Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/18/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203985 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218203985.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manžela: Q. Q. U. U., K. P. XX.X.XXXX, O.: J. XX, O., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, so sídlom: Záhradnícka 27, Bratislava, proti manželke: G. O., Y.. O., K. P. X.X.XXXX, O.: J. XX, O., zastúpená advokátskou kanceláriou Krivak & Co, s.r.o., so sídlom: Gajova 13, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: I. U., K. P. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 09. októbra 2018, č. k. 27P/66/2018-51, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. októbra 2018, č. k. 27P/66/2018-51, vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého, vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca, p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. októbra 2018, č. k. 27P/66/2018-51, vo výroku o ponechaní styku otca s maloletým bez úpravy mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod do 19.00 hod a každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod do 19.00 hod., s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi. III. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.08.2018, č.k. 49P/114/2018-36, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2018, č.k. 11CoP/448/2018-67 z r u š u j e. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 09.10.2018, č. k. 27P/66/2018-51, rozhodol tak, že rozviedol manželstvo účastníkov. Maloletého I. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70,- mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým súd prvej inštancie ponechal bez úpravy. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnemu účastníkovi konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že manžel sa domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Maloletého I. navrhoval zveriť do svojej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, pričom matka by bola povinná prispievať na výživu maloletého v sume 250,- eur mesačne vopred k rukám otca. Styk maloletého s matkou navrhoval ponechať neupravený. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu veci uviedol, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.1.2006 v Jordánsku. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, pričom manžel je tiež štátnym občanom Jordánskeho hášimovského kráľovstva. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Manžel spoločne s maloletým odišiel v auguste 2018 do Jordánska, odkiaľ sa nevrátili. Až do odchodu zo Slovenska bol zamestnancom spoločnosti JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL spol. s r.o., kde dosahoval mzdu vo výške 1.900,- eur brutto mesačne. Maloletý I. mal v septembri 2018 nastúpiť do 4. ročníka základnej školy v Bratislave. Do školy však nenastúpil, nakoľko sa stále zdržiaval s otcom v zahraničí. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v písomnom vyjadrení manžel uviedol, že zo Slovenska odišiel spoločne s maloletým z dôvodu, aby ochránil seba aj maloletého pred rasistickými útokmi a nespravodlivým postupom súdu a polície, ktoré sa voči nemu nesprávali ako k občanovi Slovenskej republiky, ale ako k cudzincovi. Maloletý jasne vyjadril túžbu byť s ním. Manželka navždy ostane jeho matkou, maloletého môže vidieť a stretnúť sa s ním kedykoľvek bude chcieť. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na výpoveď matky, ktorá maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s výlučným právom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Výživné žiadala určiť v minimálnej výške. Proti úprave styku maloletého s otcom nenamietala, pokiaľ maloletý bude žiť na Slovensku. Uviedla, že manžel dňa 1.8.2018 odišiel s maloletým do Jordánska, pričom malo ísť len o mesačnú dovolenku. Sľúbil, že sa vrátia, čo sa však nestalo. Manžel veľmi často používal výraz „rasisti“, či už na manželku, jej rodinu alebo na kuratelu. Naposledy s manželom komunikovala dňa 29.9.2018, kedy ju manžel žiadal o zaslanie zdravotnej a školskej dokumentácie maloletého a peňazí. Potom, ako sa manžel s maloletým nevrátil zo zahraničia, manželka na neho podala trestné oznámenie. Maloletý bol manipulovaný zo strany otca. Maloletý už precitol, chcel by sa rozprávať s matkou aj s kamarátmi, otec mu to však neumožňuje. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletého, ktorý navrhoval v prípade rozvodu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok priznať obom rodičom, vyživovaciu povinnosť otca určiť vo výške 100,- eur mesačne a styk s maloletým ponechať neupravený. 2. Súd prvej inštancie v súlade s vykonaným dokazovaním mal v konaní za preukázané, že účastníci konania v súčasnej dobe nežijú spolu ako manželia, nehospodária spolu a citovo sa odcudzili a nie je možná obnova manželského spolužitia, a preto súd prvej inštancie návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v názorových nezhodách, kultúrnych a náboženských rozdieloch. