Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/5/2024 z 26. 5. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 16Co/5/2024 1220205850 26. 05. 2026 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2026:1220205850.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: Z.. E. Z., I.. X.X.XXXX, Y. XXXX/XX, Z., zastúpenej: Krivak & Co, s. r. o., Gajova 13, Bratislava, IČO: 36 863 475, proti žalovanému: W. F., I.. XX.X.XXXX, L. XXXX/ XX, Z., zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, Nejedlého 29, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-49C/15/2020-1079, zo dňa 26.10.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorými vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (výroky I. - IV.) m ení tak, že v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného: -nehnuteľnosť: byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, vo vchode Y. XX O. Z., spoluvlastnícky podiel s veľkosťou XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Z. R., Obec Z. - W. Č. B. Z.R., katastrálne územie B. Z., ktorý je postavený na pozemkoch parcelách registra „. parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Z. R., Obec Z. - mestská časť B. Z., katastrálne územie B. Z. a -zostatok na účte vedenom v M. M.I., F..M.., R. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.001,34 eura, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne. II. Žalobkyni ukladá povinnosť uhradiť záväzok zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 27.4.2016, veriteľa O., F..M.., toho času vo výške 61.981,85 eura. III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu 57.921,90 eura v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, vo vchode Y. XX O. Z., spoluvlastnícky podiel s veľkosťou XXXX/

XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Z. R., Obec Z. - mestská časť B. Z., katastrálne územie B. Z., ktorý je postavený na pozemkoch parcelách registra „. parcela č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX F. Č.. XXXX, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Z. R., Obec Z. - mestská časť B. Z., katastrálne územie B. Z.; zostatok na účte vedenom v M. M., F..M.., R. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.001,34 eura (výrok I.), zároveň žalobkyni prikázal uhradiť zostatok záväzku z titulu úveru veriteľa O., F..M.. K. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 27.4.2016 vo výške 70.759,92 eura (výrok II), do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal motorové vozidlo značky H.t, s evidenčným číslom Z. XXX J., rok výroby XXXX, model H., O.: N. (výrok III.), rozhodol, že titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov strany sporu nie sú povinné si vyplatiť žiadnu sumu (výrok IV.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok V.) a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania (výrok VI.). 2. V odôvodení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2020 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) a to tak, aby do výlučného vlastníctva žalobkyne bol prikázaný byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, vo vchode Y.M. XX O. Z. a spoluvlastnícky podiel s veľkosťou XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu ako aj na pozemkoch na ktorých dom stojí, evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX F. Č.. XXXX pre okres Z. R., Obec Z. - W. Č.Ť. B. Z., katastrálne územie B. Z. a spoločný hypotekárny úver vo O. Ú. Z., F..M.. (Ď. F. „., F..M..“.). Do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prikázať spotrebný úver vo výške 15.000 eur vo O., F..M.., motorové vozidlo značky H., s evidenčným číslom Z. XXX J., rok výroby 2009, model H., O.: N., pohľadávky BSM, ktoré vznikli z titulu osobnej spotreby žalovaného na veci nesúvisiace s BSM a žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť sumu vyrovnania vo výške ustálenej súdom. 3. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na svoj vnos do BSM v hodnote 48.153,50 eura a pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 5.312,89 eura, ktoré vznikli po zániku BSM. Žalobu odvodnila tým, že manželstvo strán sporu bolo uzatvorené dňa 19.1.2006 v Al Aqaba, Jordánsko a bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika vo zv. OM/49, ročník 2006, na strane 208, pod poradovým číslom 415 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/66/2018, zo dňa 9.10.2018, právoplatným dňa 5.12.2018. Žalovaný v júli 2018 (t. j. ešte pred tým, ako bolo manželstvo právoplatne rozvedené - poznámka súdu prvej inštancie) odišiel v tom čase s desaťročným synom do Jordánska a zostal tam s ním bez kontaktu s matkou až do septembra roku 2019. Ako aktíva BSM označila žalobkyňa súčet aktuálnej hodnoty bytu podľa stavu ku dňu zániku BSM vo výške 125.000 eur, aktuálnej hodnoty motorového vozidla H. podľa stavu ku dňu zániku BSM vo výške 5.000 eur, peňažných prostriedkov na účte žalobkyne ku dňu zániku BSM vo výške 1.001,34 eura, peňažných prostriedkov na účtoch žalovaného, ktorých výška jej ku dňu zániku BSM nebola známa z dôvodu, že žalovaný odmietol poskytnúť potrebné informácie o svojich účtoch, pohľadávok BSM voči žalovanému z titulu osobnej spotreby žalovaným vo výške 21.218,93 eura na veci a aktivity, ktoré s BSM nesúviseli počas trvania manželstva. Ako pasíva BSM označila žalobkyňa zostatok nesplatenej časti hypotéky ku dňu zániku BSM vo výške 78.539,98 eura. 4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.) súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením č. k. 49C/15/2020-436, zo dňa 22.4.2022 pripustil zmenu petitu a o ďalších zmenách petitu nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 140 ods. 3 C. s. p., nakoľko konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka). Zároveň poukázal na skutočnosť, že petit formulovaný žalobkyňou nebol správny (a to od počiatku konania), nakoľko sa domáhala okrem iného aj „zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov“, čo nie je možné vzhľadom na zánik BSM ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, čo však nebránilo prejednaniu veci, nakoľko bolo zrejmé čoho sa žalobkyňa domáha. 5. V súvislosti so skutkovým stavom súd prvej inštancie uviedol, že dožiadaním do Jordánska sa pokúsil zabezpečiť ďalšie informácie k stavu na účtoch žalovaného vedených v jordánskych bankách, avšak vzhľadom k tomu, že sa za 9 mesiacov od odoslania zrejme toto ani nedoručilo, považoval za nehospodárne čakať na prípadnú informáciu, pričom z operácií vykonaných žalovaným na účtoch vo O., F..M.. vedel zistiť aké prostriedky (v akej výške) previedol žalovaný na iné účty, prípadne vybral

a spotreboval. Dodal, že nevykonal ako dôkaz znalecký posudok č. 66/2019, nakoľko bol ku dňu rozhodnutia už štyri roky starý a súd je povinný pri vyporiadavaní BSM vychádzať z majetku, ktorý tvoril masu BSM ku dňu jeho zániku, avšak v hodnote ku dňu vyporiadavania. Nevykonal ani ďalší žalobkyňou predložený znalecký posudok č. 38/2023, vyhotovený znalkyňou R.. K. Z., nakoľko vykonanie daného dôkazu vyhodnotil ako nehospodárne, vedúce len k ďalšiemu predlžovaniu konania Rovnako nevykonal ani dokazovanie týkajúce sa automobilu X. I., keď strany v konaní neposkytli ani dostatočné skutkové tvrdenia týkajúce sa času nadobudnutia daného vozidla a žalobkyňa ho ani neuvádzala v žalobe ako súčasť masy BSM, len neskôr v podaní zo dňa 6.12.2022 žiadala do masy BSM započítať sumu 9.000 JOD (jordánskych dinárov). 6. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 19.1.2006, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/66/2018, zo dňa 9.10.2018, právoplatným dňa 5.12.2018. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo dňa 5.12.2018 a žaloba bola podaná včas, t. j. predtým, ako došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva ex lege v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Strany sporu nadobudli do BSM byt č. XX na Y. XX O. Z., spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. Z. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2010 za kúpnu cenu 89.500 eur. Z kúpnej zmluvy (č. l. 90 spisu) vyplynulo, že motorové vozidlo H. bolo nadobudnuté dňa 22.9.2017 za kúpnu cenu 6.999 eur vrátane DPH. Na účte žalobkyne vedenom v M. M., F..M.. R. M.X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol ku dňu 4.12.2018 zostatok 1.001,34 eura. Žalovaný vybral dňa 24.4.2018 z účtu vo O.Ú., F..M.. R. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 5.000 eur a dňa 31.7.2018 sumu 4.700 eur. Podaním zo dňa 20.5.2022 predložil žalovaný potvrdenie z príslušných jordánskych úradov, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v Jordánsku. 7. Z Čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 30.7.2018 súd prvej inštancie zistil, že úver vo výške 15.000 eur od O., F..M.., zo dňa 26.4.2018, si vzal žalovaný sám a bez vedomia manželky a že tento netvorí masu BSM. K účtom v Jordánsku žalovaný v podaní zo dňa 14.11.2022 uviedol, že účty v iných bankách (ako Z. Z., z ktorého výpis predložil a O., F..M..) už dlhodobo nemá. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 3.4.2006 žalobkyňa previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 z celku k zdedenému bytu na svojho brata a jeho manželku za kúpnu cenu 1.250.000 Sk. Z cezhraničného prevodného príkazu zo dňa 23.5.2006 vyplynulo, že ho vykonala matka žalobkyne na sumu 34.343,43 USD. Ďalej zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 9.3.2012 žalobkyňa spolu s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi previedla nehnuteľnosť (záhradnú chatku) za celkovú kúpnu cenu 10.000 eur (podiel žalobkyne 2.666,67 eura). Brat žalobkyne v čestnom prehlásení zo dňa 17.4.2020 uviedol, že dňa 9.3.2012 prenechal žalobkyni aj svoj podiel z tohto predaja. Z výpisu účtu žalovaného (č. l. 213 spisu) vyplynulo, že ku dňu 30.11.2018 bol na tomto účte zostatok -16,63 eura a ku dňu 31.12.2018 zostatok -30,28 eura. Žalobkyňa predložila výpis z účtu R. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 399 až 419 spisu), na ktorom bol ku dňu 31.10.2018 zostatok 7,25 eura. 8. Z listu označeného ako „Poskytnutie údajov“ od O., F..M.. zo dňa 21.10.2022 (č. l. 557 spisu) súd prvej inštancie zistil, že hypotekárny úver č. K. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX bol poskytnutý bankou stranám sporu vo výške 90.000 eur, pričom stav úveru ku dňu zániku BSM bol nasledovný: nesplatená istina vo výške 82.431,30 eura, úroky vo výške 68,20 eura, poistenie nehnuteľnosti vo výške 9,17 eura a aktuálny zostatok 70.759,92 eura, s výškou splátky 395,28 eura mesačne (strany konania pritom neposkytli v konaní skutkové tvrdenia týkajúce sa ďalších splátok, ktoré by žiadali započítať, preto súd vychádzal zo sumy vyplývajúcej z informácie O., F..M.. - poznámka súdu prvej inštancie); výpisy z účtov sú obsiahnuté na CD nosiči (č. l. 565 a 688 spisu). Z výpisov z účtu vo O., F..M.. žalobkyňa vypočítala, že žalovaný za obdobie od roku 2014 do 2018 vybral neopodstatnene sumu spolu 66.256,70 eura (tabuľka na č. l. 725 a nasl. spisu). 9. V znaleckom posudku č. 06/2023 (č. l. 784 spisu) znalkyňa R.. Ľ. Z., z odboru stavebníctvo - odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ohodnotila predmetný byt na sumu 213.000 eur. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vypočítaná metódou polohovej diferenciácie. Koeficient cenovej úrovne bol podľa posledných známych štatistických údajov vydaných pre 4. štvrťrok roku 2022; v posudku sa nachádza doložka, že znalkyňa si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 C. s. p.. Znalkyňa konštatovala, že byt je po kompletnej rekonštrukcii, so štyrmi obytnými miestnosťami a príslušenstvom s tým, že okná v byte sú nové, plastové. Omietky sú nové hladké stierky, v kuchyni a v kúpeľni a vo WC je keramický obklad. V kuchynskej linke je zabudovaný nerezový drez s odkvapkávačom

