Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/171/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218202722 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218202722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: X. P., Z.. XX.X.XXXX, I. X, B., proti žalovaným: X/ D. Š., Z.. XX.XX.XXXX, X. XXXX, Š., X/ O. J., Z.. XX.XX.XXXX, Q. I. XX, B., o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.januára 2019 č.k. 10C/17/2018-145, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne žalovanými sumy 6.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 15.9.2016 až do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, sumy 1.311,13 eur titulom náhrady škody a sumy 2.000 eur titulom nemajetkovej ujmy, a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 13.9.2016 uzatvoril ako kupujúci so spoločnosťou ABA reality, s.r.o., P. F., B. F., H. V.D., T. F., F. F. T. X. F. ako predávajúci, zmluvu o rezervácii v zmysle čl. V. ktorej dňa 14.9.2016 uhradil vkladom na účet špecifikovaný v zmluve sumu vo výške 6.000 eur, predstavujúcu rezervačný poplatok za nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom predaja. Rezervačný poplatok bol uhradený vkladom na účet v zmysle zmluvy prostredníctvom klienta L. A. (vkladateľ), s poznámkou pre príjemcu: X. P.. Dňa 16.10.2016 bol konateľovi ABA reality, s.r.o. zaslaný doklad o neschválení úveru a dňa 10.11.2016 mu bola zaslaná výzva na vrátenie rezervačného poplatku. V zmysle čl. VI bod 2. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak kupujúcemu zamietne banka žiadosť o hypotekárny úver, ABA reality sa zaväzuje vrátiť kupujúcemu rezervačný poplatok do 7 dní od doručenia písomného upovedomenia o zamietnutí hypotekárneho úveru. Žalobca (prostredníctvom vkladateľa L. A.) požiadal banku o zistenie príjemcu rezervačného poplatku a o vrátenie platby. Dňa 31.1.2018 banka oznámila, že v prípade nevrátenia platby, poskytne identifikačné údaje príjemcu platby. Dňa 31.1.2018 banka požiadala žalovanú 1/ o vrátenie platby a dňa 16.2.2018 uviedla údaje o žalovanej 1/. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal dňa 3.3.2017 platobný rozkaz pod sp. zn.: 4Up/6/2017, na základe ktorého zaviazal ABA reality, s.r.o. na zaplatenie 6.000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13.1.2017 až do zaplatenia a zaviazal ho aj na náhradu trov konania žalobcu v sume 970,43 eur, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 8.4.2017. Žalobca podal dňa 24.4.2017 návrh na vykonanie exekúcie podľa vydaného platobného rozkazu s náhradou trov exekučného konania v sume 290,70 eur. Dňa 12.7.2017 bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 377EX 78/17. Konanie nie je právoplatne skončené. Po právnej stránke takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 451 ods. 1, ods.2, § 420 ods. 1, § 11, § 13 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal za preukázané, že žalobca, ktorý sa od oboch žalovaných domáha vrátenia rezervačného poplatku v sume 6.000 eur, uzatvoril zmluvu o rezervácii so spoločnosťou ABA reality, s.r.o. a v zmysle tejto zmluvy poukázal tento rezervačný poplatok na účet, ktorý spoločnosť v zmluve uviedla. Na základe uvedeného vyvodil, že nositeľom povinnosti vrátiť rezervačný poplatok je tak spoločnosť ABA reality, s.r.o., ktorá je pasívne vecne legitimovaným subjektom v súdnom konaní, pretože je nositeľom povinnosti vyplývajúcej jej z hmotného práva, konkrétne z uvedenej zmluvy o rezervácii. V tomto smere nie je rozhodné, aký účet ABA reality uviedla v predmetnej zmluve. Žalobca v tomto zmysle aj postupoval, keď uvedenú spoločnosť zažaloval v upomínacom konaní, ktorého výsledkom je právoplatný a vykonateľný Platobný rozkaz zo dňa 3.3.2017 pod sp. zn. 4Up/6/2017. Žalobca na podklade tohto titulu si predmetnú pohľadávku uplatňuje voči povinnému ABA reality, s.r.o. v exekučnom konaní pod sp. zn. 377EX 78/17, konanie nie je právoplatne ukončené. Žalobca sa preto v rovnakej veci vymáhania rezervačného poplatku nemôže domáhať aj priamo voči konateľovi tejto spoločnosti označenému ako žalovaný 2/, rovnako ani voči žalovanej 1/, ktorým hmotné právo nesvedčí, teda nie sú vo veci pasívne vecne legitimovaní. Ak sa žalobca domnieva, že konateľ ABA reality, s.r.o. ho uviedol do omylu, či zámerne podviedol, keď ako účet ABA reality, s.r.o. uviedol č.