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodnutí, ktorému z rodičov bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, sa zohľadňuje množstvo faktorov, jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Súd prvej inštancie prihliadal v prvom rade na záujem maloletého a za zásadné okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení maloletého do starostlivosti jednému z rodičov považoval aj osobnosť rodiča, vzťah rodiča k maloletému, charakter, morálku a štruktúru mravných noriem rodičov, rešpekt k právu maloletého stýkať sa s druhým rodičom, vzťah maloletého ku každému z rodičov, či kontinuitu prostredia. Súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a to hlavne z dôvodu, že matka sa javí ako ten rodič, ktorý dokáže akceptovať právo druhého rodiča na styk s maloletým, čo dokázala aj tým, že umožnila otcovi sa s maloletým stretávať, dokonca mu umožnila s maloletým aj vycestovať do Jordánska, napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu o zákaze otcovi opustiť s maloletým územie Slovenskej republiky. Otec na rozdiel od matky, jej práva ako rodiča porušuje, napriek dohode s matkou, sa s maloletým z Jordánska nevrátil a neumožnil matke kontakt s maloletým. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôvodom pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, nie je tá skutočnosť, že otec je cudzinec, ale to, že matka zodpovednejšie pristupuje k záujmom maloletého a rešpektuje práva obidvoch rodičov. Zároveň súd prvej inštancie určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia, keď zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností a napriek tomu, že otec nerešpektuje práva matky ako rodiča, ponechal aj otcovi oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Výživné súd prvej inštancie určil v sume 70,- eur mesačne, vychádzajúc z návrhu matky a čiastočne z návrhu kolízneho opatrovníka. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, možností a schopností otca. Súd prvej inštancie poukázal na to, že určené výživné je na pomyselnej dolnej hranici a bezpochyby je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na jeho príjem v čase trvania pracovného pomeru, prispievať na výživu maloletého touto stanovenou sumou. Styk otca s maloletým súd prvej inštancie neupravoval, nakoľko sa otec styku nedomáhal. 3. Proti výrokom o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), o zastupovaní maloletého oboma rodičmi (výrok III.), o uložení vyživovacej povinnosti otcovi (výrok IV.), a proti výroku o ponechaní styku otca s maloletým bez úpravy (výrok V.) podal otec odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec v odvolaní uvádza, že maloletý má s ním vybudovaný silný vzťah, preto s ním žil aj na Slovensku, keď došlo k jeho odchodu zo spoločnej domácnosti. Maloletý odmietal bývať a aj sám odmietal stretnutia s matkou. Maloletý sa tiež bál matkinho priateľa po jeho rasistickom útoku a vyhrážkach na jeho osobu. Podľa otca vzhľadom na rozhodnutia súdov a trestné oznámenia na jeho osobu zo strany matky bolo v podstate znemožnené, aby maloletý vyjadril v konaní svoj názor, keďže v prípade návratu by bol určite zadržaný políciou a maloletý by mu bol odňatý. Otec ďalej uviedol, že už pri prvom rozhodnutí súdu, kedy mu zakázal vycestovať s maloletým mimo územia SR videl, že súdy na neho hľadia ako na cudzinca a nie ako občana SR, preto je presvedčený, že ani jeho účasť, ani účasť maloletého na pojednávaní by nezmenila postoj súdu a maloletý by bolo zverený matke. Otec ďalej uviedol, že v súčasnosti žije maloletý s ním v Jordánsku a je tak nezmyselné, aby mal povinnosť platiť výživné matke. Pri súčasnej situácii, by súd mal akceptovať, že s maloletým žije už niekoľko mesiacov v zahraničí a tak by matka mala prispievať na výživu maloletého. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vzťah maloletého k nej, ako matke bol vždy nadštandardný. Maloletý sa narodil na Slovensku, tu má aj štátne občianstvo, aj trvalý pobyt a od útleho detstva sa o neho vzorne starala, rozvíjala jeho vzdelanie a intelekt, kultúrne a spoločenské vyžitie sa. Školské povinnosti si s ním plnila výhradne ona, nakoľko otec mal rečovú bariéru. S maloletým absolvovala všetky lekárske prehliadky, taktiež s ním navštevovala jeho kamarátov a priateľov v ich rodinnom prostredí a rozvíjala tak jeho spoločenský život. Matka v odvolaní poukázala na morálnu stránku otca, ktorý bez akejkoľvek konzultácie s ňou odniesol maloletého zo spoločnej domácnosti v máji 2018 pričom jej zabraňoval v styku s maloletým. Počas tohto obdobia začal otec výrazne maloletého ovplyvňovať a manipulovať voči nej a zároveň úplne zamedzil jej styk s maloletým a vyjadril sa, že to tak bude až do rozvodu. Napriek tomu maloletého pravidelne kontaktovala a stretávala sa s ním a chodila po neho do školy. Manželove neadekvátne konanie hneď nahlásila ako na ÚPSVaR, tak aj školskej psychologičke, voči čomu sa otec ostro ohradil. Zmenu postrehli aj v škole, kde sa maloletý v tomto období výrazne zhoršil aj v prospechu. Dôkazom amorálneho správania otca je ďalej fakt, že zo spoločného účtu vybral všetky financie. Vo VÚB si zobral bez jej vedomia spotrebný úver vo výške 15.000,- eur, ktorý nespláca a ju banka vyzýva na splácanie. Taktiež zanechal dlžoby v Orange, ktoré musím splácať ona, aby sa vyhla exekučnému konaniu, ktoré by v konečnom dôsledku pripravilo o majetok maloletého. Čo sa týka údajného útoku