Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/252/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218201432 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218201432.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Z. Y. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. J. XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: E. F., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. G. X, XXX XX U., o zaplatenie 1 304,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2019, č.k. 24Csp/61/2018-89, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 40,10 eur s prísl. a v tejto časti rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2019, č.k. 24Csp/61/2018-89 z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . II. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2019, č.k. 24Csp/61/2018-89 p o t v r d z u j e. III. Žalovanému sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 441,10 eur zastavil ( výrok I), žalobu zamietol (výrok II) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 565, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 103, § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“). Nakoľko žalovaný po začatí konania zaplatil sumu 441,10 eur a žalobca vzal v tejto časti žalobný návrh späť, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 145 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“) rozhodol o čiastočnom zastavení konania. Pri posudzovaní zostávajúceho nároku žalobcu súd prvej inštancie vzhľadom k námietke premlčania vznesenej v konaní žalovaným skúmal, či nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný. Prihliadol na to, že žalobca úver v súlade s čl. 9.2 úverovej zmluvy a s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zosplatnil ku dňu 19.04.2015, čím žalovaný stratil výhodu splátok a vznikla mu povinnosť zaplatiť celý zostatok úveru. Nakoľko nesplatená splátka, pre ktorú úver žalobca zosplatnil, bola splatná dňa 20.12.2014, od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.12.2017. Vychádzajúc z toho, že žaloba nebola podaná na súd dňa 18.12.2017 ako to tvrdil žalobca vo svojom vyjadrení, ale až dňa 20.2.2018, súd prvej inštancie ustálil, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný neuznal písomne svoj dlh čo do dôvodu ani výšky, nedošlo k pretrhnutiu premlčacej doby, mal súd prvej inštancie za to, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 863,59 eur s prísl. je premlčaný, preto žalobu žalobcu zamietol. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p., s tým že žalovaný mal v konaní prevažujúci úspech a mala by mu patriť pomerná náhrada trov konania. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli ani si náhradu trov konania neuplatňoval, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II a III podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, odôvodňujúc ho ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že pokiaľ by súd prvej inštancie správne posúdil premlčanie podľa § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčaniu by podliehali splátky splatné od 20.12.2014 do 20.01.2015, ktoré však zaplatil žalovaný počas sporu a premlčanie ostatných splátok by posúdil podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že úver bol zosplatnený ku dňu 19.04.2015, žaloba bola podaná na súd dňa 20.02.2018 a tak nezaplatená splátka splatná dňa 20.02.2015 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu splatných od 20.03.2015 premlčaný nie je, keďže nárok bol uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala plynúť od 21.03.2015. Podľa jeho názoru obmedzenie v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Pokiaľ by mala začať premlčacia doba celého dlhu plynúť od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako to vyslovil súd prvej inštancie, došlo by tak v rozpore so zákonom k posunutiu začatia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín, č.k. 17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby posúdil ako neprípustné. Podporne zároveň dôvodil uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2018, č.k. 9Co/44/2018-110. Uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania prvýkrát so splátkou splatnou dňa 20.12.2014 a právny predchodca žalobcu nemohol pristúpiť skôr k zosplatneniu ako po troch mesiacoch od tejto splátky. Právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol uplatniť najskôr dňom nasledujúcom po 20.03.2015, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Je tak neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Zároveň nie je možné použiť ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o zmluvné ustanovenie ale o zákonné ustanovenie, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. Podporne odkázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 456/2006 a rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21Cdo/426/2005. Zároveň z dôvodu, že mu žalovaný zaplatil ďalšie plnenie v sume 40,10 eur dňa 18.06.2019 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 40,10 eur s príslušenstvom späť a navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie 40,10 eur s príslušenstvom zastavil. Vo zvyšku trval na žalobe a navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 823,49 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 1 304,69 eur od 05.05.2015 16.07.2018, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 1 264,59 eur od 17.07.2018 do 17.8.2018, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 1 224,49 eur od 18.08.2018 do 19.9.2018, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 1 184,39 eur od 20.09.2018 do 11.10.2018, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 1 144,29 eur od 12.10.2018 do 19.11.2018, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 1 104,19 eur od 20.11.2018 do 7.12.2018, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 1 064,09 eur od 08.12.2018 do 14.01.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 1 023,99 eur od 15.01.2019 do 18.02.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 983,89 eur od 19.02.2019 do 20.03.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 943,79 eur od 21.03.2019 do 23.04.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 903,69 eur od 24.04.2019 do 17.05.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 863,59 eur od 18.05.2019 do 18.06.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 823,49 eur od 19.06.2019 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach v sume 40,10 eur splatných k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a zaviazal ho na náhradu trov konania v plnej výške. 5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 6. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 7. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 8. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 9. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným, pričom žalovaný sa nevyjadril k výzve súdu ohľadom súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby (a teda nevzniesol žiadne vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby), odvolací súd postupoval v zmysle § 370 C.s.p., I. výrokom tohto rozhodnutia pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 40,10 eur s príslušenstvom, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v späťvzatej časti zastavil. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom (v časti o zaplatenie 40,10 eur s prísl.) bol odvolaciemu prieskumu podrobený výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 823,49 eur s prísl., preto odvolaním nenapadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 441,10 eur zastavil, nadobudol právoplatnosť. 11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu v napadnutej časti. Z odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej časti vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa. 12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že právny predchodca pôvodného žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 24.