ú. žalovanej 1/, ktorá podľa jeho indícií mala mať o tom vedomosť a z toho profitovať, je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby celú vec riadne prešetrili a vyvodili z nej trestnoprávne dôsledky. Nemal súd za preukázané ani tvrdenie žalobcu, že v exekučnom konaní bola zistená platobná neschopnosť spoločnosti ABA reality, s.r.o. a v tejto súvislosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jeho tvrdenia tak zostali len v rovine jeho tvrdení. Nie je vylúčené, že žalobca sa v exekučnom konaní svojej pohľadávky domôže. Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody v sume 1.311,13 eur, pozostávajúcej z trov konania o vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní v sume 970,43 eur, ktorá je rovnako ako suma 6.000 eur s príslušenstvom predmetom exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, teda v súčasnosti nie je možné v tejto súvislosti hovoriť o vzniku škody, či majetkovej ujmy na strane žalobcu. Pokiaľ išlo o sumu 290,70 eur, sú to trovy exekúcie uplatnené rovnako v exekučnom dosiaľ neskončenom konaní. Pokiaľ išlo o náklady súvisiace s podaním žiadosti o majiteľovi účtu v sume 10 eur, tieto náklady žalobca nepreukázal ani že ich uhradil, bankou boli účtované jej klientovi L. A., ktorý predmetnú žiadosť podal. Žalobca nepreukázal ani sumu nákladov vo výške 40 eur, ktorá mala tvoriť akýsi paušál ním vyčíslený za poštovné, telekomunikačné či iné administratívne výdavky a ani neuviedol, na základe akého ustanovenia zákona by mu súd mal tento "paušál" priznať. Žalobca tak nielenže nepreukázal vznik škody , ale ani protiprávne úkony žalovaných. Vo veci náhrady škody teda nemal za preukázaný ani jeden zo zákonných predpokladov potrebných pre jej priznanie, teda vznik škody, protiprávny úkon, kauzálny nexus a zavinenie a to v prípade oboch žalovaných. Nebolo tiež preukázané konanie oboch žalovaných v zhode, minimálne žalobca vôbec neuviedol, v čom malo spočívať protiprávne konanie žalovanej 1/ a kým (akým orgánom) bolo preukázané a vyslovené. Ani skutočnosť, že žalovaná 1/ udelila disponenčné oprávnenia k jej účtu žalovanému 2/, alebo že sa nestarala o tento účet, by mala byť protiprávnym konaním. Žalovaná 1/ síce na svoj účet sumu rezervačného poplatku prijala, avšak ju nevybrala, teda sa na úkor žalobcu neobohatila. Indície žalobcu sú v tomto smere právne irelevantné. Napokon nemohol žalobcovi vyhovieť ani v jeho žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy, pretože k jej priznaniu absentoval právny titul. Poukázal na to, že nemajetková ujma je výsledkom porušenia osobnostných práv, nie práv majetkových, ktoré sa premietajú v iných občianskoprávnych inštitútoch. Žalobca okrem roviny všeobecných tvrdení neuviedol ani neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by preukázal zníženie jeho dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti v súvislosti s konaním oboch žalovaných. Na základe e uvedených skutočností žalobu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a jeho postupom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že v predmetnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody nejde o povinnosť vrátiť rezervačný poplatok na základe zmluvy o rezervácii (čo bolo predmetom iného sporu), ale ide o povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktorým sa neoprávnene obohatili žalovaní - bez právneho titulu a konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní vymysleli obchodný model, ktorý dlhodobo a s poškodením celého radu poctivých občanov v desiatkach tisíckach eur fungoval na tom, že peniaze určené obchodnej spoločnosti boli zámerne poukazované na bezpečný účet spriaznenej fyzickej osoby - žalovanej 1/, ktorý nebol zaťažený exekúciami a daňovými povinnosťami. Nedomáha sa tak vymáhania rezervačného poplatku, ako to súd prvej inštancie nesprávne konštatuje na viacerých miestach, ale domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, od iného subjektu ako je spoločnosť ABA reality, s.r.o., z iného právneho titulu - konkrétne z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Spoločnosť ABA reality , s.r.o. je zaviazaná vrátiť rezervačný poplatok , ale uvedené nemá vplyv na to, že žalovaní sú podľa platného práva zaviazaní vrátiť plnenie prijaté bez právneho titulu a získané z nepoctivých zdrojov. Situácia, že záväzok vrátiť poplatok má spoločnosť ABA reality, s.r.o, ale súčasne žalovaní sú v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení povinní vydať bezdôvodné obohatenie a