Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/152/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216460 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216216460.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Accentus s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 44 731 744, proti žalovanému: T. V., B.. XX.X.XXXX, X. XX, X., zastúpenému advokátkou JUDr. Darinou Hanáčkovou, Záhradnícka 41, Bratislava, o zaplatenie 8.201,60 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 9Csp/61/2016-157, zo dňa 13.4.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.753,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.372,38 eura od 5.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, mení tak, že žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.753,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.372,38 eura od 5.11.2014 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 15,90 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.10.2016, doplnenou podaním doručeným súdu 18.10.2016, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.201,60 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že Československá obchodná banka, a.s. uzatvorila 24.9.2012 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR (ďalej iba „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 6.000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokmi vo výške 21,90 %, v šesťdesiatich anuitných splátkach. V dôsledku omeškania žalovaného s úhradou pohľadávok zo zmluvy o úvere Československá obchodná banka, a.s. v súlade s obchodnými podmienkami vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru k 15.10.2013 a Zmluvou o postúpení pohľadávok z 4.11.2014 postúpil žalobcovi pohľadávku zo zmluvy o úvere, ktorá k predmetnému dňu pozostávala z istiny 5.803,79 eura, úroku z úveru 1.795,62 eura a úroku z omeškania 602,19 eura. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal za nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola 24.9.2012 platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 6.000 eur, s čerpaním od 24.9.2012, dohodnutou pevnou úrokovou sadzbou 21,90 % ročne, ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) vo výške 28,97 %, celkovou čiastkou, ktorú mal žalovaný povinnosť zaplatiť pri predpoklade riadneho a včasného splácania v sume 10.556 eur, priemernou hodnotou RPMN vzťahujúcou sa na úver vo výške 21,30 %; za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok 120 eur a za vedenie úveru bol dohodnutý mesačný poplatok 2 eur. Zo zmluvy o úvere súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v šesťdesiatich mesačných anuitných splátkach, s dňom splatnosti jednotlivých splátok v pätnásty deň v mesiaci a dohodnutou splatnosťou prvej anuitnej splátky dňa 15.10.2012 a poslednej 15.09.2017, pričom výška každej anuitnej splátky od prvej po predposlednú bola 164,48 eura a výška poslednej anuitnej splátky mala byť vypočítaná právnym predchodcom žalobcu na základe priebehu splácania úveru. 3. Súd prvej inštancie ozrejmil, že zmluvu o úvere s prihliadnutím na jej povahu a postavenie zmluvných strán pri jej uzatváraní a plnení posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Ustálil, že žalovaný nedodržal podmienky pre splácanie dlhu zo zmluvy o úvere a dostal sa so splácaním do omeškania, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu k 15.10.2013 určil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy. 4. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mal v prejednávanej veci aplikovať koncentračnú zásadu, keďže žalovaný bol ako spotrebiteľ od počiatku sporu zastúpený advokátom a až na prvom pojednávaní uplatnil procesnú obranu spočívajúcu v tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na nesúlad jednotlivých bodov zmluvy o úvere so zákonom, pričom vo svojich vyjadreniach dovtedy doručených súdu namietal iba premlčanie a výšku úrokovej sadzby, súd prvej inštancie uviedol, že prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Objasnil, že ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Uzavrel, že napriek tomu, že žalovaný namietal nesúlad zmluvy o úvere so zákonom až na prvom pojednávaní, resp. v záverečnej reči, čo nemožno považovať za konanie v súlade s hospodárnosťou konania, na tieto námietky prihliadol z dôvodu, že si nevyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania, resp. vykonanie ďalších úkonov. 5. V súvislosti s posúdením aktívnej legitimácie žalobcu, ktorej nedostatok žalovaný v konaní namietal, súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustálenej judikatúry len platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ nadobúda nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a výkon. Zdôraznil však, že otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je nerozhodná z hľadiska účinku splnenia záväzkov dlžníkom postupníkovi, ak postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámi postupca, pretože za tejto situácie, keď dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, zaniká jeho záväzok splnením postupníkovi aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. Skonštatoval, že právny predchodca žalobcu ako postupca, postúpil Zmluvou o postúpení portfólia pohľadávok, okrem iného aj pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu ako postupca oznámil žalovanému listom z 3.12.2014 postúpenie pohľadávky, považoval za nedôvodné zaoberať sa v spore námietkou žalovaného, že zo zmluvy a z odovzdávacieho protokolu nie je jednoznačne preukázané, že práve pohľadávka voči žalovanému bola predmetom postúpenia, keďže v danej situácii zaniká záväzok žalovaného plnením postupníkovi, t.j. žalobcovi, a to bez ohľadu na existenciu zmluvy. 