V. Z. na otca maloletého, matka uviedla, že je to jeho výmysel, ktorým sa snažil a stále snaží zakryť svoje protispoločenské, kriminálne a nemorálne konanie. Vyšetrovateľ trestné oznámenie na menovaného, ktorý jej pomáhal s rozvodovým konaním zastavil, naopak, otec maloletého je vyšetrovaný za krivé obvinenie. Otec nazýva rasistom každého, kto mu nevyhovie, nazval tak aj súdy, kuratelu i políciu. V čase, keď sa mal dostaviť na rozvodové konanie nemal žiadny dôvod domnievať sa, že by ho zadržala polícia, keďže v tom čase nebolo na neho podané žiadne trestné oznámenie za marenie úradného rozhodnutia, čo mu aj písomne viackrát oznamovala. Matka poukázala na to, že s manželom sa snažila dokonca niekoľkokrát dohodnúť, že ak sa vráti s maloletým domov, nepodá na neho žiadne trestné oznámenie, napriek tomu, že sa dopustil niekoľkých protiprávnych činov, čo však on úplne odmietol. Až po jeho neustálom vyhrážaní sa, informovala o jeho činoch políciu. Uviedla, že do PC nainštaloval sledovací program, pomocou ktorého sa dostal do jej mailu, kde mala všetky písomnosti týkajúce sa rozvodu a jej bankového účtu a tieto zneužil proti nej v rozvodovom procese. Voči tomuto jeho konaniu bolo vznesené vyšetrovateľom trestné stíhanie. Matka ďalej poukázala na to, že otec nerešpektuje žiadne rozhodnutia súdov a neplní si žiadne záväzky voči inštitúciám. Vyhrážkami a uvedením ju do omylu od nej získal podpis na obmedzenie zákazu vycestovania, ktorý vydal Okresný súd Bratislava II (28P/29/2018) a potvrdil ako krajský súd, tak aj najvyšší súd SR a v čase jeho odchodu bol vykonateľný, a ktorého obmedzenie časove presne vymedzila. Matka poukazuje na to, že konala v dobrej viere a ústretovo voči maloletému, aby bol aj s rodinou z otcovej strany. Otec sa s maloletým v stanovenom termíne nevrátil, čím sa dopustil marenia úradného rozhodnutia. Na Vianoce 2017, čo bolo cca pol roka pred odnesením maloletého do zahraničia jej otec oznámil, že zo syna urobí araba a ona bude plakať krvavé slzy, čo uviedol bezprostredne pred maloletým, o čom taktiež informovala ÚPSVaR, oddelenie sociálnej kurately. Ďalej matka poukazuje na to, že otec nerešpektuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (11CoP/448/2018-61) o neodkladnom opatrení o zverení maloletého do starostlivosti matky, ktoré je vykonateľné a maloletého ani po výzvach nenavrátil do jeho prirodzeného prostredia k matke tak, ako rozhodol súd a neoprávnene zadržiava dieťa v cudzine a trvale jej zabraňuje akémukoľvek styku s maloletým (ani telefonicky, ani elektronicky). Matka uvádza, že osobne do Jordánska ísť nemôže, nakoľko tam platí islamské právo šaria, čo jej napísal aj slovenský veľvyslanec v Bejrúte, kde žena nemá žiadne právo a reálne by jej hrozilo v Jordánsku nebezpečenstvo, keďže sú v rozvodovom konaní. Z vyjadrení manžela a aj jej osobnom kontaktovaní škôl má dôvodné podozrenie, že maloletý nenavštevuje žiadnu školu v Jordánsku, čo oznámila ako na ÚPSVaR, tak aj PZ SR, ako marenie mravnej výchovy dieťaťa. Akúkoľvek jej možnú komunikáciu s maloletým, otec písomne podmieňuje zaslaním mu peňazí. Otec nespolupracuje so žiadnymi orgánmi, nerešpektuje žiadne úradné výzvy, nespolupracuje s Úradom práce, neplatí si povinné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne napriek tomu, že je aj občanom SR. Neplatí žiadne povinné splátky, ako za spotrebný, tak aj za hypotekárny úver. Z toho je zrejmé, že na Slovensko sa vrátiť neplánuje už nikdy a všetky jeho kroky vedú len k tomu, aby zlegalizoval rodičovský únos a dostal sa k ďalším peniazom. Matka ďalej uviedla, že spolupracuje pri zisťovaní skutočného miesta pobytu maloletého prostredníctvom pátracieho oddelenia PZ SR, Interpolu, Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ako aj Slovenskou ambasádou v Bejrúte. Maloletý si podľa matky na Slovensku počas celého svojho života vybudoval silnú sociálnu sieť priateľov, ktorí sa ho snažia aj napriek jeho neprítomnosti prostredníctvom nej často kontaktovať. Myslí si, že tak ako maloletý chýba svojím kamarátom, tak isto oni chýbajú jemu. Jeho otec však týmto kontaktom cielene bráni, aby rozviazal jeho akékoľvek citové puto, ako s jeho matkou, tak i s jeho kamarátmi. Otec maloletého vytrhol z jeho prirodzeného a obvyklého prostredia a society, odniesol ho z krajiny jeho obvyklého pobytu, úplne ho izoloval od matky, vytrhol ho z procesu vzdelávania a prípravy na budúci plnohodnotný život. Matka je toho názoru, že ak by bol súd rozhodol vo veci úpravy práv a povinností v prospech otca, maloletého by už nikdy neuvidela. 