Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/11/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205747 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218205747.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: M.. B. L., K.: O. XXX, O., proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30 796 482, so sídlom: Žellova 2, Bratislava, o zaplatenie 193.243,36 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 16C/42/2018-106 zo dňa 10.05.2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 3 ods.1 písm.a/, § 4 ods.1 písm.i/, § 5 ods. 1, § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 76 ods.3 písm. b) zák.č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach a vecne tým, že Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2018 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 193.243,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podanú žalobu odôvodnila tým, že nezákonným rozhodnutím predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej neboli sprístupnené informácie č. SI 604/00027/2012/R. č.r. XXXXX/XXXX/XXX. Rozhodnutie o nesprístupnení informácií bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. S/165/2013-36 zo dňa 27. 01. 2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6SŽO/84/2015 zo dňa 22.02.2017. Dňa 13.10. 2017 bola podľa vyjadrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu verejnej moci s tým, že nárok žalobkyni uhradený nebude. Žalobkyňa žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) žiadala o sprístupnenie informácií týkajúcich sa výsledku dohľadu: (SÚSCCH) ako dohliadaného subjektu, ďalej vyjadrenia všeobecnej lekárky M.. Q.. Š. ako aj vyjadrenia odborného konzultanta v odbore kardiológia. Informácie, ktoré sa ukázali v tomto prípade za kľúčové Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sprístupnil žalobkyni až takmer po 5 rokoch od podania žiadosti o sprístupnenie informácií, kedy jednoznačne uplynula lehota na uplatnenie nárokov voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorým bol v tomto prípade Stredoslovenský ústav srdcovo cievnych chorôb (ďalej len SÚSCCH). Z dôvodu premlčania nároku žalobkyňa už nemôže očakávať úspech od žaloby na uplatnenie týchto nárokov od SÚSCCH. Žalobkyňa zároveň uviedla, že ak by bolo vydané zákonné rozhodnutie v lehote ôsmych pracovných dní, tak ako to požaduje zákon o slobode informácií, uvedený nárok by nebol premlčaný. Z dôvodu, že je nárok premlčaný požaduje žalobkyňa náhradu škody a nemajetkovej ujmy od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože v súvislosti s ich rozhodnutím vznikla žalobkyni majetková škoda ako aj nemajetková ujma. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie ušlej mzdy vo výške 69.786,98 €, náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nemocnicou vo výške 12.000,-€, škodu z titulu práva na súkromie vo výške 5.000,- €, náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 11.162,-€ ako aj náhrady škody z titulu doživotnej odkázanosti na individuálnu prepravu vo výške 21.311,- €. Celková suma požadovaná ako náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím je vo výške 21.750,-€. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu (Vyjadrenie k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.03.2018, Kópia doručenky, Písomné stanovisko k podaniu žalobkyne č.373/2012 zo dňa 17.05.2012, Protokol o vykonanom dohľade č.373/1/2012 zo dňa 23.05.2012, kópia doručenky z č.l. 50, Poučenie a písomný informovaný súhlas pacienta podľa § 6 zák.č. 576/2004 Z.z. zo dňa 12.10.2011) a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Podaním zo dňa 25.09.2017 žiadala žalobkyňa žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Nezákonné rozhodnutie č. SI 604/00027/2012/R, č. r. XXXXX/XXXX/XXX, XXXXX/XXXX zo dňa 21. 9. 2012 bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 5S/165/2013-36 zo dňa 27. 01. 2015, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/84/2015 zrušené. Zrušením rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou boli podľa žalobkyne splnené podmienky § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol podaný rozklad, ako riadny opravný prostriedok, čím bola podľa žalobkyne splnená podmienka § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Celková požadovaná suma ako náhrada za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím bola v rámci predbežného prerokovania spolu v sume 171 493,36 €. Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú nezákonným rozhodnutím a to výške 21 750 €. Celková výška náhrady škody uplatnená žalobkyňou tak predstavuje sumu 193.243,36 €. 5. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.03.2018 k žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyplýva, že žalovaný po preskúmaní žiadosti žalobkyne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na uplatnenie nároku na náhradu škodu ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému. Zdôraznil, že odôvodnenie vzniku nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči žalovanému tým, že žalobkyni márne uplynula lehota na uplatnenie si jej nároku voči SÚSCH z dôvodu, že jej zo strany žalovaného neboli v zákonnej lehote sprístupnené požadované informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, nemá oporu v právnych predpisoch. Žalovaný zároveň konštatoval, že uplatnenie si nároku na náhradu škody alebo nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na súde v žiadnom prípade nie je podmienené vykonaním dohľadu úradom, ani zisteniami úradu pri výkone takéhoto dohľadu. 6. Z kópie doručenky vyplýva, že vyjadrenie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 19.03.2018. Táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. 7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že dňa 9.6.2011 sa podrobila ergometrickému vyšetreniu na kardiológii v Prievidzi. Dňa 11.8.2011 prišla s výsledkom vyšetrenia k internistke, ktorá ju na základe spomínaného vyšetrenia objednala a poslala na konzultáciu do SSÚCCH v Banskej Bystrici. Službu konajúci lekár ju objednal na 12.10.2011 na koronografické vyšetrenie, ktoré sa konalo 13.10.2011. Tu už podľa žalobkyne dochádza k prvému závažnému omylu, čo zistil žalovaný, ktorý uvádza, že bola prijatá akútne. Pri prijatí na oddelenie jej boli realizované odbery krvi, natočené EKG, biologické výsledky boli v medziach normy, s výnimkou cholesterolu. Tak ako je uvedené v prepúšťacej správe, kde je okrem iného aj uvedené, cituje „dolné končatiny bez edémov, lýtka voľné“. Ani vo výsledkoch krvi nebol najmenší náznak, že by mala trombózu pred vyšetrením. Preto akékoľvek špekulácie zo strany žalovaného nie sú prípustné a ničím podložené. Samotný priebeh koronografie dňa 13.10.2011 podstúpila. Na začiatku jej lekár sľúbil, že ju bude o všetkom jeho počínaní informovať. Hneď ako prvé jej lekár omylom narezal v pravom triesle žilu a nie tepnu, a zároveň jej poškodil stehenný nerv femoralis (čo v tú chvíľu nevedeli). Vzhľadom k tomu, že sa žalobkyňa začala zle cítiť, dostala tlak na hruď, bolesť a silný kŕč do pravej nohy, lekár chvíľu pokračoval vo vyšetrení, ale následne začal zisťovať čo sa deje, cituje „netrafil som sa do tepny, katéter som zaviedol do žily“. Lekár ju neinformoval ani o tom, že jej bol počas výkonu aplikovaný Heparín vnútrožilovo. Potom sa druhýkrát pokúsil nájsť tepnu, čo sa mu aj podarilo a pokračoval vo vyšetrení. Koronografické vyšetrenie bolo ukončené 08:01 hod. Žalobkyňa zdôraznila, že keby bola včas a dostatočne informovaná, o nežiaducich následkoch koronografického vyšetrenia, určite by zvažovala toto vyšetrenie. Nedostatočnú informovanosť a poučenie o možných rizikách dosť dôrazne vytkol aj M.. U., ktorý bol oslovený ako konzultant v odbore kardiológia. Spomínaný lekár uvádza, že rozsah poučenia je jednoznačne nedostatočný a v súčasnosti platné normy a predpisy vyžadujú podstatne väčší a hlavne konkrétnejší rozsah informovaného súhlasu. Predovšetkým by v ňom mali byť konkrétne vymenované všetky komplikácie a riziká s ktorými môže byť pacient počas výkonu alebo po ňom konfrontovaný. V domácom ošetrení sa zdravotný stav žalobkyne neustále zhoršoval. Dňa 31.10.2011 navštívila svoju obvodnú lekárku, ktorá vyhodnotila jej aktuálny zdravotný stav ako nepriaznivý a poslala ju na sonografické vyšetrenie, kde sa potvrdila trombóza hĺbkových žíl od podbruška po členok. Automaticky ju hospitalizovali. Dňa 8.11.2011 dostala embóliu pľúc. Za pár dní jej bol diagnostikovaný aj poškodený stehenný nerv. Vďaka omylu lekára ku ktorému došlo pri koronografickom vyšetrení je jej zdravotný stav neustále vážny a komplikovaný. Od počiatku, kedy mi bolo robené koronografické vyšetrenie až doteraz je žalobkyňa na plnom invalidnom dôchodku. Podľa názoru žalobkyne vzniknutá trombóza ako aj iné ochorenia a dôsledky zákroku by boli odôvodnené z nezákonného zákroku, nie zo zákroku s komplikáciami. 8. Žalovaný vo výpovedi pred súdom uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na vyjadrení k žalobe zo dňa 17.9.2018, ako aj na skutočnostiach uvádzaných v rámci predbežného prejednania sporu. Opakovane zdôraznil, že žalobkyňa si mohla svoje nároky voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uplatňovať súdnou cestou, pričom dôkazom by bola práve zdravotná dokumentácia a nie posudok konzultanta ani iné doklady z výkonu dohľadu z ktorých by vyplývalo, či bolo vyšetrenie urobené správne a či spôsobilo následné ochorenia, pričom toto nie je predmetom tohto súdneho konania. Keďže ochorenia, ktoré u žalobkyne vznikli neboli následkom koronografického vyšetrenia, žalobkyňa o týchto ochoreniach ani nemohla byť poučená pred vyšetrením. Ak žalobkyňa má za to, že jej ochorenia boli následkom koronografického vyšetrenia a že o nich mala byť poučená, ale nebola, tak jej nič nebránilo obrátiť sa so svojimi nárokmi na poskytovateľa. Žalobkyňa mala právo si vyžiadať