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXX (čl. 10-14), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1 200 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 60 mesačných splátkach vo výške 34,85 eur vždy 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 20.11.2014. Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 17) vyplýva, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXX žalovaný uhradil len jednu splátku splatnú 20.11.2014 vo výške 34,85 eur. Z dôvodu omeškania sa so splácaním úveru, zaslal právny predchodca pôvodného žalobcu žalovanému predžalobnú upomienku (č.l. 15) zo dňa 28.02.2015, v ktorej upozornil žalovaného, že pokiaľ k 05.04.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2014 bude pôvodný žalobca oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný dlžné splátky neuhradil, právny predchodca pôvodného žalobcu listom zo dňa 29.04.2015 oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu. 13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 14. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 16. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. 17. V prípade úverovej zmluvy sa veriteľ s dlžníkom môžu dohodnúť na plnení v splátkach, pričom v takom prípade každá zo splátok nadobúda splatnosť osobitne v zmysle zmluvne dojednaných podmienok. Oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku žalobného práva, sa tak vždy bude vzťahovať len na konkrétnu splátku. Z uvedeného vyplýva, že každá splátka sa premlčuje inak v tom zmysle, že premlčacia lehota plynie pre každú jednotlivú splátku osobitne. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné strany si môžu dojednať klauzulu o splatnosti celého dlhu pre nezaplatenie čo i len jednej splátky. V dôsledku existencie takéhoto dojednania môže veriteľ požadovať od dlžníka nielen zaplatenie konkrétnej splátky, ale celého dlhu. V takomto prípade plynie všeobecná trojročná premlčacia lehota nielen pre konkrétnu splátku, ale pre celý dlh odo dňa splatnosti tejto nesplnenej splátky. V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa danej právnej úpravy je dodávateľ ako veriteľ oprávnený uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom toto právo môže uplatniť len za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Citované zákonné ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak len spresňujú podmienky pre platné predčasné zosplatnenie úveru pre nezaplatenie splatnej splátky avšak neupravujú posun začiatku plynutia premlčacej doby. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby sa v danom prípade aplikuje ustanovenie § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Preto ak došlo zo strany veriteľa k využitiu práva na zosplatnenie platne, premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. 18. V posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal prioritne námietkou premlčania, ktorú žalovaný uplatnil v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 37). Z predžalobnej upomienky zo dňa 28.02.2015 (č.l. 15) vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 111,53 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že ak do 05.04.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci december 2014 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Sám žalobca tvrdil v žalobe, že nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.04.2015 úver zosplatnil (o čom žalovaného informoval listom zo dňa 29.04.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“). V posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu došlo k modifikácii začiatku plynutia premlčacej lehoty pre pohľadávku z úverovej zmluvy, a to práve z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom. Predčasným zosplatnením celej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy začiatok plynutia premlčacej doby nie je už možné posudzovať podľa prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka, teda odo dňa zročnosti jednotlivých splátok, nakoľko sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na zákonnú lehotu ustanovenú v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bol oprávnený žalobca úver zosplatniť až v dobe, keď žalovaný bol v omeškaní so zaplatením splátky po dobu tri mesiace. Bolo právom žalobcu, nie povinnosťou úver zosplatniť, pričom mohol tak urobiť až po 20.03.2015 pre omeškanie sa so splátkou splatnou dňa 20.12.2015 za podmienky že súčasne upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní. Nakoľko žalobca pristúpil ku dňu 19.04.2015 k zosplatneniu celkového úveru, bola to splátka splatná dňa 20.12.2014, ktorá vyvolala zosplatnenie, resp. pre nezaplatenie ktorej bolo právom žalobcu zosplatniť ostatný (nezosplatnený) zvyšok úveru. Zákonnom momentom ustanoveným v § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, ktorý určil začiatok plynutia premlčacej doby pri zosplatnení dlhu, je tak moment splatnosti splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a to napriek skutočnosti, že splatnosť a tým aj začiatok plynutia premlčacej doby niektorých splátok pred vyhlásením predčasnej splatnosti nastal po tejto dobe. Kogentná zákonná dikcia v tomto smere modifikuje podľa názoru odvolacieho súdu moment začatia plynutia premlčacej doby z dôvodu právnej skutočnosti, a to zosplatnenia úveru. Nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcu o nezákonnosti, či neprijateľnosti aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu sa v zmysle zákona začala skôr, ako došlo k zosplatneniu dlhu, a to odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Podľa názoru odvolacieho súdu pre splátky splatné do dňa 20.12.2014 by platil režim začiatku premlčacej doby v zmysle § 103 prvá veta a pre splátky splatné odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti platí režim začiatku momentu premlčacej doby podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa splatnosti splátky pre ktorú sa stal úver splatným. Odvolací súd tak má za to, že správny je výklad súdu prvej inštancie, ktorý posúdil začatie plynutia premlčacej doby celého zvyšku dlhu žalovaného vrátane splátok, ktoré boli splatnými medziobdobí troch mesiacov, odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20.12.2014. Trojročná premlčacia doba tak začala v posudzovanom prípade plynúť odo dňa 20.12.2014 a uplynula dňa 20.12.2017. Nakoľko bol žalobný návrh (návrh na vydanie platobného rozkazu) podaný na súd prvej inštancie dňa 20.02.2018, bol podaný po márnom uplynutí premlčacej doby. Keďže v posudzovanom prípade došlo k uplynutiu všeobecnej premlčacej doby na uplatnenie práva, žalovaný premlčanie v konaní namietol, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo žalobcovi priznať, rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol. 19. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu uvádza, že citované rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval nie sú považované za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p., keď „za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky 70 (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali“ a „do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12. 1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl. 2 ods. 2 C.s.p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2018 sp. zn. 6 Cdo 29/2017). 20. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení o rozhodnutia v napadnutej časti (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 21. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), s použitím analógie podľa čl. 4, § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pri formulácii výroku o nároku na náhradu trov konania vychádzal odvolací súd z toho, že prevažujúci úspech v konaní mal žalovaný, nakoľko žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C.s.p.).