5. Otec dňa 21.08.2019 doručil odvolaciemu súdu návrh rodičovskej dohody o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého v týždenných intervaloch, ktorú mali rodičia podpísať dňa 16.08.2019. Matka dňa 21.08.2019 síce doručila odvolaciemu súdu súhlas so schválením predloženej rodičovskej dohody, avšak podaním zo dňa 11.09.2019 odvolaciemu súdu oznámila, že od septembra 2018, keď sa manžel nevrátil s maloletým späť na Slovensko, kontaktovala mnoho inštitúcií, s úmyslom zabezpečiť návrat maloletého. V tom čase sa otec aj s celou jeho rodinou úplne odmlčal, o maloletom jej nepodávali ani základné informácie. Prvý raz sa jej ozval a vyčítal jej, keď ho kontaktoval INTERPOL, čo bolo po niekoľkých mesiacoch od ich odchodu. Následne sa snažila s otcom udržať kontakt a neustále ho presviedčala k návratu. V spolupráci s ambasádorom v Bejrúte a riaditeľkou Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, sa snažili spracovať stratégiu, ako docieliť návrat maloletého. V tomto prípade bolo jednoznačne odporúčané od viacerých psychológov, ako aj od CIPC, aby otcovi maloletého všetko sľúbila a tiež podpísala všetko, čo bude žiadať, že inej cesty, ako by maloletého priviedli späť na Slovensko nie je, nakoľko s Jordánskom nemáme podpísané dohody o návrate detí. Otcovi maloletého prostredníctvom mailovej komunikácie prisľúbila všetko a tiež podnikala kroky, ktoré od nej žiadal (striedavú starostlivosť aj zastavenie trestných vecí na jeho osobu) a dohodli sa že príde na Slovensko. Následne ju žiadal, aby kúpila letenku len jemu, že príde bez maloletého zistiť situáciu. Dňa 7.8.2019 priletel na Slovensko. Keďže nemala akúkoľvek možnosť kompromisného riešenia, začal svoje nároky stupňovať. Aby pristúpil na návrat maloletého, musela podpísať „dohodu o striedavej výchove maloletého“ a hrubým nátlakom ju donútil podpísať dokument, že boli na neho vyvíjané „rasistické útoky“. Vzhľadom na to, že o niečom takom nemá žiadnu vedomosť, odmietla mu takéto vyjadrenia pôvodne podpísať, ale následne jej oznámil, že v prípade odporu nemusí pre maloletého letenku ani kupovať, a preto daný dokument podpísala. Dokumenty jej boli zaslané mailom od mužovho advokáta. Vysvetľoval jej, že dokument o rasistických útokoch vyhotovil preto, že potrebuje argument na to, aby súd akceptoval striedavú starostlivosť. Prostredníctvom tohto sa chcel zbaviť viny z odnesenia maloletého do zahraničia. Následne po jeho odchode jej napísal, aby prenechala ich spoločný automobil v jeho prospech, z obavy, že by sa s maloletým nevrátil, tak urobila. Ďalej matka uviedla, že v súčasnosti je s maloletým v pravidelnom kontakte prostredníctvom telefonátov a sms správ sa s ním denne pripravuje na komisionálne skúšky, nakoľko neabsolvoval štvrtý ročník. Zariadila v škole jeho nástup do piateho ročníka, aby bol s pôvodnými spolužiakmi, s ktorými má vytvorené sociálne väzby od prvého ročníka. Syn sa veľmi snaží, záleží mu na tom, aby mohol byť v triede s kamarátmi, posledný týždeň je s nimi aj v telefonickom kontakte, ktorý zabezpečila prostredníctvom rodičov. Deti sa vzájomne na seba veľmi tešia. Matka poukazuje i na to, že maloletý sa jej po týždňovej komunikácii, kedy mu otec po roku dovolil mať s ňou kontakt, začal postupne otvárať a povedal jej, že vôbec nevie o mailoch, ktoré mu posielala, či už na jeho narodeniny, Vianoce a celkovo všetky maily, ktoré mu boli posielané. Bol z toho prekvapený a z toho vyplýva, že otec mu ich čítať vôbec nedal a tvrdil, že maloletý s ňou komunikovať nechce. Číslo maloletého jej poskytol až keď priletel na kontrolu na Slovensko, predtým jej tvrdil, že maloletý žiadne číslo nemá. Matka je názoru, že striedavá starostlivosť je vysoko riziková, nakoľko sa otec neustále vyjadruje, že pokiaľ nebude poslúchať, bude zas problém a je vysoká pravdepodobnosť, že s maloletým zas odíde a bude to už v podstate „legálne“ a pre ňu už nebude žiadna možnosť zabezpečiť návrat maloletého. K poslednému roku, ktorý maloletý strávil s otcom v Jordánsku matka uviedla, že maloletý trávil denne niekoľko hodín pri počítačových hrách a iné záujmy okrem digitálnych hier v súčasnosti nemá. V každom telefonáte jej povie, že je celé dni doma a hrá hry. Aby eliminovala jeho závislosť od hier, plánuje s rodičmi jeho kamarátov rôzne záujmové programy, ktoré mu poskytnú nový rozhľad a prebudia v ňom záujmy, ktoré mal, aby ich mohol rozvíjať. Styku maloletého s otcom v žiadnom prípade nebráni, ani nemá v úmysle brániť. V najlepšom záujme maloletého je, aby nemohol byť v prípade skratového rozhodnutia otca opäť vytrhnutý zo svojej society, aby mohol pokračovať v povinnej školskej dochádzke s jeho kamarátmi a aby nemohol byť opäť dlhodobo izolovaný od svojej matky, ako to bolo posledný rok. Preto matka žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. 6. Odvolací súd v záujme maloletého vyjadrenie matky, ktorým oznámila svoj nesúhlas s rodičovskou dohodou o striedavej starostlivosti nedoručoval otcovi na vyjadrenie pred termínom pojednávania, nakoľko tu bolo riziko, že otec opätovne s maloletým vycestuje do Jordánska a zamedzí mu kontakt s matkou. Odvolací súd o predmetnom vyjadrení informoval otca až na pojednávaní konanom dňa 12.02.2020, na ktorom mu bolo doručené aj vyjadrenie matky doručené odvolaciemu súdu dňa 10.02.2020. Vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 10.02.2020 matka žiada, aby bol upravený aj styk maloletého s otcom a to každý párny týždeň v roku, v sobotu a zároveň žiadala, aby odvolací súd do výroku rozsudku poňal aj výrok neodkladného opatrenia o zákaze otca vycestovať s maloletým bez súhlasu matky. Matka žiadala úpravu styku z dôvodu, že tento by mal podliehať určitým pravidlám a pravidelnosti. Matka v predmetnom vyjadrení uviedla dôvody, pre ktoré nie je v záujme maloletého striedavá osobná starostlivosť. Poukázala na to, že otec nemá zabezpečené materiálne predpoklady na to, aby sa mohol