nahradiť škodu, bola spôsobená samotnými žalovanými, ktorí spôsobili, že peniaze boli poukázané na súkromný účet, tieto spotrebovali a teraz spoločnosť ABA reality, s.r.o. nemá čo vrátiť z dôvodu jej nemajetnosti a v predmetnom spore ich obrana spočíva v údajnej "duplicite nárokov". Sú to však žalovaní sami, ktorí tento stav spôsobili, a preto uvedené nemôže byť na jeho ťarchu ako subjektu, ktorý plnil na základe zmluvy, a teraz mu podľa zmluvy plnenie prináleží. Vytýkal súdu prvej inštancie, že priznal právnu ochranu subjektom - dvom fyzickým osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o rezervácii, na účet im prišli peniaze na základe tejto zmluvy, do dnešného dňa ich oprávnenej osobe nevrátili, a navyše sú proti nim vedené trestné konania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nezhodnotil všetky skutkové okolnosti, a že neposúdil prípad tak, aby ochrana jeho porušených práv bola spravodlivá a účinná, tak ako vyžaduje článok 2 ods. 1 C.s.p. To, aký účet ABA reality, s.r.o. uviedla v zmluve o rezervácii, je zásadnou okolnosťou v danej kauze, pretože táto skutočnosť potvrdzuje nekalé úmysly žalovaného 2/ a napĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia plnenia z nepoctivých zdrojov. Uvedenie účtu nepatriaceho spoločnosti ABA reality, s.r.o. spôsobilo, že sa dostal do situácie, keď disponuje exekučným titulom, na základe ktorého pre existujúce exekúcie na povinného - ABA reality, s.r.o, nič nevymôže. Nie je rozhodujúce, či trestnými orgánmi bola alebo nebola vyslovená trestná činnosť, keď v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. pre plnenie z nepoctivých zdrojov postačuje aj ak ide o činnosť, ktorá nedosahuje intenzitu trestnej činnosti, ale ktorou bolo bezdôvodné obohatenie získané a ktorá nie je právom uznaná, napr. činnosť ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a nedovoleným podnikaním. Súd prvej inštancie nepotrebuje mať "k dispozícii rozhodnutie o ich vine, či nevine, a ani len uznesenie o vznesení obvinenia.", aby mohol skonštatovať, že došlo k plneniu z nepoctivých zdrojov. Ak teda súd prvej inštancie odôvodňuje, že nie je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia plnenia z nepoctivých zdrojov, pretože nebola trestnými orgánmi vyslovená vina a dokonca ani uznesenie o vznesení obvinenia, dochádza k nesprávnej interpretácii právnej normy a tým rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neaplikoval právnu normu týkajúcu sa bezdôvodného obohatenia z nepoctivých zdrojov. Nie je udržateľné, aby mu súd odoprel právnu ochranu z dôvodu údajných duplicitných nárokov, pretože predpokladanie duplicitnej úhrady je absolútne abstrahovanie práva od reality daného sporu a širších skutočností, predovšetkým skutočností, že exekúcia je bezúspešná a že neexistuje ani reálny predpoklad iného vývoja situácie, a jeho pohľadávka nebola nikým nikdy uhradená a záväzok teda splnením nezanikol. Navyše, nie je dôvodné predpokladať že dlh môže byť vymožený v exekučnom konaní, pretože spoločnosť ABA reality, s.r.o. je už povinným v iných exekúciách, a teda ak ABA reality, s.r.o. nadobudne akékoľvek prostriedky, budú okamžite zexekvované v prospech iných oprávnených, ktorí majú prednosť. Z potvrdenia exekútora vyplýva, že spoločnosť ABA reality, s.r.o. je nemajetná od roku 2012, od kedy sa voči nej ako povinnému vedú v súčasnosti už tri exekúcie. Priebeh exekúcií je v podstate obmedzený iba na opakované lustrácie majetku bez úspechu. Naviac, povinný ako aj samotný konateľ povinného nepreberajú žiadne zásielky, a je teda evidentné, že sú vedome a cielene nesúčinní a znemožňujú ďalší postup v exekúcií. Z uvedených dôvodov, v žiadnom prípade nie je možné predpokladať že jeho dlh bude zo strany spoločnosti ABA reality, s.r.o. niekedy splnený, preto tvrdenie o duplicite nie je argumentom zasadeným do existujúcej reality a nemôže v danom spore obstáť. Okrem toho, ide tu o účelovosť spočívajúcu v tom, že obchodný model žalovaného je nastavený práve tak, aby žiadne peniaze ani na účet ABA reality, s.r.o. nikdy neprišli, pretože by sa pre exekúcie do dispozície žalovaného ani reálne nedostali, a preto sú účelovo presmerované na súkromné účty žalovanej 1/ , ktorú skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní sporu absolútne nevzal do úvahy. Uviedol, že ak by sa v predmetom spore domohol vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody v plnej výške, resp. aj