s drezovou batériou, voľne stojaci sporák s plynovou platňou a elektrickou rúrou, digestor. V kúpeľni je vymenená vaňa, umývadlo a batérie, dlažba a obklad. WC je samostatné, bez umývadla, typ kombi. Dvere v byte sú na izbách, WC a kúpeľni plné alebo čiastočne presklené, nové, s obložkovými zárubňami, vstupné dvere sú bezpečnostné, protipožiarne. Vykurovanie bytu je ústredné, s novými radiátormi opatrenými termoregulačnými ventilmi a pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov. Byt o celkovej ploche v podkladoch (v priloženej zmluve) je o výmere 79 m2, ktorá bola použitá aj pri ohodnotení. Byt je zaradený do 1. kategórie podľa platných predpisov. Technická úroveň bytu a jeho kvalita je po úplnej rekonštrukcii výborná. Bytový dom sa nachádza v mestskej časti Podunajské Biskupice, v okolí so zástavbou bytových domov štandardnej úrovne s nebytovými priestormi - obchodmi, službami, bankami, s okolitou parkovou úpravou a s rodinnými domami štandardnej a nadštandardnej úrovne. Občianska vybavenosť je v blízkom okolí. Zastávky mestskej hromadnej dopravy sú do dvoch minút pešej chôdze. Životné prostredie je na úrovni bežnej hlučnosti a prašnosti. V danej časti Bratislavy je väčšia hustota obyvateľstva. Byt aj bytový dom znalkyňa označila ako dobre udržiavaný, podľa posudku ide o 4-izbový byt vo veľmi dobrej kvalite. 10. Zo znaleckého posudku č. 28/2023, vyhotoveného znalkyňou z odboru stavebníctvo - odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností R.. W. B. (č. l. 847 spisu) vyplynulo, že všeobecná hodnota bytu je 164.000 eur. Znalecký posudok obsahuje doložku o tom, že znalkyňa si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 C. s. p.. Znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie, koeficient cenovej úrovne bol podľa posledných známych štatistických údajov vydaných Štatistického úradu SR platných pre 1. štvrťrok 2023. Podľa posudku ohodnocovaný byt č. XX sa nachádza na X. poschodí bytového domu. Bytová jednotka má loggiu so vstupom z izby, ktorá je zasklená starším zasklievacím systémom (pred rokom 2010), s dlažbou na podlahe. Byt bol ku dňu obhliadky v technickom stave zodpovedajúcom jeho veku a užívaniu. V rôznych časových obdobiach boli (podľa informácie od vlastníka prítomného na obhliadke) vykonané čiastkové rekonštrukcie, napr. pred rokom 2011 (pôvodným vlastníkom) boli vymenené interiérové dvere (bez zárubní, ktoré sú pôvodné drevené), plávajúce podlahy, dlažby, stierka v obývacej izbe, kúpeľňa a WC a pod. V roku 2016 boli vymenené plastové okná. Pôvodné vybavenie a konštrukcie (z r. 1974): vchodové dvere, zárubne interiérových dverí, radiátory, korpus časti kuchynskej linky, digestor a elektroinštalácia. V roku 2019 prebehla ďalšia čiastočná rekonštrukcia, ktorá spočívala vo vyspravení stropu v chodbe a v kuchyni (s bodovým osvetlením), nová stierka v chodbe a v kuchyni, doplnenie niektorých skriniek v kuchynskej linke a výmena dvierok na pôvodnom korpuse, elektrické rozvody boli vymenené len v 2 miestnostiach. Byt považovala znalkyňa za štandardne vybavený, so zjavnými vadami [elektroinštalácia vedená po povrchu (v izbe a v kuchyni), celkovo viditeľné vady v elektroinštalácii, opadaná omietka zo stropu v obývacej izbe, opotrebovanosť ešte pôvodných prvkov (radiátory, kuchyňa a pod.)]. Znalkyňa videla riziko spojené s jeho užívaním v jeho technickom stave, ťarche evidovanej na liste vlastníctva a v blízkosti domu k tzv. „Pentagonu“, kde sú evidované problémové skupiny obyvateľstva. Dodala, že prostredie má dobre vybudovanú kompletnú infraštruktúru, bytový dom má v blízkom, resp. v dostupnom okolí kompletnú sieť obchodov a služieb. 11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že spolu s podaním zo dňa 12.3.2023 žalobkyňa predložila listinné dôkazy a to Odbornú prehliadku a odbornú skúšku elektrického prúdu (č. l. 893 spisu), z ktorých vyplynulo, že elektrická inštalácia z hľadiska bezpečnosti nie je schopná bezpečnej prevádzky a jej záverom je odporúčanie elektrotechnika-špecialistu, na kompletnú rekonštrukciu elektroinštalácie. Žalobkyňa predložila dve cenové ponuky (č. l. 907 a 908 spisu), podľa ktorých by cena rekonštrukcie mohla byť v rozmedzí 11.100 eur až 12.880 eur. 12. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že účet v Z. Z. si otvoril, keď šiel so synom na jeden rok do Jordánska, pričom výpis z účtu predložil a všetky transakcie na účte súvisia so spotrebným úverom, ktorý si zobral v sume 15.000 eur. Väčšinu minul na cestu do Jordánska a na výdavky ohľadne syna, ktorému zaplatil medzinárodnú britskú školu, približne vo výške 6.000 eur ročne. Ďalej zaplatil výživné po príchode za obdobie, počas ktorého žil syn v Jordánsku, v sume 1.440 eur. Keď prišli na Slovensko v roku 2007, boli 11 mesiacov bez príjmu, žalobkyňa bola tehotná a narodil sa syn, v tomto období žili z jeho financií. V apríli 2008 sa narodil syn a žalovaný začal v máji 2008 pracovať v prvej práci, žalobkyňa bola na materskej dovolenke. Ozrejmil, že v jeho kultúre je povinnosťou postarať sa o rodinu, tak isto počas pobytu v Jordánsku žalobkyňa nehradila žiadne výdavky. K autu (zn. X. - poznámka súdu prvej inštancie) uviedol, že ho nadobudol pred manželstvom. Čo sa týka bankového účtu vypovedal, že transakcie na ňom sú spojené so spotrebným úverom a sám ho spláca. V roku 2006 mal účet v Arab bank, to bolo

pred manželstvom a v čase odchodu na Slovensko v roku 2007 bol zrušený. Tu si otvoril bežný účet vo O., F..M.. a v roku 2018 po príchode do Jordánska si otvoril účet v Z. Z.. Iné účty nemal. Ku kúpe bytu v Jordánsku sa vyjadril, že si tam nič nekupovali a predložil doklady o tom, že v Jordánsku doteraz nič nevlastnil. Dodal, že žalobkyňa má jordánske občianstvo, môže požiadať jordánsky súd, aby si tento výpis vyžiadal oficiálne z katastra. Žalobkyňa v Jordánsku podnikala so svadobnými šatami, pomohol jej pri otváraní, ale do obchodu investovala len svoje prostriedky v sume cca 10.000 eur. Následný dovoz a predaj šiat bol v jej réžii, v spolupráci s jej mamou. Obchod bol otvorený na živnosť žalovaného z dôvodu, že žalobkyňa by mala ako cudzinka povinnosť platiť vysoké dane. Zo sumy 10.000 eur bolo zhruba 5.000 eur použité ako poplatok za odstúpenie daného obchodu od predchádzajúceho nájomcu. Doplnil, že obchod bol len v prenájme, nakoľko v Jordánsku sa zaplatí vyšší poplatok za odstúpenie obchodu, potom sa platí len veľmi nízky nájom. V tom čase to bolo okolo 100 dinárov. Zvyšné peniaze z 10.000 eur použili na dekorácie. Žalobkyňa nemala jordánske občianstvo v roku 2006, ale až neskôr. Uviedol tiež, že 10.000 eur, ktoré dostal ako odstupné od zamestnávateľa použil sčasti na návštevu Jordánska, Talianska a sčasti finančne podporil svoju mamu na zdravotné výdavky, pretože mala rakovinu (cca 3.000 až 4.000 eur) a podporil aj svoju sestru zhruba sumou 2.000 eur. 13. Svedkyňa E. K. (matka žalobkyne) vo svojom výsluchu uviedla, že v roku 2006 mala prístup na účet žalobkyne vedený v Č. T. Z., F..M.. (splnomocnenie a dispozičné právo). Otec jej dcéry, V. Z., zomrel v roku 2004, zostal po ňom 4-izbový byt, brat J. žalobkyňu vyplatil (1.250.000 Sk), tieto prostriedky boli dané do banky. Dcéra jej hovorila, že chcú kúpiť byt, na to jej posielala 34.000 USD, potom jej volala, že ten byt aj kúpili. Keď prišla znovu na návštevu do Jordánska, boli ho aj pozrieť, išlo o holostavbu, trčali tam káble, nebola tam kuchynská linka, byt bol 3-izbový. Svedkyňa tam bola na návšteve dva týždne, v tom čase prišiel žalovaný a povedal, že ten byt predal s dobrým ziskom a kúpil obchod. Bol to obchod so svadobnými šatami, hovoril, že bude vedený na dcéru. Potom si kúpili auto X. za 9.000 dinárov, nezdalo sa jej v takej hodnote, rok si nepamätala a byt že si kúpia väčší, lepší. Potom všetko utíchlo, byt sa nekúpil, dcéra otehotnela, prišla na Slovensko. Nemala vtedy zabezpečené bývanie, kamarátka svedkyne jej pomohla, poskytla jej byt za najnižšie nájomné v Pentagone. Bolo to tam pekné, bývali tam tri roky. Potom, keď išli kupovať byt, brali si 100 % hypotéku. Žili skromne, bývalý zať pracoval, dcéra bola na materskej dovolenke, varila, neutrácala veľa, na dovolenky nechodili (okrem jednej v Taliansku). Téma peňazí zostala tabu. Dcére poslala z účtu v Č. T. Z., F..M.. 34.000 USD do Jordánska, číslo účtu jej dala dcéra, potom to išli spolu vybrať (t. j. spolu strany sporu). Nevedela uviesť aký to bol účet, kto mal k nemu dispozičné právo. Dodala, že žalobkyňa v Jordánsku nemala účet, tam ide všetko na muža. Nevedela tiež uviesť ako dlho mali strany sporu byt v Jordánsku (mesiac-dva), uviedla len, že ešte v čase, keď tam bola na návšteve, hovoril žalovaný, že ho predal so ziskom. Nový byt sa nekúpil. Kúpa svadobného salónu mala byť financovaná zo zisku z toho bytu. Salón dobre prosperoval, ale keď sa žalobkyňa vrátila, povedal žalovaný, že salón skrachoval. 14. Svedkyňa K. ďalej uviedla, že z dedičstva po otcovi žalobkyne zostalo 7.400 eur, bola to železná rezerva a bola uložená u svedkyne v hotovosti dosť dlhý čas. V roku 2018 odišiel zať do Jordánska, bol tam rok, byt bol v dezolátnom stave a túto sumu investovala žalobkyňa do bytu na rekonštrukciu napr. detskej izby, elektriny, kuchynskej linky; na celú rekonštrukciu by to nestačilo, veľa sa robilo svojpomocne, cez známych. Dcére darovala 1 bytu na Krížnej, kde svedkyňa býva, lebo ho chcela vysporiadať ešte za života. Ešte v roku 2016 prišli za ňou dcéra so zaťom a žalovaný chcel, aby dcéru vyplatila, ale to nebolo možné kvôli vecnému bremenu. Počas manželstva (na materskej dovolenke, aj po nej) sa dcéra starala o byt, o domácnosť, o dieťa, zať pracoval, domov chodil večer, všetko v domácnosti bolo hotové, zahral sa sem-tam s malým s Legom, išli do lesoparku alebo na ihrisko. Svedkyňa vedela, že sa navyšoval úver strán sporu, ale nevedela za akým účelom. Ozrejmila, že žalobkyňa žila v Jordánsku v roku 2004 (pracovala cez M.), potom sa vrátila keď otehotnela (asi v roku 2008), spolu tam bola cca 5 rokov. Za dcérou pritom chodievala každý rok. Čo sa týka kúpy bytu v Jordánsku, povedal jej to žalovaný, bola tam aj pozrieť (aj s dcérou a zaťom), nenapadlo jej, že by klamal. Byt bol v Aqabe. Žalovaný mal robiť úhradu, nakoľko tam to všetko robí muž, povedal pritom, že bude písaný na E. ako garancia, ale potom keď sa vyjadril, že všetko musí byť písané na muža, zrejme ním disponoval on. Žalovaný uviedol aj že obchod bude písaný na E.. Na aute (X.) prišla po ňu žalobkyňa na letisko, určite nebolo evidované na žalobkyňu, takže asi len na žalovaného. Doplnila, že žalobkyňa sa vrátila na Slovensko, nechcela vychovávať dieťa v Jordánsku, tam je úplne iný život. 15. Znalkyňa R.. W. B. pri výsluchu k rozdielnym záverom stranami predložených znaleckých posudkov uviedla, že v posudku použila na výpočet opotrebenia analytickú metódu, t. j. ku všetkým konštrukciám