samostatne starať o maloletého. Ešte počas trvania manželstva, pred odchodom do Jordánska, dňa 26.04.2018, si otec vzal bez vedomia matky spotrebný úver od VÚB banky, a.s. vo výške 15.000,- Eur. Otec úver rok nesplácal, preto si banka pohľadávku uplatnila a postúpila ju na vymáhanie spoločnosti Intrum Slovakia. Otec je preto evidovaný v úverovom registri ako neplatiaci dlžník. V súvislosti s týmto úverom otcovi hrozí bezprostredná exekúcia nesplatených záväzkov. Otec dlží štátu na poistnom verejného zdravotného poistenia a pravdepodobne aj sociálneho poistenia. Otec nemá žiadne úspory a nie je schopný uvedomelého samostatného finančného hospodárenia. V čase, keď odišiel s maloletým do Jordánska zanechal otec nesplatené zmluvné záväzky napríklad v Orange Slovensko, o ktorých vedel a vedome ich neuhradil (aktuálne je tiež vedený v registri dlžníkov telekomunikačných spoločností). Tieto záväzky neskôr za otca v snahe urobiť všetko pre návrat dieťaťa na Slovensko uhradila matka, rovnako ako uhradila dve splátky spotrebného úveru vo VÚB, a.s. a počas celej neprítomnosti splácala sama hypotekárny úver k bytu, v ktorom majú všetci účastníci trvalé bydlisko. Otec je od leta 2018 nezamestnaný, aktuálne poberá dávky v nezamestnanosti, v tomto období však uplynie hraničná doba, počas ktorej štát dávky v nezamestnanosti vypláca. Potom otec zostane bez akéhokoľvek príjmu. Matka naopak, je zamestnaná na dobu neurčitú v Slovenskej sporiteľni, a.s. a jej hrubý mesačný príjem je aktuálne 1.272,- eur. Po rozvode nemá otec zabezpečené pre seba a maloletého žiadne bývanie a jeho nárok na podiel z BSM pri jeho vysporiadaní je v minimálnej výške. Otec nepripúšťa žiadne zdravotné problémy maloletého. Po návrate z Jordánska pretrvávajú u maloletého rôzne problémy. Otec tieto problémy v zásade ignoruje, rovnako ako ignoroval fakt, že počas pobytu v Jordánsku maloletý zmeškal povinné očkovanie a prestal navštevovať čeľustnú ortopédiu (maloletý má nosiť nočný strojček). Všetky školské potreby, vyšetrenia u lekárov a zubára, ako aj spoločenské a športové aktivity a oblečenie platí výhradne matka. Otec nie je spôsobilý samostatne sa starať a vychovávať maloletého z hľadiska zabezpečenia jeho riadneho psychického vývinu a vzdelávania. Otec vplýva na maloletého veľmi nevhodným spôsobom po jeho psychickej stránke, nezabezpečuje všestranný rozvoj jeho osobnosti a nie je schopný pomôcť mu pri vzdelávaní. Matka ďalej poukazuje na to, že otec je ortodoxný moslim, ktorý praktizovaniu svojho náboženstva venuje značnú časť svojho času. Ráno vstáva pred 5:00 hod. a vykonáva moslimské náboženské úkony. Vo svojej izbe neustále prehráva moslimské náboženské vysielania, modlitby a piesne, toto vysielanie je zapnuté v zásade počas každej noci. V tejto izbe však spí a trávi čas aj maloletý. Otec neustále maloletého vzdeláva v oblasti moslimského náboženstva, rozpráva mu rôzne náboženské príbehy súvisiace s islamom. Hoci matka akceptuje a plne toleruje náboženské presvedčenie otca a súhlasí so vzdelávaním syna, z hľadiska všestranného rozvoja aj v tejto viere, považuje však rozsah náboženského vplyvu a jeho podiel na formovaní maloletého za neprimeraný a nevhodný jeho veku a kultúrnym podmienkam, v ktorých maloletý žije. Výroky maloletého, že by chcel byť radšej v nebi pravdepodobne súvisia aj s náboženskou výchovou - otec maloletého presvedčil, že ak zomrie dieťa, ide priamo do neba bez ohľadu na to, či klame alebo nie. Ortodoxná moslimská náboženská výchova zo strany otca je v rozpore s prirodzeným sociálnym prostredím maloletého, pôsobí na jeho psychiku negatívne a vyvoláva uňho abnormality v správaní a tiež v myslení a v pohľade na realitu. Otec maloletého nie je schopný pripravovať sa s ním do školy tak, ako to maloletý aktuálne potrebuje. Maloletý vymeškal v slovenskej škole jeden rok. Po návrate z Jordánska matka zabezpečila súhlas vedenia školy maloletého na Vazovovej ulici, aby maloletý pokračoval v piatom ročníku so svojimi pôvodnými spolužiakmi za predpokladu, že urobí diferenčné skúšky zo slovenského jazyka a vlastivedy. Matka sa veľmi snažila o návrat maloletého do pôvodnej society a zníženie stresu, preto napriek časovej tiesni a náročnej situácii pripravila maloletého na diferenčné skúšky s veľmi dobrými výsledkami. Otec maloletého sa na tomto snažení vôbec nepodieľal. V čase pred rodičovským únosom maloletého do Jordánska sa otec na obdobie troch mesiacov odsťahoval spolu s maloletým od matky do prenajatého bytu v rezidenčnom projekte Tri Veže. Za tri mesiace sa maloletého prospech zhoršil o stupeň oproti predchádzajúcemu polroku napriek tomu, že počas toho obdobia matka za maloletým chodievala, aby mu pomáhala s prípravou do škody. Dôvodom neschopnosti pomôcť maloletému s prípravou na vyučovanie je jednak slabá úroveň znalosti slovenského jazyka, ale tiež nedostatok trpezlivosti na strane otca. Maloletý aktuálne potrebuje veľa trpezlivosti a pomoci, aby zvládol prípravu do školy a preklenul deficit čiastkových funkcií, ktorý mu bol diagnostikovaný. Otec maloletého neustále kontroluje, sleduje, ovplyvňuje a trávi s ním drvivú väčšinu voľného času maloletého. Hoci na jednej strane to vyzerá ako mimoriadna starostlivosť zo strany otca, v skutočnosti