čiastočne, nie je vylúčené, aby následne spoločnosť ABA reality, s.r.o. žiadala v exekučnom konaní v časti zastavenie exekúcie z dôvodu vzniku okolností po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. aj on sám ako oprávnený upovedomil exekútora o čiastočnej úhrade a príslušne upravil svoj návrh, aj keď úhrada by v danom prípade bola vykonaná z iného právneho titulu inou osobou. Nemá v úmysle uplatňovať svoje nároky duplicitne, a ani tak nerobí, dostupnými právnymi prostriedkami sa iba domáha, aby mu jeho majetková a nemajetková ujma spôsobená v dôsledku protiprávneho konania žalovaných bola uhradená. Do súčasnosti mu žiadny dlh nebol vyplatený, a teda akákoľvek polemika o duplicite nárokov je nielen právne neprípustná, zo strany súdu prvej inštancie neodôvodnená. Nárok na zaplatenie z titulu rezervačnej zmluvy a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzájomne nevylučujú, a ani nikdy nemôžu, pretože sú uplatňované voči odlišným subjektom práva, ktoré si môžu tieto nároky následne vzájomne vysporiadať najmä bez spôsobenia mu akejkoľvek ujmy. Opakovane poukazoval na to, že možnosť duplicitného plnenia nehrozí, pretože sa reálne nikdy nedomohol zaplatenia dlhu práve kvôli konaniu žalovaných, a preto aj práve z tohto dôvodu inicioval predmetný spor. Je absolútne zrejmé, že pokiaľ by si povinný v exekúcii splnil svoju povinnosť, nikdy by nebol nútený uplatniť svoje práva na súde predmetnou žalobou, v ktorej si však podľa práva uplatňuje iný nárok voči iným subjektom). Zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nelogické, založené na dôvodoch, ktoré sú v širšom kontexte vyhodnotené absolútne rigidne, abstrahované od reality, zdôvodnenie nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch, je svojvoľné a zaťažené vadou arbitrárnosti, a teda nepreskúmateľné. Opakovane poukazoval na to, že voči spoločnosti ABA reality, s.r.o. sa domáhal zaplatenia, resp. vrátenia rezervačného poplatku z titulu zmluvy o rezervácii, avšak voči žalovaným, ktorí plnenie reálne prijali, sa domáha vrátenia bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ktorú svojím konaním spôsobili a každý z týchto subjektov mal právo, aby sa adekvátne bránil. Vyčíslená škoda pozostávajúca z trov konania o vydanie platobného rozsahu, trov exekúcie a nákladov na podanie žiadosti na zistenie majiteľa účtu vznikla v dôsledku toho, že žalovaní porušili právnu povinnosť vrátiť plnenie neoprávnene prijaté, uviesť do zmluvy o rezervácii pravdivé údaje v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, resp. v dôsledku porušenia povinnosti neprijímať na súkromný účet plnenie patriace obchodnej spoločnosti prijímané v rámci jej podnikateľskej činnosti, konať v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, a vrátiť mu neoprávnene prijaté plnenie na jeho výzvu a na výzvu banky a nie zareagovať zrušením účtu a spotrebovaním finančných prostriedkov. Pokiaľ by žalovaní konali v súlade s právom a neporušili všetky svoje povinnosti, žiadne z uvedených nákladov by mu nevznikli, a teda by mu ani žiadna majetková ujma nevznikla. Mal ta zo, že žiadosťou o vrátenie platby preukázal zaplatenie poplatku v sume 10,- eur za spracovanie žiadosti. Namietal, nesprávnu interpretáciu právnej normy, keď' v súd prvej inštancie v rozsudku dôvodil, že údajná trestná činnosť žalovanej 1/ nebola žiadnym relevantným orgánom doposiaľ vyslovená a v civilnom konaní to súdu ani neprislúcha vysloviť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že si mylne stotožnil pojmy protiprávnosť a trestnosť. Nie každé protiprávne konanie je zároveň aj konaním trestným. Preto v konkrétnom prípade je úplne irelevantné, či orgány činné v trestných konaniach už rozhodol. Nie je nevyhnutné, aby protiprávnosť bola "vyslovená iným orgánom", protiprávnosť mal vysloviť sám súd prvej inštancie z dôvodu, že nie je v súlade s právom, aby subjekt neoprávnene zadržiaval (a dokonca aj spotreboval) cudzie finančné prostriedky bez právneho titulu, ako majiteľ účtu nekontroloval aké plnenie na svoj účet prijíma, ale predovšetkým v súlade s právom nevrátil tieto prostriedky subjektu, ktorému podľa platnej a účinnej zmluvy patria, navyše špeciálne v situácii, keď' má vedomosť o tom, že v inom konaní súd rozhodol o existencii dlhu. Skutočnosť, že žalovaná 1/ udelila žalovanému 2/ dispozičné oprávnenia k účtu nie je sama osebe skutočnosťou protiprávnou, ale je protiprávne nevrátiť a