Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/181/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209239 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217209239.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35763469, proti žalovanému: M. L., W.. XX.XX.XXXX, F. V. X, C., U. A.. I.: Y. L., F. V. X, C., zastúpenému advokátom: JUDr. Pavol Kontra, so sídlom Čučmianska dlhá č. 21, Rožňava, o zaplatenie 1.669,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05. apríla 2019, č.k. 21C/23/2017-142, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.669,64 eura s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 300,96 eura od 28.10.2014 do zaplatenia, s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 678,85 eura od 26.11.2014 do zaplatenia, s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 689,83 eura od 30.12.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi tiež priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.08.2004 písomnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, Osobitné podmienky a Cenník služieb, s ktorými sa žalovaný oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať. V ten istý deň strany uzavreli aj Dodatok "Viac" k Zmluve s aktiváciou služby 55Viac. Z preberacieho protokolu zo dňa 19.08.2004 vyplýva, že žalobca odovzdal žalovanému mobilné zariadenie Nokia 3100. Dodatkom k Zmluve zo dňa 10.05.2006 došlo k aktivácii programu 55Viac a predaju mobilného zariadenia Nokia 6020 žalovanému. Dodatkom zo dňa 25.10.2007 došlo k zmene pôvodného programu GSM 100Viac na program 100(200) Viac. Dodatkom zo dňa 03.06.2009 došlo k zmene pôvodného programu 100(200) Viac na program SUPERHIT NONSTOP. Dodatkom zo dňa 08.11.2010 došlo k zmene pôvodného programu SUPERHIT NONSTOP na program PODĽA SEBA. Dodatkom zo dňa 21.12.2012 došlo k zmene pôvodného programu PODĽA SEBA na program Happy L(XL) a odovzdaním mobilného zariadenia HTC Desire C White žalovanému. Dodatkom zo dňa 08.09.2014 došlo k zmene pôvodného programu Happy L(XL) na program Happy L. Uzavretím Zmluvy a uvedených Dodatkov sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti EuroTel Bratislava, a.s., platným Cenníkom služieb a dodatkami. Faktúrou č. 7409440678 zo dňa 08.10.2014, splatnou 27.10.2014 vyzval žalobca žalovaného na úhradu 930,96 eura. Faktúrou č. 7410400570 zo dňa 08.11.2014, splatnou 25.11.2014 vyzval žalobca žalovaného na úhradu 678,85 eura. Faktúrou č. 7411371028 zo dňa 08.12.2014, splatnou 29.12.2014 vyzval žalobca žalovaného na úhradu 689,83 eura. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7Ps/76/2014 - 37 zo dňa 18.12.2014, právoplatným dňa 29.01.2015, bol žalovaný obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri uzatváraní všetkých zmlúv hospodárskeho charakteru a pôžičiek a preberaní všetkých finančných čiastok týkajúcich sa jeho majetkového prospechu prevyšujúcich sumu 10 Eur týždenne. Žalobca od zmluvného vzťahu so žalovaným pre nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti odstúpil, a to s účinnosťou od 14.09.2015, čo vyplýva z Odstúpenia od Zmluvy zo dňa 07.09.2015. 3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 42 ods. 4, § 43 ods. 1, 2, § 43 ods. 5 písm. b), § 43 ods. 1 písm. a) a b), § 43 ods. 12, § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 2 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy a príslušného Dodatku, resp. Dodatkov, keď nezaplatil žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vyfakturovanú faktúrou č. 7409440678, č. 7410400570 a č. 7411371028 v celkovej sume 1.669,64 eura (dlžná suma vo výške 2.299,64 eura ponížená o úhradu žalovaného vo výške 630,00 eur) s príslušenstvom. Keďže žalovaný nezaplatil vyfakturované sumy (na čo žalobca reagoval odstúpením od zmluvy) v lehote splatnosti, dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúr sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca má tak nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do zaplatenia, tak ako si uplatnil v žalobe podľa § 517 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, neposúdil nárok žalobcu ako premlčaný. Uplatnený nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko ide o plnenie z neplatného právneho úkonu (žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7Ps/76/2014 - 37 zo dňa 18.12.2014, právoplatným dňa 29.01.2015 obmedzený spôsobilosti na právne