v byte aj v bytovom dome pridelila rok užívania. Tým zhodnotila technický stav domu aj bytu. Informácie o týchto údajoch získala od vlastníka a aj vizuálne vzhľadom na vek domu a pôvodných konštrukcií. Byt ako kompletne zrekonštruovaný nevyhodnotila z dôvodu, že byt po kompletnej rekonštrukcii vyzerá zrekonštruovane, tento byt bol čiastočne zrekonštruovaný. Poukázala na fotodokumentáciu, z ktorej bol zrejmý opadaný strop v obývačke a elektroinštalácie na povrchu. Čiastočné rekonštrukcie nehodnotila ako kvalitné ani ako nové. Všetky vnútorné vedenia, vodovod, kanalizácia a radiátory boli pôvodné. K stavu omietok mala informáciu, že boli obnovené v roku 2011 a zrejme boli urobené veľmi nekvalitne, pretože mnohé boli opadané. K dôvodom veľkého rozdielu hodnoty bytu v znaleckých posudkoch uviedla, že podľa vyhlášky má každý koeficient svoj rozptyl a je na znalcovi, ku ktorej hranici sa prikloní. Rekonštrukcie, ktoré boli vykonané, boli vykonané v roku 2011, čiže tiež už niektoré nevyzerali zrekonštruovane. Za kompletnú rekonštrukciu považuje výmenu všetkých zabudovaných častí bytu, t. j. elektroinštalácie, kúpeľne, WC, podláh, okien, stierok, dverí, všetkých konštrukcií zabudovaných v byte. Zárubne interiérových dverí boli pôvodné, vymenené pred nadobudnutím. Dvere boli vymenené neskôr v roku 2011, ale boli v pôvodných zárubniach. 16. Z výsluchu znalkyne R.. Ľ. Z. vyplynulo, že základným údajom bolo potvrdenie o veku stavby vydané správcom z roku 1974, potom to bola obhliadka, a informácie, ktoré poskytla vlastníčka osobne prítomná pri obhliadke. Pri opotrebení stavby možno postupovať analytickou metódou alebo lineárnou, ona postupovala lineárnou metódou, vzhľadom k tomu, že nemala všetky informácie o tom, kedy prebiehali jednotlivé výmeny v byte, mala len informácie od správcu, kedy prebehla výmena spoločných častí a zariadení v bytovom dome. Východisková hodnota stavby je ukazovateľ, ktorý korešponduje s cenou, za ktorú by sa v súčasnosti vyhotovila stavba, za čo by ju postavil developer. Následne sa určila technická hodnota, ktorá vychádza práve z opotrebenia a životnosti stavby. Vybavenie bytu tvorí 27,58 % z celkovej východiskovej hodnoty a zvyšok tvorí hodnota spoločných častí a zariadení bytového domu. Ide o koeficient vybavenosti objektu (strana 12 posudku č. 06/2023), z toho následne vypočítala hodnotu, za akú by sa byt predal, čo je všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Potom tam už vstupujú koeficienty, napr. polohová diferenciácia (0,9 %), koeficient vplyvu územia (1,1 %). Spoločné časti a zariadenia, pokiaľ sú rekonštruované ovplyvňujú veľkou mierou hodnotu bytu na trhu nehnuteľností. Tá hodnota vybavenosti môže byť rozdielna, niekde je to vyše 30 %, tu to bolo 27,58 %. Ku kompletnej rekonštrukcii bytu uviedla, že byt nebol v pôvodnom stave (z roku 1974, kedy bol postavený dom). Boli tam vymenené dvere, okná, omietky, sanita, roldory, znalkyňa pritom neriešila v akom boli stave v súčasnosti, ale boli zrekonštruované oproti pôvodnému stavu. Pomer hodnoty nehnuteľnosti 27 % stanovuje program na základe vstupných údajov (str. 11 a 12 posudku č. 06/2023), kde je tzv. koeficient štandardu, ktorý zadala do programu a ten to následne vyhodnotil. Keby to bolo pôvodné z roku 1974, tak by zadala koeficient 1, ale vzhľadom k tomu, že už boli robené zásahy, uviedla koeficienty ako je vidno na stranách č. 11 a 12 znaleckého posudku; keby uviedla menšie koeficienty, väčšia váha sa rozdeľuje medzi spoločné časti. Dodala, že telefonicky komunikovala so správcom o tom, kedy prebehlo zateplenie domu, sanácia balkónov, výmena otvorových konštrukcií a aký je stav spoločných častí a zariadení domu. 17. Znalkyňa R.. Z. ďalej uviedla, že dĺžka obdobia, pri ktorom je možné posúdiť okná po výmene ako nové záleží od kvality okien; pokiaľ ide o nejakú garážovú firmu, kvalita nemusí zodpovedať štandardu, takisto záleží od údržby; životnosť plastových okien je 30 až 50 rokov, pokiaľ sú štandardnej kvality. Predmetné okná v byte boli stále nové, znalkyňa ich otvárala, neboli pôvodné, tie boli drevené. Sedemročné okná považovala za nové, niektoré firmy dávajú aj takú záruku. Pokiaľ ide o stav omietok uviedla, že tento sa kontroluje vizuálne a to väčšia časť a určuje sa to koeficientom za celý byt, nakoľko sa nedá rozdeliť každá miestnosť zvlášť. Čo sa týka stropu v obývacej izbe v rozsahu 3 m2, oprava je za 500 eur, prípadne aj za menej, teda bola názoru, že všade okrem stropu boli nové omietky. Poškodenia omietky bolo vidieť na fotografiách a neovplyvňujú zásadne hodnotu bytu. Omietky v byte neboli pôvodné, mimo predmetného stropu tam neboli nejaké zásadné defekty, niektoré mohli byť z roku 2016. Čo sa týka tvrdenia, že vchodové dvere sú protipožiarne, skontrolovala ich poklepom po dverách, javili sa, že majú vnútri kovovú platňu, čo sa vtedy považovalo za protipožiarne. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či je v byte potrebné vymeniť elektroinštalácie, neštudovala ističe, pozerala sa na základnú vybavenosť. Doplnila, že radiátory boli liatinové, neboli natreté, niektoré boli hrdzavé, čo ale nie je závada, ktorá by bránila vo vykurovaní, životnosť radiátorov je 50 až 70 rokov. Termoregulačné ventily boli nové. Radiátory hodnotila podľa vzhľadu, pričom hodnota jedného radiátoru je 120 eur. Uviedla, že išlo o 50-ročný byt, čiže rekonštrukcia pred cca desiatimi až dvanástimi rokmi bola zásadná. Technická úroveň bytu bola vyššia ako bola pri postavení, údržba priemerná. Poznamenala, že stav bytu ako

taký vstupuje do výpočtu už všeobecnej hodnoty pri zadávaní polohovej diferenciácie. Obidve znalkyne zohľadnili polohu bytu pri tzv. Pentagone, R.. B. koeficientom 1,1 a R.. Z. koeficientom 0,95. 18. Súd prvej inštancie ozrejmil, že v dobe trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný hospodárili a nadobúdali veci a majetkové hodnoty v režime bezpodielového spoluvlastníctva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov predstavuje osobitný režim fungovania vlastníckych vzťahov, kedy sa vychádza zo zásady, že úlohou manželstva, okrem iného, je aj ekonomické zabezpečenie manželov, ktoré práve nachádza svoj výraz v potrebe spoločného hospodárenia, teda v užívaní a disponovaní s vecami spoločne. Z uvedeného dôvodu aj v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nutné prihliadnuť na to, že je preň charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve, a preto je irelevantné, že jeden z manželov zarábal v priebehu manželstva viac ako druhý. Poukázal pritom na skutočnosť, že konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním špecifickým, ovládaným viacerými princípmi, odlišujúcimi sa od klasického sporového konania. Sporové strany v tomto prípade majú postavenie tak žalobcu ako aj žalovaného a uplatňujú si svoje nároky z titulu majetkovoprávneho vyporiadania spoločného majetku, nadobudnutého počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a teda masu vecí a majetkových práv, ktorými sa bude súd v konaní zaoberať a tieto vyporiadavať, označujú strany sporu, sú to teda strany konania, ktoré v súlade s princípom kontradiktórnosti konania a prejednacou zásadou, ovládajúcou sporové konanie, vymedzujú predmet konania. 19. Podľa rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít sú podiely manželov pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zásade rovnaké a z princípu parity sa aj všeobecne vychádza. Rovnosť (parita) podielov je základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, pričom súd môže určiť podiely v inom pomere len výnimočne (výnimka z pravidla), a to v závislosti od ďalších hľadísk uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Výnimkou môže byť jedine skutočnosť, že jeden z manželov počas trvania manželstva viedol záhaľčivý život, nepracoval, neprispieval ekonomicky na domácnosť napriek tomu, že mohol a dokonca to bolo pre účely ekonomického fungovania rodiny potrebné, nestaral sa o spoločnú domácnosť, prípadne spoločné deti. Odklon od rovnosti podielov manželov na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je namieste len za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1781/2004). 20. Súd prvej inštancie dodal, že k nerovnomernému určeniu podielov môžu viesť aj konanie jedného z manželov, ktoré negatívne ovplyvňuje vzájomné súžitie manželov, predovšetkým ak je v rozpore s § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. (v zmysle ktorého sú si manželia navzájom rovní v právach a povinnostiach). Relevantné bude iba také konanie, ktoré sa negatívne prejavuje v majetkovej sfére manželov alebo v starostlivosti o rodinu. K odklonu od rovnosti podielov by mohla viesť aj situácia, ak by jeden z manželov bez spoločensky akceptovateľných dôvodov ešte za trvania manželstva opustil rodinu a prestal sa podieľať na starostlivosti o rodinu. S názorom, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sú bez právneho významu okolnosti, ktoré sa týkajú kvality spolužitia účastníkov konania v rovine ľudskej, etickej a pod. sa nemožno stotožniť. Vzhľadom na princíp dobrých mravov by súčasťou relevantných úvah mali byť napríklad aj prípady domáceho násilia. Významné sú pritom iba okolnosti počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (porovnaj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., Občiansky zákonník I, § 1 - 450, 2. vydanie, Komentár, Praha: C.H. Beck, 2019, str. 1236-1237). 21. Zohľadňujúc vyššie uvedené kritériá dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prejednávanom prípade boli dané také výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú odklon od zásady rovnosti podielov (nakoľko rozsudok súdu nemá byť prekvapivý, prítomní na pojednávaní dňa 11.7.2023 boli informovaní, že bude zohľadnené aj správanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi - poznámka súdu prvej inštancie). Zdôraznil, že nebolo sporné, že žalovaný v lete 2018, teda ešte počas trvania manželstva, opustil Slovenskú republiku spolu s maloletým synom, a to bez súhlasu matky, až do septembra roku 2019 a vrátil sa s ním až po intervencii medzinárodnoprávnych organizácií. Na obdobie vyše jedného roka tak odlúčil žalobkyňu od syna, čím jej úplne znemožnil vykonávať jej prislúchajúce rodičovské práva a povinnosti. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie ako bez právneho významu pre konanie vyhodnotil aktuálne správanie žalovaného popísané v záverečnej reči žalobkyne a zohľadnil len jeho správanie, ku

ktorému došlo ešte počas trvania manželstva, nakoľko toto sa podľa vyššie uvedených kritérií prejavilo tak v starostlivosti o rodinu (najmä v tom, že žalobkyni bola starostlivosť o syna úplne a bezdôvodne znemožnená), ako aj v majetkovej sfére. Bol názoru, že žalobkyňa sa pričinila o udržanie spoločnej veci, a to tak starostlivosťou o domácnosť, ako aj vykonaním rekonštrukcií bytu, ktoré hradila aj z vlastných prostriedkov z dedičstva. 22. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR, v ktorých došlo k odklonu od parity podielov, napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/38/2022, zo dňa 29.9.2022 (podiely 60 % a 40 % z dôvodu násilného správania), rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/1/2022, zo dňa 31.1.2023, ktorý v odôvodnení okrem iného uviedol: „...odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 343/2014 zo dňa 25.11.2014, z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplýva, že: ,Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje a zároveň sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 537/2012 (na ktorý poukázala aj sťažovateľka vo svojej sťažnosti), keď Ústavný súd si osvojil právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2914/99 a vzťahujúcim sa aj na posudzovanú vec, podľa ktorého znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.‘ “ 23. Ďalším zohľadneným teoretickým východiskom, preferovaným aj v rozhodovacej praxi súdov SR, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, bolo, že ak jeden z manželov za trvania manželstva (alebo po jeho skončení) vybral (napríklad z účtu v banke) peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s ustanovením § 144 Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku BSM. V prípade, že takéto použitie nepreukáže, je potrebné vybrané finančné prostriedky zahrnúť do masy BSM. Ak jeden z manželov peniaze z účtu bez súhlasu druhého manžela za trvania manželstva vybral a spotreboval pre seba, treba vybranú sumu zaradiť do BSM a vyporiadať ju (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2433/99). Spoločné prostriedky môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Manžela, ktorý finančné prostriedky v peňažnom ústave vyberie, ťaží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa toho, akým spôsobom s takými prostriedkami naložil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/122/2006). Druhý manžel nenesie dôkazné bremeno o tvrdení, že predmetná suma nebola ku dňu zániku BSM spotrebovaná. 24. Súd prvej inštancie prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobkyne z dôvodu, že to navrhovali obidve strany ako aj preto, že ide o bydlisko a domov maloletého syna strán sporu (alebo by aspoň mal byť jeho bydliskom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorým bol zverený do osobnej starostlivosti matke), hoci na pojednávaní dňa 28.9.2023 v záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že maloletý sa aktuálne nachádza u otca. Pokiaľ sa maloletý aktuálne zdržiava na inej adrese (resp. ku dňu 28.9.2023 sa zdržiaval; ku dňu vyhlásenia rozsudku súd prvej inštancie nemal informáciu - poznámka súdu prvej inštancie), nejde o otázku, ktorú by bol oprávnený riešiť v konaní o vyporiadanie BSM. Pri určení ceny bytu vychádzal zo znaleckého posudku č. 06/2023. Konštatoval, že znalecké posudky č. 06/2023 aj č. 28/2023 boli znalkyňami vyhodnotené riadne. Vzhľadom na aktuálny vývoj cien nehnuteľností v hlavnom meste sa však cena určená v znaleckom posudku č. 28/2023 javila nízka. Znalkyňa R.. Ľ. Z. vysvetlila, prečo uviedla stav bytu ako po rekonštrukcii (teda, že stav bytu nebol pôvodný) a vyjadrila sa aj k otázkam, prečo považuje okná v byte za nové (nakoľko životnosť plastových okien je 30 až 50 rokov). Ďalej doplnila, že omietky, ktoré sú v byte, je možné opraviť a že celkový stav bytu je taký, že jeho opotrebovanie neznižuje podstatne jeho hodnotu. 25. Pozornosť súd prvej inštancie upriamil aj na to, že v znaleckom posudku č. 66/2019, ktorý predložila žalobkyňa (a z ktorého nemohol vychádzať pri určení hodnoty bytu z dôvodu, že od jeho vyhotovenia uplynuli cca štyri roky - poznámka súdu prvej inštancie) sa uvádza okrem iného, že v byte bola postupne prevedená celková rekonštrukcia a napríklad aj to, že vchodové