ponechať si plnenie prijaté na účet, ktoré majiteľovi účtu nepatrí. Neobstojí obrana žalovanej 1/, že s prostriedkami na účte disponoval žalovaný 2/, keďže bol disponentom (na základe plnomocenstva od žalovanej 1/ ako majiteľky účtu), a teda obrana, že ona nie je zodpovednou, pretože v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, a teda povinnosti a zodpovednosť vznikli priamo. Ide tak o pasívnu solidaritu, keďže ako veriteľ požaduje splnenie celého dlhu alebo iba jeho časť od ktoréhokoľvek dlžníka, každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov je oprávnený splniť celý dlh, každému z dlžníkov trvá záväzok na splnenie dlhu, dokým nie je splnená celá pohľadávka, a ak jeden dlžník splní celý záväzok, povinnosť druhého dlžníka vo vzťahu k veriteľovi zanikne, pričom medzi dlžníkmi existuje vnútorný regresný vzťah. Dôrazne vyzdvihol skutočnosť, že súd prvej inštancie vlastne prisvedčil obrane žalovanej 1/ a aproboval ďalšie trvanie nezákonného stavu, kedy majú protiprávne na účte peniaze dve fyzické osoby, ktoré s ním nie sú v žiadnom právnom vzťahu, napriek tomu však plnenie na svoj účet prijali a doposiaľ ho nevrátili. Nemajetkovú ujmu si nárokuje z dôvodu, že jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti bola znížená tým, že prišiel o značný obnos finančných prostriedkov a vo svojom okolí bol považovaný za nezodpovedného, pretože "zbytočne prišiel o toľko peňazí", v dôsledku čoho bolo narušené aj jeho právo na rodinný život, stratil možnosť investovať do rentabilných projektov (aj do nehnuteľností ako plánoval), a bolo narušené jeho právo voľne disponovať so svojimi finančnými prostriedkami, ktoré zostali uviaznuté s pričinením žalovaných v realitnej kancelárii. Apeloval, aby sa súd na situáciu pozrel komplexne, pretože rozumnému a spravodlivému pozorovateľovi musí byť zrejmé, že všetko, čo bolo žalovanými vykonané (exekúcie na s.r.o., prevedenie peňazí na súkromný účet, nebránenie sa v sporoch, pretože "aj tak nám nič nemôžu"), je tu len preto, aby dosiahli neoprávnené obohatenie ponechaním si plnenia získaného bez právneho titulu a nepoctivou činnosťou. Ide teda o zneužitie práva, ktorému právny poriadok, vo všeobecných zásadách, na ktorých je koncipovaný, právnu ochranu nepriznáva (ako vyplýva napr. z §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 256 Obchodného zákonníka, čI. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ako i z ďalších ustanovení naprieč celým právnym poriadkom). Preto by aj v predmetnom spore súd mal posúdiť situáciu nazerajúc na skutkové okolnosti cez optiku toho, čo je generálne spravodlivé usporiadanie vzťahov. Záverom poznamenal, že rozsudkom súd prvej inštancie nastoľuje negatívny celospoločenský precedens, podľa ktorého vlastne ktokoľvek môže vykonávať obchodnú činnosť prostredníctvom obchodnej spoločnosti s množstvom exekúcií, úmyselne zavádzať desiatky spotrebiteľov, aby peniaze poukazovali na účet súkromný, a keď spotrebitelia požiadajú o vrátenie svojich prostriedkov v súlade s platnou dohodou, fyzická osoba sa absolútne zbaví zodpovednosti buď vyhlásením, že s tým nemá nič spoločné alebo postačí, ak sa odmlčí a stane nekontaktnou. Ak súd pritakáva takémuto modelu, potom de facto priam otvára priestor protiprávnej činnosti. 3. V podanej replike zotrval žalobca na svojej odvolacej argumentácii. Zdôraznil, že v danom prípade boli naplnené obe skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, a to plnenie bez právneho dôvodu a plnenie z nepoctivých zdrojov, vznik škody konaním žalovaných vo forme majetkovej a nemajetkovej ujmy preukázal. Zdôraznil, že žalovaná 1/ zanedbala svoje zákonné povinnosti ohľadne riadnej správy svojho majetku, preto sa domáha vyvodenia jej zodpovednosti za protiprávne konanie a tiež za protiprávne konanie žalovaného 2/. Žalovaná 1/ neoprávnene prijala na svoj účet plnenie nemalej čiastky, ktorú nikdy nevrátila. Namietal, že by mohlo dôjsť k vydaniu duplicitného rozhodnutia vzhľadom na to, že ide o osobitný spor, s odlišným predmetom konania, odlišným právnym titulom a medzi úplne odlišným stranami sporu. Opakovane poukázal na podvodnú schému žalovaných, na ktorej participovali, čo nemôže byť pripísané na jeho ťarchu. Mal za to, že preukázal bezúspešnosť exekúcie, z čoho vyplýva absolútna nemožnosť akejkoľvek duplicity. V tejto súvislosti poukázal na správu o priebehu exekúcie potvrdenú exekútorom z 05. 03. 