úkony), resp. o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (žalobca odstúpil od zmlúv dňa 07.09.2015 s účinnosťou od 14.09.2015). Obmedzenie spôsobilosti pôsobí konštitutívne a má vždy účinky až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ bol teda žalovaný obmedzený na právne úkony rozhodnutím právoplatným dňa 29.01.2015, tak v čase odstúpenia od zmlúv boli tieto neplatné. Žalobca však v momente právoplatnosti rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti žalovaného nemohol a ani nemal vedomosť. Túto vedomosť nadobudol až dňom doručenia žaloby, ktorou sa žalobca proti nemu v konaní sp. zn. 21C/114/2016 domáhal neplatnosti zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, teda dňom 08.08.2016. Od tohto dňa začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, pričom vzájomná žaloba, ktorá je predmetom tohto sporu, bola v rámci konania sp. zn. 21C/114/2016 na súde podaná dňa 05.01.2017, a preto je zjavné, že žalobca si svoje právo uplatnil počas subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ by aj subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa odstúpenia od zmlúv, teda od 07.09.2015 (plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol), i v tomto prípade by išlo o včasné uplatnenie práv žalobcu na súde. Je tak zrejmé, že argumentácia žalovaného ohľadom začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty od 29.12.2014 je nesprávna. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení, zákon ustanovuje trojročnú dobu a pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Už samotným prijatím plnenia bez právneho dôvodu vzniká bezdôvodné obohatenie a vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním. Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy (a či vôbec) sa stal nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatným. Žalobca správne označil plynutie objektívnej premlčacej doby od dňa poskytnutia služieb vo vzťahu k jednotlivým faktúram, a síce 07.10.2014, 07.11.2014 a 07.12.2014. Vzájomná žaloba bola podaná dňa 05.01.2017, čo znamená, že bola dodržaná aj objektívna trojročná premlčacia doba. Preto dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného nie je dôvodná, a preto žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom v celom uplatnenom rozsahu priznal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v spore úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom porušil jeho procesné práva do tej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým, že nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie síce správne ustálil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, avšak nesprávne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby keď túto počítal odo dňa doručenia žaloby o neplatnosť právneho úkonu, teda 08.08.2016. Pokiaľ bola zmluva v znení jej dodatkov neplatná už v čase jej podpisu stranami sporu, žalobca mohol mať a mal už v čase jej podpisu vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a rovnako o tom, že to bol žalovaný kto sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Poznamenal, že postihnutie žalovaného je zrejmé pri akomkoľvek vizuálnom, o to viac verbálnom kontakte s ním, pričom nemá byť snahou žalobcu získanie ekonomického prospechu za každú cenu bez nutnosti posúdenia elementárnej možnosti posúdenia následkov právneho úkonu (v tomto prípade žalovaným) nehovoriac o tom, že žalovaný už v čase podpisu tejto zmluvy bol dlžníkom žalobcu a ďalších telekomunikačných a nebankových spoločností. Podľa opatrovníčky, matky žalovaného, je nad mieru akýchkoľvek pochybností zjavné, že žalovaný, jej syn, bol k takýmto úkonom zneužitý inými osobami, majúcimi z nich prospech, čo však nedokáže z titulu jeho postihnutia preukázať. Pri takomto posúdení nároku nie je namieste ani priznanie príslušenstva pohľadávky v podobe úrokov z omeškania tak, ako ich uplatnil žalobca. Namietal tiež, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo zo strany súdu prvej inštancie nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku totiž prvoinštančný súd síce žalovaný nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie, avšak buď z titulu neplatného právneho úkonu alebo plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Hoci obe hypotézy právnej normy podľa § 451 ods. 2 OZ spejú k bezdôvodnému obohateniu, dôsledky posúdenia bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnosti právneho úkonu sú odlišné ako z titulu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a preto bolo jeho povinnosťou jednoznačne zadefinovať a určiť, o ktorý dôvod svoje rozhodnutie opiera. Napokon poukázal na to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne ani o náhrade trov konania, nakoľko sú tu na jeho strane dané dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajúce z okolností súvisiacich s jeho postihnutím popísaným v znaleckom posudku č. 42/2014, okolností uzatvárania zmlúv, ale aj z jeho zvlášť nepriaznivej majetkovej situácie. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci pritom vyplýva jeho majetková a zárobková situácia, jeho postavenie ako osoby v hmotnej núdzi, ktoré sú pravidelne CPP prehodnocované a odôvodňujú uplatnenie § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s posúdením vznesenej námietky premlčania prvoinštančným súdom, ktorý považoval za zachovanú aj subjektívnu premlčaciu dobu a poukázal na to, že pokiaľ by išlo o bezdôvodné obohatenie titulom plnenia z neplatného právneho úkonu, je evidentné, že o obmedzení spôsobilosti žalovaného na právne úkony sa dozvedel najskôr okamihom doručenia žaloby o neplatnosť právneho úkonu, teda dňa 08.08.2016. Pri bezdôvodnom obohatení z titulu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol by sa dozvedel o tejto skutočnosti dňom, kedy došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, resp. dodatku, teda dňom 07.09.2015. Súd sa riadne vysporiadal s námietkou premlčania žalovaného a vec správne právne posúdil, v dôsledku čoho možno považovať uvedený odvolací dôvod za nedôvodný. Zdôraznil, že bez ohľadu na dôvod neplatnosti právneho úkonu, t.j. či ide o neplatnosť v zmysle ust. § 38 ods. 1 alebo ods. 2 Občianskeho zákonníka, ide o absolútne neplatný právny úkon a v prípade ak niekto získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu (žalovaný v dôsledku poskytovaných telekomunikačných služieb), oprávnený subjekt má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Za nelogickú a neopodstatnenú označil argumentáciu žalovaného, podľa ktorej ak bola zmluva v znení jej dodatkov neplatná už v čase jej podpisu stranami sporu, mohol a mal mať už v čase jej podpisu vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a tiež o tom, že to bol žalovaný, kto sa mal na jeho úkor obohatiť, pričom postihnutie žalovaného mu malo byť údajne zrejmé pri vizuálnom a verbálnom kontakte, a preto nemá byť jeho snahou ískanie ekonomického prospechu za každú cenu bez nutnosti posúdenia možných následkov právneho úkonu. Žalovaný totiž de facto potiera rozdiely medzi objektívnou a subjektívnou premlčacou dobou, keď' plynutie subjektívnej premlčacej doby bez akéhokoľvek rozumného zdôvodnenia viaže na začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Zdôraznil, že počas celého trvania zmluvného vzťahu bol dobromyseľný, keď v každom jednotlivom prípade (pri uzatváraní jednotlivých dodatkov) postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, nakoľko vždy získaval a overoval údaje žalovaného prostredníctvom jeho občianskeho preukazu, a pokiaľ by mal žalovaný v občianskom preukaze poznámku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, zmluvný vzťah by s ním neuzavrel. Naviac, v súčasnosti je pomerne bežným javom, keď niekto trpí rečovou vadou, čo ho však bez ďalšieho nerobí nespôsobilým na právne úkony. Taktiež tvrdenie o tom, že z vizuálneho vystupovania žalovaného mal usúdiť, že tento koná v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným, nemožno brať ako relevantné, nakoľko posúdenie spôsobilosti na právne úkony je vecou odborného skúmania a nemožno od žiadneho predajcu ani pri vynaložení odbornej starostlivosti požadovať, aby v rámci časového úseku zodpovedajúcemu kontraktačnému procesu analyzoval možnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony na strane zákazníka/záujemcu o jeho služby. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách je podnik povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). V kontexte týchto okolností je nutné tvrdenia žalovaného odmietnuť ako neprijateľné. Subjektívna premlčacia doba teda v danom prípade nemohla začať plynúť v rovnakom čase ako objektívna premlčacia doba, lebo v uvedenom období nemal vedomosť o tom, že uzavretý dodatok je absolútne neplatný, a preto v prípade bezdôvodného obohatenia titulom plnenia z neplatného právneho úkonu, ako aj plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, by premlčacie doby (objektívna aj subjektívna) zostali zachované (nedôvodnosť námietky premlčania). 