Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/81/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216070 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216216070.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: B.. Q. G., U. N. XX.XX.XXXX, F. R.: K. N. XXXX, XXX XX G. a žalobcu v 2. rade: B.. D. Š., U. N. XX.XX.XXXX, F. R.: K. N. XXXX, XXX XX G., obaja zastúpení: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom: Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: C. M.Á., U. N. XX.XX.XXXX, F. R.: H. XXXXX, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom: Farská 8, 949 01 Nitra, o zaplatenie 15.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 17. októbra 2017, č. k. 58C/165/2016-91, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58C/165/2016-91, zo dňa 17. októbra 2017, p o t v r d z u j e. II. Žalobcom sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 17.10.2018, č.k. 58C/165/2016-91 zastavil konanie, v časti o zaplatenie istiny 15.000,- eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 474,66 Eur, titulom úrokov z omeškania zo sumy 15.000,- Eur odo dňa 21.09.2016 do dňa 09.05.2017, v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že žalobca v 1.rade ako budúci kupujúci na jednej strane a žalovaná ako budúci predávajúci na strane druhej uzatvorili dňa 29.09.2015 Dohodu o zaplatení rezervačného poplatku, predmetom ktorej bolo zaplatenie rezervačného poplatku vo výške 5.000,- eur na účet žalovaného a záväzok účastníkov dohody uzatvoriť najneskôr v lehote do 30.04.2016 kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k pozemku, parcela registra “C“ č. XXX/XXX o výmere 685 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúceho sa v okrese Senec, obec Miloslavov, katastrálne územie Miloslavov, zapísaného na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXXX a dom, ktorý sa na tomto pozemku zaviazala žalovaná zhotoviť v prospech žalobcu v 1. rade. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade ako budúci kupujúci na jednej strane a žalovaná ako budúci predávajúci na strane druhej, uzatvorili dňa 22.03.2016 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť v lehote do 31.08.2016 kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. Súčasne sa žalobcovia zaviazali zaplatiť žalovanej sumu vo výške 10.000,- eur, ako časť kúpnej ceny v lehote do 3 dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Žalovaná v konaní nespochybnila prijatie rezervačného poplatku vo výške 5.000,- eur od žalobcu v 1. rade, ako aj prijatie sumy vo výške 10.000,- eur (ako časti kúpnej ceny). K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami nedošlo v lehote do 30.04.2016 podľa rezervačnej dohody a ani v lehote do 31.08.2016 podľa zmluvy o budúcej zmluve, z dôvodu ktorého listom zo dňa 08.09.2016 žalobcovia odstúpili od rezervačnej dohody a od zmluvy o budúcej zmluve. Odstúpenie bolo žalovanej preukázateľne doručené dňa 20.09.2016. Súd prvej inštancie v rámci zisteného skutkového stavu poukázal na skutočnosť, že žalovaná nadobudla vlastníctvo k predmetnému pozemku kúpnou zmluvou zo dňa 14.03.2016, a následne tento predala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2016 osobe odlišnej od žalobcov. Nakoľko žalovaná dňa 09.05.2017 uhradila žalobcom žalovanú sumu 15.000,- eur, v tejto časti žalobcovia vzali žalobu späť a ďalej sa domáhali len zaplatenia sumy vo výške 474,66 eur, titulom úrokov z omeškania vo výške 5,00% p.a. z istiny 15.000,- eur od 21.09.2016 do 09.05.2017. 3. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní uznesením zo dňa 23.03.2017, č.k. 58C/165/2016-70 zriadil zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v zriadení záložného práva v prospech žalobcov na motorových vozidlách žalovanej, evidovaných na dopravnom inšpektoráte, a to Fiat Ducato s EVČ: R. a Ford Galaxy s EVČ: R., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov z Dohody o zaplatení rezervačného poplatku zo dňa 29.09.2015 a zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2016 vo výške 15.000-, eur s príslušenstvom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2017. Žalovaná návrhom doručeným súdu dňa 16.06.2017 sa domáhala zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, týkajúceho sa zriadenia záložného práva na motorových vozidlách s odôvodnením, že dňa 09.05.2017 uhradila priamym vkladom na bankový účet žalobcov žalovanú sumu vo výške 15.000,- eur, v dôsledku čoho zabezpečovacie opatrenie už nie je potrebné. 