2019, a na potvrdenie z Centrálneho registra exekúcii o vedení exekúcií. Irelevantná je skutočnosť, že žalovaná 1/ sa cíti podvedená, rovnako má možnosti ako sa svojich práv voči žalovanému 2/ domôcť, čo však nie je predmetom ani účelom daného sporu. Rovnako nevedomosť žalovanej 1/ o dispozícii s prostriedkami na jej účet nemá žiadny vplyv na jej zodpovednosť za nakladanie s financiami v súlade so zákonom. Žalovaná 1/ slobodne a dobrovoľne udelila plnomocenstvo žalovanému 2/ na dispozíciu s prostriedkami na jej účte, čo ju nijako nezbavuje zodpovednosti, v tomto smere nie je rozhodujúce ani to, že mu žalovaná 1/ nechcela situáciu spôsobiť. Záverom zdôraznil absurdnosť celej situácie, keďže sa nevie domôcť svojich práv u žiadneho subjektu na základe žiadneho z existujúcich právnych titulov. 4. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení k predmetu sporu a nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými žalobcom v odvolaní. Mala za to, že súd prvej inštancie vydal zákonný rozsudok a v celom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom príslušného súdu. Žalobca pri uzavretí rezervačné zmluvy nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou a naletel nekalým obchodným praktikám spoločnosti, s ktorou uvedenú zmluvu platným spôsobom uzavrel. Namietala vydanie ďalšieho exekučného titulu. Tvrdenie, že do budúcna nie je možné predpokladať úspešné exekučné konanie na základe bežiacej exekúcie nebolo podložené žiadnym relevantným dôkazom. Rovnako žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nezdôvodnil výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že aj ona bola žalovaným 2/ a podvedená, o vložením peňažných prostriedkov na súkromný účet nemala v tom čase vedomosť a ani nevedela o tejto transakcii. Namietala, že by poskytnutím dispozičných práv k súkromnému účtu žalovanému 2/ chcela vytvoriť podvodné konanie s cieľom vylákať nekalým spôsobom od žalobcu finančné prostriedky bez právneho dôvodu. Tvrdenie, že voči jej osobe prebieha trestné konanie sa rovnako nezakladá na pravde. Z uvedených dôvodov navrhla odvolanie žalobcu zamietnuť. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V preskúmavanej veci venoval súd prvej inštancie všetkým (čiastkovým) otázkam relevantným pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a nemajetkovej ujmy, náležitú pozornosť, z hľadiska všetkých riadne a včas uplatnených relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojich nároku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná 1/ bránila proti týmto nárokom, zo zisteného skutkového stavu majúcom oporu vo vykonanom dokazovaní vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona, ktoré aj správne vyložil, a svoje úvahy, pre ktoré žalobu zamietol, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup primerane vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, a zároveň sa v potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám a očakávaniam, a preto žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. Odvolanie žalobcu nie je; ani z hľadiska ďalších ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a nové dôkazy predložené v odvolacom konaní žalobcom na spochybnenie skutkového stavu a právnych záverov súdu prvej inštancie, neboli uplatnené procesne účinným spôsobom ako prípustné novoty v zmysle § 366 C.s.p. 7. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom aj, keď to nie je vylúčené. Predpokladom zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia nie je tak protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukazovať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 8. V posudzovanej veci bolo potrebné pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia, aby žalobca hodnoverne preukázal, že medzi ním a žalovanými vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda, aby preukázal, že žalovaní bezdôvodné obohatenie získali, že mu v konkrétnej výške vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia žalovanými a vznikom majetkovej ujmy. 9. Súd prvej inštancie na základe zistenia, že žalobca si vymáha vrátenie rezervačného poplatku v sume 6.000 eur v exekučnom konaní voči priamemu dlžníkovi ABA reality, s.r.o. zo zmluvy o rezervácii, dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaní v danom spore nie sú pasívne vecne legitimovanými na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6.000 eur predstavujúcej rezervačný poplatok zaplatený žalobcom spoločnosti ABA reality, s.r.o., ktorej zaplatenie žalobca súčasne vymáha v exekučnom konaní vedenom proti tejto spoločnosti. 