6. V nadväznosti na námietku premlčania súd prvej inštancie poznamenal, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Poukázal na to, že právna norma § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. má procesný charakter a ukladá súdu povinnosť prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach, podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy z dôvodu, že zákonodarca iné intertemporálne pravidlo nestanovil. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola zmluva o úvere uzavretá 24.9.2012; žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po 164,48 eura, počnúc mesiacom október 2012, a to vždy k pätnástemu dňu v príslušnom mesiaci. Podotkol, že žalovaný nehradil splátky vo výške dohodnutej v zmluve od počiatku; prvú splátku (za obdobie október 2012) zaplatil síce vo výške 184,09 eura, avšak druhú (za obdobie november 2012) vo výške 8,24 eura, tretiu (za obdobie december 2012) vo výške 211,79 eura, štvrtú (za obdobie január 2013) vo výške 97,39 eura. Skonštatoval, že výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 6.6.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu 790,20 eura bez meškania s upozornením, že v prípade neuhradenia záväzku pristúpi k zosplatneniu celého dlhu; následne právny predchodca žalobcu oznámil listom z 16.10.2013 žalovanému, že zosplatnil celý dlh k 15.10.2013 a týmto dňom začala žalobcovi plynúť premlčacia doba na podanie žaloby; keďže posledný deň lehoty, t.j. 15.10.2016 pripadol na sobotu, tak posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 17.10.2016. Dodal, že žaloba bola súdu doručená 17.10.2016 a teda pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. 7. Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného, že výška zmluvného úroku dohodnutého v zmluve o úvere je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie vyslovil názor, že zmluvný úrok 21,90 % ročne, vzhľadom na obdobné spotrebiteľské úvery poskytované v rozhodnom čase (v roku 2012) inými či už bankovými alebo aj nebankovými spoločnosťami, nemožno považovať za tak neprimerane vysoký, že by dosahoval intencie rozporu s dobrými mravmi a preto tento úrok nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, rovnako ako ju nespôsobuje poplatok 120 eur za poskytnutie úveru; dodal, že z dôvodu platnosti zmluvy o úvere nebolo možné uvažovať o vzniku bezdôvodného obohatenia a potom prihliadať na námietku premlčania v tejto súvislosti. 8. Súd prvej inštancie v súvislosti s posúdením námietky žalovaného o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. poukázal na to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy bolo týmto ustanovením upravené právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. Pokiaľ sa jedná o súlad zmluvy o úvere s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. poznamenal, že výkladom predmetného ustanovenia treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Upriamil pozornosť na to, že zmluva o úvere, ktorá je predmetom sporu obsahuje údaj o celkovej (súhrnnej) výške splátky, a to splátky č. 1 až 59 v sume 164,48 eura; výška poslednej splátky uvedená v zmluve nie je; je v nej zakotvené, že posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že mu nie je zrejmé, ako žalobca v zmluve určil celkovú čiastku, ktorá sa musí zaplatiť vo výške 10.556 eura, keď pri uzavretí zmluvy neurčil výšku poslednej splátky. Zdôraznil, že v zmluve taktiež chýba uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s rozčlenením na tieto jednotlivé čiastky, pričom nie je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje splátka na istinu úveru, koľko na zmluvné úroky a koľko na iné poplatky. Vyslovil názor, že takéto vymedzenie nenapĺňa zákonnú požiadavku, ktorá vyžaduje údaj o konkrétnej výške splátky samotnej istiny a konkrétnej výške splátky dojednaných úrokov; vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. 9. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 6.000 eur a žalovaným doposiaľ uhradenou sumou 1.627,62 eura, t.j. v sume 4.372,38 eura. Dodal, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania zo sumy 4.372,38 eura, t.j. súdom priznanej sumy, a to vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., t.j. vo výške 8,50 % ročne, čo predstavuje 380,81 eura, počítané od 27.10.2013, (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky oznámením o zosplatnení úveru z 16.10.2013) do 4.11.2014 (t.j. do dňa vyčíslenia predmetného úroku z omeškania žalobcom). 10. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2 písm. d), písm. h), písm. i), § 4 ods. 2 veta prvá, § 9 ods. 2 písm. c), písm. f), písm. j), písm. k) a písm. y), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 a ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. t), § 4 ods. 5 a ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 107 ods. 1 a ods. 2, § 122 ods. 2 a ods. 3, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 a ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 154, § 160 ods. 1 a ods. 3 písm. b), § 217 ods. 1, § 291 ods. 3, § 296 C.s.p. a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.753,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.372,38 eura od 5.11.2014 do zaplatenia, žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov. 11. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s právnym posúdením námietky premlčania, ktorú vzniesol v prvoinštančnom konaní; uviedol, že podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má veriteľ právo zosplatniť úver po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Poznamenal, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá na pätnásty deň v mesiaci, t.j. prvá neuhradená splátka bola splatná 15.7.2013. Zdôraznil, že veriteľ síce mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, avšak trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu začala plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. 15.7.2013. Domnieval sa, že vzhľadom na to, že žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu zo zmluvy o úvere uplatnil žalobou podanou na súde až 17.10.2016, je jeho nárok premlčaný. V odvolaní citoval z rozhodnutia Okresného súdu Prievidza vydaného pod sp. zn. 12C/77/2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/274/2016, Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 25Co/668/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/233/2016, pričom poukazoval na to, že v zmysle týchto rozhodnutí premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, a to tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania, pretože síce uviedol, že ak bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté plnenie v splátkach, môže veriteľ od dlžníka požadovať vždy len splnenie príslušnej splátky a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak uvedené pri rozhodovaní neaplikoval, keďže dospel k záveru, že nárok v prejednávanej veci premlčaný nie je a to napriek tomu, že mal za preukázané, že už v júni 2013 vyzýval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že inak zosplatní celý dlh; dlh bol zo strany žalobcu zosplatnený oznámením z 16.10.2013 a žaloba bola podaná 17.10.2016. 12. Žalovaný v odvolaní upriamil pozornosť na princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 28.1.2020 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán). 15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. 19. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach a ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. 20. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok upravených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom; ak toto právo nevyužije, dlh sa bude premlčiavať odo dňa splatnosti jednotlivých splátok; iná situácia nastane, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz. 21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného; podľa vety prvej § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka); podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú toto právo využíva. 22. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo. 23. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám; strata výhody splátok je podmienená tým, že musí ísť o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na jednorazové zaplatenej celej pohľadávky naraz. 24. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebol medzi stranami sporným vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 24.9.2012 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 6.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 164,48 eura, splatných vždy 15. deň v mesiaci, počnúc 15.10.2012 a konečnou splátkou splatnou 15.9.2017, pričom v bode 9.1 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery bol veriteľ oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený. Veriteľ listom z 16.10.2013 písomne oznámil žalovanému, že vyhlasuje dňom 15.10.2013 celú pohľadávku z úveru za splatnú z dôvodu, že aj napriek viacerým výzvam je stále v omeškaní s plnením jeho záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. 25. Pokiaľ teda veriteľ vyhlásil celý úver splatným dňa 15.10.2013, mohol tak učiniť s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky; v posudzovanej veci boli dohodnuté mesačné splátky úveru a preto splátka, pre ktorú vyhlásil splatnosť úveru bola splátka splatná 15.8.2013 (ku dňu 16.10.2013 boli už splatné splátky 15.10.2013, 15.9.2013, 15.8.2013); z uvedeného dôvodu začala plynúť trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda splátky splatnej 15.8.2013 a uplynula dňa 15.8.2016. Pretože žalobca podal žalobu na súd dňa 17.10.2016, podal ju po uplynutí premlčacej doby; námietka žalovaného, že právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere uplatnené žalobou je premlčané, bola dôvodná. 26. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol, vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie. 27. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal vo vzťahu k predmetu sporu (žalobou uplatnený petit) plný úspech. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).