dvere sú protipožiarne, preto sa javí účelové, že toto boli niektoré z nedostatkov, ktoré žalobkyňa vytýkala znaleckému posudku č. 06/2023, keď v ňou predloženom posudku jej neprekážali. Na základe písomných vyjadrení mal za zrejmé, že práve v opotrebení bytu videla žalobkyňa dôvod jeho nižšej hodnoty, preto súd prvej inštancie doplnil, že v jednotlivých žalobkyňou predložených posudkoch je takisto značný rozdiel v uvedených koeficientoch opotrebovania (znalecký posudok č. 66/2019 opotrebenie 31,83 %, znalecký posudok č. 38/2023 opotrebenie 24,94 %, znalecký posudok č. 28/2023 až 44,66 %). Od hodnoty bytu stanovenej znaleckým posudkom č. 06/2023 vo výške 213.000 eur považoval pritom za vhodné odpočítať náklady na rekonštrukciu elektroinštalácie, nakoľko podľa listinného dôkazu (č. l. 893 spisu) elektrická inštalácia v byte z hľadiska bezpečnosti nebola schopná bezpečnej prevádzky. Pokiaľ ide o cenu tejto rekonštrukcie vychádzal súd prvej inštancie z priemeru dvoch cenových ponúk (č. l. 907 a 908 spisu) 11.100 eur + 12.880 eur / 2 = 11.990 eur, a takto ustálil hodnotu bytu na 201.010 eur (213.000 eur - 11.990 eur). 26. Osobné motorové vozidlo H. obidve strany žiadali prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom sa zhodli na jeho hodnote (5.000 eur), preto súd prvej inštancie vychádzal z daného nesporného skutkového tvrdenia a v uvedenej výške ustálil hodnotu predmetného motorového vozidla. Pokiaľ išlo o pohľadávky žalobkyne proti žalovanému (bod 3.6 žaloby), ktoré vznikli po zániku BSM, súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že tieto nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM, nakoľko išlo o záväzky žalovaného, ktoré zaplatila žalobkyňa namiesto neho, čím mohlo na jeho strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie, ktoré si ale musí žalobkyňa vymáhať v samostatnom konaní. 27. Vo vzťahu k výberom žalovaného z účtu vo O., F..M.., ku ktorým žalovaný nepreukázal, že by ich použil v súlade s § 144 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie skúmal obdobie od februára 2017 do konca roka 2018, keď začiatok tohto obdobia určil na základe listinného dôkazu (č. l. 580 spisu - preklad Potvrdenia o rozvode), z ktorého vyplynulo, že žalovaný od februára 2017, kedy oznámil žalobkyni, že je rozvedená, neplánoval ďalšie zotrvanie v manželstve. Predmetnému obdobiu podľa výpisov z účtu a prehľadu od žalobkyne zodpovedá suma 21.970 eur za rok 2017 (okrem mesiaca január) a suma 6.913,84 eura za rok 2018, spolu vo výške 28.883,84 eura. Súd prvej inštancie dodal, že sa nezaoberal všetkými výbermi od roku 2014 ako to žalobkyňa požadovala, ale iba vyššie špecifikovaným obdobím, kedy možno predpokladať, že manželstvo spelo k zániku, nakoľko nemožno konanie o vyporiadanie BSM chápať ako „vyúčtovanie“ celého spoločného života, resp. trvania manželstva, v opačnom prípade by bolo prakticky nemožné konanie skončiť v primeranom čase. Poukázal pritom na to, že nie je možné skúmať všetky výdavky toho ktorého z manželov a zisťovať niekoľko rokov spätne, či boli tieto použité na potreby rodiny alebo výlučne jedného z manželov. 28. Súd prvej inštancie nevidel dôvod zohľadniť v konaní tvrdenia žalovaného, že potreboval prostriedky na výživu syna v Jordánsku, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu je u rodiča prioritné a má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Tvrdenie žalovaného, že maloletému synovi platil v Jordánsku medzinárodnú školu so školným cca 6.000 eur zostalo nepreukázané a mal za to, že nemožno vyložiť na prospech žalovaného, že syna bez súhlasu žalobkyne odviedol do Jordánska, kde vynakladal viac prostriedkov, ako by bolo nevyhnutné na Slovensku. Dal do pozornosti, že maloletý navštevoval v Slovenskej republike základnú školu zadarmo a svojvoľné rozhodnutie žalovaného opustiť krajinu nebolo možné odobriť tým, že by neprihliadol na výdavky žalovaného, ktorých použitie v súlade s § 144 Občianskeho zákonníka nepreukázal. Zdôraznil, že žalobkyňa bola nielen pripravená, ale mala aj právo poskytovať maloletému osobnú starostlivosť a starať sa o jeho výchovu a výživu, čo jej žalovaný znemožnil. Z výsluchu žalovaného pritom vyplynulo, že podporil finančne svoju matku a sestru, ktoré považoval súd prvej inštancie za prostriedky vynaložené nie na bežnú spotrebu žalovaného a v rozpore s § 144 Občianskeho zákonníka. 29. Zostatok na účte žalobkyne vedenom v M. M.I., F..M.. R. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.001,34 eura prikázal súd prvej inštancie žalobkyni. Dodal, že na účte žalovaného vedenom vo O., F..M.. R. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola ku dňu zániku BSM záporná hodnota, a preto nemohol žalovanému prikázať žiadny zostatok. Iné účty vedené bankách v Slovenskej republike strany nežiadali vyporiadať a preto sa nezaoberal bližšie napríklad účtom žalobkyne v G. Z., F..M... 30. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobkyňa žiadala vyplatiť prostriedky vo výške 48.153,50 eura ako zápočet toho, čo bolo vynaložené z jej samostatného majetku, ktorý nadobudla z dedičstva po otcovi, na majetok v BSM. Suma pozostávala z odplaty za prevod spoluvlastníckeho

podielu k bytu z dedičstva po otcovi 1.250.000 Sk (41.492,40 eura), motorového vozidla Š. J., rok výroby 1992, v hodnote 40.000 Sk (1.327,76 eura) a sumy vo výške 2 x 2.666,67 eura, t. j. spolu 5.333,34 eura, predstavujúcej finančné vysporiadanie za predaj chaty nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y. B. O.Č.. Súd prvej inštancie nezohľadnil sumu 1.327,76 eura za osobné motorové vozidlo J., nakoľko z Uznesenia o dedičstve zo dňa 30.11.2004 vyplynulo, že žalobkyni prislúchala povinnosť pre prípad predaja auta vyplatiť polovicu svojmu bratovi, pričom neuviedla, či tak urobila, prípadne prečo tak neurobila a súčasne nebolo preukázané kedy došlo k predaju tohto auta, nakoľko žalobkyňa v tomto smere nepredložila žiadne dôkazy a ani nenavrhla žiadne dokazovanie. Inak tomu bolo pri zostávajúcich sumách za predaj spoluvlastníckeho podielu k bytu, ku ktorému boli doložené listinné dôkazy preukazujúce, že žalobkyni boli prostriedky aj reálne vyplatené (prevodný príkaz, čestné vyhlásenie brata žalobkyne). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že podstatná časť dedičstva po otcovi žalobkyne bola použitá na kúpu bytu v Jordánsku, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede matky žalobkyne. 31. Dôvodil pritom, že žalovaný síce predložil potvrdenie, že žiadnu nehnuteľnosť v Jordánsku nevlastní, z tohto dokumentu ale nevyplynulo, že by v minulosti, počas trvania manželstva a pobytu spolužitia strán sporu v Jordánsku, nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva bytu. Minimálne tak žalobkyňa ako aj jej matka boli presvedčené, že suma 34.343,43 USD bola použitá na kúpu bytu a zúčastnili sa na obhliadke nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia žalovaného používala žalobkyňa tieto prostriedky v Jordánsku na jej podnikanie, na rozdiel od žalobkyne ale nepredložil k svojmu skutkovému tvrdeniu žiadne dôkazy, preto sa s ním súd prvej inštancie nemohol stotožniť. Poukázal na to, že žalovaný navyše pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 11.10.2022 uviedol, že na zariadenie salónu bolo použitých cca 10.000 eur, čím sa nevysvetľuje použitie zvyšku, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie bolo nepravdepodobné, že by sa žalovaný nezaujímal o spotrebu takej relatívne vysokej sumy. Pokiaľ ide o zvyšok sumy nadobudnutej žalobkyňou z titulu dedičstva súd prvej inštancie dodal, že žalobkyňa preukázala výsluchom svojej matky rekonštrukčné práce v byte, pričom svedkyňa podrobne popísala, akým spôsobom bolo naložené so zvyškom peňazí (teda že najprv boli uložené u nej v hotovosti, následne ich dcére odovzdala) a rekonštrukcie bytu vyplynuli aj z vykonaného znaleckého dokazovania. Doplnil, že skutkové tvrdenia žalovaného, že rekonštrukcie boli vykonané z navýšeného úveru sa v konaní nepreukázali a na základe uvedeného ustálil, že vnos žalobkyne predstavuje spolu 46.825,74 eura. 32. Súd prvej inštancie na ozrejmenie právneho stavu uviedol, že právo každého z manželov žiadať náhradu nákladov, ktoré zo svojho vynaložil na spoločný majetok, vyplýva priamo z § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Ak bola nejaká vec nadobudnutá za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva z časti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov, za podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Pri jeho vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať zo spoločného majetku náhradu takto vynaložených nákladov. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/288/2013, refundačný nárok jedného z manželov na náhradu nákladov vynaložených z vlastného (výlučného) majetku do spoločného majetku vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu nákladov, aj keď tento nárok možno uplatniť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manžel nemôže uspieť s každou refundačnou požiadavkou, t. j. s nárokom na vrátenie toho, čo vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania, t. j. ktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva ako spoločný a počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním. Nahradiť možno iba investície, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko spotrebované. 33. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 143, § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, § 149 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 a § 150 Občianskeho zákonníka zistil aktíva BSM v hodnote v čase vyporiadavania BSM spolu vo výške 206.010 eur (byt 201.010 eur, auto 5.000 eur) a pasíva (zostatok úveru strán sporu vo O., F..M.) vo výške 70.759,92 eura (ku dňu zániku BSM bola nesplatená istina vo výške 82.431,30 eura, úrok vo výške 68,20 eura a poistenie nehnuteľnosti vo výške 9,17 eura - poznámka súdu prvej inštancie). Polovicu aktív pripadajúcu na každú zo strán sporu tak ustálil vo výške 103.005 eur a z dôvodu prebratia celého zostávajúceho úveru žalobkyňou súd prvej inštancie uviedol, že polovicu jeho zostatku treba odpočítať od podielu žalovaného (70.759,92 eura / 2 = 35.379,96 eura) a tiež je potrebné od podielu žalovaného odrátať jednu polovicu zo sumy 28.883,84 eura (odsek 50 napadnutého rozsudku), teda 14.441,92 eura a jednu polovicu z vnosu žalobkyne (odsek 54 napadnutého rozsudku) zo sumy