10. Ako je uvedené vyššie, predpokladom na vydanie bezdôvodného obohatenia je okrem iného aj to, aby na strane žalobcu ako postihnutého subjektu, na úkor ktorého mali žalovaní bezdôvodné obohatenie získať, došlo k určitej majetkovej ujme v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných spočívajúcom v bezdôvodnom získaní obohatenia. Na strane žalobcu však ku vzniku takejto majetkovej ujmy nedošlo, pretože žalobca disponuje peňažnou pohľadávkou na zaplatenie 6.000 eur voči povinnému ABA reality, s.r.o. v exekučnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal nevymožiteľnosť tejto vymáhanej pohľadávky. Na preukázanie tejto skutočnosti nepostačoval návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 24.04.2017 a upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.07.2017 predložené žalobcom v prvoinštančnom konaní. Pokiaľ ide o dôkazy predložené až dodatočne v odvolacom konaní (správa o priebehu exekúcie a potvrdenie z Centrálneho registra exekúcií), na tieto odvolací súd neprihliadol podľa § 366 C.s.p. ako na neprípustné novoty, nakoľko žalobcovi nič nebránilo predložiť ich v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci sudcovskej a zákonnej koncentrácie. 11. Pokiaľ žalobca argumentoval, že žalovaní získali bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu, odvolací súd zastáva názor, že táto skutková podstata na strane žalovaných splnená nebola. Žalobca totiž neplnil svoj záväzok zo zmluvy zaplatením rezervačného poplatku na účet žalovanej 1/ v omyle, že tento plní spoločnosti ABA reality s.r.o., keďže tento svoj záväzok jej plnil na základe dohody v zmluve o rezervácii o mieste plnenia peňažného záväzku 6.000 eur na účet uvedený v zmluve. Pretože v danom prípade bolo dohodnuté ako miesto splnenia peňažného záväzku žalobcu iné miesto (iný bankový účet) ako účet veriteľa v peňažnom ústave, prijal žalovaný 2/ ako konateľ veriteľa - spoločnosti ABA reality, s.r.o. plnenie na základe právneho dôvodu, a to dohody veriteľa s dlžníkom o mieste plnenia, ktorú umožňovalo odchylne dohodnúť v zmluve o rezervácii dispozitívne ust. § 567 Obč. zák. To, že bolo plnené spoločnosti ABA reality, s.r.o. a nie (v omyle) žalovaným 1/ a 2/, nasvedčuje i to, že žalobca si vrátenie ním zaplateného rezervačného poplatku v súlade so zmluvou uplatňoval voči spoločnosti ABA reality, s.r.o., jedine na strane ktorej mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tým, že si nesplnila voči žalobcovi svoju povinnosť vrátiť mu poplatok po odpadnutí dôvodu jeho prijatia ako zálohy na budúcu kúpnu cenu. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že je právne irelevantné, komu patril účet, na ktorý sa podľa zmluvy mal rezervačný poplatok zaplatiť. Rozhodujúce je, že žalobca zaplatením na tento účet plnil svoj dlh riadne; s účinkami splnenia záväzku voči spoločnosti ABA reality, s.r.o. s ktorou bol v platnom zmluvnom vzťahu; keď svoj peňažný záväzok splnil zaplatením rezervačného poplatku na dohodnuté platobné miesto. Skutočnosť, kto ďalej nakladal s peňažnými prostriedkami zloženými na účet dohodnutý v zmluve, kto a ako ich spotreboval, resp. komu patril bankový účet, je v danom spore bezpredmetná. 12. Žalobca sám svojou argumentáciou; že plnenie poskytnuté od žalovaných sa následne zohľadní v exekučnom konaní vedenom voči ABA reality, s.r.o. a že pokiaľ by si povinný v exekúcii splnil svoju povinnosť, nikdy by nebol nútený uplatniť svoje práva na súde predmetnou žalobou voči žalovaným; potvrdzuje tú skutočnosť, že žaloba je predčasná (a duplicitne podaná), pretože k majetkovej ujme, vydania ktorej sa domáha od žalovaných, na jeho strane nedošlo. Napokon žalobca ani nepreukázal v prvoinštančnom konaní, že s istotou svoju pohľadávku v exekučnom konaní voči priamemu dlžníkovi nevymôže. Vzhľadom na uvedené nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi prijatím plnenia žalovanými a majetkovou ujmou žalobcu. 13. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je aj existencia škody na strane poškodeného. Žalobca však v danom prípade nepreukázal existenciu škody v podobe nevymožiteľnosti ním vymáhanej pohľadávky na náhradu nákladov upomínacieho a exekučného konania voči priamemu dlžníkovi ABA reality, s.r.o. Už len v dôsledku predčasnosti podania žaloby v časti náhrady škody; a nepreukázania škody úhradou poplatku 10 eur a nákladov 40 eur; jej nebolo možné vyhovieť. Uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči priamemu dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko žalobcovi škoda (v podobe nevymožiteľnosti nákladov) ešte nevznikla. Preto si v prvom rade žalobca musí vysporiadať svoje nároky na náhradu trov konania; ako príslušenstvo exekučne vymáhanej pohľadávky; so spoločnosťou ABA reality , s.r.o. ako so subjektom zo zmluvného vzťahu a vo vzťahu k iným subjektom - žalovaným, si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo žalobcu na plnenie nebolo a už nemôže ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky žalobcu zo zmluvy o rezervácii. Až keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti na uspokojenie nárokov žalobcu, bude možné konštatovať či škoda vznikla, a ustáliť tak jej výšku. 14. Žalobca nepreukázal ani protiprávne konanie zo strany žalovanej 1/ v príčinnej súvislosti s ktorým mal vynaložiť náklady na vymáhanie zmluvného záväzku voči spoločnosti ABA reality, s.r.o. Žalovaná 1/ využila svoje právo udeliť dispozičné oprávnenie k účtu žalovanému 2/, a že nekontrolovala stav prostriedkov na svojom účte, že zanedbala svoje povinnosti s vedením účtu a včas nezbavila žalovaného 2/ práv k účtu, nemôže samé osebe zakladať protiprávnosť jej konania, resp. nárok žalobcu na náhradu škody; keď ani zavinenie jej účasti na konaní žalovaného 2/ nemá podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tvrdenia žalobcu o zodpovednosti žalovanej 1/ za nekalé konanie tým, že žalovanému 2/ poskytla svoj účet na výkon nelegálnej činnosti, na nezákonné spotrebovanie a zadržiavanie rezervačného poplatku, vyhýbanie sa platiť dane, marenie exekučného konania, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 15. Žalovaný 2/ nakladal s peňažnou sumou zloženou žalobcom v súlade s dojednaním v zmluve, a tvrdenia žalobcu o úmysle žalovaného 2/ uviesť ho do omylu s cieľom vyhnúť sa úhrade splatnej pohľadávky a ukrátiť ho tak o jeho plnenie prevedením peňazí na "bezpečný" účet, nebolo ničím dôkazne podložené; navyše žalovaný 2/ pri uzatváraní zmluvy ani nemal ako (vopred) vedieť, či banka žalobcovi zamietne žiadosť o hypotekárny úver a či mu vznikne záväzok vrátiť žalobcovi rezervačný poplatok. Takýto podvodný úmysel žalovaného 2/ nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalovaný 2/ takýmto spôsobom obchádzal účtovné a daňové predpisy. Pre použitie ďalších dôkazov predložených žalobcom až v odvolacom konaní (rozhodnutia vydané v trestnom konaní) neboli splnené podmienky podľa § 366 písm. d/ C.s.p. 16. Rovnako ani porušenie povinnosti žalovanými vrátiť žalobcovi čiastku 6.000 eur na jeho výzvu nezakladá také protiprávne konanie, ktoré by malo za následok vznik nároku žalobcu na náhradu škody. Žalovanému 2/ ako konateľovi spoločnosti ABA reality, s.r.o. umožňovalo ust. § 567 Obč. zák. do zmluvy zadať ako miesto platby peňažného záväzku žalobcu aj iný účet ako je účet veriteľa vedený v banke, zaplatením na ktorý sa záväzok žalobcu považoval za riadne splnený. Obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by tak žalovaný 2/ konal v úmysle zmariť v exekučnom konaní vrátenie rezervačného poplatku žalobcovi. Napokon ani princípy dobrých mravov (§ 3 ods.1 Obč. zák.) a spravodlivosti (čl. 2 ods.1 C.s.p.) nemôžu zakladať nárok žalobcu na plnenie. Na základe ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka totiž nemožno aktom aplikácie práva konštituovať doteraz neexistujúce povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 1997 sp. zn. 1 Cdo 48/97). Navyše je potrebné konštatovať, že voči žalovaným nevystupoval žalobca v právnom postavení spotrebiteľa požívajúceho zvýšenú právnu ochranu ako slabšia strana sporu. Skutočnosť, že išlo o obvyklú obchodnú prax zo strany žalovaného 2/, v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, rovnako nemá za následok vznik nároku žalobcu na náhradu škody či vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným. Napokon žalobca v konaní ničím nepodložil ani svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv a v tomto smere zostali ním uvádzané skutočnosti len v rovine ničím nepodložených všeobecných tvrdení. 17. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho; odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého; výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).