kópiu zdravotnej dokumentácie a na účely súdneho konania ju dať posúdiť znalcovi, alebo navrhnúť súdu znalecké dokazovanie. Preto má žalovaný za to, že neposkytnutie dokumentácie z výkonu dohľadu nebránilo žalobkyni podať žalobu na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. S poukazom na vyššie uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež za preukázané, že žalobkyňa dňa 17.08.2012 doručila žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií v ktorej požadovala sprístupnenie stanoviska dohliadaného subjektu, ktorým bol SÚSCCH, vyjadrenie všeobecného lekára a vyjadrenie odborného konzultanta v odbore kardiológia. Nesporná bola taktiež skutočnosť, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.09.2012 predmetné informácie nesprístupnil, nakoľko tieto informácie považoval za informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, keďže v čase rozhodovania ešte neexistovala judikatúra, ktorá by dovoľovala dokumenty z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sprístupniť žiadateľovi o informácie. 10. Za preukázanú mal súd taktiež skutočnosť, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanému bola žalovaným zamietnutá s odôvodnením, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na uplatnenie nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému. Vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak sa žalobkyňa domnievala, že v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti jej bola spôsobená škoda alebo nemajetková ujma zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti má možnosť obrátiť sa na súd s nárokom na ich náhradu. Žalovaný taktiež zdôraznil, že uplatnenie si nároku na náhradu škody alebo nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na súde v žiadnom prípade nie je podmienené vykonaním dohľadu úradom, ani zisteniami úradu pri výkone takéhoto dohľadu. 11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd považoval predmetnú žalobu za nedôvodnú. Súd sa pri svojom rozhodnutí stotožnil s procesnou obranou žalovaného, ktorý opakovane uviedol, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného, žalobkyni žiadna škoda spôsobená nebola, čím nie sú splnené základné predpoklady pre priznanie nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Obrana žalobkyne, ktorá uviedla, že v dôsledku nedodržania lehoty na poskytnutie informácií zo strany žalovaného nemohla podať žalobu proti poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti neobstojí. Priamo z procesných noriem upravujúcich konanie pred súdmi či už to bol Občiansky súdny poriadok alebo v súčasnosti platný Civilný sporový poriadok vyplýva, že strana v konaní súdu predloží alebo označí dôkaz, ktorým preukazuje svoje tvrdenia a v prípade, že nie je sama schopná tento dôkaz súdu zadovážiť požiada o zabezpečenie dôkazu súd. Preto je nesporné, že v prípade ak by žalobkyňa podala žalobu na náhradu škody, ktorá jej mala byť spôsobená poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nebola by schopná predložiť súdu dôkazy, o ktorých sprístupnenie žiadala žalovaného, súd by ich zadovážil sám, čo vyplýva, aj z ustanovenia § 76 ods.3 písm.b) zák.č. 581/2004 Z.z.. Za významnú pre posúdenie nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní súd považuje aj tú skutočnosť, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody uplatnenej podľa zák.č. 514/2003 Z.z. súd nevykonáva dokazovanie týkajúce sa splnenia predpokladov náhrady škody a nemajetkovej ujmy voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa mala možnosť okrem dokladov, ktorých sprístupnenia sa domáhala od žalovaného možnosť predložiť súdu aj iné listiny, prípadne si dať vypracovať znalecký posudok na základe zdravotnej dokumentácie, ku ktorej nesporne prístup mala. 12. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danej veci nie sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a preto súd žalobu zamietol. 13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalovaný v konaní úspešný avšak mu v konaní žiadne trovy nevznikli súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 14. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa odvolala žalobkyňa, ktorá žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila tým, že rozsudok je nepreskúmateľný. Žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie žalovaného bolo súdom zrušené a tým splnená podmienka zodpovednosti žalovaného za škodu, pričom zmysel slobodného prístupu k informáciám nie je v rozhodnutí správne interpretovaný a poukazuje na to, že žalovaný mal povinnosť sprístupniť požadované údaje žalobkyni v zákonnej lehote. Žalobkyňa ďalej uvádza, že či na základe informácii, ktoré v danom čase disponovala bola schopná podať žalobu voči Stredoslovenskému ústavu srdcovocievnych chorôb. 15. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasí s tvrdením žalobkyne uvedeným v odvolaní o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Okresný súd v bode 21 rozsudku uviedol, že priamo z procesných noriem upravujúcich konanie pred súdmi vyplýva, že strana v konaní súdu predloží alebo označí dôkaz, ktorým preukazuje svoje tvrdenia a v prípade, že nie je sama schopná tento dôkaz súdu zadovážiť, požiada o zabezpečenie dôkazu súd. Žalovaný súhlasí s odôvodnením rozsudku okresného súdu, že ak by žalobkyňa podala žalobu o náhradu škody, ktorá jej mala byť spôsobená poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nebola by schopná predložiť súdu dôkazy, o ktorých sprístupnenie žiadala žalovaného, súd by ich zadovážil sám, čo vyplýva aj z ustanovenia § 76 ods. 3 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. Z rozsudku nijakým spôsobom nevyplýva nesprávna interpretácia žalobkyne, že štátne orgány si nemusia plniť svoje povinnosti v prípade, ak si ich dokáže občan sám prostredníctvom iných osôb splniť. Ako je uvedené aj v bode 18 rozsudku, v danej veci nebolo sporné, že žalovaný rozhodnutím č. SI 604/00027/2012/R, XXXXX/XXXX/XXX nesprístupnil žalobkyni požadované informácie a toto rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/165/2013-36 zo dňa 27.01.2015 potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/84/2015 zo dňa 22.02.2017. Podľa názoru žalovaného aj okresného súdu však nesprístupnenie informácií žalobkyni nebolo prekážkou na podanie žaloby voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Žalovaný považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny, odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd podľa § 387 Civilného sporového poriadku potvrdil rozsudok okresného súdu. 16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá má za to, že pokiaľ by zverejnené údaje mala, vedela by brániť a naformulovať žalobný petit voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. 17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a právneho názoru súdu prvej inštancie poukazuje na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala jednu z podmienok úspešnosti nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a to vznik škody. 21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre seba. 22. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti preukázali. 23. Ako aj súd prvej inštancie uviedol, v konaní nebolo sporné, že rozhodnutie žalovaného č. SI 604/00027/2012/R. č.r. XXXXX/XXXX/XXX o nesprístupnení informácií žalobkyni bolo rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn. S/165/2013-36 zo dňa 27.01.2015 potvrdeným rozsudkom NS SR sp.zn. 6Sžo/84/2015 zo dňa 22.02.2017 bolo zrušené. Avšak nebolo preukázané, že by tým zároveň vznikla aj žalobkyni škoda, pričom ako už súd prvej inštancie uviedol, napriek tomu, že žalovaný mal žalobkyni sprístupniť informácie ňou žiadané, ich nesprístupnenie jej nespôsobilo žiadnu škodu v ohľade o možnosť žalovania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobkyňa namieta. V tomto smere odvolací súd úplne poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie „Priamo z procesných noriem upravujúcich konanie pred súdmi či už to bol Občiansky súdny poriadok alebo v súčasnosti platný Civilný sporový poriadok vyplýva, že strana v konaní súdu predloží alebo označí dôkaz, ktorým preukazuje svoje tvrdenia a v prípade, že nie je sama schopná tento dôkaz súdu zadovážiť požiada o zabezpečenie dôkazu súd. Preto je nesporné, že v prípade ak by žalobkyňa podala žalobu na náhradu škody, ktorá jej mala byť spôsobená poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nebola by schopná predložiť súdu dôkazy, o ktorých sprístupnenie žiadala žalovaného, súd by ich zadovážil sám, čo vyplýva, aj z ustanovenia § 76 ods.3 písm.b) zák.č. 581/2004 Z.z.. Za významnú pre posúdenie nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní súd považuje aj tú skutočnosť, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody uplatnenej podľa zák.č. 514/2003 Z.z. súd nevykonáva dokazovanie týkajúce sa splnenia predpokladov náhrady škody a nemajetkovej ujmy voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa mala možnosť okrem dokladov, ktorých sprístupnenia sa domáhala od žalovaného možnosť predložiť súdu aj iné listiny, prípadne si dať vypracovať znalecký posudok na základe zdravotnej dokumentácie, ku ktorej nesporne prístup mala.“ 24. Na doplnenie odvolací súd taktiež uvádza, že pokiaľ by aj žalobkyni boli sprístupnené celkové informácie uvedené v oznámení o výsledku kontroly dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, jej úspech v prípadnom súdnom konaní voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti postavený na výsledku tohto šetrenia ( Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) by zrejme nebol posúdený v prospech žalobkyne, nakoľko v samotnom výsledku kontroly sa uvádza, že zdravotná starostlivosť bola žalobkyni poskytovaná štandardným spôsobom v dostatočnom rozsahu a správne. 25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).