46.825,74 eura, teda 23.412,87 eura, čo vychádza 29.770,25 eura. Dodal pritom, že žalovaný by bol povinný podieľať sa polovicou na nákladoch na hypotéku za obdobie po zániku BSM vzhľadom k tomu, že nepreukázal svoje tvrdenie, že by po celý čas platil aj celú hypotéku za byt sporových strán (ods. 4 napadnutého rozsudku) a naopak žalobkyňa preukazovala, že splátky vo výške 3.637,72 eura uhrádzala samostatne (žaloba, strana 7 a č. l. 7 spisu a listinné dôkazy priložené k žalobe). Žalovanému prikázal osobné motorové vozidlo H. H. v hodnote 5.000 eur a patrila by mu aj mu polovica zostatku na účte žalobkyne 500,67 eura, teda v prípade parity podielov sporových strán by mu mala byť vyplatená suma 25.952,06 eura (29.770,25 eura mínus 2.500 eur plus 500,67 eura mínus 1.818,86 eura). Vzhľadom však na východiská uvedené v odsekoch 42 a nasl. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné odkloniť sa od zásady parity podielov na základe správania sa žalovaného, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako aj vzhľadom na pričinenie žalobkyne o spoločný majetok, jeho rekonštrukcie a udržiavanie, preto výrokom IV. rozhodol, že strany nie sú povinné vyplatiť si žiadnu sumu. 34. Súd prvej inštancie doplnil, že do masy BSM nezahrnul medzi aktíva motorové vozidlo X., nakoľko v konaní nebolo preukázané, že ho strany sporu nadobudli počas trvania manželstva. Medzi pasíva nezahrnul úver poskytnutý žalovanému O., F..M.. vo výške 15.000 eur, pretože obe sporové strany tvrdili, že ide o výlučný záväzok žalovaného, žalobkyňa sa o ňom dozvedela dodatočne a sám žalovaný uviedol, že dlžníkom je len on sám. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala prikázania bytu č. XX na Y. U. XX O. Z., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, ako aj na pozemkoch, na ktorých dom stojí do jej vlastníctva uviedol, že z výpisu z listov vlastníctva č. XXXX F. Č.. XXXX pre katastrálne územie B. Z. vyplynulo, že strany sporu nenadobudli spoluvlastnícky podiel k zastavaným pozemkom, čo potvrdzuje tiež kúpna zmluva, ktorou byt nadobudli, a preto tento podiel na zastavaných pozemkoch, napriek tomu, že bol súčasťou žaloby a petitu nemohol vyporiadať, keďže nebol súčasťou masy BSM a v tejto časti žalobu zamietol. 35. O trovách konania rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 2 C. s. p., nakoľko nemohol pripísať úspech v konaní ani jednej zo strán. Poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný žalobným návrhom žalobcu (viď § 216 ods. 2 C. s. p.). Pri posudzovaní procesného úspechu v konaní je potrebné preto zohľadňovať viacero kritérií, pričom v prejednávanej veci nevyhovel v celom rozsahu ani jednej zo strán sporu ohľadom ich návrhov o rozsahu a hodnote BSM, resp. o spôsobe jeho vyporiadania. Obe strany žiadali, aby bola druhá sporová strana zaviazaná na výplatu vyrovnacieho podielu, pričom nebolo vyhovené ani jednej zo strán konania. Z uvedeného dôvodu nebolo možné určiť procesný úspech sporových strán vo veci, preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že spravodlivé je nepriznať právo na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu. 36. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zaviaže žalobkyňu k vyplateniu finančného rozdielu žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nepriznať žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 37. Namietal záver súdu prvej inštancie o započítaní sumy 28.883,34 eura v neprospech žalovaného ako nezákonný a nedôvodný. V danej súvislosti potvrdil, že počas trvania manželstva v júli 2018 (5 mesiacov pred zánikom manželstva) odišiel so svojim synom do Jordánska bez súhlasu žalobkyne ako jeho matky, čo bolo vyhodnotené ako rodičovský únos, spravil tak však zo svojej neznalosti práva a nerozumne, nakoniec sa po pár mesiacoch vrátili a všetko zmeškané výživné za ten čas doplatil, i keď sa za daný čas staral o maloletého syna v zahraničí, riadne chodil na súkromnú britskú školu a pod. Ozrejmil, že spoločnú domácnosť opustil v apríli 2018, kedy sa presťahoval do prenajatého bytu a súdu prvej inštancie vytkol, že po formálnom rozchode (teda odlúčení sporových strán ako manželov, ktorí síce zostali žiť istý čas spolu v spoločnej domácnosti) od 2/2017 bral v neprospech žalovaného výbery z jeho bankového účtu, resp. náklady, a to až do právoplatnosti rozvodu. Poukázal na to, že v tomto období čerpal spotrebný úver vo výške 15.000 eur (výbery 5.000 eur dňa 24.4.2018, 2.000 eur dňa 30.4.2018 a 4.700 eur dňa 31.7.2018), ktorý si nechal poukázať na svoj bankový účet a odtiaľ čerpal aj pri odchode zo spoločnej domácnosti, tak aj v čase jeho pobytu so synom v zahraničí (označenom ako rodičovský únos). Z týchto peňazí platil synovi školu v hodnote 6.000 eur a syna aj po celý čas živil. Daný úver

čerpal bez vedomia žalobkyne a sám ho po celý čas aj splácal, pričom od počiatku tvrdil, že tento úver do BSM práve z uvedených dôvodov ani nepatrí a poukázal na to, že aj žalobkyňa mala svoje náklady spojené s bežným živobytím alebo s novým partnerom. 38. Vo vzťahu k údajnému vlastníctvu bytu v Jordánsku odmietol tvrdenie, že by kedykoľvek v minulosti vlastnil akýkoľvek byt v Jordánsku a že by bol kúpený z prostriedkov od žalobkyne. Zdôraznil, že potvrdením z Jordánska preukázal, že nie je žiadnym vlastníkom bytu, keďže spätne mu žiadne iné potvrdenie nevystavia a tvrdenie žalobkyne je postavené výlučne len na jej tvrdení a tvrdení jej matky. Argumentoval, že žalovaná si nechala zaslať peniaze od matky do Jordánska, tieto prostriedky vo výške okolo 34.000 USD však boli posielané na účet spoločnosti v Jordánsku, s ktorou nemal žiadne majetkové a osobné prepojenie; jednalo sa o bývalého zamestnávateľa žalobkyne v Jordánsku. V konaní pritom nebolo preukázané, že by mal tieto prostriedky vo svojej dispozícii. Dal do pozornosti, že doposiaľ nebol byt nijako ani označený, koľko izbový bol, na akej ulici, pričom ak by takýto byt (do ktorého žalobkyňa mala investovať uvedenú čiastku) existoval, určite by ho videla a vedela by (aj s ohľadom na to, že istý čas v Jordánsku aj žila a pracovala) označiť aspoň miesto, kde sa tento mal nachádzať, čo však nespravila. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj v prípade, ak by počas manželstva mal nadobudnúť nehnuteľnosť v Jordánsku, kde neexistuje inštitút BSM, a to z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva jeho manželky, nemohlo by sa jednať o majetok patriaci do BSM, keďže podľa tamojšieho práva BSM neexistuje. V takom prípade by súd musel aplikovať § 5 zákona č. 97/1963 Zb. a nemohol by aplikovať § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. 39. Namietal tiež, že neboli ustálené prerábky, ktoré mala žalobkyňa počas neprítomnosti žalovaného v byte vykonať, či už ich dátum alebo ich hodnota. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní vynaloženia prostriedkov žalobkyne na rekonštrukciu bytu, keď dôvodil, že žalobkyňa sa tieto snažila podporiť iba nedatovanými fotografiami a napriek tomu, že popieral dané tvrdenia žalobkyne, jeho argumentáciu, že rekonštrukcie boli vykonané k prostriedkov navýšenia ešte v roku 2016 súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepreukázanú. Uviedol, že čiastočná prerábka bytu, spočívajúca vo výmene okien za plastové, bola realizovaná ešte v roku 2016, keď došlo k refinancovaniu pôvodného úveru čerpaného sporovými stranami za účelom kúpy bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM a novým úverom čerpaným vo O., F..M.. bol tento vyplatený a úver bol navýšený o ďalšie prostriedky slúžiace na kúpu vozidla O., ktoré je tiež predmetom vyporiadania a na výmenu pôvodných okien za plastové. Daný úver čerpali spoločne so žalobkyňou, boli riadne zamestnaní a v tom čase tvorili ešte rodinu. Byt, ktorý je predmetom vyporiadania, nadobudli do BSM v roku 2010 za kúpnu cenu 89.500 eur, pričom časť vo výške 1.500 eur bola zaplatená v hotovosti z vlastných prostriedkov sporových strán a zvyšok bol financovaný z prostriedkov hypotéky zo M. M., F..M... Pozornosť tiež upriamil na skutočnosť, že prílohou žaloby je úverová zmluva so M. M., F..M.., na základe ktorej im bol poskytnutý úver až vo výške 95.000 eur, pričom časť 80.365 eur bola určená na kúpu bytu a na iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou bola určená suma 14.635 eur. Bol názoru, že z uvedeného vyplýva, že prostriedky presahujúce sumu 88.000 eur boli určené práve na účely, ktoré sa snaží žalobkyňa pokryť svojimi vlastnými peňažnými prostriedkami, ktoré získala dávno predtým. Považoval pritom za otázne, prečo by čerpali tak vysoký úver, ak mala žalobkyňa podľa jej tvrdení vynaložiť z vlastných prostriedkov až 48.153,50 eura, kde žiadnym spôsobom nebolo preukázané použitie takýchto prostriedkov na spoločný majetok. 40. Rozporoval aj záver súdu prvej inštancie o disparite podielov, keď mal za to, že takéto posúdenie je neprimerane prísne a neodôvodňuje ho ani žiaden z dôvodov uvedených v judikatúre, na ktorú poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že neviedol žiaden záhaľčivý život, prispieval na spoločnú domácnosť pokiaľ v nej žil a kým rozpory medzi ním a žalobkyňou neboli tak značné, že odišiel zo spoločnej domácnosti, čo bolo len niekoľko mesiacov pred právoplatnosťou rozvodu. Dovtedy sa plnohodnotne staral o domácnosť, o syna, riadne zarábal a spolufinancoval domácnosť, nedochádzalo ani k žiadnym konfliktom medzi nimi. Doplnil, že práve dôvody na strane žalobkyne (podvádzanie žalovaného ako manžela) ho viedli k podaniu návrhu na rozvod, pričom o majetok, ktorý je predmetom vyporiadania BSM sa zaslúžil rovnako ako žalobkyňa, obaja boli počas ešte fungujúceho manželstva riadne zamestnaní a riadne zarábali. 41. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že jej žalovaný nie je povinný vyplatiť vyrovnací podiel a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nedostatočné, ale uviedla, že vzhľadom na bezmajetnosť žalovaného, psychickú a finančnú nákladnosť