4. Súd prvej inštancie predmetný spor právne posúdil s poukazom na ust. § 48 ods. 1 a 2 a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že medzi žalobcom v 1. rade ako budúcim kupujúcim na jednej strane a žalovanou ako budúcim predávajúcim na strane druhej došlo dňa 29.09.2015 k uzatvoreniu Dohody o zaplatení rezervačného poplatku s tým, že sa zmluvné strany dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy v lehote najneskôr do 30.04.2016, pričom žalobca v 1. rade uhradil žalovanej sumu vo výške 5.000,- eur, titulom prvej časti kúpnej ceny. Následne medzi žalobcami ako budúcimi kupujúcimi na jednej strane a žalovanou ako budúcim predávajúcim na strane druhej došlo dňa 22.03.2016 k uzatvoreniu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej žalobcovia uhradili žalovanej sumu vo výške 10.000,- eur, titulom časti kúpnej ceny. Zmluvné strany sa dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy v lehote najneskôr do 31.08.2016. Nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo v lehote uvedenej v rezervačnej dohode, a ani v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, žalobcovia listom zo dňa 08.09.2016 odstúpili od rezervačnej dohody a od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a žiadali o vrátenie poskytnutej sumy vo výške 15.000,- eur. Predmetné odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa 20.09.2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia riadne odstúpili od rezervačnej dohody, ako i od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, v dôsledku skutočnosti ktorej sa tieto od počiatku zrušujú a strany sú povinné si vrátiť všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili. Mal za to, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcov tým, že si ponechala rezervačný poplatok a časť kúpnej ceny bez právneho nároku, nakoľko nepreviedla na žalobcov vlastnícke právo k pozemku ani k domu, ktorý mala zhotoviť pre žalobcov, v lehote uvedenej v rezervačnej dohode, ako i v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 15.000,-eur zastavil, nakoľko žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobcom dňa 09.05.2017 žalovanú istinu a žalobcovia v tejto časti vzali žalobu späť. Žalobcovia sa domáhali ďalej len zaplatenia príslušenstva istiny, nárok ktorý im podľa názoru súdu prvej inštancie ostal zachovaný v podobe zákonných úrokov z omeškania vo výške 5% p.a. zo žalovanej sumy odo dňa 21.09.2016 do 09.05.2017, t.j. v sume 474,66,-eur, a teda zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcom príslušenstva v tejto sume. 5. Súd prvej inštancie dôkaz navrhnutý žalovanou (výsluch partnera žalovanej a žalobcov) na pojednávaní dňa 17.10.2017 nevykonal, z hľadiska jeho neúčelnosti a nehospodárnosti, a aj vzhľadom k tomu, že žalovaná istina bola žalovanou uhradená, načo poukázal aj samotný žalovaný vo svojom podaní zo dňa 14.06.2017 doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.06.2017, bez uvedenia akýchkoľvek podmienok alebo dôvodov, za ktorých zaplatila istinu. Čo sa týka návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania v podobe uloženia povinnosti žalobcov predložiť doklady o financovaní diela žalobcami, súd prvej inštancie nevykonal ani tento dôkaz s odôvodnením, že v samotnej zmluve nebola uvedená podmienka čerpania úveru alebo pôžičky a táto skutočnosť v podobe vyžiadaných dokladov by neviedla k objasneniu sporovej veci, nakoľko priamo nesúvisela s konaním. 6. Súd prvej inštancie nezrušil zabezpečovacie opatrenie, nakoľko neodpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané, keď jeho účelom bolo zabezpečenie pohľadávky žalobcov, nielen čo do žalovanej istiny, ale i jej príslušenstva, ktoré však ostalo neuhradené a je taktiež kryté zabezpečovacím opatrením. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi (v ponímaní žalobca v 1.rade a žalobca v 2.rade spoločne), ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. a III. podala žalovaná odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), h) CSP, keď vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná argumentuje, že vykonaním navrhnutých dôkazov mali byť preukázané rozhodujúce skutočnosti, a to novácia záväzku, resp. ukončenie záväzku dohodou, vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve, ako aj skutočnosti objasňujúce financovanie stavby žalobcami, pričom všetky tieto skutočnosti mali nepochybne vplyv na nároky žalobcov, ako aj na možnosť odstúpenia od zmluvy. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že uhradenie sumy 15.000,- eur vyhodnotil ako uznanie nároku. V tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko súd svoje konštatovanie nepreklenul žiadnou úvahou, neuviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého údajné uznanie nároku skonštatoval, teda nevykonal subsumpciu a aplikáciu práva na skutkový stav, čím porušil požiadavku na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Žalovaná zdôraznila, že uhradenie sumy nemožno z hľadiska obsahu považovať za uznávací prejav, a to s ohľadom na prednes jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.10.2017. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil aj tým, že nesprávne vyčíslil úroky z omeškania, nakoľko nesprávne určil dátum omeškania žalovanej. Žalovaná dôvodí, že Občiansky zákonník neupravuje vo všeobecnosti lehotu splatnosti bezdôvodného obohatenia, a teda v takom prípade lehota plnenia sa viaže na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Má za to, že v zmysle konštantnej judikatúry musí ísť o kvalifikovanú výzvu, za ktorú v tomto prípade možno považovať žalobu. Splatnosť pohľadávky z bezdôvodného obohatenia nastala teda až deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej, a teda do omeškania sa mohla dostať najskôr až dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 9. Žalobcovia na odvolanie žalovanej uviedli, že súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, z akého dôvodu nepristúpil k vykonaniu navrhnutých dôkazov. V zmysle CSP strany sporu síce navrhujú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak iba súd je oprávnený rozhodovať o ich vykonaní alebo nevykonaní, v súlade so základnými princípmi sporového konania (najmä čl. 17 CSP). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná uhradila v celom rozsahu žalobou uplatnenú istinu, súd prvej inštancie považoval navrhnuté výsluchy svedkov za neúčelné a nehospodárne. Žalovaná počas celého konania nenamietala žalobou uplatnený nárok, a tento dokonca dňa 09.05.2017 v plnom rozsahu uhradila. Pre toto súdne konanie by vzhľadom na tieto skutočnosti boli ďalšie svedecké výpovede nehospodárne a zbytočné. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala údajnú nováciu záväzku prvýkrát až na pojednávaní dňa 17.10.2017 (t.j. viac než 5 mesiacov po úhrade istiny). Rovnako neúčelné a nehospodárne by bolo i zisťovanie spôsobu financovania stavby zo strany žalobcu, nakoľko záväzky strán sporu neboli podmienené spôsobom financovania stavby. Táto skutočnosť nemá právnu relevanciu pre tento spor. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že v danej veci nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu údajného uznania dlhu žalovanou. Súd prvej inštancie už na pojednávaní uviedol, že zaplatením žalovanej istiny došlo de facto k uznaniu dlhu a ani z rozsudku nevyplýva, že by súd považoval zaplatenie žalovanej istiny za uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 558 OZ alebo v zmysle ustanovenia § 282 a nasl. CSP. V danej veci teda v žiadnom prípade nedošlo k omylu pri aplikácii práva. Žalovaná okrem toho vo vzťahu k údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu neuviedla vo svojom odvolaní vôbec nič, nešpecifikovala, v čom presne vidí nesprávne právne posúdenie a ani to, aké je podľa jej názoru správne právne posúdenie, t.j. aká norma mala byť na danú vec aplikovaná. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri výpočte úrokov z omeškania žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie správne posúdil deň omeškania žalovanej so splnením jej peňažného záväzku a správnym spôsobom bol vypočítaný aj kapitalizovaný úrok z omeškania. Žalovaná správnosť výpočtu úrokov z omeškania na pojednávaní dňa 17.10.2017 nenamietala. Žalobcovia upresňujú, že doručenie žaloby sa považuje za zosplatnenie záväzku z bezdôvodného obohatenia iba v tom prípade, keď žalobca žalovanú pred podaním žaloby nevyzve na splnenie svojho dlhu. V danom prípade však bola žalovaná opakovane pred podaním žaloby vyzvaná na vrátenie zaplateného preddavku (zálohy). Z listinného dôkazu "Odstúpenie od zmluvy" zo dňa 08.09.2016 a k nemu pripojenej doručenky je zrejmé, že žalovaná prevzala túto listinu dňa 20.09.2016. V nej bola výslovne vyzvaná na vrátenie zaplatených preddavkov, vzhľadom na odstúpenie od zmluvy. Do omeškania sa dostala teda dňa 21.09.2016. Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, ako vecne správny a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania. 10. K vyjadreniu žalobcov žalovaná uviedla, že nesúhlasí s tým, že podmienky financovania a novácia záväzku nemá právnu relevanciu pre objasnenie rozhodujúcich skutočností a právneho posúdenia sporu. Má za to, že nevykonaním navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie pochybil, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Taktiež nesúhlasí s právnymi úvahami a tvrdeniami žalobcov týkajúcimi sa argumentácie žalovanej k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, najmä v súvislosti s otázkou, či došlo k uznaniu záväzku, a kedy sa žalovaná dostala do omeškania. V tejto časti je odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľné, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. písm. d) CSP. Žalovaná opätovne uvádza, že vzhľadom na nováciu záväzku žalobcovia nemali právo odstúpiť od zmluvy a zároveň, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.09.2016 nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. 11. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovanej namietajú, že k žiadnej novácii záväzkového vzťahu nedošlo, inak by neboli odstúpili od zmluvy už v septembri 2016. Žalovaná žiadnym spôsobom vo vyjadrení k žalobe, a ani v ďalšom podaní neuvádzala, že malo dôjsť k novácii záväzkového vzťahu a žalobcom nevzniklo právo odstúpiť od zmluvy. Žalobcovia majú za to, že úhradou istiny vo výške 15.000,- eur potvrdila žalovaná existenciu hmotnoprávneho základu žalovaného nároku. Okrem toho vlastné konanie žalovanej (predaj nehnuteľnosti tretej osobe za trvania predmetného záväzkového vzťahu a tiež úhrada istiny) spochybňuje jej vlastné tvrdenia o údajnej novácii záväzkového vzťahu. Žalobcovia majú za to, že sa žalovaná sa v konaní snaží oddialiť splnenie svojej povinnosti uhradiť im príslušenstvo pohľadávky a trovy súdneho konania. Z priebehu celého konania je zrejmé, že sa žalovaná začala voči uplatnenému nároku brániť až na pojednávaní dňa 17.10.2017. Ide o účelovú a vykonštruovanú procesnú obranu žalovanej, ktorá nemá oporu v skutkovom stave tohto sporu a ani v právnom posúdení tejto veci. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 13. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vecne a právne rozhodol správne, keď zaviazal žalovanú na úhradu úroku z omeškania v výške 474,66 eur zo sumy 15.000,- eur odo dňa 21.09.2016 do dňa 09.05.2017. Žalovaná namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, ktoré navrhla, a ktorým malo byť preukázané, že došlo k novácii záväzku medzi stranami sporu, respektíve, že sa dohodli na ukončení záväzku. Tieto skutočnosti mali byť podľa žalovanej zistené práve z výpovede ňou navrhnutého svedka, ktorý mal údajne podľa žalovanej vystupovať v jej mene a riešiť záležitosti ohľadom dohôd so žalobcami. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď navrhnuté dôkazy nevykonal, a to vzhľadom na ostatný priebeh konania a skutočnosti, ktoré mal za preukázané. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ust. § 150 CSP). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). V komentovanom znení Civilného sporového poriadku a to Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 568, 569 je vysvetlené, že: „Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To, že civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151, ktoré zakotvuje procesné následky za jej nesplnenie. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, prípadne predstavujú časť procesných úkonov. Majú formu písomných prednesov, či ústnych vyjadrení. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa ust. § 167 ods. 2 CSP a vo vyjadrení žalovaného podľa ust. § 167 ods. 4 CSP. Skutkové tvrdenia predložené neskôr, napríklad vo forme ústnych prednesov na pojednávaní je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla predložiť skôr, inak na ne súd nemusí prihliadnuť. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne a uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia." V danom prípade žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila, hoci mala doučenú výzvu na vyjadrenie sa k žalobe dňa 07.11.2016 aj s poučením o povinnosti uviesť prostriedky procesnej obrany. Dňa 28.11.2016 bola súdu prvej inštancie zo strany žalovanej zaslaná žiadosť o odklad rozhodnutia vo veci, nakoľko sa chce dať zastúpiť v konaní advokátom. Od podania tejto žiadosti nebolo súdu prvej inštancie zo strany žalovanej predložené žiadne vyjadrenie k žalobe. Žalovaná dňa 09.05.2017 uhradila žalovanú istinu žalobcom vo výške 15.000,- eur. Žalovaná až na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017 uviedla, že malo dôjsť k novácii záväzku, či ku zániku zmlúv dohodou strán, a že žalovanú istinu uhradila žalobcom z procesnej opatrnosti, nakoľko výzvami od žalobcov sa títo domáhali zaplatenia s odvolaním sa na ustanovenia trestného zákona. Žalovaná však vôbec neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Nestačí iba poprieť skutkové tvrdenia protistrany, bez bližšieho zdôvodnenia a uvedenia priebehu udalostí, tak ako sa mali stať podľa žalovanej. Nič žalovanej nebránilo uviesť napríklad, kedy sa malo uskutočniť rokovanie žalobcov s jej splnomocneným zástupcom, uviesť obsah rokovaní, uviesť presne na čom sa mali dohodnúť. Žalovaná len zmätočne uviedla, že malo dôjsť k novácii záväzku, alebo k zániku záväzku dohodou. Navyše odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade ak by malo dôjsť k novácii záväzku, resp. k zániku záväzku dohodou, ako tvrdí žalovaná, podľa uzatvorených zmlúv a to dohody o zaplatení rezervačného poplatku a zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy si strany dohodli, že akékoľvek zmeny alebo doplnenia je možné robiť len písomne. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne a ust. § 572 ods. 3, podľa ktorého dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne. Dôkazné bremeno má ten, kto tvrdí istú skutočnosť, v danom prípade ak žalovaná tvrdí, že malo dôjsť k novácii záväzku, resp. ku zániku záväzku dohodou, tak tieto tvrdenia mohla preukázať predložením písomnej dohody, keď ku zrušeniu zmluvy, resp. novácii záväzku mohlo dôjsť jedine písomne. Žalovaná však neuniesla dôkazné bremeno, keď žiadnu písomnú dohodu nepredložila. Prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V danom prípade popretie skutkových tvrdení protistrany, čo je jedným z prostriedkov procesnej obrany, neboli zo strany žalovanej uplatnené riadne do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, nakoľko žalovaná neuviedla vôbec vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré tvrdí. Popretie skutkových tvrdení žalobcov zo strany žalovanej je preto v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Žalovaná namieta aj, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zaplatenie žalovanej istiny, ako uznanie dlhu. V odôvodnení rozhodnutia v odseku 28, súd prvej inštancie uvádza, že žalovaná po podaní žaloby na súd uhradila žalobcom dňa 09.05.2017 žalovanú istinu vo výške 15.000,- eur, čím uznala nárok tvrdený žalobcami. Odvolací súd má za to, že daná konštatácia súdu prvej inštancie neznamená, že súd prvej inštancie vyhodnotil zaplatenie istiny ako uznanie dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v podstate poukázal logicky na to, že ak žalovaná po podaní žaloby na súd uhradí žalovanú istinu, bez toho aby sa vôbec vyjadrila k žalobe, je potom dôvodné hovoriť o tom, že uznala nárok uplatnený v žalobe. Konanie žalovanej, ktorá na výzvu súdu a po poučení, že má uviesť pravdivo všetky skutkové tvrdenia sa k žalobe nevyjadrí, po podaní žaloby zaplatí žalovanú istinu a až na pojednávaní, ktoré sa koná rok po podaní žaloby prostredníctvom právneho zástupcu uvádza ničím nepodložené skutkové tvrdenia, ktoré sú navyše zmätočné, keď raz tvrdí že išlo o nováciu záväzku, a raz že sa strany dohodli o zániku záväzku, nemožno vyhodnotiť inak, ako účelové v snahe oddialiť splnenie povinnosti uhradiť príslušenstvo pohľadávky a trovy súdneho konania. V danej veci žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a preukázali svoje skutkové tvrdenia relevantnými dôkazmi. Je zrejmé, že nedošlo ku splneniu záväzku zo strany žalovanej z dohody o zaplatení rezervačného poplatku a zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Je preukázané, že žalobcovia riadne dňa 08.09.2016 odstúpili od zmluvného záväzku pre nesplnenie si povinnosti žalovanej do dohodnutého termínu previesť na žalobcov vlastnícke právo k nehnuteľnosti, špecifikovanej v zmluve a zrealizovať na pozemku výstavbu rodinného domu a vyzvali žalovanú na vrátenie 15.000,- eur, ktoré prijala na základe týchto zmlúv, ako rezervačný poplatok a časť kúpnej ceny. Žalovaná mala dané odstúpenie s výzvou na vrátenie sumy 15.000,- eur doručenú dňa 20.09.2016, čo je preukázané doručenkou. Je teda nepochybné, že do omeškania s vrátením 15.000,- eur sa dostala dňom nasledujúcim po doručení výzvy. Úvahy žalovanej o tom, že kvalifikovanou výzvou na vrátenie sumy 15.000,- eur je až podaná žaloba sú nesprávne. Výzva žalobcov zo dňa 08.09.2016 je zrejmá, určitá, nie je tu žiadna pochybnosť o jej obsahu a jasne v nej vyzvali žalovanú na vrátenie prijatej sumy zo zmluvných záväzkov, od ktorých riadne odstúpili. Úrok z omeškania si žalobcovia uplatnili správne v zmysle príslušných , stanovení t.j. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania sa dostala žalovaná dňom 21.09.2016, t.j. deň nasledujúci po doručení odstúpenia od zmluvy a výzvy na vrátenie sumy 15.000,- eur. Ku dňu 21.09.2016 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0% teda úrok z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je 5%. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1CSP). 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).