Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/131/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209485 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217209485.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, o veci starostlivosti súdu o deti Y.: plnoletá B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá U., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matka: H.. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, O., zastúpená advokátkou JUDr. Ing. Dášou Lenčešovou, PhD., DL Droit - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Palisády 729/36, Bratislava a otec: H.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpený advokátkou JUDr. Tijanou Ćećezovou, so sídlom Drieňová 76/17, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky a plnoletej Viktórie proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.12.2018, č.k. 28P/107/2017-163, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca na v tom čase na maloletú B. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 200 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a na maloletú U. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 09.05.2017, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/14/2011-26 zo dňa 18.01.2012 v časti o výživnom na maloleté deti. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie posudzoval schopnosti, možnosti každého rodiča. Posúdil možnosť rodiča reálne dosahovať zárobok, subjektívnymi vlastnosťami, ako zdravotný stav, fyzická zdatnosť, pracovné ponuky atď. Súd prvej inštancie zistil, že v roku 2013 bol otec uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. V tom čase došlo k zvýšeniu príjmu na strane matky v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistené skutočnosti - zdravotný stav otca detí, berúc do úvahy výšku jeho invalidného dôchodku, znížil vyživovaciu povinnosť na deti, keďže skonštatoval, že je v možnostiach otca dosiahnuť taký zárobok, aby vedel uvedené výživné zaplatiť. Súd prvej inštancie pripustil, že životný štýl otca mohol mať podieľ na vzniku duševnej poruchy, s veľkou pravdepodobnosťou by však k prepuknutiu ochorenia došlo aj bez pričinenia otca, resp. nemožno vylúčiť, že by táto porucha vznikla aj v prípade, že ak by otec neužíval omamné látky. Podľa znaleckého posudku otec nie je schopný sa trvale zamestnať. Nemožno opomenúť ani záujem maloletých detí, na druhej strane je tu ochorenie otca, ktoré mu objektívne znemožňuje sa riadne zamestnať i keď sa mu podarí nájsť si prácu. Vzhľadom k svojmu ochoreniu si ju nedokáže udržať. Súd prvej inštancie uvedené zistil z vyjadrenia jeho predchádzajúcich zamestnávateľov, ktorí neboli spokojní s pracovnými návykmi otca. Toto konanie nie je o tom, či je otec klamár, nezodpovedný a podobne, je to konanie o výživnom a nie trest za nezodpovedné správanie rodiča, ale je to povinnosť, ktorá musí byť stanovená na základe objektívneho posúdenia pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného. Súd prvej inštancie neobhajuje správanie otca, na druhej strane odmieta postoj, ktorý zľahčuje ba až dehonestuje duševné ochorenia a jeho dôsledky. Otec je v zložitej situácii, žiaľ túto situáciu zdieľajú aj jeho deti a bolo by tomu tak, aj keby žili v spoločnej domácnosti. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, na druhej strane musia aj znášať nepriaznivé materiálne podmienky rodičov. Súd prvej inštancie nevyhovel v plnom rozsahu návrhu otca, nakoľko otec poberá invalidný dôchodok, môže požiadať o pomoc rodičov a istý príjem môže získať aj občasnou brigádnickou činnosťou, ktorá nevyžaduje takú pracovnú disciplínu a návyky ako trvalý pracovný pomer. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka a plnoletá B.. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasili. Spochybňovali zisťovanie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o príjem otca za posledných 12 mesiacov. Poukázala na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, otec už minimálne 2 mesiace pracoval pre spoločnosť VGS-stav, s.r.o. Súd prvej inštancie odignoroval existenciu § 63 ods. 1 Zák. o rodine. Otcovi bola invalidita priznaná až v roku 2016 a bola mu priznaná so spätnou platnosťou. Otcovi sa podarilo utajiť, že pracoval v Rakúsku v roku 2014 ako statik, kde otec dňa 14.10.2014 a dňa 26.11.2014 poslal spolu sumu 6.650 eur ako časť nesplateného výživného a to iba z dôvodu, že bol voči nemu vydaný trestný rozkaz, z dôvodu neplatenia výživného. Taktiež musela si odkúpiť od banky byt, pretože otec si zobral úver - 90.000 eur, z toho 50.000 eur investoval do podnikania. Uvedenou skutočnosťou sa súd nezaoberal. Taktiež spochybňovala zdravotný stav otca, ktorý je stabilný a stabilizovaný, o čom svedčí aj výpoveď MUDr. X. B.. V súčasnosti otec detí v akútnom stave nie je, je schopný pracovať. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na názor kolízneho opatrovníka, nevypočul ani dcéru B. ktorú navrhla ako svedkyňu. Nezisťoval pracovnú činnosť otca v spoločnosti VGS-stav, s.r.o. a nezaoberal sa ani pracovnými možnosťami otca detí na trhu práce. Neprihliadol na jej majetkové pomery, finančné potreby maloletých detí. Odmieta postoj súdu prvej inštancie, že deti musia znášať tieto nepriaznivé materiálne podmienky, rovnako ako ich otec vystavil nepriaznivým materiálnym podmienkam, keď im ich otec predal strechu nad hlavou a užíval si tieto prostriedky. Otec je schopný uhrádzať výživné iba vtedy, keď mu hrozí väzobné stíhanie. O deti sa nezaujíma a napriek tomu ju vykreslil ako matku, ktorá mu znemožňuje styk s deťmi. Spochybňovala fakturovanie spoločnosti VGS- stav, s.r.o., súd si tieto faktúry mohol vyžiadať od otca a otec ich nepredložil, mohol postupovať podľa § 63 ods. 1 Zák. o rodine. Otec počas celého pojednávania tvrdil, že nemal žiadne príjmy, až pod ťarchou dôkazov, ktoré sa jej podarilo zabezpečiť, sa priznal k príjmom, avšak iba k tým, o ktorých sa ona stihla dozvedieť. Považuje za účelové oznámenie spoločnosti VGS-stav, s.r.o., že s otcom ukončila spoluprácu a to až po tom, ako bola súdom prvej inštancie vyzvaná predložiť faktúry od Stating s.r.o., čiže minimálne predchádzajúci polrok bola spoločnosť VGS-stav, s.r.o. s prácou Ing. Y. ako projektového manažéra, spokojná a zjavne i naďalej je spokojná, keďže otca detí uvádza na svojej webovej stránke, ako projektového manažéra. Otec chodil na pojednávania v oblekoch s bielou košeľou, alebo v inom kvalitnom oblečení. Pred a po pojednávaní telefonoval zo svojho mobilného telefónu alebo fajčil. Ak má otec dostatok prostriedkov na luxusné oblečenie, platenie mobilného telefónu a cigarety, môže mať aj na uhrádzanie výživného v pôvodnej výške. Napriek tomu, že otcovi pred niekoľkými rokmi zanikla adresa trvalého pobytu v jej byte, preukazoval sa občianskym preukazom s touto adresou. Po tom, ako mu bol občiansky preukaz odobratý z dôvodu uvádzania nepravdivých skutočností, si dal zapísať obec ako adresu trvalého pobytu a to začal využívať na skutočnosť, že je bezdomovec. Otcovi rodičia majú veľký byt v Bratislave, veľký dom so záhradou v Blahovej pri Bratislave a otec sa tam bežne zdržiava. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na zníženie výživného zamietnuť. 4. Kolízny opatrovník na odvolanie matky a plnoletej B. uviedol, že zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletých detí a určené výživné zodpovedá ich nákladom. 5. Matka svoje odôvodnenie odvolania doplnila podaním zo dňa 10.07.2019, kde uviedla, že otec túto psychickú poruchu hrá, aby sa vyhol trestnému konaniu pre zanedbanie vyživovacej povinnosti. Vyplýva to aj z tvrdenia ošetrujúcej lekárky, ktorá uviedla, že otcom zdravotný stav je stabilizovaný. Zároveň uviedla, že otec tvrdí, že je bezdomovec, za tým účelom si dal vystaviť občiansky preukaz s adresou obce a napriek tomu žije s bohatými rodičmi vlastniacimi veľký byt v Bratislave, veľkým rodinným domom so záhradou blízko Bratislavy. Celé konanie chápe ako obhajobu otca bez akejkoľvek snahy súdu chrániť záujmy maloletých. Súd prvej inštancie pri posudzovaní príjmov otca mal postupovať podľa § 63 ods. 1 Zák. o rodine. V ďalšom podaní matka i plnoletá dcéra trvali na svojich prednesoch, žiadali vyhovieť svojmu odvolaniu, keď sa dozvedeli po lehote, zásadné skutočnosti, rozhodné pre posúdenie veci. Poukázali na články, podľa ktorých mal otec pracovať ako taxikár, ďalej otec dlhšiu dobu pracuje v Nemecku, čo zabudol uviesť. 6. Otec sa na odvolanie matky a plnoletej Viktórie nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu matky a plnoletej Viktórie nie je možné vyhovieť. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Správne postupoval súd prvej inštancie podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď zisťoval zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného určenia výživného, pričom uvedenú zmenu pomerov konštatoval a primerane tomu znížil vyživovaciu povinnosť otca na deti. Odvolací súd konštatuje, že zníženie výživného nikdy nie je v záujme maloletých detí, avšak vzhľadom na okolnosti, aké na strane otca nastali, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že je potrebné výživné na deti znížiť, pričom ich záujmy chránil tak, že nevyhovel v celosti návrhu otca, že by znížil vyživovaciu povinnosť na 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa. Odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie, že v možnostiach otca je dosahovať príjem brigádnickou činnosťou, keď miera schopnosti otca pracovať je 50 %. Odvolací súd tu poukazuje na skutočnosť, že otec aj vyvíja snahu nájsť si zamestnanie, avšak vzhľadom na jeho zdravotný stav, toto nie je schopný si udržať, čo je podstatná okolnosť pre posúdenie výšky jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd pri posudzovaní zdravotného stavu mohol vychádzať len z dokladov predložených lekárom, resp. svedeckej výpovede ošetrujúcej lekárky, pričom nie je v jeho kompetencii uvedené spochybňovať ani posudzovať, pretože na toto nemá súd odborné znalosti. Skutočnosť, že otec má zhoršený zdravotný stav je nespochybniteľná, zdravotný stav pri tomto ochotrení je trvalý a nemenný, odvolací súd musel vychádzať z týchto skutočností. O uvedenom svedčia aj doklady založené do spisu, z ktorých je zrejmé, že otec sa aj uchádzal o zamestnanie, uchádzal sa oň aj v zahraničí, avšak uvedenú prácu si nevedel udržať. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj mieru životnej úrovne detí za danej situácie. 10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek stanovisku kolízneho opatrovníka, keďže za danej situácie nebolo možné vzhľadom na zhoršený zdravotný stav otca detí vyhovieť odvolaniu matky a plnoletej B. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).