konania a vplyv konania na psychiku ich syna sa rozhodla neodvolať sa. Mala za to, že žalovaný sa snažil navodiť dojem, že úver vo výške 15.000 eur, ktorý čerpal len na vlastné potreby, je stotožňovaný s jeho hotovostnými výbermi zo spoločného účtu v rozmedzí rokov 2014 až 2018 v celkovej výške 66.256,70 eura, čo odmietla. Dôvodila, že žalovaný jej zrušil dispozičné právo k spoločnému účtu ešte v priebehu manželstva, pričom na spoločný účet jej bola dlhodobo poukazovaná mzda a hotovostné výbery žalovaného boli preukázané výpisom z bankového účtu. Vo vzťahu k rekonštrukciám bytu uviedla, že v konaní boli predložené štyri znalecké posudky a v každom z nich sa spomínali viaceré rekonštrukcie, boli vypočuté aj dve znalkyne, o rekonštrukciách svedčil aj svedok, dokonca aj žalovaný vo viacerých svojich tvrdeniach potvrdil minimálne dve vykonávané rekonštrukcie. 42. Odmietla argumentáciu žalovaného k disparite podielov. Poukázala na to, že žalovaný sa dopustil rodičovského únosu maloletého do cudziny na viac ako 12 mesiacov a tým spôsobil traumu žalobkyni, ale aj maloletému synovi, ktorý sa z toho dosiaľ nespamätal. Uvedené konanie mala za rozporné s dobrými mravmi a v rozpore so záujmami maloletého syna a rodičovskými právami žalobkyne, pričom až po intervencii Interpolu ju žalovaný kontaktoval a k jeho návratu so synom došlo až po splnení jeho ultimatívnych podmienok, čo je podrobne uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/18/2019-151. Počas rodičovského únosu maloletého žalovaný prestal splácať hypotekárny úver a uhrádzať platby vyplývajúce z vlastníctva bytu a len jej včasnou intervenciou bolo zabránené zlyhaniu hypotekárneho úveru a výkonu záložného práva bankou, a to napriek tomu, že žalovaný pred rodičovským únosom vybral zo spoločného účtu všetky finančné prostriedky. Zdôraznila, že hotovostné výbery žalovaného pripravili spoločný rozpočet o viac ako 66.000 eur. Doplnila, že žalovaný sa nikdy sa nestaral o spoločnú domácnosť, vzdelanie a zdravotný stav maloletého syna. 43. K napadnutému rozsudku uviedla, že súd prvej inštancie odignoroval vykonaný znalecký posudok č. 66/2019, ktorý určil hodnotu bytu v treťom kvartáli roku 2019. Dňa 31.5.2023 vydal prehľad vývoja realizačných cien nehnuteľností SR Štatistický úrad a v čase vypracúvania napadnutého rozsudku už bol takmer dva mesiace zverejnený (odo dňa 31.8.2023) aj Vývoj realizačných cien nehnuteľností SR až po 2. kvartál 2023. Žalovaný uvedené nerozporoval a súd prvej inštancie sa nevyjadril prečo by nebolo možné pristúpiť k akceptácii takejto ceny. Vo vzťahu k cene bytu odkázala na dovtedajšie podania a mala za to, že stanovená hodnota v posudku č. 06/2023 zo dňa 16.2.2023, vo výške 213.000 eur je v rozpore so všetkými ostatnými znaleckými posudkami predloženými v konaní, na ktoré v podrobnostiach poukázala. Dodala, že zo štyroch znaleckých posudkov predložených v konaní dospeli dva k takmer totožnej cene a jeden po zohľadnení vývoja cien nehnuteľností toto ohodnotenie podporoval, napriek tomu súd prvej inštancie prihliadol na znalecký posudok č. 06/2023, ktorý cenu určil absolútne odchylne. Nesúhlasila tiež s nevykonaním posudku č. 38/2023, keď tento predložila takmer 5 mesiacov pred vydaním rozhodnutia. Zhrnula, že pri cene bytu mal súd prvej inštancie vychádzať zo všetkých znaleckých posudkov predložených v konaní, so zohľadnením vývoja cien nehnuteľností, čo neurobil. 44. K hotovostným výberom žalovaného uviedla, že výpisy zo spoločného účtu preukázali, že počas trvania manželstva bolo v rokoch 2014 až 2018 z tohto účtu žalovaným vybraných spolu 66.256,70 eura a žalovaný nepreukázal, že by čo i len časť z nich bola v súlade s § 144 Občianskeho zákonníka. Nestotožnila sa s okresaním daného obdobia len na roky 2017 a 2018 a s argumentáciou súdu prvej inštancie, že manželstvo vtedy už spelo k zániku. Bola názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, avšak záver ohľadom výšky preukázaných hotovostných výberov žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko si nemôže vymyslieť premlčanie alebo podmienku, pred ktorej splnením sa nebude započítavať osobná spotreba jedného z manželov z prostriedkov BSM do masy BSM tak, ako to predpokladá zákon. Vo vzťahu k jej vnosu do BSM dôvodila, že skutkový stav bol zistený dodatočne, ale došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas trvania BSM skutočne vynaložené a správne rozdelil aktíva aj pasíva masy BSM na polovicu medzi žalobkyňu a žalovaného, avšak v prípade vnosu nedochádza k deleniu, keďže celý vnos bol vynaložený s osobného majetku (dedičstva) žalobkyne. 45. Žalovaný bol v odvolacej replike názoru, že tvrdenia, že zlyhával v starostlivosti o rodinu a o spoločnú domácnosť, sú len prekrúcaním faktov. O spoločnú domácnosť sa prestal zaujímať až počas rozvodového konania, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti a o manželku a syna sa do času podania návrhu na rozvod taktiež staral. K výberom v rokoch 2014 až 2018 uviedol, že nemal možnosť ani dôvod

evidovať výbery, boli na rôzne účely (na vlastné potreby, na rodinu a pod.) a ich zdôvodnenie spätne nie je nutné. Zdôraznil, že tzv. „rodičovského únosu“ sa dopustil v júli 2018, pričom manželstvo so žalobkyňou bolo rozvedené k 5.12.2018, a teda k danej udalosti došlo počas rozvodového konania, kedy už bolo ich manželstvo značne narušené a sankcionovať ho zaň nie je na mieste. Doplnil, že nešlo o spoločný účet, z ktorého vyberal, účet založil sám a žalobkyňa mala svoj účet, preto skutočnosť, že počas rozpadu manželstva zrušil dispozíciu s daným účtom je irelevantná. 46. Žalobkyňa v odvolacej duplike opätovne argumentovala, že správanie žalovaného bolo v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., nakoľko odčerpával finančné prostriedky rodiny na svoj osobný bankový účet na vlastné účely a na účely plánovaného únosu ich syna do Jordánska (66.256,70 eura); nevytvoril pre rodinu alebo samostatne pre syna akékoľvek finančné úspory, či iný majetok; nikdy sa nepodieľal na domácich prácach a na starostlivosti o domácnosť; nikdy sa nepodieľal na príprave maloletého syna na vyučovanie alebo akékoľvek iné mimoškolské aktivity; nezúčastňoval sa rodičovských združení; nestaral o zdravotný stav maloletého syna, nesprevádzal ho pri návštevách lekárov, ale tohto dlhodobo traumatizoval. K tvrdeniu žalovaného, že šlo o jeho účet uviedla, že naň bola poukazovaná jej mzda aj zárobky žalovaného a všetky peniaze, ktoré sa na tomto účte nachádzali, patrili do BSM. Uviedla, že si je vedomá, že nepodala odvolanie voči predmetnému rozsudku, avšak váhou svojej argumentácie mala za cieľ presvedčiť odvolací súd, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom dané odvolacie dôvody použil v odvolaní žalobca (žalovaný poznámka odvolacieho súdu). Dôvodila, že odvolací súd môže rozhodnúť v medziach odvolacích dôvodov žalovaného a v súlade s argumentáciou žalobkyne, keďže nie je viazaný odvolacím návrhom. 47. Žalovaný v dodatočnom vyjadrení vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o nevyhnutnosti zabezpečenia jej bývania s maloletým poukázal na to, že maloletý syn žije u neho, matka s ním má upravený styk, ale maloletý ju odmieta. Na preukázanie uvedených tvrdení predložil rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. 28P/23/2023, zo dňa 20.2.2024 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/88/2024, zo dňa 11.9.2024 ako novoty v konaní, keďže tieto boli vydané až po rozhodnutí súdu prvej inštancie v prejednávanej veci a zároveň po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pričom menia situáciu na strane matky, ako aj otca. 48. Žalobkyňa v reakcii na dodatočné vyjadrenie žalovaného uviedla, že ku dňu 11.3.2024 sa zvýšila fixovaná úroková sadzba k hypotekárnemu úveru, pričom poukázala na skutočnosť, že žalovaný sa nepodieľa na úhrade hypotéky od marca 2024 a nepodieľa sa ani na platbách súvisiacich s vlastníctvom bytu. Zdôraznila, že byt uchránila od výkonu záložného práva v prospech veriteľa hypotéky a po celý čas sa o byt stará a financuje nevyhnutné investície, pričom dala do pozornosti patovú situáciu v dôsledku nesúčinnosti žalovaného pri pokuse o refinancovanie hypotéky. V súvislosti s novopredloženými dôkazmi označila za zmätočnú argumentáciu žalovaného, ktorý zmenu situácie vzhliadol v pominutí nevyhnutnosti zabezpečenia bývania žalobkyne s maloletým, keď z uvedených rozhodnutí vyplynulo, že maloletý bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. K podaniu pripojila oznámenie O., F..M.. zo dňa 11.3.2024 o zmene fixovanej úrokovej sadzby a prehľad uhradených splátok hypotéky za obdobie október 2018 až november 2024 a platieb SBD Bratislava II za rovnaké obdobie, ako aj e-mailovú žiadosť žalobkyne zo dňa 22.3.2024 adresovanú žalovanému o súčinnosť pri refinancovaní hypotekárneho úveru, ktoré následne rozšírila o prehľad splátok hypotéky od decembra 2024 do marca 2026. 49. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.). 50. Odvolací súd bez viazanosti rozsahom odvolania, pretože sa jedná o určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, ktorý vyplýva z osobitného predpisu [§ 379 písm. c) C. s .p], viazaný však dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, vychádzajúc z § 384 ods. 1 C. s. p. prejednal odvolanie žalovaného podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na pojednávaniach konaných dňa 31.3.2026, 28.4.2026 a 26.5.2026, na ktorých v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie listinami za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p. veta za

bodkočiarkou; a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.). 51. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 52. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 53. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 54. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 55. Citované ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. 56. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd na návrh prihliadne na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok (tzv. vnos) nesmeruje proti druhému z manželov, alebo proti mase bezpodielového spoluvlastníctva, ktorého skutočná hodnota je nižšia o hodnotu vnosu. 57. Aplikačná prax upustila od požiadavky úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva; preto je potrebné ustanovenia Občianskeho zákonníka interpretovať tak, že predmetom vyporiadania budú zásadne tie veci, ktoré označia strany sporu s tým, že ak opomenuli niektoré veci uviesť, pre tieto bude platiť režim zákonného vyporiadania v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia. 58. V konaní nebolo sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného vzniklo uzatvorením manželstva dňa 19.1.2006 a zaniklo dňa 5.12.2018, kedy v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/66/2018-51, zo dňa 9.10.2018, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené. 59. Strany konania navrhli vyporiadať nehnuteľnosť, a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, vo vchode Y. XX O. Z., spoluvlastnícky podiel s veľkosťou XXXX/ XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Z. R., Obec Z. - W. Č.Ť. B. Z., katastrálne územie B. Z., ktorý je postavený na pozemkoch parcelách registra „. parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava II, Obec Z. - W. Č. B. Z., katastrálne územie B. Z. (č. l. 81 spisu), zostatok na účte vedenom na žalobkyňu v M. M., F..M.., R. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 4.12.2018 vo výške 1.001,34 eura (č. l. 94