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.669,64 eura s príslušenstvom. Žalovaná istina pozostávala z neuhradenej ceny za poskytnuté služby v uvedenej výške, vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 7409440678 zo dňa 08.10.2014, splatnou 27.10.2014 na sumu 930,96 eura, faktúrou č. 7410400570 zo dňa 08.11.2014, splatnou 25.11.2014 na sumu 678,85 eura a faktúrou č. 7411371028 zo dňa 08.12.2014, splatnou 29.12.2014, na sumu 689,83 eura. 8. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovanie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci, pričom správne pri právnom posúdení veci okrem ustanovení Zákona o elektronických komunikáciách vychádzal z dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka. Medzi stranami pritom, so zreteľom na rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 7Ps/76/2014 - 37 zo dňa 18.12.2014, právoplatný dňa 29.01.2015, nebolo sporné, že najneskôr od právoplatnosti označeného rozsudku bol žalovaný obmedzený spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý mu neumožňuje uzatvárať zmluvy s takým obsahom, ako uzavrel so žalobcom. Nebolo sporné ani to, že žalobcovi bola žaloba žalovaného, ktorou sa v konaní vedenom na súde prvej inštancie sp. zn. 21C/114/2016 domáhal neplatnosti zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, doručená dňa 08.08.2016, pričom vzájomnú žalobu, ktorá je (po vylúčení z konania sp. zn. 21C/114/2016) predmetom tohto sporu žaloba podal dňa 05.01.2017. Sporným tak zostalo iba to, či žalobca uplatnil svoje nároky proti žalovanému pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby a či žalobca má právo požadovať od žalovaného aj úroky z omeškania. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaným vznesená námietka premlčania nie je opodstatnená, nakoľko žalobca svoju vzájomnú žalobu proti žalovanému doručil súdu prvej inštancie ešte pred uplynutím objektívnej i subjektívnej premlčacej doby. Správne v tejto súvislosti prvoinštančný súd považoval za rozhodujúce (bez ohľadu na to, či ide o plnenie bez právneho dôvodu alebo o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol), že žalobca sa o tom, že môže ísť o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol dozvedieť a súčasne aj dozvedel najskôr dňa 08.08.2016, kedy mu bola doručená žaloba, v ktorej žalovaný tvrdenie o jeho obmedzení v spôsobilosti na právne úkony predniesol. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v spore neboli zo strany žalovaného prednesené žiadne skutkové tvrdenia ani neboli predložené dôkazy, z ktorých by mohlo vyplývať, že skutočnosti týkajúce sa jeho obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, vrátane uzavretia zmluvy o pripojení a dodatkov k nej, žalobcovi oznámil už skôr. Za tohto stavu potom žalobcovi subjektívna premlčacia doba uplatnených nárokov nemohla začať plynúť skôr, než 09.08.2016, a preto pokiaľ žaloba bola podaná dňa 05.01.2017, stalo sa tak pred márnym uplynutím premlčacej doby. 10. Nedôvodne žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že žalobca musel mať vedomosť o jeho obmedzenej spôsobilosti na právne úkony už pri uzatváraní zmluvy o pripojení a dodatkov k nej, a to už na základe poznatkov získaných pri osobnej komunikácií pri podpise zmluvy. V čase uzatvárania zmluvy a dodatkov totiž žalovaný žalobcovi predložil (hodnoverný) občiansky preukaz, v ktorom informácia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vyznačená nebola (to nebolo sporné), pričom zamestnanec žalobcu, ktorý má v kompetencii uzatváranie zmlúv nepochybne nedisponuje dostatočnou odbornou kvalifikáciou na overenie spôsobilosti na právne úkony. Naviac, hoci na jednej strane možno argumentáciu žalovaného v spore i v podanom odvolaní v tomto smere považovať za logickú a pochopiteľnú, na strane druhej podľa názoru odvolacieho súdu nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby napriek jeho povinnostiam vyplývajúcim zo Zákona o elektronických komunikáciách, so žalovaným odmietol uzavrieť zmluvu o pripojení, či dodatok k nej, iba na základe ničím exaktne neoverenej domnienky, či presvedčenia, že žalovaný ako zákazník by nemusel disponovať plnou spôsobilosťou na právne úkony, i keď absencia akéhokoľvek záznamu v občianskom preukazuje svedčí o opaku. 11. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatene žalobou uplatnenej istiny, a preto sú splnené predpoklady pre vyhovenie žalobe v tejto časti, keď priznaniu dlžnej sumy nebráni ani žalovaným nedôvodne vznesená námietka premlčania. 12. Rovnako však súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom žalobcovi okrem istiny priznal aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Nie je totiž sporné, že žalovaný sa so zaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania a toto omeškanie pretrváva doposiaľ. 13. Neopodstatnene žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že vzhľadom na všetky okolnosti danej veci by nemal mať žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Právo požadovať okrem istiny aj úroky z omeškania má totiž objektívnu povahu, vzniká na základe splnenia objektívnych skutočností, bez ohľadu na zavinenie, a preto sú subjektívne okolnosti na strane dlžníka, na ktoré v tomto smere poukazuje žalovaný, z hľadiska vzniku práva požadovať úroky z omeškania, bez právneho významu; a je výlučne na strane veriteľa a jeho uváženia, či tento nárok proti dlžníkovi uplatní, alebo uzná, že ich uplatnenie by z pohľadu dlžníka bolo možné považovať za neprimerane tvrdé. Odvolací súd v tomto smere nerezignoval na úvahu o aplikácii ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, o ktoré možno v celkom výnimočných prípadoch oprieť nepriznanie ochrany subjektívnemu právu. Takéto mimoriadne skutočnosti, a to predovšetkým pokiaľ ide o správanie žalobcu súvisiace s okolnosťami, za akých sa žalovaný dostal do omeškania, však v danom prípade nezistil, a preto dospel záveru, že ani aplikácia § 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade do úvahy neprichádza a aj pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania preto treba napadnutý rozsudok považovať za vecne správny. 14. Pre úplnosť odvolací súd v nadväznosti za obsah odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky zákonom požadované formálne i obsahové náležitosti, a to ako vo vzťahu k relevantným skutkovým, tak i pokiaľ ide o právne posúdenie veci, ktoré je pre rozhodnutie v spore relevantné; a nedôvodne preto žalovaný v odvolaní namieta, že nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces. 15. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného v odvolaní, že v predmetnej veci boli splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 C.s.p., spočívajúce v okolnostiach prejednávanej veci (najmä obmedzenie žalovaného v spôsobilosti na právne úkony) a tiež v jeho nepriaznivých osobných a majetkových pomeroch. Je pravdou, že z hľadiska aplikácie ust. § 257 C.s.p. v danej veci v prospech žalovaného svedčia viaceré okolnosti, vrátane ním zdôrazňovaného obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony a nepochybne aj jeho nepriaznivé majetkové a zárobkové možnosti. Nemožno však celkom opomenúť ani okolnosti na strane žalobcu a v tejto súvislosti predovšetkým to, či možno v prejednávanej veci od žalobcu spravodlivo požadovať, aby vzniknuté trovy znášal z vlastných prostriedkov. V tomto smere je pritom potrebné zohľadniť nielen jeho majetkové pomery, avšak i ďalšie, širšie súvislosti, pričom v danom prípade považoval odvolací súd za významné, že žalobcovi v tomto spore vznikli len trovy vynaložené na súdny poplatok za žalobu. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade zaplateného súdneho poplatku za žalobu nemožno (napr. na rozdiel od trov právneho zastúpenia, ktoré však žalobcovi nevznikli) od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ho znášal z vlastných prostriedkov bez poskytnutia náhrady, keď bez jeho úhrady by nemal žalobca žiadnu možnosť domôcť súdnou cestou splnenia svojho hmotného práva. Na druhej strane, nemožno opomenúť ani skutočnosť, že výška trov, ktoré žalobcovi v konaní vznikli úhradou súdneho poplatku predstavuje len sumu 100 eur. Odvolací súd preto na základe uvedeného, zhodne so súdom prvej inštancie, v preskúmavanej veci nezistil prítomnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle ust. § 257 C.s.p. umožňovali nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. 16. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď je nepochybné, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).