená bola uznesením Okresného súdu Bratislava IV aj samotná exekúcia. Počas konania žalobca tvrdil, že uvedené faktúry boli vystavené neoprávnene, nakoľko nekorešpondovali s údajne dodanými službami a nárok žalovaného poprel. Súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, či tu bola zo strany žalobcu povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti titulom odmeny za vykonanie prepravy, bola medzi stranami sporná a v nadväznosti na túto skutočnosť je tak sporným i nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.648,34 eur, podľa ktorého ide o majetkový prospech získaný jednak „plnením bez právneho dôvodu“, lebo právny dôvod plnenia, nikdy nebol preukázaný a jednak „plnením z neplatného právneho úkonu“, keďže exekúcia bola vedená na podklade neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia a jednak na podklade exekučného titulu, ktorý bol neskôr zrušený, z dôvodu ktorého sa poukázaním žalovanej čiastky žalovaný bezdôvodne obohatil. 4. Konajúci súd ďalej uviedol, že dôvodnosť požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia závisí od toho, či povinnosť plniť žalovanému skutočne mal alebo nemal, teda či túto povinnosť by mal aj bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené. Zrušením rozhodnutia súdu, na základe ktorého bolo plnené, nie vždy dochádza aj k odpadnutiu právneho dôvodu plnenia, pretože pre posúdenie, či právny dôvod odpadol, je potrebné určiť, aká právna skutočnosť bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Zrušením rozhodnutia, v zmysle ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len vtedy, ak podľa hmotného práva táto povinnosť plniť neexistovala, čo však týmto prípadom rozhodne nie je. Z vykonaného dokazovania a po posúdení právnej stránky veci podľa mienky prvoinštančného súdu vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k povinnosti (ne)plniť podľa hmotného práva nárok na zaplatenie faktúr vystavených žalovaným titulom odmeny za vykonanie prepravy, a teda neuniesol, že by žalovanému za vykonané služby nemal zaplatiť odmenu. Z vykonaného dokazovanie vyplynul práve opak a to, že žalovaný vykonal pre žalobcu riadne a včasné doručenie zásielok, o čom svedčia transportné listy a výpis z monitorovacieho systému žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti potom žalovaný vystavil žalobcovi riadne faktúry. Tvrdenie žalobcu, že uvedené faktúry boli vystavené neoprávnene, nakoľko nekorešpondovali s údajne dodanými službami, z dôvodu ktorého popiera nárok žalovaného, však žalobca nielenže nešpecifikoval, v čom konkrétne v akej službe, čase, priebehu dodávky, či cene (a podobne) mali byť služby dodané vadne (bremeno tvrdenia), ale ani svoje nešpecifikované tvrdenia neosvedčil predložením dôkazov (dôkazné bremeno). Skutočnosť, že žalobca svoju namietanú nespokojnosť s poskytovanými službami nikdy nereklamoval, neuplatňoval náhradu škody ani sa žiadnym spôsobom ohľadne poskytnutých služieb neohradil. 5. Súd prvej inštancie mal za to, že na strane žalobcu nemohlo vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca iba plnil riadnu splatnú pohľadávku žalovaného s príslušenstvom, pričom túto povinnosť by mal aj bez rozhodnutia súdu, či výkonu exekúcie. Skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012-154 nebol v čase exekúcie právoplatný a vykonateľný (a neskôr zrušený) neznamená, že odpadol právny dôvod plnenia, resp. že povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému za riadne a včas poskytnuté služby následným zrušením rozsudku nezanikla. Právnym dôvodom, t.j. právnym titulom na poskytnutie peňažného plnenia zo strany žalobcu tak nebol len samotný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. 12Cb/23/2012-154, ale predovšetkým hmotnoprávny nárok žalovaného na zaplatenie odmeny za vykonanie prepravy a skutočnosť, že žalobca túto odmenu nezaplatil žalovanému dobrovoľne, a teda porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Z uvedeného dôvodu nejde o vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného voči žalobcovi, nakoľko žalobca poskytol peňažné plnenie, ktoré žalovanému reálne dlžil a bol povinný mu ho poskytnúť, a to aj v prípade, ak by neexistoval rozsudok súdu alebo následná exekúcia. Žalovaný si v súdnom a v následnom exekučnom konaní vymáhal svoj reálne existujúci nárok, t.j. splatnú pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal voči žalobcovi, ktorú preukázal relevantnými listinnými dôkazmi (a žalobca tieto nevyvrátil), a ktorú žalobca dobrovoľne nesplnil. Žalobca na základe uvedeného nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a nepreukázal tiež, že by k plneniu došlo bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu, ani že by k plneniu došlo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V zmysle uvedeného konajúci súd zhrnul, že žalobca by mal voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za predpokladu, že by zaplatenie sumy žalobcom nemalo oporu v hmotnom práve, teda ak by neexistoval právny dôvod plnenia zo strany žalobcu, čo týmto prípadom nie je. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V prvom rade žalobca poukázal na zásadné nesprávnosti uvedené v odôvodnení rozsudku, a to „sporným nebola ani tá skutočnosť, že za dodané služby vystavil žalovaný žalobcovi faktúry, ktoré žalobca v lehote splatnosti žalovanému neuhradil, z dôvodu ktorého žalovaný podal na Okresný súd Bratislava IV žalobu o zaplatenie 648,51 eur s prísl. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 12Cb/23/2012-154 uložil žalobcovi povinnosť plniť žalovanému žalobou uplatnený nárok“. Žalobca uviedol, že žalovaný nevystavil za dodané služby žalobcovi faktúry, pretože v uvedených faktúrach je ako dodávateľ označená organizačná zložka žalovaného - Aramex CZ, s.r.o., organizačná zložka, letisko M.R. Štefánika, 820 21 Bratislava, teda nie žalovaný. Subjektom, ktorý podal žalobu na Okresný súd Bratislava IV žalobu o zaplatenie 648,51 eur s prísl. nebol žalovaný, ale jeho organizačná zložka ako nespôsobilý subjekt pre takýto úkon, čo expressis verbis potvrdil aj Krajský súd Bratislava vo svojom uznesení sp. zn. 2Cob/19/2015-209 zo dňa 19.1.2016. 7. Súd ďalej tiež uvádza, že rozsudkom sp. zn. 12Cb/23/2012-154 mu bola uložená povinnosť plniť žalovanému žalobou uplatnený nárok, avšak žalobca upozornil, že takto uložená povinnosť nebola nikdy pre žalobcu záväzná pretože predmetné rozhodnutie nenadobudlo nikdy právoplatnosť. Žalobca nebol teda nikdy účinne zaviazaný voči žalovanému poskytnúť akékoľvek plnenie. V tomto kontexte žalobca zároveň zdôraznil, že žalovaný si do dnešného dňa svoju pohľadávku teda istinu v celkovej sume 648,51 eur ani úroky z omeškania, žiadnym účinným spôsobom neuplatnil na súde ani v exekučnom konaní. Preto aj vzhľadom na uznesenie č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.3.2016, ktorým došlo k zastaveniu konania, je potrebné konštatovať premlčanie pohľadávky v celkovej sume 648,51 eur vyplývajúcej z jednotlivých faktúr. Žalobca ďalej uviedol, že rovnako tak došlo k premlčaniu nároku žalovaného na úroky z omeškania vo výške 563,95 eur, pretože tieto si žalovaný rovnako ako istinu neuplatnil na súde riadne a včas. 8. Žalobca ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že síce sa vyrovnal vo svojom rozsudku s hmotnoprávnym nárokom žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy ako s prejudiciálnou otázkou, avšak túto pohľadávku posudzoval ako celok. Uvedený spôsob posudzovania tohto nároku ako celku je podľa žalobcu v rozpore zo zákonom. Sud pri posudzovaní pohľadávky nebral žiaden zreteľ na skutočnosť, že pohľadávka, ktorú si žalobca vymáha, na rozdiel od pôvodnej pohľadávky žalovaného obsahuje okrem istiny vo výške 648,51 eur a úrokov z omeškania vo výške 563,95 eur ako hmotnoprávnych nárokov, aj trovy exekúcie právneho zástupcu 57,58 eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 25,10 eur, trovy súdneho konania vo výške 38,50 eur a trovy súdneho exekútora vo výške 315 eur ako nároky vyplývajúce s procesného práva. Prvoinštančný súd sa teda žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, že hmotnoprávny nárok mohol žalovanému vzniknúť, za predpokladu ak by si uplatnil svoj nárok riadne a včas, nanajvýš k istine a úrokom z omeškania. Žalovanému v žiadnom prípade nemohol vzniknúť nárok na trovy exekúcie právneho zástupcu, trovy exekúcie oprávneného, trovy súdneho konania, trovy exekúcie súdneho exekútora. Na uvedené neexistoval právny titul, a preto ide o bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal právny dôvod nielen pre nadobudnutie istiny vo výške 648,51 eur a úrokov z omeškania vo výške 563,95 eur, ale ani pre nadobudnutie sumy 436,18 eur zodpovedajúcej trovám súdneho a exekučného konania. Vo vzťahu k trovám súdneho konania vo výške 38,50 eur žalobca upozornil na dikciu § 256 ods. 1 CSP. Okrem uvedeného uznanie nároku žalovaného na trovy súdneho konania je v rozpore aj s uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.3.2016, v ktorého výroku je uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania. Súd teda priznal žalovanému trovy konania ako hmotnoprávny nárok, hoci ide o nárok vyplývajúci z procesnoprávnej normy, v rozpore zo zákonom ako aj rozhodnutím iného súdu. Vo vzťahu k trovám exekučného konania vo výške 397,68 eur žalobca upozornil na dikciu § 199c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). 9. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 17.6.2019 uviedol, že mu nie je jasné, čo chcel žalobca svojim tvrdením o vystavených faktúrach preukázať vo vzťahu k existencii hmotnoprávnemu nároku žalovaného, nakoľko svoje tvrdenie ďalej nerozvádza. Skutočnosť vystavenia faktúr za dodané služby nebola v konaní sporná a žalobca túto skutočnosť vôbec nepopieral. Žalobca ani predtým predmetné faktúry nikdy nereklamoval, či už z hľadiska fakturovanej sumy alebo z hľadiska formálnych náležitostí faktúr. Okrem toho, žalovaný je zahraničnou osobou, ktorá na území Slovenskej republiky vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky. Úkony vykonané prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby je potrebné považovať za konanie zahraničnej osoby. 11. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalobca vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku žalovaného, ako aj k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný si svoju pohľadávku žiadnym účinným spôsobom neuplatnil na súde ani v exekučnom konaní, žalovaný uviedol, že si svoj nárok uplatnil v súdnom konaní spis. zn. 12Cb/23/2012 na Okresnom súde Bratislava IV, a to na základe podanej žaloby, v ktorej ako žalobcu označil svoju organizačnú zložku. Ďalej uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. 12Cb/23/2012-136 zo dňa 15.2.2012 žalovaný vstúpil do konania ako účastník konania na strane žalobcu, kde si uplatňoval svoju pohľadávku, pričom súd ďalej konal so žalovaným ako s účastníkom konania v procesnom postavení žalobcu, čo vyplýva aj z úkonov súdu, ako aj z rozhodnutí vydaných v predmetnom konaní. Žalovaný si taktiež svoj nárok uplatnil v exekučnom konaní EX 175/2014, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom bol ako navrhovateľ a zároveň oprávnený označený žalovaný. Plnenie vyplývajúce z hmotnoprávneho nároku žalovaného voči žalobcovi už bolo žalovanému poskytnuté, t.j. záväzok žalobcu voči žalovanému bol splnený, a teda nie je dôvod, aby sa ho žalovaný opätovne domáhal v tomto alebo v ďalšom samostatnom konaní. V konaní pred súdom prvej inštancie sa žalobca domáha priznania práva, a to konkrétne priznania nároku na zaplatenie peňažnej sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Existenciu hmotnoprávneho nároku žalovaného súd v konaní skúmal len v rámci riešenia predbežnej právnej otázky za účelom posúdenia, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Predmetom žaloby v konaní pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu a nie nárok žalovaného. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný námietku premlčania za bezpredmetnú. 12. Skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 9.5.2013, na podklade ktorého bola vykonaná exekúcia, nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, nebola v konaní pred súdom prvej inštancie sporná. Avšak sama osebe táto skutočnosť nezakladá vznik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Z hľadiska posúdenia, či nárok žalobcu uplatnený žalobou možno považovať za bezdôvodné obohatenie, bolo nevyhnutné skúmať či na strane žalobcu existovala povinnosť plniť podľa hmotného práva a zároveň na strane žalovaného hmotnoprávny nárok. Túto otázku súd prvej inštancie skúmal ako prejudiciálnu, pretože Okresný súd Bratislava IV v konaní sp. zn. 12Cb/23/2012 o nároku žalovaného meritórne nerozhodol, nakoľko súdne konanie sp. zn. 12Cb/23/2012 bolo z procesných dôvodov zastavené. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že právnym dôvodom plnenia bola v prvom rade povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému odplatu za riadne vykonané služby, t.j. hmotnoprávny nárok žalovaného voči žalobcovi, ktorý bol následne potvrdený aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. Žalobca teda len plnil povinnosť, ktorá mu reálne vznikla zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným a hoci bol rozsudok neskôr zrušený, na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia (napr. z titulu právneho dôvodu, ktorý odpadol), pretože žalobca by mal povinnosť zaplatiť žalovanému jeho splatnú pohľadávku s príslušenstvom aj v prípade, ak by rozsudok nebol vydaný. 13. Žalovaný má za to, že existenciu svojej pohľadávky vrátane príslušenstva v konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverným spôsobom preukázal, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Na druhej strane žalobca svoje tvrdenie o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného opieral v podstate len o skutočnosť, že došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 9.5.2013, na podklade ktorého bola vykonaná exekúcia. Svoje tvrdenia proti existencii hmotnoprávneho nároku žalovaného nijako nekonkretizoval, nepreukázal ich žiadnymi relevantnými dôkazmi ani za tým účelom nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. 14. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že posudzovanie hmotnoprávneho nároku súdom ako celku je v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že žalobca si nesplnil povinnosť zaplatiť žalovanému odplatu za riadne vykonané služby, pričom táto povinnosť žalobcu by reálne existovala aj v prípade, ak by nebol vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 9.5.2013. Dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti riadne a včas bolo okrem iného aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v sume 563,95 eur, ktoré tvoria súčasť hmotnoprávneho nároku žalovaného. Podľa názoru žalovaného žalobca nie je oprávnený domáhať sa vrátenia ním zaplatenej istiny, úrokov z omeškania ani náhrady trov od žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania 38,50 eur, trovy exekúcie právneho zástupcu 57,58 eur, trovy exekúcie oprávneného 25,10 eur a trovy súdneho exekútora 315 eur, ich vznik je v prvom rade dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu a nevznikli by v prípade, ak by žalobca splnil svoju povinnosť voči žalovanému riadne, preto ide o súčasť nároku žalovaného. Okrem toho, žalobca do žalovanej sumy zahrnul aj trovy súdneho exekútora 315 eur vrátane jeho odmeny. V časti žalovanej sumy, ktorá predstavuje trovy súdneho exekútora, žalovaný ani nie je pasívne legitimovaný. Túto sumu neobdržal žalovaný ani jeho právny zástupca. Žalobca vôbec nevysvetlil, akým spôsobom sa mal žalovaný obohatiť tým, že súdnemu exekútorovi boli uhradené trovy, na ktoré má nárok zo zákona. 15. K tvrdeniu žalobcu, že uznanie nároku žalovaného na trovy súdneho konania je v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.3.2016, žalovaný uviedol, že vo výroku predmetného uznesenia je síce uvedené, že žalobca (t.j. žalovaný v tomto konaní - ARAMEX CZ s.r.o.) je povinný zaplatiť žalovanému (t.j. žalobcovi v tomto konaní - O. Z. - KURIÉRSKA SLUŽBA MAVERICK) k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania, avšak poukázal na to, že tento výrok o trovách konania bol neskôr zmenený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/l91/2016-229 zo dňa 10.8.2016, a to tak, že žalovanému (t.j. žalobcovi v tomto konaní - O. Z. - KURIÉRSKA SLUŽBA MAVERICK) sa náhrada trov konania nepriznáva. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 17. Žalobca vo svojej replike zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedených v podanom odvolaní. 18. Žalovaný sa vo svojom písomnom stanovisku pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. 19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 21. Súd prvej inštancie mal v rámci skúmania skutkového a právneho stavu za preukázané, že žalobca si objednal u žalovaného prepravné služby na doručenie viacerých zásielok svojich klientov v rámci Európskej únie, a to expresnou cestnou alebo expresnou leteckou prepravou. Za dodané služby vystavil žalovaný žalobcovi faktúry, ktoré žalobca v lehote splatnosti žalovanému neuhradil, z dôvodu ktorého žalovaný podal na Okresný súd Bratislava IV žalobu o zaplatenie 648,51 eur s prísl. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 12Cb/23/2012-154 uložil žalobcovi povinnosť plniť žalovanému žalobou uplatnený nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k začatiu exekúcie, ktorej podkladom bol uvedený rozsudok, žalobca vysporiadal nárok žalovaného ako aj súvisiace trovy, všetko spolu vo výške 1.648,34 eur, nárok ktorý je predmetom tohto konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.1.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV uznesením konanie zastavil a zastavená bola uznesením Okresného súdu Bratislava IV aj samotná exekúcia. Počas konania žalobca tvrdil, že uvedené faktúry boli vystavené neoprávnene, nakoľko nekorešpondovali s údajne dodanými službami a nárok žalovaného poprel. Podľa tvrdenia žalobcu ide v tomto prípade o majetkový prospech získaný jednak „plnením bez právneho dôvodu“, lebo právny dôvod plnenia nikdy nebol preukázaný a jednak „plnením z neplatného právneho úkonu“, keďže exekúcia bola vedená na podklade neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia a tiež na podklade exekučného titulu, ktorý bol neskôr zrušený, z dôvodu ktorého sa poukázaním žalovanej čiastky žalovaný bezdôvodne obohatil. 22. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť záveru prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého mal súd zato, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúry. Žalobca poukázal na jednotlivé faktúry, ktoré sú súčasťou spisu a v ktorých je ako dodávateľ označená organizačná zložka žalovaného - Aramex CZ, s.r.o., organizačná zložka. Išlo o rovnaký subjekt, ktorý podal žalobu o zaplatenie na Okresný súd Bratislava IV. V tejto súvislosti žalobca teda namietal, že žalovaný si do dnešného dňa svoju pohľadávku žiadnym účinným spôsobom neuplatnil na súde ani v exekučnom konaní. S poukazom na uvedené je potrebné podľa názoru žalobcu konštatovať premlčanie pohľadávky v celej sume. Napokon žalobca namietal, že súd prvej inštancie nebral zreteľ na skutočnosť, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, na rozdiel od pôvodnej pohľadávky vo výške 648,51 eur a úrokov z omeškania vo výške 563,95 eur, obsahuje aj trovy právneho zástupcu 57,58 eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 25,10 eur, trovy súdneho konania vo výške 38,50 eur a trovy súdneho exekútora vo výške 315 eur. 23. Posúdením podaného odvolania, napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho prijatiu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že konajúci súd správne posudzoval dôvodnosť podanej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v závislosti od skutočnosti, či povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 648,51 eur s príslušenstvom vyplývala z hmotného práva. Na podporu správnosti postupu prvoinštančného súdu odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 18/2016, v zmysle ktorého „zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy nezakladá bez ďalšieho právo strany v konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe“. Z uvedeného vyplýva, že ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotno-právnom základe. Ak právny dôvod plnenia tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Názor žalobcu, podľa ktorého zrušenie rozsudku zakladá samo osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, by bol akceptovateľný iba v prípade rozsudku majúceho konštitutívne účinky, čo však v tejto veci nie je splnené, keďže išlo o rozsudok deklaratórnej povahy. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. 24. Pokiaľ ide o vyhodnotenie predbežnej otázky v prejednávanej veci, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovanému nemal za vykonané služby zaplatiť odmenu. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že žalovaný vykonal pre žalobcu riadne a včas doručenie zásielok. Žalobca svoje tvrdenie o neoprávnenom vystavení faktúr nepreukázal, keď nešpecifikoval, v čom konkrétne, v akej službe, čase, priebehu dodávky či cene mali byť služby poskytnuté zo strany žalovaného vadne. Žalobca v podanom odvolaní tento záver súdu prvej inštancie nespochybnil ani nevyvrátil uvedením relevantných skutočností. 25. K námietke odvolateľa týkajúcej sa premlčania pohľadávky žalovaného na zaplatenie sumy 648,51 eur odvolací súd poznamenáva, že námietka premlčania nároku žalovaného je v tomto konaní irelevantná, pretože žalovaný nežaluje (neuplatňuje si) danú pohľadávku, keďže jeho právo na zaplatenie pohľadávky bolo konzumované. Ďalej je potrebné dať do pozornosti, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie ani v prípade, ak bol nárok žalovaného v čase plnenia zo strany žalobcu už premlčaný, nakoľko podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. 26. K námietke žalobcu, že žalovaný si pohľadávku voči žalobcovi nikdy neuplatnil, pretože faktúry boli vystavené organizačnou zložkou, odvolací súd poznamenáva, že zriadenie organizačnej zložky je jednou z možností, ako môže zahraničná osoba realizovať na Slovensku podnikateľskú činnosť. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. Uvedená skutočnosť, bola napokon aj dôvodom, prečo bolo pôvodné konanie o zaplatenie sumy 648,51 eur s príslušenstvom vedené Okresným súdom Bratislava IV zastavené. 27. Odvolací súd sa takisto nestotožňuje s názorom odvolateľa, že aj v prípade trov súdneho konania, trov právneho zástupcu, trov exekúcie oprávneného a trov súdneho exekútora ide o bezdôvodné obohatenie. Vznik týchto nárokov je dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu a nevznikli by v prípade riadneho splnenia povinnosti žalobcu vyplývajúcej z hmotného práva. Okrem uvedeného, trovy súdneho exekútora neobdržal žalovaný ani jeho právny zástupca a žalobca neuviedol, akým spôsobom sa mal teda žalovaný prostredníctvom týchto čiastkových súm obohatiť. 28. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).