spisu), motorové vozidlo H., evidenčné číslo Z. XXX J., rok výroby 2009, model H., O.: N. (č. l. 90 spisu) a zostatok záväzku z titulu úveru veriteľa O.Z., F..M.. K. XXX/XXXXXX/ XX-XXX/XXX zo dňa 27.4.2016. 60. Z dokazovania vyplynulo, že zostatok na účte žalovaného vo O., F..M.. M.N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol ku dňu 30.11.2018 v zápornej sume (-16,62 eura) a k 31.12.2018 v zápornej sume (-30,28 eura) (č. l. 213, 322, 688 spisu), pričom zo strany O., F..M.. predložené CD (č. l. 688 spisu) obsahovalo prehľad transakcií na danom účte od januára 2014 do decembra 2018. Žalobkyňa sa domáhala aj vyplatenia vnosu vo výške 48.153,50 eura, a to z dôvodu vloženia predmetných prostriedkov získaných dedičstvom do spoločného majetku. Taktiež žiadala započítať na ťarchu žalovaného výbery z účtu vedeného vo O. F..M.. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v období rokov 2014 až 2018 v celkovej sume 66.256,70 eura (č. l. 725 až 730 spisu), a to z dôvodu, že tieto neboli vynaložené na zabezpečovanie spoločných potrieb, resp. na užívanie alebo udržiavanie spoločného majetku. 61. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX, zo dňa 27.4.2016, uzatvorenej medzi sporovými stranami a O., F..M.. vyplynulo, že O., F..M.. poskytla stranám konania účelový úver 90.000 eur, s účelom splatenia skôr poskytnutého úveru (č. l. 1270 spisu). Podľa potvrdenia o zostatku zo dňa 4.4.2026, z predmetnej úverovej zmluvy bol nesplatený zostatok 61.981,85 eura (č. l. 1281 spisu). 62. V priebehu odvolacieho konania bola súdu doručená odpoveď na žiadosť o súčinnosť zo dňa 25.1.2023, v ktorej súd prvej inštancie žiadal od H. F. Z., F. Z. - F. Z. F. Z. Z. V. - F. T. v Jordánsku výpis z označeného účtu žalovaného za obdobie od 19.1.2006 do 5.12.2018 a informáciu, či v danom období mal žalovaný vedený bankový účet alebo iný bankový produkt v danej banke a ak áno o zaslanie výpisu z takéhoto účtu. Doručená odpoveď obsahovala výpisy z účtov vedených v H. F. Z., a to z účtu č. XX/XXX/XXXXXX/XX za obdobie od januára 2006 do mája 2009 a za december 2009 a z účtu č. XX/XXX/XXXXXX/XX za jún 2009, rovnako obsahovala výpisy z účtu žalovaného vedeného v Z. Z. (Jordánsko) a z účtu vedeného v F. Z.. Z úradne preložených listín z predmetných výpisov vyplynulo, že Úrad generálneho prokurátora Ammán prostredníctvom Jordánskej súdnej rady a Ministerstva spravodlivosti Jordánskeho hášimovského kráľovstva zaslal doklady k vykonanej súdnej právnej pomoci, ktoré obsahovali kópie výpisov z bankových účtov žalovaného za dožiadané obdobie v H. F. Z., O. F. Z. F. O. Z. Z. a vyjadrenia V. Z. F. Z. Z.. 63. Podľa úradne preložených častí výpisov z účtu č. XX/XXX/XXXXXX/XX v H. F. Z., ktorého majiteľom bol W. W. F. F., I. G. - Z. F. V., B..T..Z. XXXX, F.-F., M..L..T.., dňa 29.5.2006 bol na danom účte vykonaný vklad v hotovosti v sume 30.444 jordánskych dinárov a dňa 1.6.2006 bola vybratá suma 31.000 jordánskych dinárov. Dňa 7.3.2007 bola na daný účet vložená suma 25.000 jordánskych dinárov. 64. Podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 1.7.2023 medzi žalovaným ako predávajúcim a Y. Y. ako kupujúcim, žalovaný predal kupujúcemu osobné motorové vozidlo H., rok výroby 2009, za sumu 1.000 eur. Medzi stranami nebolo (v prvoinštančnom ani v odvolacom konaní) sporným, že v rámci vyporiadania BSM nežiadali vyporiadať úver z úverovej zmluvy zo dňa 26.4.2018 medzi O., F..M.. a žalovaným vo výške 15.000 eur, ktorý žalovaný čerpal výlučne pre svoje potreby. 65. Z predloženého rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 28P/23/2023-178, zo dňa 20.2.2024 vyplynulo, že súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov o úprave styku s maloletým v zmysle ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí (obaja) boli oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a žalovanému uložil zákaz vycestovať s maloletým mimo územia SR bez písomného súhlasu matky. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 11CoP/88/2024-323, zo dňa 11.9.2024 potvrdil daný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia zákazu otcovi vycestovať s maloletým. 66. Vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že peňažné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov môže každý z manželov vyberať z účtu a používať na bežnú potrebu. Preto pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom nemožno prihliadať k čiastkam, ktoré boli vybrané z účtu, na ktorom boli uložené úspory manželov a spotrebované za trvania manželstva, ibaže boli peňažné prostriedky vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov alebo ak ide o prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s § 145

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide teda o posúdenie toho, či nakladanie s majetkom v konkrétnom prípade tvorí obvyklú správu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Toho manžela, ktorý finančné prostriedky z účtu v peňažnom ústave vyberie, ťaží bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, akým spôsobom tieto prostriedky použil. V prípade, ak tieto prostriedky použil pre seba alebo spôsobom, ktorý nepredstavuje uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne túto sumu manžel nespotreboval a ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva ňou disponoval, je treba tieto peňažnú prostriedky vyporiadať ako súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 67. Druhý z manželov, ktorý sa vyporiadania týchto peňažných prostriedkov domáha, nenesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že peňažné prostriedky neboli ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spotrebované. Jeho bremeno tvrdenia a dôkazu sa v tomto prípade obmedzuje na preukázanie, že tieto peňažné prostriedky boli nadobudnuté za trvania manželstva a druhým manželom boli z účtu v peňažnom ústave vybrané, prípadne na vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu pri zisťovaní, akým spôsobom bolo na aký účel boli tieto peňažné prostriedky použité. Výber peňažných prostriedkov z účtu v peňažnom ústave nemôže byť neplatným právnym úkonom; ak preto použitie peňažných prostriedkov presahuje rámec bežných vecí, potom k takému výberu nemožno prihliadať a tieto peňažné prostriedky je potrebné zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať. 68. Posúdiac odvolanie žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že námietka žalovaného smerujúca proti záveru súdu prvej inštancie, že na ťarchu žalovaného je potrebné započítať sumu 28.883,84 eura je čiastočne dôvodná. Predmetná suma predstavovala sumu všetkých žalobkyňou označených (č. l. 725 až 730 spisu) výberov žalovaného z účtu vo O.Ú., F..M.. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý používali obe sporové strany, a to v období vymedzenom súdom prvej inštancie od februára 2017 [kedy žalovaný oznámil žalobkyni, že sa chce rozviesť, a teda s ňou už neplánoval zotrvanie v manželstve (č. l. 576 spisu)] do augusta 2018, kedy žalovaný odišiel s maloletým synom na obdobie cca 1 roka do Jordánska. Žalovaný nerozporoval obdobie vymedzené súdom prvej inštancie, avšak namietal, že koncom apríla 2018 načerpal na uvedený účet spotrebný úver vo výške 15.000 eur, ktorý nebol predmetom vyporiadania BSM (keď strany súhlasne uviedli, že išlo o výlučný záväzok žalovaného) a svoje potreby, ako aj potreby maloletého syna počas pobytu v Jordánsku, hradil výlučne z týchto finančných prostriedkov, pričom zároveň argumentoval, že nemal dôvod ani možnosť evidovať takéto výbery. 69. Odvolací súd konštatuje, že načerpanie úveru 15.000 eur na predmetný účet dňa 24.4.2018 vyplynulo aj z prehľadu transakcií na uvedenom účte predloženom O., F..M.. (č. l. 688 spisu), podľa ktorého (a tiež podľa žalobkyňou označených platieb na č. l. 725 a nasl. spisu) žalovaný v období od februára 2017 do augusta 2018 vyberal sumy od 50 do 760 eur, 1 x vybral sumu 1.000 eur a 2 x sumu 2.000 eur, pričom uvedené sumy aj v mesačnom súčte podľa odvolacieho súdu (aj s ohľadom na žalobkyňou pri prehľade platieb uvádzané sumy príjmov strán konania) nemožno označiť bez ďalšieho za sumy mimo rámca bežnej spotreby v domácnosti. Odvolací súd dáva do pozornosti, že na to, aby mohli byť peňažné prostriedky vybraté zo spoločného účtu jedným z manželov zaradené do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadané je potrebné, aby s nimi bolo nakladané v rozpore s § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. aby boli vybraté nad rámec bežnej spotreby a využité na výlučný majetok jedného z manželov, ktorými podmienkami sa však súd prvej inštancie neriadil a preto dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil. 70. Napriek tomu, že dôkazné bremeno použitia výberov zo spoločného účtu zaťažuje vyberajúceho manžela, vzhľadom na výšku výberov je potrebné prisvedčiť žalovanému, že nemožno očakávať, že účel a využitie takýchto výberov je možné s odstupom niekoľkých rokov preukázať. Odvolací súd dospel k záveru, že zo žalobkyňou označených výberov žalovaného za dané obdobie rámec bežných výdavkov a výberov presiahol len výber sumy 10.000 eur v decembri 2017 a ktorú čiastku už nemožno považovať za bežný náklad a keďže žalovaný nepreukázal, že predmetný výber použil na spoločné účely, odvolací súd započítal predmetnú sumu ako vynaloženú zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného. 71. Rovnako ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného o započítaní vnosu žalobkyne vo výške 34.343,43 USD. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa na základe Osvedčenia o dedičstve po V. Z. (otcovi žalobkyne)

sp. zn. 31D/2347/04, zo dňa 30.11.2004 (č. l. 100 spisu) získala z dedičstva po otcovi automobil v hodnote 40.000 Sk (1.327,76 eura) a byt, s povinnosťou vyplatiť 1 z obdržanej kúpnej ceny za uvedené položky bratovi ako spoludedičovi. Predajom bytu získala žalobkyňa ku dňu 5.5.2006 sumu spolu 1.250.000 Sk, t. j. 41.492,40 eura (č. l. 103 až 100 spisu) a predajom chaty nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y. B. O. (č. l. 118 spisu) zo dňa 9.3.2012 ako daru od matky, po vyporiadaní sa s ostatnými obdarovanými, získala sumu 2 x 2.666.67 eura (č. l. 120 až 126 spisu), celkovo teda disponovala sumou 46.825,74 eura (bez hodnoty automobilu, ktorého predaj nebol preukázaný). Ku dňu 23.5.2006, kedy splnomocnená matka žalobkyne zaslala sumu 34.343,43 USD do Jordánska za účelom kúpy bytu (č. l. 111 až 117 spisu) tak žalobkyňa disponovala sumou 41.492,40 eura ako výlučným majetkom získaným z dedičstva po otcovi a teda preukázala, že predmetná čiastka predstavovala jej výlučný majetok, čo konštatoval aj súd prvej inštancie. 72. Odvolací súd však konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa preukázala, že predmetné prostriedky boli použité na kúpu bytu v Jordánsku, založený len na prevodnom príkaze zo dňa 23.5.2006 a tvrdení žalobkyne a svedkyne E. K. (matky žalobkyne) nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. V konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, že by v čase zániku BSM existoval v Jordánsku byt patriaci sporovým stranám. V konaní nebolo tiež preukázané, že by žalovaný použil predmetné prostriedky na kúpu bytu v Aqabe, kedy ani tvrdenie žalobkyne, ani svedectvo E. K. nepostačuje na záver o preukázanej kúpe bytu v Jordánsku z predmetných prostriedkov a jeho následnom predaji. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z výpovede svedkyne K. vyplynulo, že na kúpu bytu zaslala žalobkyni prostriedky z dedičstva, ktoré si obe strany vyzdvihli a následne len v rámci návštevy dcéry v Jordánsku navštívila byt, o ktorom jej žalovaný mal povedať, že ho kúpil, pričom však svedkyňa ani žalobkyňa nepredložili žiadne listiny preukazujúce, že by predmetná suma bola vynaložená na kúpu takejto nehnuteľnosti. 73. Záver o kúpe bytu bez ďalšieho a najmä z dôvodu neurčitosti uvedenej svedeckej výpovede nemožno urobiť ani z pohybov na účte v H. F. Z., ktorého majiteľom bol W. W. F. F., I. G. (ods. 63 tohto rozsudku). Žalovaný pritom poprel, že by k akejkoľvek kúpe došlo, pričom v konaní predložil potvrdenie Pozemkového úradu a geodézie Jordánskeho hášimovského kráľovstva č. 1/24, zo dňa 14.3.2022, že nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Je možné prisvedčiť žalobkyni, že daný doklad nepotvrdzuje, že žalovaný v minulosti (počas trvania manželstva so žalobkyňou) žiadnu nehnuteľnosť v Jordánsku nevlastnil, avšak žalobkyňa nepredložila žiadny priamy dôkaz ani iný ďalší nepriamy dôkaz, ktorý by spolu s uvedenými dôkazmi vytvoril logickú a ucelenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá by vo svojom celku spoľahlivo preukázala využitie predmetných prostriedkov. 74. Taktiež ak mali byť dané prostriedky použité na kúpu svadobného salónu žalobkyne v Jordánsku, rovnako nevyplynulo z dokazovania, že by tento existoval v čase zániku BSM a za aké prostriedky bol zriadený a prevádzkovaný, žalobkyňa teda v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno preukázania tvrdeného vnosu a jeho vynaloženia na spoločný majetok, keď nepreukázala, ktorá zo sporových strán a na aký účel dané prostriedky spotrebovala. K argumentácii žalobkyne, ktorá tvrdila, že uvedené financie si žalovaný ponechal je potrebné dodať, že prípade ak by mal žalovaný predmetné prostriedky z výlučného vlastníctva žalobkyne použiť na svoje výlučné vlastníctvo, nie je ani možné uvedený nárok vyporiadať v rámci BSM, ale zakladá to samostatný nárok žalobkyne, ktorého sa môže domáhať voči žalovanému v inom konaní. 75. Ako nedôvodné naopak odvolací súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného o nepreukázaní prerábok bytu a vynaložení prostriedkov z výlučného vlastníctva žalobkyne na uvedené rekonštrukcie. Žalobkyňa už v podanej žalobe podrobne uviedla, na aké rekonštrukcie boli jej výlučné prostriedky použité, pričom žalovaný uvedené len všeobecne poprel, bez uvedenia konkrétnych tvrdení. Existencia rekonštrukcií pritom vyplynula zo znaleckých posudkov č. 06/2023 (č. l. 828 spisu, str. 10 posudku) a č. 28/2023 (č. l. 847 spisu, str. 5 a 6 posudku) a z výpovedí znalkýň R.. B. F. R.. Z. a vynaloženie výlučných prostriedkov žalobkyne na ich vykonanie bola potvrdená svedkyňou E. K.. Nedôvodnou bola pritom aj jediná konkretizovaná námietka žalovaného smerujúca proti rekonštrukcii z roku 2016, keď argumentoval, že táto bola vykonaná z navýšených prostriedkov refinancovaného pôvodného úveru čerpaného sporovými stranami na kúpu bytu, kedy však nepredložil žiaden dôkaz, že by v byte bola rekonštrukcia vykonaná z navýšenej sumy úveru. 76. Tak ako aj uviedol súd prvej inštancie, z dokazovania vyplynulo, že vlastné finančné prostriedky žalobkyne, získané dedičstvom po otcovi a darom matky, predstavovali celkovo sumu 46.825,74 eura