je však takýto vplyv neprimeraný, obmedzujúci a ponecháva maloletému len minimálny priestor na to, aby si vytváral vlastné názory, aby sa samostatne rozvíjal a aby bol vystavovaný aj iným podnetom. Podľa matky sú výchovné postupy otca maloletého absolútne nekonzistentné a vo vzťahu k matke výslovne nevhodné. Otec neuznáva žiadne limity pri výchove syna. Z pohľadu otca môže maloletý všetko a matka hrá len úlohu slúžky, ktorá je povinná všetko maloletému zabezpečiť a vo všetkom mu vyhovieť. Otec nevedie maloletého k žiadnym domácim povinnostiam, povoľuje mu hrávať počítačové hry (resp. hry s hernou konzolou playstation), kedykoľvek keď to maloletý chce, aj niekoľko hodín denne bez prestávky. Maloletý potom stráca záujem o ďalšie aktivity a nemá záujem opustiť byt a ísť s matkou na výlet. Otec nevedie maloletého k samostatnosti, ktorá všeobecne zodpovedá úrovni, ktorú možno od takmer 12 ročného chlapca očakávať. Podobne, spávanie so skoro 12 ročným synom na spoločnom lôžku (hoci má vlastnú novo zariadenú detskú izbu) je pre zdravý vývoj maloletého absolútne nevhodné. Matka zdôraznila, že otec sa správa pred maloletým k matke bez akéhokoľvek rešpektu, používa vulgárny slovník, matku v prítomnosti maloletého ponižuje, tým ho vedie k neúcte k matke, a teda aj k ženám ako takým. Spôsob výchovy otca spúšťa u maloletého psychosomatické ťažkosti, kvôli ktorým musí navštevovať odborníkov (pomočovanie a bolesti v oblasti genitálií, pričom urologické vyšetrenie nepotvrdilo somatický pôvod týchto javov). S nimi komunikuje výlučne matka, ktorá sa ich rady snaží podľa odporúčaní prirodzene aplikovať do každodenného života maloletého, a tým pomôcť prekonať celkovú traumu, ktorú maloletý nepochybne prežíva kvôli rodinnej situácii. Matka opätovne poukazuje na to, že otec spôsobil pretrhnutie puta medzi matkou a maloletým jeho únosom do Jordánska a zabránením akémukoľvek kontaktu s matkou. Počas pobytu v Jordánsku matka nemohla komunikovať s maloletým a otec s ňou nekomunikoval vôbec až do momentu, kedy na základe matkinej intervencie otca vyhľadala medzinárodná policajná organizácia INTERPOL. Matka upriamuje pozornosť i na to, že otec tvrdí, že od deviatich rokov patrí syn otcovi, preto je správne a on má nárok na to, aby bol maloletý len s ním. Tým odôvodňuje, že maloletý môže spávať v jednej izbe s ním, že má právo o ňom samostatne rozhodovať a nemôže dovoliť, aby matka s maloletým komunikovala bez prítomnosti otca. Podľa matky, tvrdenie otca, že maloletý patrí jemu, ako to platí podľa práva šarie, nemá v kultúrno-spoločenských a právnych podmienkach Slovenskej republiky opodstatnenie. Predstavuje priame porušenie práv matky na rovnaké podieľanie sa na výchove dieťaťa a oberá matku o možnosť vytvorenia harmonickej lásky syna k matke. Maloletý nie je majetkom žiadneho z rodičov a mylná predstava otca založená na kultúrnej identite jeho krajiny pôvodu, nemôže opodstatniť a ani racionálne podložiť očakávania otca, že sa matka dieťaťa dobrovoľne vzdá. Otec bežne matke pred maloletým nadáva, osočuje ju a ponižuje, vykresľuje ju ako nemravnú a zlú osobu a ventiluje svoje frustrácie zo zlyhaného vzťahu. Otec vôbec nerešpektuje názory matky na výchovu maloletého. Neustále zasahuje do matkinej výchovy, pokiaľ sa domnieva, že nie je v súlade s jeho náboženským a osobným presvedčením. Pre zachovanie identity maloletého, rozvoj jeho vlôh, schopností duševného a citového vývinu je dôležité, aby sa obaja rodičia vedeli prispôsobiť a dohodnúť na základných princípoch výchovy. To však v prípade neustálych despotických zásahov otca vedených predovšetkým jeho náboženským presvedčením a kultúrnou identitou nie je možné. Náboženské presvedčenie však nemôže odôvodňovať a umožňovať, aby jednému z rodičov bolo odňaté právo starostlivosti o dieťa. 7. Otec na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrval na návrhu na striedavú starostlivosť. Poukázal na to, že maloletý má s otcom vybudovaný blízky vzťah, čo vyplynulo aj z výsluchu maloletého. Uviedol, že toho času žijú aj s matkou a maloletým v spoločnom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve otca a matky a k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zatiaľ nedošlo. Otec trávi s maloletým väčšinu času, keď maloletý príde zo školy domov je s otcom, ktorý je toho času ešte nezamestnaný. Otec doma varí, s maloletým sa učí matematiku a angličtinu. Otec poukázal na to, že matka je dlho v práci a aj cez víkendy niekam odchádza. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 12.02.2020, nakoľko bolo potrebné doplniť a zopakovať dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 9. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru, o potrebe zveriť maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloletého sú oprávnení obaja rodičia. Taktiež správne určil otcovi vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré viedli súd prvej inštancie rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku, ako aj o určení vyživovacej povinnosti. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že je nepochybné, že do augusta 2018 maloletý žil na Slovensku a osobnú starostlivosť o neho v prevažnej miere zabezpečovala matka. Otec napriek tomu, že neodkladným opatrením bol maloletý na čas do rozvodu zverený do osobnej starostlivosti matke a napriek tomu, že mal súdnym rozhodnutím zakázané s maloletým vycestovať, tieto rozhodnutia nerešpektoval, keď sa s maloletým nevrátil na Slovensko a ostal v Jordánsku. Maloletého vytrhol z jeho prirodzeného prostredia, vytrhol zo školy, ktorú navštevoval a zamedzil úplne kontakt matky s maloletým. Otec konal v rozpore so záujmom maloletého. Z konania otca sa dá jednoznačne dospieť k záveru, že zodpovednejším rodičom je v danom prípade matka, ktorá má lepšie predpoklady k výkonu osobnej starostlivosti o maloletého a lepší výchovný vplyv na maloletého, aj pokiaľ sa týka rozvíjania vzťahu ku druhému rodičovi a umožnenie stretávania sa s druhým rodičom. Súd prvej inštancie správne zohľadnil pri rozhodnutí komu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti správanie otca a správne ho vyhodnotil ako nezodpovedné, vo vzťahu ku maloletému a jeho záujmu. Je určite v záujme maloletého mať stabilné výchovné prostredie, ktoré je zabezpečené práve u matky. Matka od počiatku deklaruje, že nebude otcovi brániť v styku s maloletým, čomu svedčí aj tá skutočnosť, že otcovi dovolila v dobrej viere vycestovať na dovolenku do Jordánska, čo otec zneužil a s maloletým sa nevrátil. Otcove tvrdenia o rasových útokoch považuje aj odvolací súd za ničím nepodložené, nepreukázané a účelové, v snahe ospravedlniť svoje nezodpovedné správanie. Je nepochybné, že maloletý od narodenia do rozchodu rodičov bol v starostlivosti najmä matky, žil na Slovensku, kde si vybudoval sociálne väzby, kde navštevoval základnú školu. Po rozchode rodičov v máji 2018 ho otec vytrhol zo starostlivosti matky a aj napriek vykonateľným súdnym rozhodnutiam o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a zákaze vycestovania s maloletým, tieto nerešpektoval, s maloletým vycestoval do Jordánska, odkiaľ sa v dohodnutom termíne nevrátil a matke zamedzil prístup k maloletému. Za danej situácie je dôvodný záver súdu prvej inštancie, že u matky sú lepšie predpoklady k výkonu osobnej starostlivosti, ako u otca, keď otec svojim správaním absolútne nerešpektoval záujem maloletého dieťaťa, vytrhol ho zo stabilného prostredia a znemožnil maloletému kontakt s matkou, ktorá sa o maloletého riadne od narodenia starala. Odvolací súd poukazuje i na to, že sa javí, že maloletý je otcom manipulovaný a negatívne ovplyvňovaný voči matke. Odvolací súd vykonal aj pohovor s maloletým, ktorého vykonanie pred súdom prvej inštancie bolo zmarené, či nemožné, práve z dôvodu, že otec maloletého zadržiaval v Jordánsku a odmietol s ním pricestovať na Slovensko. Maloletý uviedol, že je spokojný s tým, ako to je teraz, že je na Slovensku a býva s otcom a mamou. Uviedol, že do Jordánska už nechce ísť, lebo otec si tam nevedel nájsť prácu a bolo tam teplo. Vysvetlil, že do Jordánska s otcom išli preto, lebo mu bolo zle zo situácie v rodine, bol nahnevaný a chcel si oddýchnuť. Toho času navštevuje 5. triedu základnej školy, kde pokračuje so spolužiakmi, ktorých pozná od prvého ročníka. Z výsluchu maloletého vyplynulo, že je spokojný na Slovensku a páči sa mu aj v škole. Vyplynulo aj, že matka maloletého chodí do zamestnania, robí nákupy a učí sa s ním predmety, ktoré sa s ním otec z dôvodu rečovej bariéry nevie učiť. Maloletý uviedol, že radšej je s otcom, ktorý je doma, keď príde zo školy a spolu majú zábavu. Odvolací súd má za to, že v danej situácii, keď otec maloletého neoprávnene vyše roka zadržiaval v Jordánsku a styk matky s maloletým bol veľmi obmedzený a maloletý je otcom silne ovplyvňovaný, čo dokazuje aj tá skutočnosť, že otec stále s maloletým spáva v jednej posteli, neustále je s maloletým a popiera právo matky na starostlivosť a výchovu o maloletého, nemožno len na základe toho, že maloletý je radšej s otcom, dospieť k záveru, že je v záujme maloletého striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Na daný prípad je potrebné pozerať komplexne a zohľadniť všetky skutočnosti. Nie je v záujme maloletého, aby prioritnou osobou v jeho výchove bol otec, ktorý svojim konaním poprel práva matky na starostlivosť a kontakt s maloletým a vôbec si neuvedomuje negatívny dopad takéhoto konania na maloletého. Dôležitá je tá skutočnosť, že z výsluchu maloletého vyplynulo, že matka sa riadne o neho stará, matka je ten rodič, ktorý pracuje, aby mala príjem, z ktorého môže potom zabezpečiť všetky potreby maloletého. Vyplynulo, že maloletý je toho času spokojný, je rád, že je na Slovensku a pokračuje v škole so svojimi spolužiakmi. To, že súd má vypočuť názor maloletého, ešte neznamená automaticky, že musí aj podľa názoru maloletého rozhodnúť, nakoľko maloletý nie vždy vie aj objektívne posúdiť, čo je v jeho záujme. Posúdiť záujem maloletého je práve na súde, ktorý musí vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti. V danom prípade vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, dospel aj odvolací súd k záveru, že je dôvodné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, čo eliminuje zopakovanie situácie, že bude maloletý vytrhnutý opäť zo vžitého prostredia a matke bude zamedzené v kontakte s ním a umožní aj matke mať výchovný vplyv na maloletého a obnoviť ich vzájomný vzťah, ktorý bol narušený správaním otca. Otec sa odvolal aj voči výroku o zastupovaní a správe majetku maloletého. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zastupovanie maloletého a správa jeho majetku v bežných veciach oboma rodičmi vyplýva priamo zo zákona a to ust. § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine. V prípade, ak tu nie sú dané dôvody na obmedzenie, či pozbavenie niektorého z rodičov ich rodičovských práv a povinností, nie je potom ani dôvodné úpravu zastupovania riešiť inak, ako je dané v ustanovení § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Čo sa týka úpravy výživného, táto je skutočne určená otcovi na spodnej hranici, nedosahuje ani výšku životného minima stanoveného zákonom na maloleté dieťa a je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca stanovené výživné platiť, keď je v produktívnom veku a pred odchodom do Jordánska bol riadne na Slovensku zamestnaný s príjmom 1.900,- eur mesačne. Vyživovacia povinnosť sa určuje tomu z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, teda správne ju súd prvej inštancie uložil otcovi. To, že maloletý bol v čase rozhodnutia reálne u otca neobstojí, a to z dôvodu, že tu na čas do rozvodu bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke. Len z dôvodu nerešpektovania tohto rozhodnutia zo strany otca sa maloletý v osobnej starostlivosti matky reálne nenachádzal, čo nemôže byť dôvodom na neurčenie otcovi vyživovacej povinnosti. Otec mal zákonnú povinnosť rešpektovať vykonateľné súdne rozhodnutie a maloletého mal ponechať v osobnej starostlivosti matky. Matka žiadala upraviť aj styk otca s maloletým a to i napriek tomu, že toho času bývajú zatiaľ v jednej domácnosti, avšak matka má určite v záujme vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a nechce bývať spolu s otcom maloletého. Odvolací súd videl ako dôvodné upraviť styk otca s maloletým, nakoľko je nevyhnutné zastabilizovať pomery maloletého. Je potrebné zabezpečiť, aby matka mala priestor k tomu, aby mohla aj ona nerušene tráviť čas s maloletým, bez toho, aby bol neustále prítomný pri maloletom otec. Vzhľadom ku konaniu otca, ktorý napriek súdnym rozhodnutiam o zákaze vycestovať s maloletým, tohto neoprávnene vyše roka zadržiaval v Jordánsku a maloletému neumožnil žiaden kontakt s matkou je úprava styku otca s maloletým nevyhnutná. Úprava styku otca s maloletým je potrebná pre zabezpečenie najlepšieho záujmu maloletého, kde toho času je nevyhnutne potrebné, aby maloletý opätovne nadviazal blízky vzťah aj s matkou, ktorý bol narušený, či ohrozený práve nezodpovedným konaním otca a jeho negatívnym výchovným vplyvom. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v odvolaní otec neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch. 10. Matka žiadala do výroku rozsudku odvolacieho súdu zahrnúť aj výrok uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým bolo otcovi maloletého zakázané opustiť s maloletým územie Slovenskej republiky. Odvolací súd nevyhovel tomuto návrhu matky a to z dôvodu, že uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/29/2018-18, zo dňa 20.03.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/230/2018-31, zo dňa 11.06.2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie o zákaze otca opustiť s maloletým územie Slovenskej republiky je aj toho času stále vykonateľné a dané neodkladné opatrenie je opatrením, ktoré rieši vec samu. Do času kým nedôjde ku zrušeniu tohto rozhodnutia súdom, je stále dané rozhodnutie účinné a vykonateľné, a teda otec má uložený zákaz opustiť s maloletým územie Slovenskej republiky. Z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci, nebolo potom možné výrok o zákaze otca opustiť s maloletým územie Slovenskej republiky poňať do výroku tohto rozsudku. 11. Odvolací súd vo výroku rozsudku zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.08.2018, č.k. 49P/114/2018-36, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2018, č.k. 11CoP/448/2018-67, a to postupom podľa ust. § 337 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 363 CMP, nakoľko išlo o dočasnú úpravu vzťahujúcu sa k úprave osobnej starostlivosti rodičov k maloletému a vyživovacej povinnosti otca k maloletému a tým, že došlo odvolacím súdom k rozhodnutiu, ktorým sa upravila, ako osobná starostlivosť k maloletému, tak aj vyživovacia povinnosť otca, odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 12. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vykonal vo veci potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci a správne rozhodol, keď na základe zisteného skutočného stavu veci, zhodnotenia dôkazov jednotlivo, ak aj v ich vzájomnej súvislosti zveril maloletého na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matke, určil že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a správe určil otcovi vyživovaciu povinnosť, ktorú má rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého, vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). Úpravu styku odvolací súd zmenil (§ 388 CSP), nakoľko počas odvolacieho konania matka žiadala upraviť aj styk otca s maloletým a odvolací súd vyhodnotil jej návrh na úpravu styku ako dôvodný. 13. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).