(41.492,40 eura za predaj spoluvlastníckeho podielu na byte a 2 x 2.666,67 eura za predaj matkou darovanej chaty), danú sumu však nebolo možné započítať celú ako vnos žalobkyne vynaložený na rekonštrukcie spoločného bytu, keďže suma 34.343,43 USD (t. j. 33.640,05 eura v zmysle kurzu 29,509 - č.l. 117 spisu) bola zaslaná dňa 25.5.2006 do Jordánska, na rekonštrukcie tak nemohla byť započítaná. Celkovo tak ako vnos žalobkyne odvolací súd ustálil sumu 13.185,69 eura (46.825,74 eura mínus 33.640,05 eura), keď s ohľadom na vek bytu a nutné rekonštrukčné práce nemožno uvedenú sumu vyhodnotiť ako neprimeranú vo vzťahu k znaleckými posudkami konštatovanému stavu bytu. 77. Predmetom masy BSM bolo aj motorové vozidlo H., S.: Z. XXX J., avšak nakoľko predmetné motorové vozidlo žalovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie predal v zmysle predloženej kúpnej zmluvy za sumu 1.000 eur (č. l. 1256 spisu), odvolací súd započítal predmetnú sumu pri vyporiadaní BSM ako vynaloženú zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne v odvolacom konaní, ktorá žiadala zohľadniť sumu 5.000 eur, keďže so žalovaným sa na takejto hodnote auta dohodli, odvolací súd uvádza, že daná dohoda strán na hodnote motorového vozidla bola zohľadnená v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy dané vozidlo bolo súčasťou masy BSM. Z dôvodu, že v čase vyporiadania odvolacím súdom už došlo k jeho predaju, do vyporiadania bolo potrebné započítať hodnotu vozidla čase vyporiadania, teda hodnotu získanú jeho predajom. 78. Z dôvodu, že platby jednotlivých splátok hypotéky (zo zmluvy o refinancovaní uzatvorenej medzi sporovými stranami a O., F..M.., L.. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, dňa 27.4.2016) ako aj platby za spoločný byt súd prvej inštancie nevyporiadal v rámci BSM, keď konštatoval, že tieto zakladajú samostatný nárok žalobkyne voči žalovanému, pričom žalovaný tento záver odvolaním nenapadol, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi sa predmetnými platbami nezaoberal. 79. Pri vyporiadaní BSM vychádzal odvolací súd z hodnoty bytu ustálenej súdom prvej inštancie (201.010 eur), keďže hodnota tejto nehnuteľnosti nebola dotknutá odvolaním a žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ani jeho prikázanie žalobkyni. V odvolacom konaní bol zistený aj aktuálny zostatok dlhu zo zmluvy reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, zo dňa 27.4.2016 a nakoľko spoločný byt strán konania, ktorým bola uvedená úverová zmluva zabezpečená, bol prikázaný žalobkyni, bola žalobkyni uložená aj povinnosť uhradiť záväzok z predmetnej zmluvy. 80. Žalovaný v konaní namietal aj záver súdu prvej inštancie o disparitnom vyporiadaní BSM. Uvedené ustanovenie patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Je vecou úvahy súdu, aby v rámci vymedzenom § 150 Občianskeho zákonníka zistené konkrétne skutkové okolnosti úvahou premietol do rozsahu, ktorým princíp rovnosti podielov modifikuje a určil výšku podielov každého z bývalých manželov. Táto úvaha však nemôže byť ľubovoľná. Vždy treba dôsledne prihliadať ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, určenie výšky podielov oprieť o dostatočne zistený skutkový stav a riadne ho odôvodniť. 81. K odklonu od princípu rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM, z ktorého sa v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka primárne vychádza, vedie len také konanie, ktoré sa významnejšie premieta do spoločného majetku manželov alebo starostlivosti o rodinu. Dôvody vedúce k disparite, musia byť určitej povahy, ale aj intenzity, aby opodstatňovali takýto záver. Odvolací súd v danej súvislosti konštatuje, že ak súd prvej inštancie založil záver o disparite výlučne na existencii výnimočných okolností spočívajúcich v tom, že žalovaný opustil bez súhlasu žalobkyne Slovenskú republiku v lete 2008 spolu s maloletým synom na obdobie jedného roka a pričinením sa žalobkyne o udržanie spoločnej veci starostlivosťou o domácnosť a vykonaním rekonštrukcií bytu z vlastných prostriedkov, predmetnú otázku nesprávne právne posúdil. 82. Pri posudzovaní podmienok disparitného vysporiadania BSM je nutné komplexne posúdiť okolnosti prejednávanej veci, pričom v zhode s odvolacou argumentáciou žalovaného bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že manželstvo žalobkyne a žalovaného trvalo od roku 2006 do roku 2018 a k uvedenému správaniu sa žalovaného došlo až v poslednom polroku manželstva, po faktickom rozchode. Odvolací súd nespochybňuje, že žalovaný týmto svojim konaním závažne zasiahol do rodičovských práv žalobkyne. Zohľadniť však bolo zároveň potrebné aj to, že počas pobytu v Jordánsku žalovaný zabezpečoval starostlivosť o syna, pričom na výdavky počas tohto obdobia čerpal výlučne osobný úver, a teda nezaťažil rodinný rozpočet. Aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa sa musela z uvedeného dôvodu

postarať o platenie nákladov za byt a úver, dospel odvolací súd s ohľadom na uvedené k záveru, že predmetné konanie žalovaného nezakladá dôvodnosť disparitného vyporiadania, keď sa nepremietlo zásadným spôsobom do majetkového stavu a do odchodu zo spoločnej domácnosti (v apríli 2018) žalovaný na spoločnej domácnosti participoval, pričom žalobkyňa nepreukázala opak. 83. Odvolací súd taktiež dodáva, že súd prvej inštancie nesprávne založil záver o disparite aj na skutočnosti, že žalobkyňa sa pričinila o udržanie spoločnej veci vykonaním rekonštrukcií bytu z vlastných prostriedkov, ktoré konanie žalobkyne predstavuje vnos žalobkyne do spoločného majetku a nemôže preto zároveň zakladať dôvod disparitného vyporiadania BSM. 84. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosť, a to: byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, vo vchode Y. XX O. Z., spoluvlastnícky podiel s veľkosťou XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Z. R., Obec Z. - W. Č.Ť. B. Z., katastrálne územie B. Z., ktorý je postavený na pozemkoch parcelách registra „. parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Z. R., Obec Z. - W. Č.Ť. B. Z., katastrálne územie B. Z., v hodnote 201.010 eur, zostatok na účte vedenom v M. M.I., F..M.., R. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.001,34 eura a uložil jej povinnosť uhradiť záväzok zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 27.4.2016, veriteľa O., F..M.. vo výške 61.981,85 eura. 85. Do masy bezpodielového spoluvlastníctva okrem hodnoty bytu (201.010 eur) odvolací súd započítal sumu, ktorú žalovaný bez súhlasu žalobkyne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva použil pre seba (osobnú potrebu, resp. jeho oddelený majetok), pričom nešlo o bežnú vec, v celkovej sume 10.000 eur; zostatok na bankovom účte žalobkyne (1.001,34 eura) a hodnotu osobného motorového vozidla H., S.: Z. XXX J. (1.000 eur). Východzia suma bezpodielového spoluvlastníctva (aktíva) tak predstavuje sumu 213.011,34 eura (201.010 byt + 1.000 auto + 1001,34 zostatok na účte + 10.000 výber z účtu zo spoločnými prostriedkami). Vnos žalobkyne predstavuje sumu 13.185,69 eura (pričom tento sa odpočítava v celku z východzej sumy a nedelí sa medzi strany sporu), podiel každého z manželov na aktívach je teda 99.912,825 eura (213.011,34 - 13.185,69 = 199.825,65 eura : 2), ku ktorej čiastke sa u žalobkyne pripočítava vnos 13.185,69 eura a teda jej podiel na aktívach predstavuje 113.098,515 eura. Ku dňu rozhodnutia existoval spoločný dlh (pasívum) manželov v sume 61.981,85 eura (neuhradený dlh zo Zmluvy o úvere zo dňa 27.4.2016), ktorého zostatok je povinná splatiť žalobkyňa; podiel každého z manželov na dlhu je 30.990,925 eura. 86. Nakoľko v rámci vyporiadania boli do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázané veci v hodnote 202.011,34 eura s tým, že zaplatí dlh v sume 61.981,85 eura a na vrub žalovaného pripadla suma 10.000 eur za výber z účtu zo spoločnými prostriedkami na vlastné potreby a 1.000 eur zo spoločného majetku na vlastné potreby za predaj osobného motorového vozidla, žalobkyňa je potom na vyrovnanie podielov povinná zaplatiť žalovanému sumu 57.921,90 eura [(202.011,34-113.098,515) - 30.990,925 eura]. 87. Z dôvodu, že z obsahu odvolania vyplynulo, že žalovaný odvolaním napadol len výroky, ktorými bolo vyporiadané BSM (výroky I. - IV. napadnutého rozsudku), vo zvyšku žalobu zamietajúci výrok (výrok V), ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch pod bytovým domom na Y. U. XX O. Z. (keďže tento strany sporu k predmetnému bytu nenadobudli) už nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. 88. Odvolací súd ako v konaní prípustné novoty vyhodnotil žalovaným predložené rozsudky Mestského súdu Bratislava II č. k. 28P/23/2023-178, zo dňa 20.2.2024 a Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/88/2024-323, zo dňa 11.9.2024, keďže tieto sa viazali k argumentácii o prikázaní bytu do vlastníctva žalobkyne a boli vydané až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci. Uvedené dôkazy však vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil prikázanie bytu žalobkyni a v zmysle uvedených dôkazov syn sporových strán ani nebol zverený do výlučnej starostlivosti žalovaného, ale do striedavej starostlivosti oboch rodičov. 89. Hodno uviesť, že procesná norma ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný určený subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka

z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t. j. možná i bez návrhovej dispozície povinného, spravidla však s ňou spojená), že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť celé zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale môže sa vykonať v súdom určenej dlhšej lehote (§ 232 ods. 3 C. s. p.). Každá takáto výnimka (bez ohľadu na jej konkrétny obsah) sa považuje vždy za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie dlhšiu lehotu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (viď R 87/1966). 90. So zreteľom na skutočnosť, že žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 57.921,90 eura, odvolací súd postupom podľa § 232 ods. 3 C. s. p. považoval za dôvodné z hľadiska rozsahu uloženej povinnosti žalobkyni určiť dlhšiu lehotu na plnenie, a to 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. 91. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 92. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 93. Zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 C. s. p. je potrebné aplikovať aj v sporoch o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je jedným z hľadísk spoluurčujúcich procesný úspech strany sporu rovnosť podielov, a to najmä v situácii, kedy je medzi stranami vedený spor o uplatnenie nerovnosti podielov (disparitu podielov). Súčasne je treba prihliadať na požadovanú a súdom priznanú výšku vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok konania medzi stranami o to, ktoré veci (majetkové hodnoty) sú súčasťou spoločného majetku manželov a ktoré nie, avšak týmto spôsobom nemožno prihliadať na každú položku, ktorá je predmetom konania, pretože rozhodovanie o náhrade trov konania sa nemá svojou náročnosťou blížiť rozhodovaniu vo veci samej. Ak je však medzi stranami spor o väčšie majetkové hodnoty, prípadne spor o konkrétnu položku vyžadujúcu zložité dokazovanie, táto skutočnosť sa zohľadní pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania. 94. O nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného aj odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, berúc do úvahy predovšetkým výsledok konania, pri ktorom každá zo sporových strán získala vyporiadaním hodnoty vo výške jednej polovice v pomere k celku a tiež skutočnosť, že výsledok konania v úplnosti nesvedčil žiadnemu zo spôsobov vyporiadania, aký navrhovali sporové strany, preto nesvedčí potrebe priznania náhrady trov konania výlučne jednej sporovej strane. 95. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).